Mateus 26
Parnai Yiang Sursĩ - Kinh Thánh tiếng Bru (BRU) vs NVI
1 Tữ Yê-su atỡng moâm nheq parnai ki, án atỡng tỗp rien tễ án neq:
1 Tendo dito essas coisas, disse Jesus aos seus discípulos:
2 “Anhia khoiq dáng chơ, noâng bar tangái ễn tỗp I-sarel ễ cha bũi sanhữ Tangái Loŏh. Tangái ki la tangái noau chiau cứq, Con Yiang Cỡt Cũai, yỗn cũai téh cứq tâng aluang sangcáng.”
2 "Como vocês sabem, estamos a dois dias da Páscoa, e o Filho do homem será entregue para ser crucificado".
3 Bo ki máh cũai sốt tỗp tễng rit sang Yiang Sursĩ cớp máh cũai sốt nheq sâu, alới rôm sarhống tâng dống cũai sốt nheq tễ rit sang Yiang Sursĩ. Ramứh án la Cai-pha.
3 Naquela ocasião os chefes dos sacerdotes e os líderes religioso do povo se reuniram no palácio do sumo sacerdote, cujo nome era Caifás,
4 Alới sarhống dŏq chuaq ngê ễ cỗp cớp cachĩt Yê-su, ma alới tỡ ễq cũai canŏ́h dáng.
4 e juntos planejaram prender Jesus à traição e matá-lo.
5 Alới pai neq: “Hái tỡ têq táq ngkíq tâng tangái cha bũi, yuaq ngcŏh cũai clứng táq choac tâng vil.”
5 Mas diziam: "Não durante a festa, para que não haja tumulto entre o povo".
6 Bo Yê-su ỡt tâng vil Bê-thani, án ỡt tâng dống Si-môn, la cũai a‑ĩ tut tễ nhũang.
6 Estando Jesus em Betânia, na casa de Simão, o leproso,
7 Chơ bữn manoaq mansễm toâq pỡ Yê-su. Án dững muoi lám bễ noau táq toâq tamáu bữn ramứh a-labat. Tâng bễ ki bữn dỡq phuom kia ntâng lứq. Bo Yê-su ỡt chi-cha, mansễm ki tốh dỡq phuom tâng plỡ Yê-su.
7 aproximou-se dele uma mulher com um frasco de alabastro contendo um perfume muito caro. Ela o derramou sobre a cabeça de Jesus, quando ele se encontrava reclinado à mesa.
8 Tữ tỗp rien tễ Yê-su hữm mansễm ki táq ngkíq, alới sâng cutâu mứt, cớp alới pai neq: “Nŏ́q mansễm nâi táq ngkíq, cớp palỗ miat mun?
8 Os discípulos, ao verem isso, ficaram indignados e perguntaram: "Por que este desperdício?
9 Khân chếq dỡq phuom nâi, bữn sa‑ữi práq. Têq ĩt práq ki chuai máh cũai cadĩt!”
9 Este perfume poderia ser vendido por alto preço, e o dinheiro dado aos pobres".
10 Yê-su sâng alới pai ngkíq, chơ án atỡng alới neq: “Nŏ́q anhia táq yỗn mansễm nâi ngua? Mansễm nâi táq ranáq o lứq yỗn cứq.
10 Percebendo isso, Jesus lhes disse: "Por que vocês estão perturbando essa mulher? Ela praticou uma boa ação para comigo.
11 Máh cũai cadĩt ỡt níc cớp anhia. Ma cứq tỡ bữn ỡt mantái níc cớp anhia.
11 Pois os pobres vocês sempre terão consigo, mas a mim vocês nem sempre terão.
12 Mansễm nâi khoiq tốh dỡq phuom tâng tỗ cứq, thrũan dŏq yỗn noau tứp cứq tâng ping.
12 Quando derramou este perfume sobre o meu corpo, ela o fez a fim de me preparar para o sepultamento.
13 Cứq atỡng anhia samoât lứq, tâng dũ ntốq chũop cốc cutễq nâi, toâq noau atỡng parnai o tễ Yiang Sursĩ, lứq noau atỡng dếh ranáq mansễm nâi táq hỡ dŏq cũai sanhữ loah án.”
