Lucas 12
Ŋwaʼaŋlɨ Kɨǹ a Fhi (BMO) vs VC
1 Ndɨɨ nɔ haʼaŋ pa ŋkaŋŋkaŋ ŋgwa ni ŋkɨrɨ nu taʼa lɨʼɨ nɛ ti pichəɨ kuʼɔ nu mbɨŋ pichəɨ nɛ, Jishɔ fǔoŋ njɛ̄ chrā nu pi ni ghaŋ younjiŋ pi, nchhu nu ŋa, “Pəɨ lɨna yishi pa ŋgwa Farashi mbɔ nnu mifɨɨ.
1 Enquanto isso, os homens se tinham reunido aos milhares em torno de Jesus, de modo que se atropelavam uns aos outros. Jesus começou a dizer a seus discípulos: Guardai-vos do fermento dos fariseus, que é a hipocrisia.
2 Yichəɨ yaoŋ lɔ njiʼi mbɔ fɔ ŋa pi pūoŋ ŋa mbaʼa Minnwi mieŋ ki nōoŋ páa. Paʼa yichəɨ nnu lə̄ɨŋ lɔ mbɔ fɔ ŋa mbaʼa pi yiʼi mieŋ ki ji.
2 Porque não há nada oculto que não venha a descobrir-se, e nada há escondido que não venha a ser conhecido.
3 Nɛnnɛ, sheshe nnu ŋa ɔ chhu moŋ njíŋ nɛ, pi lɛ njaʼo lɨʼɨ líʼɛ, sheshe nnu ŋa ɔ chūuŋ moŋ njiɛŋ nda nɛ, pi lɛ nchīi mbhi.
3 Pois o que dissestes às escuras será dito à luz; e o que falastes ao ouvido, nos quartos, será publicado de cima dos telhados.
4 “Ǹchhu ni pəɨ, ma pa taannu paŋ, kiʼi pəɨ pɔgɔ ŋgwa pɛ ŋa mimfɛ pugu wuʼɔ njwi pi frɛinoŋ ndɔ paʼa ndɔ nuʼuŋ mfāʼo ghrɨ́ nɔ chwīe nu nnu ŋa a pɨgɨ nchaa yie nɛ.
4 Digo-vos a vós, meus amigos: não tenhais medo daqueles que matam o corpo e depois disto nada mais podem fazer.
5 Ndɔ ǹshi nshwei vəɨ ni ŋoŋ ŋa a pie ŋa pəɨ pɔgɔ vi nɛ, pəɨ pɔgɔ pi ŋoŋ ŋa a pɨnɨ mfāʼo ghrɨ́ nɔ māʼaŋ nu moŋ móŋoŋ ŋgùʼɔ liɛŋ shhɛ ndɨɨ ŋa a kwo jwi nɛ. Pəɨ piŋ nnu ŋa ǹchhu ni pəɨ nɛ, a ju mbɔ ŋoŋ ŋa a pie ŋa pəɨ pɔgɔ nɛ.
5 Mostrar-vos-ei a quem deveis temer: temei àquele que, depois de matar, tem poder de lançar no inferno; sim, eu vo-lo digo: temei a este.
6 “Pi shiʼa fīni tiɛŋ puoŋ milunu pi wuʼɔ ni paa puoŋ mi mbɨŋ? Ndɔ ti Minnwi shiʼa ndīʼɛ kaŋ taʼa yi shɨna pugu.
6 Não se vendem cinco pardais por dois asses? E, entretanto, nem um só deles passa despercebido diante de Deus.
7 Kiʼi mfāʼo pɔgɔ gu, ɔ ghaʼo mbhɔ Minnwi nchaa ntou milunu. Minnwi shia ŋguoŋ ŋgiithɔ yɔ ghao.
7 Até os cabelos da vossa cabeça estão todos contados. Não temais, pois. Mais valor tendes vós do que numerosos pardais.
8 “Ndɔ ǹshwei vəɨ ŋa shesheŋoŋ ŋa a chhu shhɨ ŋgwamishua ŋa a nyaŋ nɛ, Muuŋ Ŋoŋmishua shi nchhu ŋkaa yu ŋa a ji shhɨ pa ghaŋ ntaoŋ Minnwi.
