1 Samuel 20

Parnai Yiang Sursĩ - Kinh Thánh tiếng Bru (BRU) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Moâm ki Davĩt dễq tễ ntốq Nayôt tâng vil Rama; chơ án pỡq ramóh Yô-nathan cớp blớh neq: “Cứq táq lôih ntrớu? Cứq táq ntrớu tỡ o chóq mpoaq mới, nŏ́q án yoc lứq cachĩt cứq?”
1 Então Davi fugiu da casa dos profetas, em Ramá, foi até o lugar onde Jônatas estava e lhe perguntou: — O que foi que eu fiz? Qual é a minha culpa? E qual é o meu pecado diante de seu pai, que procura tirar-me a vida?
2 Yô-nathan ta‑ỡi: “Mới tỡ bữn cuchĩt mŏ! Mpoaq cứq dốq atỡng cứq dáng dũ ranáq án ễ táq. Tam ranáq toâr tỡ la cớt, án tỡ nai cutooq ranáq ntrớu tỡ yỗn cứq dáng. Ranáq ki lứq tỡ bữn cỡt mŏ!”
2 Jônatas respondeu: — Nada disso! Você não será morto. Meu pai não faz coisa nenhuma, nem grande nem pequena, sem primeiro me dizer. Por que, então, meu pai esconderia isso de mim? Não há nada disso.
3 Ma Davĩt ta‑ỡi loah: “Mpoaq mới dáng mới ayooq cứq sa‑ữi lứq. Án tỡ khớn atỡng yỗn mới dáng máh ranáq án ễ táq chóq cứq, yuaq án ngcŏh mới ngua cớp tỡ bữn bũi cớp án. Cứq sễq thễ dũan nhơ ramứh Yiang Sursĩ cớp choâng moat mới, cứq ỡt yơng tễ ŏ́c cuchĩt ống muoi caryau sâng!”
3 Então Davi respondeu enfaticamente: — Seu pai sabe muito bem que encontrei favor diante de você. Assim, ele resolveu que você não deve ficar sabendo disso, para não se entristecer. Mas tão certo como vive o
4 Yô-nathan pai: “Ntrớu mới yoc, cứq táq aki.”
4 Jônatas disse a Davi: — Farei tudo o que você quiser que eu faça.
5 Chơ Davĩt ta‑ỡi Yô-nathan neq: “Tangái parnỡ la tangái táq rit cha bũi Casâi Loŏh Tamái, cớp puo ễq cứq cha parnơi cớp án. Khân mới hữm o, ki cứq pỡq tooq tâng ruang toau toâq tabữ tangái pra.
5 Davi disse a Jônatas: — Amanhã é a Festa da Lua Nova, em que sem falta deveria assentar-me com o rei para comer. Mas deixe que eu vá embora, para me esconder no campo, até a tarde do terceiro dia.
6 Khân mpoaq mới nhêng mŏ tỡ bữn hữm cứq tâng ntốq ki, sễq mới atỡng neq: ‘Davĩt sễq tễ cứq chu pỡ dống án tâng vil Bet-lahem, yuaq khoiq toâq tangái dống sũ án chiau sang crơng tâng plỡ cumo.’
6 Se o seu pai notar a minha ausência, diga o seguinte: “Davi me pediu muito que o deixasse ir a toda pressa a Belém, sua cidade, porque lá será oferecido o sacrifício anual para toda a família.”
7 Khân án tỡ bữn pai ntrớu, cứq bữn ien khễ. Ma khân án nhôp, mới têq dáng raloaih án noâng chanchớm ễ táq cứq.
7 Se ele disser: “Está bem”, então este seu servo terá paz. Porém, se ficar com muita raiva, saiba que ele já decidiu me fazer mal.
8 Ngkíq, sễq mới táq ariang cứq sễq sanua. Cớp yống pacái máh parnai mới khoiq parkhán cớp cứq. Ma khân cứq táq lôih ntrớu, cứq sễq mới toâp cachĩt cứq. Chỗi yỗn mpoaq mới cachĩt cứq.”
8 Use, pois, de misericórdia para com este seu servo, porque você me fez entrar em aliança no Senhor com você. Mas, se sou culpado, mate-me você mesmo. Por que você me levaria ao seu pai?
9 Yô-nathan ta‑ỡi án: “Cứq sễq mới chỗi chanchớm ngkíq! Khân cứq dáng raloaih mpoaq cứq ễ cachĩt mới, lứq samoât cứq atỡng yỗn mới dáng.”