13 Eu lhes asseguro que onde quer que este evangelho for anunciado, em todo o mundo, também o que ela fez será contado, em sua memória".
14 Vớt ki Yuda I-cari-ôt, án la tễ tỗp muoi chít la bar náq, án toâq pỡ cũai sốt tỗp tễng rit sang Yiang Sursĩ.
14 Então, um dos Doze, chamado Judas Iscariotes, dirigiu-se aos chefes dos sacerdotes
15 Cớp án atỡng alới neq: “Khân cứq chiau Yê-su pỡ atĩ anhia, ki ntrớu anhia yỗn cứq?”
15 e lhes perguntou: "O que me darão se eu o entregar a vocês? " E eles lhe fixaram o preço: trinta moedas de prata.
16 Moâm ki, Yuda chuaq ngê yoc ễ chếq chíq Yê-su.
16 Desse momento em diante Judas passou a procurar uma oportunidade para entregá-lo.
17 Tâng máh tangái tỗp I-sarel cha bũi sanhữ Tangái Loŏh, nheq tapul tangái alới cha bễng tỡ bữn pluoih. Tâng tangái muoi, tỗp rien tễ Yê-su toâq pỡ án cớp blớh neq: “Ntốq léq thâi yoc hếq pỡq thrũan yỗn thâi cha pêl bũi?”
17 No primeiro dia da festa dos pães sem fermento, os discípulos dirigiram-se a Jesus e lhe perguntaram: "Onde queres que preparemos a refeição da Páscoa? "
18 Yê-su ta‑ỡi alới neq: “Anhia mut tâng vil, anhia ramóh manoaq ca ndỡm dống. Anhia pai chóq án neq: ‘Thâi pai khoiq cheq ễ toâq tangái Yiang Sursĩ anoat yỗn cứq. Cứq cớp tỗp rien tễ cứq yoc ễ cha pêl bũi Tangái Loŏh tâng dống mới.’”
18 Ele respondeu dizendo que entrassem na cidade, procurassem um certo homem e lhe dissessem: "O Mestre diz: ‘O meu tempo está próximo. Vou celebrar a Páscoa com meus discípulos em sua casa".
19 Ngkíq tỗp rien tễ Yê-su pỡq táq samoât Yê-su patâp alới. Cớp alới thrũan cha pêl bũi tâng dống ki.
19 Os discípulos fizeram como Jesus os havia instruído e prepararam a Páscoa.
20 Toâq nhứm-nhứm Yê-su tacu cha parnơi cớp muoi chít la bar náq tỗp rien tễ án.
20 Ao anoitecer, Jesus estava reclinado à mesa com os Doze.
21 Bo alới chi-cha, Yê-su atỡng alới neq: “Cứq atỡng anhia samoât lứq, bữn manoaq tễ tỗp anhia chếq chíq cứq.”
21 E, enquanto estavam comendo, ele disse: "Digo-lhes que certamente um de vocês me trairá".
22 Nheq tữh tỗp rien tễ án sâng ngua lứq, cớp chữ manoaq alới blớh Yê-su neq: “Cứq ma tỡ bữn, Ncháu?”
22 Eles ficaram muito tristes e começaram a dizer-lhe, um após outro: "Com certeza não sou eu, Senhor! "
23 Yê-su ta‑ỡi alới neq: “Án ca tốq bễng muoi tangan cớp cứq, lứq án ki toâp chếq cứq.
23 Afirmou Jesus: "Aquele que comeu comigo do mesmo prato há de me trair.
24 Con Yiang Cỡt Cũai cóq cuchĩt puai tâng tâm saráq Yiang Sursĩ khoiq atỡng tễ án. Ma bap lứq cũai ca chếq Con Yiang Cỡt Cũai! Pĩeiq lứq la mpiq án chỗi canỡt!”