8 Digo-vos: todo o que me reconhecer diante dos homens, também o Filho do Homem o reconhecerá diante dos anjos de Deus;
9 Ndɔ shesheŋoŋ ŋa a lāa a shhɨ ŋgwamishua nɛ, Muuŋ Ŋoŋmishua shi ndāa vi shhɨ ghaŋ ntaoŋ Minnwi.
9 mas quem me negar diante dos homens será negado diante dos anjos de Deus.
10 Shesheŋoŋ ŋa a shi nchhu nnu pɨphɨ nɔ ligi Muuŋ Ŋoŋmishua nɛ, Minnwi shi ndīʼɛ phɨ yi, ndɔ ti shesheŋoŋ ŋa a shi ŋgwɛʼi Jijwɛ Minnwi nɛ, mbaʼa Minnwi līʼɛ phɨ yi.
10 Todo aquele que tiver falado contra o Filho do Homem obterá perdão, mas aquele que tiver blasfemado contra o Espírito Santo não alcançará perdão.
11 “Ndɨɨ ŋa pi lɔ̄gɔ ghɔ ŋgə̄ɨ nɔ nda luoŋ Minnwi ki shhɨ ghaŋ sháʼa, ki shhɨ pa mɛmmɛ ŋgwa nɛ, kiʼi ŋgwie noŋ yɔ ni nnu ŋa ɔ shi nchhu nɛ ki ŋkwaŋ haʼaŋ ɔ shi ntaa noŋ yɔ nɛ.
11 Quando, porém, vos levarem às sinagogas, perante os magistrados e as autoridades, não vos preocupeis com o que haveis de falar em vossa defesa,
12 Nthɛ ŋa Jijwɛ Minnwi shi ntɨgɨ ghɔ ndɨɨ ghɔ ni nnu ŋa a kāʼo ŋa ɔ chhu nɛ.”
12 porque o Espírito Santo vos inspirará naquela hora o que deveis dizer.
13 Yichəɨ ŋoŋ moŋ kɨrɨ ŋgwa pighɔ chhu ni Jishɔ ŋa, “Masha, chhu ni ndǐŋ a ŋa a ghrā maoŋ pɛ ŋa tǎa mieŋ ni pigi nɛ, mfɛ nyaŋ.”
13 Disse-lhe então alguém do meio do povo: Mestre, dize a meu irmão que reparta comigo a herança.
14 Jishɔ khwɛ̄ ghɔ ŋa, “Taannu a, a nūʼɔŋ gɔ̌ nūʼɔŋ a nɔ ŋgaŋ shaʼa sháʼa ki ŋgaŋ ghrā maoŋ shɨna pəɨ ndǐŋ ghɔ?”
14 Jesus respondeu-lhe: Meu amigo, quem me constituiu juiz ou árbitro entre vós?
15 Jishɔ chhu ni pugu ŋa, “Pəɨ ywɛrɛ thɔ yəɨ, nthɔ ndɨna nu ŋa kiʼi pəɨ fāʼo sheshe ŋkwaŋ pɨ̀ga nthɛ ŋa chɔmbhi ŋoŋ lɔ njiʼi mbɔ pi moŋ ntou maoŋ ŋa a fāʼo nɛ.”
15 E disse então ao povo: Guardai-vos escrupulosamente de toda a avareza, porque a vida de um homem, ainda que ele esteja na abundância, não depende de suas riquezas.