9 Então Jônatas disse: — Nada disso! Se eu de algum modo soubesse que o meu pai está determinado a trazer esse mal sobre você, acha que eu não avisaria você?
10 Chơ Davĩt blớh neq: “Khân mpoaq mới ta‑ỡi na mứt pahỡm nsóq, noau ễn toâq atỡng yỗn cứq dáng?”
10 Então Davi perguntou: — Quem irá me avisar, se, por acaso, o seu pai lhe responder asperamente?
11 Yô-nathan ta‑ỡi: “Chơ! Sanua hái loŏh chu ruang voai.”
11 Jônatas respondeu: — Venha, vamos ao campo. E eles foram.
12 Chơ Yô-nathan atỡng Davĩt neq: “Sễq Yiang Sursĩ, la Ncháu tỗp I-sarel, hữm cớp dáng tê tễ ranáq hái bar náq. Tâng tangái parnỡ tỡ la tangái pra, sám máh sanua nâi sĩa, cứq ễ tơm pahỡm mpoaq cứq. Khân án tỡ bữn nhôp mới, cứq ễ toâq atỡng loah mới.
12 Jônatas disse a Davi: — O
13 Ma khân án noâng ễ táq mới, sễq Yiang Sursĩ yỗn cứq roap tôt toau cuchĩt khân cứq tỡ bữn toâq atỡng yỗn mới dáng. Chơ mới cóq dễq yỗn vớt. Cứq sễq Yiang Sursĩ ỡt cớp mới machớng án khoiq ỡt cớp mpoaq cứq.
13 Mas, se meu pai quiser fazer mal a você, que o Senhor faça com Jônatas o que bem quiser, se eu não o avisar disso e não o deixar ir embora, para que você siga em paz. E que o Senhor esteja com você, como tem estado com o meu pai.
14 Khân cứq noâng bữn tamoong, sễq mới yống níc máh ŏ́c hái khoiq parkhán dŏq yỗn tanoang tapứng lứq. Ma khân cứq cuchĩt,
14 E, se eu, então, ainda viver, use para comigo da bondade do Senhor , para que eu não morra.
15 sễq mới tanoang tapứng níc machớng ki tê chóq dống sũ cứq. Toâq tangái léq Yiang Sursĩ pupứt táh nheq cũai par‑ũal mới,
15 Nem tampouco jamais afaste da minha casa a sua bondade; nem ainda quando o Senhor eliminar da face da terra todos os inimigos de Davi.
16 sễq yỗn máh santoiq hái parkhán nâi noâng ỡt níc. Khân mới táq lôih tễ ŏ́c hái parkhán, sễq Yiang Sursĩ toâp yỗn mới roap tôt.”
16 Assim, Jônatas fez aliança com a casa de Davi, dizendo: — Que o
17 Muoi trỗ ễn, Yô-nathan sễq Davĩt parkhán nhơ ŏ́c án ayooq, yuaq án ayooq Davĩt máh án ayooq tỗ án bữm.
17 Jônatas fez com que Davi jurasse de novo, pelo amor que lhe tinha, porque Jônatas o amava com todo o amor da sua alma.
18 Chơ Yô-nathan atỡng Davĩt neq: “Tangái parnỡ la tangái táq rit cha bũi Casâi Loŏh Tamái. Khân mới payứh tễ ntốq ki, cỡt clống-clễng.
18 Jônatas disse a Davi: — Amanhã é a Festa da Lua Nova. Eles vão perguntar por você, porque o seu lugar estará vazio.
19 Khân tangái pra la tỡ bữn hữm sĩa mới, ki cỡt clống-clễng lứq ễn. Ngkíq cóq mới pỡq tooq loah pỡ ntốq tiaq, ỡt yáng clĩ bốq tamáu ki.
19 No terceiro dia, vá depressa ao lugar onde você se escondeu no dia do combinado e fique junto à pedra de Ezel.
20 Chơ cứq ễ pán saráh chu ntốq mới ỡt pái tong.
20 Atirarei três flechas para aquele lado, como quem atira ao alvo.
21 Moâm ki cứq ễ ớn samiang póng táq ranáq cứq pỡq tỗiq saráh. Khân cứq pai chóq án neq: ‘Nhêng ki! Saráh ỡt coah nâi; mới pỡq tỗiq ĩt!’, cóq mới loŏh tễ ntốq mới ỡt tooq. Cứq sễq thễ dũan samoât samơi lứq nhơ ramứh Yiang Sursĩ ca tamoong mantái níc, mới lứq bữn ien khễ.
