Romanos 9
Bafut (BFD) vs NAA
1 Ànnù yìi mə mə swoŋ aa, à nɨ̂ ànnù nɨ̂ŋkoŋə̀, mə̀ laa mbə ŋû Kristo, kaa waꞌǎ nàâ ɨ̀nnù tswɛɛ̀. Ǹtɨɨ̀ gha yìi ɨ saꞌa nɨ̂ gha a mûm Àzwì Nwì ɨ nɨ̂ àyəfə yâ.
1 Digo a verdade em Cristo, não minto, e a minha consciência confirma isso por meio do Espírito Santo:
2 Àjəŋnə̀ yî wè a tswe a mûm ǹtɨɨ mə̀, mə̀ kɨɨ̀ ǹyuꞌu nɨ̂ ǹyaŋə̂ tɨ̀ mɛ̀ a ntɨɨ mə̀.
2 sinto grande tristeza e tenho incessante dor no coração.
3 M̀bɨꞌɨ ŋgaa bɨ̀lɨ̂m ba, ŋ̀gwɛ̀ꞌɛ̀ yà, boŋ mə̀ lɛ mbaa nyə̀ꞌə̀tə mə bɨ̀ nɨŋ ndɔ̀ɔ̀ a atu mə̀, kə̀ mə bɨ̀ kɨ nyatə gha bìꞌi Kristo ǹloŋ ŋkwitû waa.
3 Porque eu mesmo desejaria ser amaldiçoado, separado de Cristo, por amor de meus irmãos, meus compatriotas segundo a carne.
4 Bo laa mbə baIsrael, à lɛ mbə bo mə Nwìŋgɔ̀ŋ à lɛ nlɔ̀gə̀ waa a nɨ bɔɔ̀ bi ŋ̀kɨ ndɨꞌɨ nɨghaꞌà ni a mbo bo, ŋ̀warə akàà bo bo, m̀fa nɔ̂ŋsə̀ a mbo bo, bo tswê nɨ mânjì m̀mii Nwì yìi à kùꞌùnə aà, ŋ̀kɨ ntswe nɨ̂ ɨ̀nnù jìi mə Nwìŋgɔ̀ŋ à lɛ ŋkàꞌà aà.
4 São israelitas. A eles pertence a adoção, assim como a glória, as alianças, a promulgação da Lei, o culto e as promessas.
5 Bo lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ aa a nu bɨ̀tà bɨ bɨ̂taà bìꞌinə̀ bya, Kristo tsǒ ŋùmɨ̀sɔ̀ŋ à lɛ ŋkɨ mfɛꞌɛ a ŋgwɛ̀ꞌɛ bo, bìꞌinə̀ ka ŋghaꞌasə Kristo yìi mə à nɨ Nwìŋgɔ̀ŋ yìi a buꞌutə bə̂ bɨ̀tsɨ̀mə̀ aa nɨ̀ŋkoŋə̀.
5 Deles são os patriarcas, e também deles descende o Cristo, segundo a carne, o qual é sobre todos, Deus bendito para sempre. Amém!
6 Lâ kaa mə̀ sɨ swoŋə aa mə kaa Nwì à sɨ̀ nɨghàâ ni ləə̀ ǹloŋ mə kaa à sɨ̀ bə̂ bɨ̀tsɨ̀m bìi mə bɨ fɛꞌɛ a ŋgwɛ̀ꞌɛ baIsrael aa bə mə à nɨ baIsrael bi annù nɨ̂ŋkoŋə̀.
6 E não pensemos que a palavra de Deus falhou. Porque nem todos os de Israel são, de fato, israelitas,
7 Kaa waꞌǎ bɔɔ bɨ Abraham bɨ̂tsɨ̀m bə mə à nɨ bɔɔ̀ bi, lâ Nwìŋgɔ̀ŋ a swoŋ a mbo Abraham mə, “Ǹtsya a njɨ̌m Isaac, bɨ ka yǐ tɨgə twoŋə ŋgwɛ̀ꞌɛ̀ yò a nɨ̂ ɨ̀kùmə̂ ghô.”
7 nem por serem descendentes de Abraão são todos filhos. Pelo contrário: “Por meio de Isaque será chamada a sua descendência.”
8 Ma yû a dɨ̀ꞌɨ̀ aa mə kaa à sɨ bɔɔ bɨ̀tsɨ̀m bìi mə bɨ jwe a mûm ǹjyǎnu aa bə mə Nwìŋgɔ̀ŋ à lɔ̀gə a nɨ bɔɔ̀ bi; à bàŋnə nlɔ̀gə̀ bya bìi mə à lɛ ŋkàꞌà ǹloŋ ŋgaà yàà aà.
8 Isto é, não são os filhos da carne que são filhos de Deus, mas os filhos da promessa é que são contados como descendência.
9 Ǹloŋ mə Nwìŋgɔ̀ŋ à lɛ ŋghɨ̀rə ŋkàꞌâ yì ya aa lalà, “Nòò à ka tsyǎ bǔ kɨ kùꞌù lâlà, tâ mə̀ zì tâ Sarah à jwe a mûmbâŋnə̀.”