16 Jishɔ shwei yei luʼɔ chrà ni pugu: “Ŋgaŋ fàʼo chəɨ ni mbɔ fɔ, maoŋ pwa moŋ nyìeŋ yu ŋgaʼa.
16 E propôs-lhe esta parábola: Havia um homem rico cujos campos produziam muito.
17 A pīʼi nu moŋ njùʼɔ yu ŋa, ‘Mi shi nchwīe pi nɛiŋ yo? Nthɛ ŋa ǹdɔ mfāʼo lɨʼɨ ŋa minthɛ ǹūʼɔŋ ŋguoŋ maoŋ paŋ pei fɔ.’
17 E ele refletia consigo: Que farei? Porque não tenho onde recolher a minha colheita.
18 Nɛnnɛ a chhu ŋa, ‘Yei nnu ŋa ǹshi nchwīe nɛ, ǹshi mbɨnɨ nshāʼa lɨʼɨ nūʼɔŋ maoŋ paŋ, ŋkrao pi nduoŋ mbɔ pi ghaʼoghaʼo, nūʼɔŋ maoŋ jɨ paŋ pugu pa pichəɨ maoŋ paŋ moŋ ghɔ.
18 Disse então ele: Farei o seguinte: derrubarei os meus celeiros e construirei maiores; neles recolherei toda a minha colheita e os meus bens.
19 Nchhu ni noŋ a ŋa, “Mbrɔthɔ ŋoŋ! Ɔ fāʼo ŋguoŋ maoŋ shiʼi ŋa a pie ŋa ɔ fāʼo nɔ ntou ŋgaʼo nɛ, fɛrɛ noŋ yɔ, njɨ, nnu, mfāʼo pwanjuʼɔ.” ’ ”
19 E direi à minha alma: ó minha alma, tens muitos bens em depósito para muitíssimos anos; descansa, come, bebe e regala-te.
20 “Ndɔ Minnwi chhu ghɔ ŋa, ‘Yaoŋ na yei! Ni tuʼu yei ǹshi ŋkwe chɔmbhi yɔ. A shi ŋga mbɔ nɛnnɛ, maoŋ pinɛ ŋa ɔ kɨrɨ nɛ pɔ yi gɔ̌?’ ”
20 Deus, porém, lhe disse: Insensato! Nesta noite ainda exigirão de ti a tua alma. E as coisas, que ajuntaste, de quem serão?
21 Jishɔ lūgwi ŋa, “Yei ŋkwaŋ haʼaŋ a shi mbɔ ni ŋgwa pɛ ŋa pugu kɨrɨ fāʼo ni noŋ pugu ki lɔ mfāʼo ligi Minnwi nɛ.”
21 Assim acontece ao homem que entesoura para si mesmo e não é rico para Deus.
22 Jishɔ chhu ni ghaŋ younjiŋ pi ŋa, “Nthɛ yie ghɔ, ǹshwei vəɨ ŋa kiʼi pəɨ wie noŋ yəɨ nthɛ chɔmbhi yəɨ, ŋa pəɨ shi njɨ pi khɔ ki nthɛ ŋgrào noŋ yəɨ, ŋa pəɨ shi māʼaŋ pi khɔ.
22 Jesus voltou-se então para seus discípulos: Portanto vos digo: não andeis preocupados com a vossa vida, pelo que haveis de comer; nem com o vosso corpo, pelo que haveis de vestir.
23 Nthɛ ŋa chɔmbhi chaa maoŋ jɨ, noŋ yɔ chaa ndhwí.
23 A vida vale mais do que o sustento e o corpo mais do que as vestes.
24 Pīʼi mbɨŋ pa mishi, pugu shiʼa mbhi, ndɔ paʼa ndɔ ŋkwōo, paʼa ndɔ mfāʼo shaoŋ ki lɨʼɨ nūʼɔŋ maoŋ, ndɔ Minnwi kugwi vugu ghao. Ndɔ ɔ ghaʼo mbhɔ Minnwi nchaa pa mishi.
24 Considerai os corvos: eles não semeiam, nem ceifam, nem têm despensa, nem celeiro; entretanto, Deus os sustenta. Quanto mais valeis vós do que eles?
25 Minthɛ shesheŋoŋ vəɨ pɨnɨ mbīgi chɔmbhi yi wuʼɔ shɨgɛi nthɛ ŋa a wie noŋ yi?
25 Mas qual de vós, por mais que se preocupe, pode acrescentar um só côvado à duração de sua vida?
26 Ŋa mimfɛ paʼa ɔ lɔ njiʼi nchwīe muuŋ mi nnu nɔ yinɛ nɛ, ɔ nuʼuŋ ŋgwie noŋ yɔ ni pichəɨ pa nnu nthɛ khɔ?