24 O Filho do homem vai, como está escrito a seu respeito. Mas ai daquele que trai o Filho do homem! Melhor lhe seria não haver nascido".
25 Yuda, án ca chếq Yê-su blớh neq: “Cứq ma tỡ bữn, thâi?”
25 Então, Judas, que haveria de traí-lo, disse: "Com certeza não sou eu, Mestre! " Jesus afirmou: "Sim, é você".
26 Bo alới chi-cha, Yê-su ĩt bễng. Án sa‑ỡn Yiang Sursĩ, chơ án pĩh bễng ki cớp avơi yỗn máh tỗp rien tễ án. Án pai neq: “Anhia roap cha; nâi la tỗ cứq.”
26 Enquanto comiam, Jesus tomou o pão, deu graças, partiu-o, e o deu aos seus discípulos, dizendo: "Tomem e comam; isto é o meu corpo".
27 Vớt ki án ĩt tangan ễn. Án sa‑ỡn Yiang Sursĩ; chơ án avơi yỗn tỗp rien tễ án, cớp án pai neq: “Nheq tữh anhia nguaiq.
27 Em seguida tomou o cálice, deu graças e o ofereceu aos discípulos, dizendo: "Bebam dele todos vocês.
28 Nâi la aham cứq ca loŏh táq tếc Yiang Sursĩ par‑ữq parnai tamái yỗn nheq tữh cũai. Nhơ tễ aham cứq Yiang Sursĩ táh lôih yỗn cũai.
28 Isto é o meu sangue da aliança, que é derramado em favor de muitos, para perdão de pecados.
29 Cứq atỡng anhia neq: Cứq tỡ bữn nguaiq noâng dỡq palâi nho nâi yỗn toau toâq tangái cứq nguaiq dỡq nho tamái parnơi cớp anhia tâng ntốq Mpoaq cứq sốt.”
29 Eu lhes digo que, de agora em diante, não beberei deste fruto da videira até aquele dia em que beberei o vinho novo com vocês no Reino de meu Pai".
30 Moâm alới ũat muoi cansái khễn, chơ alới loŏh tễ ki, chỗn tâng dũal O‑li‑vê ễn.
30 Depois de terem cantado um hino, saíram para o monte das Oliveiras.
31 Bo ki Yê-su atỡng alới neq: “Sadâu nâi toâp nheq tữh anhia lứq táh cứq. Tâng tâm saráq Yiang Sursĩ khoiq pai neq:
31 Então Jesus lhes disse: "Ainda esta noite todos vocês me abandonarão. Pois está escrito: ‘Ferirei o pastor, e as ovelhas do rebanho serão dispersas’.
32 Ma toâq cứq tamoong loah, cứq pỡq nhũang anhia pỡ cruang Cali-lê.”
32 Mas, depois de ressuscitar, irei adiante de vocês para a Galiléia".
33 Phi-er atỡng Yê-su neq: “Khân nheq tữh cũai canŏ́h táh thâi, cứq lứq tỡ bữn táh mŏ!”
33 Pedro respondeu: "Ainda que todos te abandonem, eu nunca te abandonarei! "
34 Yê-su atỡng loah án neq: “Cứq atỡng mới samoât lứq, tâng sadâu nâi toâp, nhũang ntruoi tacar, mới lứq calỡih cứq pái trỗ.”
34 Respondeu Jesus: "Asseguro-lhe que ainda esta noite, antes que o galo cante, três vezes você me negará".
35 Ma Phi-er ta‑ỡi neq: “Khân noau cachĩt cứq cớp thâi, la thỗi. Cứq tỡ bữn calỡih mŏ!”
35 Mas Pedro declarou: "Mesmo que seja preciso que eu morra contigo, nunca te negarei". E todos os outros discípulos disseram o mesmo.