9 Porque a palavra da promessa é esta: “Por esse tempo voltarei, e Sara terá um filho.”
10 Kaa a burə tɨ̀ mɛ̀, a mbǔ ŋghɛ̀ɛ̀ ghu, nòò wa mə Rebecca à lɛ ntswe nɨ bɔɔ bya bi baa a atoꞌo yu, mə â lɛ njwe ŋû yî mɔꞌɔtə, taà yìꞌinə̀ Isaac aa,
10 E isto não aconteceu somente com ela, mas também com Rebeca, ao conceber de um só, de Isaque, nosso pai.
11 a ŋghɨ̀rə mə àjàŋ yìi mə Nwìŋgɔ̀ŋ à lɛ ntsɔꞌɔ bə̂ bi aa tâ à bə a ataŋtə̀ Nwî, kaa waꞌà yòŋə̀ aa bə nɨ̂ àfàꞌà yìi ŋǔ fàꞌà aa, tâ à bə bə̂ ǹtsɔ̀ꞌɔ Nwì,
11 E os gêmeos ainda não eram nascidos, nem tinham feito o bem ou o mal — para que o propósito de Deus, quanto à eleição, prevalecesse, não por obras, mas por aquele que chama —,
12 Nwìŋgɔ̀ŋ a swoŋ a mbo ǹdè wàà mə, “Yì ǹtsyàmbìì à ka yi kɨ fàꞌà a mbo yì àyòŋtə̀.” À lɛ nswoŋə ma yû aa mbɔŋ tâ bɨ̀ yi njwe waa, kaa bo burə̀ tɨ̌ annù yî tsu ghɨrə̀, kə̀ yî sɨgɨ̀nə̀ kə̀ yì bɨ̂.
12 quando foi dito a Rebeca: “O mais velho será servo do mais moço.”
13 A ajàŋ mə bɨ kɨ mbù ŋ̀ŋwaꞌanə a mûm àŋwàꞌànə̀ Nwî aa mə, “Mə̀ lɛ ŋkɔ̀ŋə̀ Yacob, m̀baa Isac.”
13 Como está escrito: “Amei Jacó, porém desprezei Esaú.”
14 M̀bə̂ bìꞌinə̀ swoŋ aa mə akə aa ɛ? Mə Nwìŋgɔ̀ŋ a ghɨ̀rə annù yìi a sɨ̀ tsinə̀ aa ɛ? Kaa mbə bìꞌinə̀ waꞌà maa ajàŋ swoŋə̀.
14 Que diremos, então? Que Deus é injusto? De modo nenhum!
15 Ǹloŋ mə à lɛ nswoŋ a mbo Moses mə,
15 Pois ele diz a Moisés: “Terei misericórdia de quem eu tiver misericórdia e terei compaixão de quem eu tiver compaixão.”
16 La a bə mə, kaa ŋ̀ko mɨ̀lɨ̀ŋnə̀ Nwì ɨ̀ sɨ aa a njɨ̌m ŋ̀kɔ̀ŋə̂ ŋù kə̀ ɨ̀fàꞌà ŋû yoŋə, ɨ yòŋə̀ aa tsiꞌì a njɨ̌m ŋko mɨ̀lɨ̀ŋnə̀ yì.
16 Assim, pois, isto não depende de quem quer ou de quem corre, mas de Deus, que tem misericórdia.
17 Ǹloŋ mə aŋwàꞌànə̀ Nwî a lɛ nswoŋ a mbo Pharoah mə, “Mə̀ lɛ ŋghɨ̀rə̀ gho a nɨ mfɔ̀ aa mə mə dɨ̀ꞌɨ̀ mɨdaꞌa ma a nu wò, ɨ ghɨ̀rə tâ bɨ̀ zi ɨkûm gha a mbî ǹtsɨ̀mə̀.”
17 Porque a Escritura diz a Faraó: “Foi para isto mesmo que eu o levantei, para mostrar em você o meu poder e para que o meu nome seja anunciado em toda a terra.”
18 A dɨꞌɨ̀ mə Nwìŋgɔ̀ŋ a ko mɨlɨ̀ŋnə̀ ŋù yìi a kɔ̌ŋ ŋko aa, ŋkɨɨ ŋghɨrə ǹtɨɨ ŋû yì mɔ̀ꞌɔ ɨ tɨɨ̀ nɨ̂ ŋ̀kɔ̀ŋə̂ yì.
18 Logo, Deus tem misericórdia de quem quer e também endurece a quem ele quer.
19 Lâ nɨ̀ ka betə gha mə, “M̀bə̂ Nwìŋgɔ̀ŋ a bû ǹtɨgə mfɨrə ŋû aa mə akə aa ɛ? M̀bə̂ wò a tuu ànnù yìi mə à kɔ̀ŋə aa ɛ?”
19 Mas você vai me dizer: “Por que Deus ainda se queixa? Pois quem pode resistir à sua vontade?”
20 Lâ wò ŋûmɨ̀sɔ̀ŋ, ò bə aa wò, a ŋka mbetə mɨ̀ghàà a mbo Nwî aa ɛ? M̀bə̂ àntɔ̀ɔ̀ nsyɛ a betə̌ a mbɔɔ̀ yì mə, “Ò bɔ̀ɔ gha bə lâlà aa a ya aa ɛ?”