26 Se vós, pois, não podeis fazer nem as mínimas coisas, por que estais preocupados com as outras?
27 “Pīʼi mbɨŋ pa frawa ŋkwaŋ haʼaŋ pugu ghà ŋkuʼɔ nɛ, pugu shiʼa mfāʼa ndɔ paʼa ndɔ ntuŋ ndhwí, ndɔ ǹshwei ghɔ ŋa njiʼi nthɛ pi Sholomu moŋ ŋguoŋ ndighaʼo yi ghao shini ndɔ mbwa ti mbɔ nɔ taʼa frawa.
27 Considerai os lírios, como crescem; não fiam, nem tecem. Contudo, digo-vos: nem Salomão em toda a sua glória jamais se vestiu como um deles.
28 Ti M̈innwi māʼaŋ fɨʼɨ ndìpwa yei mbɨŋ pa trǔ ŋa a yi maoŋ shiʼa, yua gha mbɔ nu a kwo yaoŋ ti pi tūoŋ nɛ, pəɨ pīʼi ŋa a shi ndɨna ni pəɨ pi fɨʼɨ yi nɛiŋ? Ŋgwa piŋ kikɛʼi pei!
28 Se Deus, portanto, veste assim a erva que hoje está no campo e amanhã se lança ao fogo, quanto mais a vós, homens de fé pequenina!
29 Nɛnnɛ kiʼi pəɨ wuʼɔ nthɔ ŋgwie noŋ yəɨ pi lɨʼɨ taʼa yaoŋ ŋa pəɨ shi njɨ ki nnu nɛ, ki mfāʼo ghaghana moŋ njùʼɔ pəɨ.
29 Não vos inquieteis com o que haveis de comer ou beber; e não andeis com vãs preocupações.
30 Pa ghaŋ ki piŋ Minnwi ŋkuoŋ mbhi yei thɔ ntei pi njiŋ maoŋ pei, ndɔ ni pəɨ, Minnwi Tǎa vəɨ ji ŋa a pie ŋa pəɨ fāʼo maoŋ pei.
30 Porque os homens do mundo é que se preocupam com todas estas coisas. Mas vosso Pai bem sabe que precisais de tudo isso.
31 Pəɨ ka shigi pi Shaʼafuoŋ Minnwi moŋ chɔmbhi yəɨ, nɛnnɛ kaŋ Minnwi shi mfɛ ŋguoŋ maoŋ pei ghao ni pəɨ.
31 Buscai antes o Reino de Deus e a sua justiça e todas estas coisas vos serão dadas por acréscimo.
32 “Njiʼi nthɛ nɔ haʼaŋ pəɨ, ghaŋ younjiŋ paŋ pɔ pi shɨgɛi nɔ muuŋ kwíe minjɨɨ nɛ, kiʼi pəɨ fāʼo pɔgɔ gu ŋa mbaʼa pəɨ yiʼi mfāʼo yaoŋ ŋa a pie ŋa pəɨ yru ŋkuoŋ ghɔ nɛ, nthɛ ŋa Tǎa vəɨ Minnwi lɔ̄gɔ nthi Mi moŋ khwǎ njùʼɔ yi ŋa pəɨ pugu shi nshaʼa fùoŋ kaʼa.
32 Não temais, pequeno rebanho, porque foi do agrado de vosso Pai dar-vos o Reino.
33 “Pəɨ fīni maoŋ pəɨ, mfɛ mbɨŋ ghɔ ni ghaŋ pou, mbaʼo nɔ fāʼo nu pìɛŋ mbɨŋ ŋa mbaʼa a yiʼi mbɨrɨ nɛ, pugu pa fàʼo po ŋa mbaʼa a ma mmɛ, lɨʼɨ ŋa mbaʼa ŋgɨna chəɨŋ fɔ, ndɔ mbaʼa shə́ʼɨ kru.