21 Eis que mandarei o moço e lhe direi: “Vá, procure as flechas.” Se eu disser ao moço: “Olhe, as flechas estão para cá de você; traga-as”, então venha, Davi, porque, tão certo como vive o Senhor , você terá paz, e nada há que temer.
22 Ma khân cứq pai neq: ‘Saráh satooh coah tíh,’ cóq mới dễq toâp, yuaq Yiang Sursĩ ễq mới dễq yơng.
22 Porém, se eu disser ao moço: “Olhe, as flechas estão mais para lá de você”, vá embora, porque o Senhor manda que você vá.
23 Máh ŏ́c hái khoiq parkhán parnơi, lứq Yiang Sursĩ hữm cớp dáng tê.”
23 Quanto àquilo de que eu e você falamos, eis que o Senhor é nossa testemunha para sempre.
24 Ngkíq Davĩt pỡq tooq tâng ruang. Tâng tangái táq rit cha bũi Casâi Loŏh Tamái bữn puo Salơ toâq cha pêl bũi.
24 Então Davi se escondeu no campo. E, sendo a Festa da Lua Nova, o rei se pôs à mesa para comer.
25 Án tacu bân ntốq án dốq tacu tớt cớp ratâng. Ap-nơ tacu coah Salơ, cớp Yô-nathan tacu yáng moat alới. Ma ntốq Davĩt tỡ bữn noau tacu.
25 O rei sentou-se na sua cadeira, segundo o costume, no lugar junto à parede. Jônatas ficou na frente dele, e Abner sentou-se ao lado de Saul. Mas o lugar de Davi estava desocupado.
26 Tâng tangái ki Salơ tỡ bữn pai ntrớu, yuaq án chanchớm neq: “Cŏh lơ Davĩt táq ranáq ntrớu yỗn cỡt tỡ bữn bráh puai rit; ngkíq án cóq táq rit sambráh voai.”
26 Porém, naquele dia, Saul não disse nada, pois pensava: “Deve ter acontecido alguma coisa com ele. Ele está cerimonialmente impuro. Certamente está impuro.”
27 Toâq poang tarưp vớt tangái cha bũi, cỡt tangái bar, ma tỡ bữn hữm sĩa Davĩt ỡt ntốq ki. Ngkíq puo Salơ blớh Yô-nathan con samiang án neq: “Nŏ́q con samiang Yê-sai tỡ bữn toâq rôm cha bũi tangái nâi, dếh tangái mahái hỡ?”
27 No dia seguinte, o segundo dia da Festa da Lua Nova, o lugar de Davi continuava desocupado. Então Saul perguntou a Jônatas, seu filho: — Por que o filho de Jessé não veio comer, nem ontem nem hoje?
28 Yô-nathan ta‑ỡi: “Án sễq tễ cứq ễ chu pỡ vil Bet-lahem.
28 Jônatas respondeu: — Davi me pediu, encarecidamente, que o deixasse ir a Belém.
29 Án pai neq: ‘Cứq sễq chu, yuaq tâng dống sũ cứq dững crơng ễ chiau sang yỗn Yiang Sursĩ, cớp máh ai cứq patâp cứq chu. Khân mới ayooq táq cứq, sễq mới yỗn cứq chu sa‑óh tỗp ai cứq.’ Cỗ ngkíq Davĩt tỡ bữn toâq rôm cha bũi parnơi cớp mpoaq.”
29 Ele me disse: “Peço que você me deixe ir, porque a nossa família tem um sacrifício na cidade, e um de meus irmãos insiste comigo para que eu vá. Portanto, se encontrei favor aos seus olhos, peço que me deixe partir, para que eu veja os meus irmãos.” Por isso, não veio à mesa do rei.
30 Salơ nhôp Yô-nathan; mieiq án ngưr tháng, cớp án pai neq: “Mới la con saríh! Mbỡiq nâi cứq dáng mới pruam cớp con samiang Yê-sai. Ŏ́c nâi casiet lứq mới táq, dếh táq yỗn mpiq mới cỡt casiet tê.
30 Então Saul ficou irado com Jônatas e lhe disse: — Seu filho de mulher vadia e rebelde! Você acha que eu não sei que você elegeu o filho de Jessé, para vergonha sua e para vergonha de sua mãe?