36 Chơ Yê-su cớp tỗp rien tễ án toâq pỡ ntốq nưong Kêt-se-manê. Yê-su atỡng tỗp rien tễ án neq: “Anhia ỡt tacu nâi nơ. Cứq pỡq câu pỡ ki.”
36 Então Jesus foi com seus discípulos para um lugar chamado Getsêmani e disse-lhes: "Sentem-se aqui enquanto vou ali orar".
37 Ngkíq Yê-su dững Phi-er cớp bar náq sễm ai con Sê-badê pỡq nứng án. Mbỡiq ki Yê-su sâng túh ngua lứq.
37 Levando consigo Pedro e os dois filhos de Zebedeu, começou a entristecer-se e a angustiar-se.
38 Án atỡng alới pái náq ki neq: “Mứt cứq sâng ngua lứq, tỡ rơi tamoong noâng. Anhia ỡt acoan nâi. Anhia trỗl cớp cứq.”
38 Disse-lhes então: "A minha alma está profundamente triste, numa tristeza mortal. Fiquem aqui e vigiem comigo".
39 Tữ Yê-su pỡq bĩq ễn, án ap tâng cutễq muoi tatứp, cớp án câu neq: “Ơ Mpoaq cứq ơi! Khân mới sâng pĩeiq, cứq sễq mới ayŏ́q tangan túh coat nâi yỗn vớt tễ cứq. Ma cứq tỡ ễq puai rangứh cứq bữm, ma ễ puai ống rangứh mới sâng.”
39 Indo um pouco mais adiante, prostrou-se com o rosto em terra e orou: "Meu Pai, se for possível, afasta de mim este cálice; contudo, não seja como eu quero, mas sim como tu queres".
40 Chơ Yê-su chu loah pỡ pái náq ca rien tễ án. Án ramóh alới bếq. Chơ án blớh Phi-er neq: “Nŏ́q mahúiq la anhia tỡ rơi trỗl cớp cứq?
40 Então, voltou aos seus discípulos e os encontrou dormindo. "Vocês não puderam vigiar comigo nem por uma hora? ", perguntou ele a Pedro.
41 Cóq anhia tamỡ cớp câu sễq chỗi yỗn noau radững anhia táq lôih. Mứt pahỡm anhia la bán rêng, ma sac sâiq anhia la ieuq.”
41 "Vigiem e orem para que não caiam em tentação. O espírito está pronto, mas a carne é fraca".
42 Yê-su pỡq trỗ bar ễn câu pỡ ki sĩa. Án câu neq: “Mpoaq cứq ơi! Khân mới tỡ bữn ayŏ́q tangan túh coat nâi yỗn vớt tễ cứq, ma mới yỗn cứq cóq nguaiq, ki cứq pruam puai ống rangứh mới sâng.”
42 E retirou-se outra vez para orar: "Meu Pai, se não for possível afastar de mim este cálice sem que eu o beba, faça-se a tua vontade".
43 Chơ Yê-su chu loah pỡ pái náq ca rien tễ án. Án ramóh alới bếq sĩa. Alới tỡ rơi culian; acỡr moat alới acứp níc.
43 Quando voltou, de novo os encontrou dormindo, porque seus olhos estavam pesados.
44 Yê-su pỡq sĩa tễ alới, cớp án pỡq câu cỡt trỗ pái. Án câu machớng santoiq tễ nhũang ki.
44 Então os deixou novamente e orou pela terceira vez, dizendo as mesmas palavras.
45 Chơ án chu loah pỡ tỗp rien tễ án cớp án pai neq: “Nŏ́q noâng anhia bếq cớp rlu níc? Ngư cứq khoiq cheq toâq chơ. Noau khoiq chếq Con Yiang Cỡt Cũai, pỡ atĩ cũai lôih.