33 Vendei o que possuís e dai esmolas; fazei para vós bolsas que não se gastam, um tesouro inesgotável nos céus, aonde não chega o ladrão e a traça não o destrói.
34 Nthɛ ŋa lɨʼɨ ŋa fàʼo yɔ pɔ nɛ, a lɨʼɨ ŋa njùʼɔ yɔ shi mbɔ ŋkaa yu nɛ.
34 Pois onde estiver o vosso tesouro, ali estará também o vosso coração.
35 “Pəɨ pīri noŋ yəɨ ni sheshe nnu ŋa a shi nthɔ nɛ, ŋkrao ŋkandaŋ yəɨ a tɨnɨ, nchuʼu laŋ yəɨ a kɨɨ nu,
35 Estejam cingidos os vossos rins e acesas as vossas lâmpadas.
36 nɔ ŋgwa ŋa pugu ywɛrɛ taathɔ vugu a kwəɨ lɨʼɨ jɨ láŋ, nɛnnɛ ŋa a shi ŋga ŋkwəɨ ŋkwēi nda, pugu kiʼi nchuʼɔ chuʼɔ taʼa ŋgɛ.
36 Sede semelhantes a homens que esperam o seu senhor, ao voltar de uma festa, para que, quando vier e bater à porta, logo lha abram.
37 Pwatua pɔ ni pɛ puoŋ fàʼa ŋa taathɔ vugu kwəɨ njəɨ vugu pugu wuʼɔ mbiʼi tɔthɨ nɛ. Shishini, ǹshwei vəɨ, a shi mbīri noŋ yi nshwei vugu ŋa pugu chhɔ ŋkuoŋ taprɛi, a thɔ ŋgrā maoŋ ni pugu.
37 Bem-aventurados os servos a quem o senhor achar vigiando, quando vier! Em verdade vos digo: cingir-se-á, fá-los-á sentar à mesa e servi-los-á.
38 Pwatua shi mbɔ ni puoŋ fàʼa pɛ ŋa taathɔ vugu gha njəɨ vugu pugu kwo pīri noŋ yugu nɔ sheshe ndɨɨ ŋa a shi nthɔ nɛ. Ki a thɔ pi moŋ ntuŋ mbhi, ki ni ndaʼambilaŋ.
38 Se vier na segunda ou se vier na terceira vigília e os achar vigilantes, felizes daqueles servos!
39 “Ndɔ mimfɛ ɔ fāʼo tɨnɨnjuʼɔ ŋa ŋ̈gaŋ nda kaŋ nji ndɨɨ ŋa ŋgɨna shi nthɔ nɛ, a shi kaŋ ndɔ mieŋ nda yi a pəʼɨ.
39 Sabei, porém, isto: se o senhor soubesse a que hora viria o ladrão, vigiaria sem dúvida e não deixaria forçar a sua casa.
40 Pəɨ ŋkaa pəɨ pīri noŋ yəɨ, nthɛ ŋa Muuŋ Ŋoŋmishua thɔ nu moŋ ndɨɨ ŋa mbaʼa pəɨ yiʼi mbīʼi nɛ.”
40 Estai, pois, preparados, porque, à hora em que não pensais, virá o Filho do Homem.
41 Pita pie ŋa, “Taathɔ, ɔ chrā yei luʼɔ chrà pi ni pigi ki ni ŋguoŋ ŋgwa?”
41 Disse-lhe Pedro: Senhor, propões esta parábola só a nós ou também a todos?
42 Taathɔ khwɛ̄ ŋa, “A gɔ̌ kiʼɛ mbɔ muuŋ fàʼa tithi ndɔ mfāʼo shiethɔ, ŋa taathɔ shi nūʼɔŋ vi a lɨna nu ni nda yi ndɔ ŋgrā maoŋ jɨ ni pichəɨ ghaŋ fàʼa ndɨɨ ŋa ndɨɨ kāʼo nɛ?