31 Khân con samiang Yê-sai noâng bữn tamoong, mới tỡ têq chỗn cỡt puo cruang nâi. Pỡq! Mới pỡq chuaq án, cớp dững án pỡ nâi. Yuaq án cóq cuchĩt!”
31 Pois, enquanto o filho de Jessé viver sobre a terra, nem você estará seguro, nem seguro estará o seu reino. Por isso, mande buscá-lo, agora, porque deve morrer.
32 Yô-nathan blớh mpoaq án: “Cỗ tian ntrớu án cóq cuchĩt? Án táq lôih ntrớu?”
32 Então Jônatas perguntou a Saul, seu pai: — Por que ele deve morrer? O que foi que ele fez?
33 Ma bo ki toâp puo Salơ toal coih chóq Yô-nathan. Ngkíq, Yô-nathan dáng raloaih lứq mpoaq án ễ cachĩt Davĩt.
33 Então Saul atirou a sua lança contra Jônatas para matá-lo. Com isso Jônatas entendeu que, de fato, seu pai já havia decidido matar Davi.
34 Yóiq toâp Yô-nathan yuor, cớp mứt án sâng cutâu lứq. Chơ án loŏh tễ cachơng sana, tỡ bữn cha ntrớu loâng tâng tangái bar cha bũi casâi tamái. Án roâi sarnớm, cớp sâng túh ngua lứq tễ ranáq mpoaq án ễ táq chóq Davĩt.
34 Por isso, Jônatas, com muita raiva, se levantou da mesa e, neste segundo dia da Festa da Lua Nova, não comeu pão, pois ficou muito sentido por causa de Davi, a quem seu pai havia insultado.
35 Toâq poang tarưp Yô-nathan loŏh ramóh Davĩt pỡ ruang, ariang alới khoiq partâp dŏq chơ. Án dững muoi noaq samiang póng pỡq nứng án.
35 Na manhã seguinte, Jônatas saiu ao campo, no tempo combinado com Davi, e levou consigo um rapazinho.
36 Án atỡng samiang ki neq: “Mới pỡq tỗiq saráh cứq pán nơ!”
36 Então disse ao seu rapaz: — Corra e busque as flechas que eu atirar. O rapaz correu, e ele atirou uma flecha, que fez passar além do rapaz.
37 Tữ samiang ki toâq pỡ ntốq saráh satooh, Yô-nathan atỡng án casang lứq neq: “Saráh ỡt yáng tíh!
37 Quando o rapaz chegou ao lugar da flecha que Jônatas havia atirado, Jônatas gritou atrás dele: — A flecha não está mais para lá de você?
38 Chỗi tayứng bân ntốq ki; pỡq chái!”
38 Jônatas gritou mais uma vez: — Vamos! Depressa! Não fique aí parado! O rapaz de Jônatas apanhou as flechas e voltou ao seu senhor.
39 Ma án tỡ bữn dáng ntrớu loâng; ống Yô-nathan cớp Davĩt sâng dáng tễ ranáq ki.
39 O rapaz não entendeu coisa alguma, pois só Jônatas e Davi sabiam deste combinado.
40 Chơ Yô-nathan yỗn saráh cớp tamĩang pỡ samiang ki, cớp ớn dững achu pỡ vil.
40 Então Jônatas deu as suas armas ao rapaz que o acompanhava e lhe disse: — Vá, leve-as para a cidade.
41 Toâq vớt samiang ki pỡq, Davĩt loŏh tễ ntốq án ỡt tooq bân bốq tamáu. Án sacốh racớl cớp pũp crap cucốh Yô-nathan pái taláp. Davĩt cớp Yô-nathan rakĩau hũn hĩt cớp nhiam. Davĩt sâng ngua hỡn tễ Yô-nathan.
41 Quando o rapaz foi embora, Davi se levantou do lado do monte de pedras e se prostrou com o rosto em terra três vezes. E beijaram um ao outro e choraram juntos; Davi, porém, muito mais.
42 Yô-nathan pai neq: “Cứq sễq Yiang Sursĩ ỡt cớp mới. Yiang Sursĩ lứq chuai mới cớp cứq, dếh tŏ́ng toiq mới cớp tŏ́ng toiq cứq hỡ, cóq yống níc máh ŏ́c hái khoiq parkhán.”
42 Então Jônatas disse a Davi: — Vá em paz, porque ambos juramos em nome do
43 — ausente —
43 Então Davi se levantou e foi embora. E Jônatas voltou para a cidade.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Samuel 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.