45 Depois voltou aos discípulos e lhes disse: "Vocês ainda dormem e descansam? Chegou a hora! Eis que o Filho do homem está sendo entregue nas mãos de pecadores.
46 Yuor tayứng! Hái pỡq! Anhia nhêng, án ca chếq cứq khoiq toâq chơ!”
46 Levantem-se e vamos! Aí vem aquele que me trai! "
47 Bo Yê-su noâng atỡng alới, Yuda la manoaq tễ tỗp muoi chít la bar náq, án toâq cớp cũai clứng. Máh cũai ki toâq tễ cũai sốt tỗp tễng rit sang Yiang Sursĩ, cớp cũai sốt nheq sâu. Alới dững dau cớp cuan.
47 Enquanto ele ainda falava, chegou Judas, um dos Doze. Com ele estava uma grande multidão armada de espadas e varas, enviada pelos chefes dos sacerdotes e líderes religiosos do povo.
48 Án ca chếq Yê-su khoiq atỡng tếc yỗn máh cũai clứng ki dáng. Án khoiq atỡng alới neq: “Khân anhia hữm cứq hũn aléq, lứq cutỗ án ơiq anhia ễ bữn. Chơ anhia cỗp án!”
48 O traidor havia combinado um sinal com eles, dizendo-lhes: "Aquele a quem eu saudar com um beijo, é ele; prendam-no".
49 Ngkíq Yuda toâq toâp pỡ Yê-su, cớp án pai neq: “Bán tê thâi.”
49 Dirigindo-se imediatamente a Jesus, Judas disse: "Salve, Mestre! ", e o beijou.
50 Yê-su atỡng án neq: “Yớu ơi! Ranáq ntrớu mới ễ táq, ki mới táq chái!”
50 Jesus perguntou: "Amigo, que é que o traz? " Então os homens se aproximaram, agarraram Jesus e o prenderam.
51 Bữn manoaq tễ tỗp puai Yê-su thot dau tễ sor. Án tráh manoaq sũl cũai sốt nheq tễ rit sang Yiang Sursĩ, pĩeiq ta-ŏh muoi coah cutũr.
51 Um dos que estavam com Jesus, estendendo a mão, puxou a espada e feriu o servo do sumo sacerdote, decepando-lhe a orelha.
52 Yê-su atỡng án neq: “Mới chóq loah dau mới tâng sor. Cũai aléq yống dau, cũai ki cuchĩt loah na dau.
52 Disse-lhe Jesus: "Guarde a espada! Pois todos os que empunham a espada, pela espada morrerão.
53 Mới dáng ma tỡ bữn, khân cứq yoc, têq cứq sễq tễ Mpoaq cứq yỗn án ớn hỡn tễ muoi chít la bar vian ranễng án tễ paloŏng toâq chuai cứq?
53 Você acha que eu não posso pedir a meu Pai, e ele não colocaria imediatamente à minha disposição mais de doze legiões de anjos?
54 Ma khân cứq táq ngkíq, ki tỡ bữn rapĩeiq noâng máh santoiq Yiang Sursĩ khoiq pai tâng tâm saráq án tễ mbŏ́q. Saráq ki atỡng tễ máh ranáq nâi cóq toâq.”
54 Como então se cumpririam as Escrituras que dizem que as coisas deveriam acontecer desta forma? "
55 Chơ Yê-su blớh máh cũai clứng ki ễn: “Nŏ́q anhia toâq pỡ nâi dững dau cớp cuan ễ cỗp cứq? Anhia chanchớm cứq la cũai savễng tỡ? Cu rangái cứq ỡt atỡng tâng Dống Sang Toâr, ma anhia tỡ bữn cỗp cứq.
55 Naquela hora Jesus disse à multidão: "Estou eu chefiando alguma rebelião, para que vocês venham prender-me com espadas e varas? Todos os dias eu estava ensinando no templo, e vocês não me prenderam!