42 O Senhor replicou: Qual é o administrador sábio e fiel que o senhor estabelecerá sobre os seus operários para lhes dar a seu tempo a sua medida de trigo?
43 Mbɔrɔ shi mbɔ ni muuŋ fàʼa yɛ ŋa masha vi yəɨ vi a thɔ fāʼa nu shiʼi ndɨɨ ŋa a thɔ nɛ.
43 Feliz daquele servo que o senhor achar procedendo assim, quando vier!
44 Shishini, ǹshwei vəɨ, a shi nūʼɔŋ vi a thɔ ndɨna ju ni ŋguoŋ maoŋ pi.
44 Em verdade vos digo: confiar-lhe-á todos os seus bens.
45 Ndɔ ti m̈uuŋ fàʼa ghɔ mbīʼi moŋ njùʼɔ yu ŋa mbaʼa taathɔ vi yīʼɛ mbɨnɨ, nchhɔ ŋgwie pichəɨ ghaŋ fàʼa, mbɔ pi pimbia pugu pa pi piŋgɛ, nthɔ njɨ maoŋ ndɔ nnu mbaa nu,
45 Mas, se o tal administrador imaginar consigo: Meu senhor tardará a vir, e começar a espancar os servos e as servas, a comer, a beber e a embriagar-se,
46 kaŋ taathɔ vi shi nɛ ŋkwəɨ pi llɛ́ yɛ ŋa a shi lɔ mbīʼi nɛ pugu pa ndɨɨ ŋa a shi lɔ nji nɛ, ndɔ nchrɛi vi kaoŋkaoŋ. A yəɨ ŋkwaŋ ŋgəʼɨ ghaŋ fàʼa mbe.
46 o senhor daquele servo virá no dia em que não o esperar e na hora em que ele não pensar, e o despedirá e o mandará ao destino dos infiéis.
47 “Ŋgaŋ fàʼa ŋa a ji nnu ŋa taathɔ vi tāʼa nu ŋa a chwīe nɛ, ki lɔ njiʼi mbīri noŋ yi, ki nchwīe nnu ghɔ ŋa taathɔ vi tāʼa nu nɛ, shi mfāʼo ŋkiɛŋ tɨtɨnɨ wie.
47 O servo que, apesar de conhecer a vontade de seu senhor, nada preparou e lhe desobedeceu será açoitado com numerosos golpes.
48 Ndɔ ti ŋoŋ ŋa a shini ndɔ nji, ndɔ nchwīe nnu ŋa a pie wie nɛ, shi ŋkwe shɨgɛi wie. Ŋoŋ ŋa pi fɛ ntou yi ghɔ nɛ, pi shi mbie ntou yi mbhɔ yu. Ndɔ ŋoŋ ŋa pi fɛ ŋkiɛŋ ntou yi ghɔ nɛ, pi shi mbie vi pi ni ŋkiɛŋ ntou yi.
48 Mas aquele que, ignorando a vontade de seu senhor, fizer coisas repreensíveis será açoitado com poucos golpes. Porque, a quem muito se deu, muito se exigirá. Quanto mais se confiar a alguém, dele mais se há de exigir.
49 “Ŋki thɔ pi nɔ māʼaŋ nu móŋoŋ ŋkuoŋ mbhi, ǹjūa ŋa a kaŋ ni ŋkwo kɨɨ nu.
49 Eu vim lançar fogo à terra, e que tenho eu a desejar se ele já está aceso?
50 Ndɔ, m̀fāʼo kwe ŋkhǐ nɔ tɔgɔ nu moŋ ghɔ, mbɔ ŋgəʼɨ pugu pa gu. M̀fāʼo yuʼɔ njùʼɔ ti a shi nthɔ ntɔgɔ.
50 Mas devo ser batizado num batismo; e quanto anseio até que ele se cumpra!
51 Pəɨ pīʼi ŋa ǹthɔ pi nɔ fɛ nu taʼaŋggi ŋkuoŋ mbhi hɛiŋ? Ŋga, ǹthɔ pi ni minduoŋnduoŋ.
51 Julgais que vim trazer paz à terra? Não, digo-vos, mas separação.
52 Nthɛ ŋa jɛ̄ ndwɛ ŋgə̄ɨ nu shhɨ, moŋ nda ŋa tiɛŋ ŋgwa pɔ fɔ nɛ, pugu shi nchhɔ kikie, trɛi ŋgwa pɔ ni taʼa kwò, pi paa pɔ ni taʼa kwò.
52 Pois de ora em diante haverá numa mesma casa cinco pessoas divididas, três contra duas, e duas contra três;
53 Pugu shi nthi pi nduoŋnduoŋ, tǎa pugu muuŋ vi yi mimbia pɔ kikie, maa pugu muuŋ vi yi miŋgwɛ pɔ kikie, maŋgaoŋ pugu ŋgwɛ muuŋ vi chhɔ kikie, ŋgwɛ muuŋ chhɔ kikie pugu maŋgaoŋ vi.”
53 estarão divididos: o pai contra o filho, e o filho contra o pai; a mãe contra a filha, e a filha contra a mãe; a sogra contra a nora, e a nora contra a sogra.
54 Jishɔ pɨnɨ nchhu ni yú ŋgwa pighɔ ŋa, “Ndɨɨ ŋa pəɨ yəɨ mbɨ̀ kuʼɔ nu ŋgei nii minaoŋ nɛ, pəɨ kiʼi nchuchu taʼa ŋgɛ́ ŋa, ‘Mbɨ̀ shi ndhɔ.’ Ndɔ a wuʼɔ mbɔ pi nɛnnɛ.
54 Dizia ainda ao povo: Quando vedes levantar-se uma nuvem no poente, logo dizeis: Aí vem chuva. E assim sucede.
55 Ndɨɨ ŋa pəɨ yəɨ fɨfrəɨ laoŋ llɔ mbiɛŋ nɛ, pəɨ kiʼi nchuchu ŋa, ‘Minaoŋ shi ntūoŋ.’ Ndɔ a wuʼɔ mbɔ pi nɛnnɛ.
55 Quando vedes soprar o vento do sul, dizeis: Haverá calor. E assim acontece.
56 Pa ŋgwa mifɨɨ pei, mimfɛ pəɨ līi ŋkwaŋ haʼaŋ po pugu shhɛ pɔ nɛ nchhu ŋkwaŋ haʼaŋ yie llɛmbhi shi mbɔ nɛ, ti a chwīe khɔ paʼa pəɨ lɔ nji njiŋ pa nnu ŋa a thɔ ndɔ̄gɔ lɨʼɨ ndwɛ nɛ?
56 Hipócritas! Sabeis distinguir os aspectos do céu e da terra; como, pois, não sabeis reconhecer o tempo presente?
57 “A chwīe khɔ paʼa ɔ lɔ mbīʼi ni noŋ yɔ nnu ŋa a kāʼo nɛ ndɔ nchwīe?
57 Por que também não julgais por vós mesmos o que é justo?
58 Nɔ haʼaŋ ɔ ghə̄ɨ nu pəɨ ŋoŋ haʼaŋ a puru ghɔ shhɨ ŋgaŋ sháʼa nɛ, kāa nɔ lūgwi nu pəɨ yu shɛndaoŋ. Ɔ̈ mieŋ ki chwīe nɛnnɛ, kaŋ a shi ndɔ̄gɔ ghɔ ŋgə̄ɨ nɔ shhɨ ŋgaŋ sháʼa mfɛ ghɔ ni pa brushi, pugu niʼiŋ ghɔ chə́ɨŋ.
58 Ora, quando fores com o teu adversário ao magistrado, faze o possível para entrar em acordo com ele pelo caminho, a fim de que ele te não arraste ao juiz, e o juiz te entregue ao executor, e o executor te ponha na prisão.
59 Ǹshwei ghɔ, mbaʼa ɔ ma ntaoŋ ki lɔ naa mbe ŋguoŋ njɔ́ yɔ ghao.”
59 Digo-te: não sairás dali, até pagares o último centavo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.