56 Ma ranáq nâi táq yỗn cỡt rapĩeiq máh santoiq tâng tâm saráq Yiang Sursĩ khoiq atỡng nhơ tễ cũai tang bỗq Yiang Sursĩ tễ mbŏ́q.”
56 Mas tudo isso aconteceu para que se cumprissem as Escrituras dos profetas". Então todos os discípulos o abandonaram e fugiram.
57 Ngkíq alới cỗp Yê-su cớp dững án pỡ dống Cai-pha, la cũai sốt nheq tễ rit sang Yiang Sursĩ. Nheq tữh cũai sốt nheq sâu, cớp cũai yống rit, toâq rôm pỡ ntốq ki tê.
57 Os que prenderam Jesus o levaram a Caifás, o sumo sacerdote, em cuja casa se haviam reunido os mestres da lei e os líderes religiosos.
58 Phi-er puai cutuaih ntun clĩ Yê-su. Án mut tâng nchŏh dống cũai sốt nheq tễ rit sang Yiang Sursĩ. Án tacu parnơi cớp ranễng cũai sốt ki, yoc ễ dáng ntrớu alới ễ táq chóq Yê-su.
58 Mas Pedro o seguiu de longe até o pátio do sumo sacerdote, entrou e sentou-se com os guardas, para ver o que aconteceria.
59 Ngkíq máh cũai sốt tỗp tễng rit sang Yiang Sursĩ cớp cũai bữn chớc canŏ́h, alới chuaq cũai ca têq pai apớt Yê-su. Alới yoc ễ cachĩt Yê-su.
59 Os chefes dos sacerdotes e todo o Sinédrio estavam procurando um depoimento falso contra Jesus, para que pudessem condená-lo à morte.
60 Bữn sa‑ữi cũai toâq tũn apớt Yê-su, ma tỡ bữn lứq. Sốt ki tỡ bữn ramóh muoi ŏ́c tỡ o ntrớu tễ Yê-su. Ntun tháng bữn bar náq ễn toâq apớt Yê-su.
60 Mas nada encontraram, embora se apresentassem muitas falsas testemunhas. Finalmente se apresentaram duas
61 Alới pai neq: “Cũai nâi pai: ‘Têq cứq talốh Dống Sang Toâr Yiang Sursĩ. Chơ cứq táq loah pái tangái la moâm toâp.’”
61 que declararam: "Este homem disse: ‘Sou capaz de destruir o santuário de Deus e reconstruí-lo em três dias’ ".
62 Ngkíq án ca sốt nheq tễ rit sang Yiang Sursĩ, án yuor tayứng cớp blớh Yê-su neq: “Máh cũai nâi cauq mới, lứq samoât mới pai ngkíq tỡ? Cớp ntrớu mới yoc ễ ta‑ỡi loah chóq alới ki?”
62 Então o sumo sacerdote levantou-se e disse a Jesus: "Você não vai responder à acusação que estes lhe fazem? "
63 Ma Yê-su ỡt savưl sâng. Án tỡ bữn pai ntrớu. Chơ án ca sốt nheq tễ rit sang pai ễn neq: “Cứq arô ramứh Yiang Sursĩ, án ca tamoong mantái, nhơ ramứh án cứq ớn mới thễ dũan cớp hếq, lứq mới la Crĩt, Con Yiang Sursĩ, ma tỡ bữn?”
63 Mas Jesus permaneceu em silêncio. O sumo sacerdote lhe disse: "Exijo que você jure pelo Deus vivo: se você é o Cristo, o Filho de Deus, diga-nos".
64 Yê-su ta‑ỡi án neq: “Lứq pĩeiq ariang mới pai. Ma cứq atỡng loah anhia neq: Chumát anhia lứq hữm Con Yiang Cỡt Cũai tacu coah atoam Yiang Sursĩ Sốt Toâr Lứq, cớp án toâq mpứng dĩ ramứl tâng paloŏng.”
64 "Tu mesmo o disseste", respondeu Jesus. "Mas eu digo a todos vós: chegará o dia em que vereis o Filho do homem assentado à direita do Poderoso e vindo sobre as nuvens do céu".
65 Ngkíq án ca sốt nheq tễ rit sang Yiang Sursĩ háq tampâc án bữm, táq tếc án sâng ngua lứq. Cớp án pai chóq nheq tữh cũai ki neq: “Án nâi pai ngkíq, la máh án acrieiq Yiang Sursĩ chơ. Choam hái ễ blớh noâng cũai canŏ́h. Anhia khoiq sâng chơ parnai án pai.
65 Foi quando o sumo sacerdote rasgou as próprias vestes e disse: "Blasfemou! Por que precisamos de mais testemunhas? Vocês acabaram de ouvir a blasfêmia.
66 Nŏ́q anhia chanchớm tễ ŏ́c ki?”
66 Que acham? " "É réu de morte! ", responderam eles.
67 Chơ alới cuchóh tâng mieiq Yê-su, cớp chooc án. Ma bữn cũai canŏ́h tapáh án,
67 Então alguns lhe cuspiram no rosto e lhe deram murros. Outros lhe davam tapas
68 cớp blớh neq: “Crĩt ơi! Khân mới la lứq cũai tang bỗq Yiang Sursĩ, âu mới atỡng hếq, noau chooc mới?”
68 e diziam: "Profetize-nos, Cristo. Quem foi que lhe bateu? "
69 Phi-er ỡt tacu tâng nchŏh. Bữn manoaq mansễm táq ranáq yỗn cũai ndỡm nheq tễ rit sang Yiang Sursĩ, toâq pỡ Phi-er cớp pai neq: “Mới la cũai ca ỡt cớp Yê-su, cũai tễ cruang Cali-lê.”
69 Pedro estava sentado no pátio, e uma criada, aproximando-se dele, disse: "Você também estava com Jesus, o galileu".
70 Ma Phi-er calỡih Yê-su yáng moat nheq cũai ki neq: “Cứq tỡ sapúh mới pai.”
70 Mas ele o negou diante de todos, dizendo: "Não sei do que você está falando".
71 Chơ án pỡq pỡ ngoah toong viang. Bữn mansễm canŏ́h ễn hữm án, cớp pai chóq máh cũai ỡt cheq ki neq: “Cũai nâi ỡt cớp Yê-su, la cũai tễ vil Na-sarễt.”
71 Depois, saiu em direção à porta, onde outra criada o viu e disse aos que estavam ali: "Este homem estava com Jesus, o Nazareno".
72 Ma Phi-er calỡih Yê-su sĩa, cớp án thễ dũan: “Cứq tỡ dáng noau án ki!”
72 E ele, jurando, o negou outra vez: "Não conheço esse homem! "
73 Mahỗi bar ễn, bữn máh cũai ỡt cheq ki toâq pỡ Phi-er, cớp pai neq: “Lứq samoât mới la tễ tỗp ki tê, yuaq samữong mới ĩn cũai ki.”
73 Pouco tempo depois, os que estavam por ali chegaram a Pedro e disseram: "Certamente você é um deles! O seu modo de falar o denuncia".
74 Ma Phi-er thễ dũan cloc plỡ cloc sóc. Cớp án ta‑ỡi suon níc neq: “Cứq tỡ nai hữm, tỡ nai dáng cũai ki!”
74 Aí ele começou a se amaldiçoar e a jurar: "Não conheço esse homem! " Imediatamente um galo cantou.
75 Chơ Phi-er sanhữ loah máh santoiq Yê-su khoiq atỡng án neq: “Nhũang ntruoi tacar, mới lứq calỡih cứq pái trỗ.”
75 Então Pedro se lembrou da palavra que Jesus tinha dito: "Antes que o galo cante, você me negará três vezes". E, saindo dali, chorou amargamente.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.