20 Mas quem é você, caro amigo, para discutir com Deus? Será que o objeto pode perguntar a quem o fez: “Por que você me fez assim?”
21 M̀bɔɔ̀ bàntɔ̀ɔ̀ wa, à sɨ̀ nɨ̂ àdàꞌà a atû àbɔ̀ɔ̀ ya tswê, mə mbə a lɔgə̀ àtàà yî fùùrə̀ m̀bɔɔ bântɔ̀ɔ̀ ghu bi baa, ǹləə yî mɔ̀ꞌɔ nɨ àyàrə̂ àntɔ̀ɔ̀, ŋ̀kɨ nləə yî mɔ̀ꞌɔ tsiꞌì nɨ̂ àntɔ̀ɔ̀ àdàŋə̀ àdàŋə̀ aa ɛ?
21 Será que o oleiro não tem direito sobre a massa, para do mesmo barro fazer um vaso para honra e outro para desonra?
22 Àâ àjàŋə mə Nwìŋgɔ̀ŋ a fàꞌà aà, à lɛ nlɔ̀ɔ̀ mə yu dɨ̀ꞌɨ alwǐntɔŋə̂ yì ɨ kɨɨ ghɨ̀rə tâ bɨ̀ zi mɨdaꞌâ mi, lâ à lɛ ntswa ntɨɨ̀ yi a nu bə̀ bìi mə à lɛ sɨ lwìsə ntɔŋ a nu bo aa, bo kɨ̂ ǹtswe nɨ̂ ŋ̀kwo aà.
22 Que diremos, se Deus, querendo mostrar a sua ira e dar a conhecer o seu poder, suportou com muita paciência os vasos de ira, preparados para a destruição,
23 À lɛ ŋkɨ nlɔɔ mə yu dɨ̀ꞌɨ̀ nɨghaꞌà ni nî wè, nìi à lɛ nswìꞌì a nu bo bya bìi mə bo nɨ njoo jìi mə a ko mɨlɨ̀ŋnə̀ waa aa, làꞌà bo bya mə à tàŋtə̀ mə̂ mə bo yi ŋkwɛrə nɨghaꞌà ni aà.
23 a fim de que também desse a conhecer as riquezas da sua glória nos vasos de misericórdia, que de antemão preparou para glória?
24 Ǹloŋ mə bìꞌinə̀ laa ŋkɨ ntswe a tɨtɨ̀ɨ bə̀ bìi mə à lɛ ntwoŋə aà, kaa bɨ waꞌà aa tsiꞌǐ a tɨtɨ̀ɨ baYuda fɛꞌɛ̀, bɨ kɨ mfɛ̀ꞌɛ̀ a tɨtɨ̀ɨ bɨ̀tɨ̀zî Nwî. M̀bə a bə aa ajàŋə mə Nwì a fàꞌà aa boŋ mbə a waꞌa ajàŋ mə yu kɔŋə̀ ŋ̀ghɨ̀rə̀ aa ghɨ̀rə̀ aa ɛ?
24 Estes vasos somos nós, a quem também chamou, não só dentre os judeus, mas também dentre os gentios,
25 À nɨ̂ àjàŋə mə à swòŋə a mûm àŋwàꞌànə Hosea mə,
25 como também diz em Oseias: “Chamarei de ‘meu povo’ ao que não era meu povo; e de ‘amada’ à que não era amada.
26 Tsiꞌǐ maa adɨgə mə Nwì à swòŋə a mbo bo mə, ‘Kaa nɨ̀ sɨ̌ bə̂ ba bə aa’
26 E no lugar em que lhes foi dito: ‘Vocês não são o meu povo’, ali mesmo serão chamados ‘filhos do Deus vivo’.”
27 Yesaiah à lɛ ŋkɨ nyəꞌə nloŋ ŋgaa Israel ǹswoŋ mə, “Ka mə bɔɔ bɨ baIsrael ka yǐ ghaꞌa ɨ kùꞌù tsiꞌì tsǒ àwàŋə ŋkì aa, bɨ ka yǐ yweensə aa tsiꞌì m̀bùmtə̀.”
27 Mas Isaías clama a respeito de Israel: “Ainda que o número dos filhos de Israel seja como a areia do mar, o remanescente é que será salvo.
28 Ǹloŋ mə Mmàꞌàmbi à ka yǐ ghɛ̀sə tsə̀rə ɨsaꞌa mbi yù aa tsiꞌì nɨliꞌi nɨ liꞌi a nɨ lunə.
28 Porque o Senhor cumprirá a sua palavra sobre a terra, de forma plena e em breve.”
29 Ajàŋə mə Yesaiah à lɛɛ̀ ŋ̀kɨ nswoŋ a mbìì mə,
29 Como Isaías já disse: “Se o Senhor dos Exércitos não nos tivesse deixado descendência, nós nos teríamos tornado como Sodoma e semelhantes a Gomorra.”
30 Bìꞌinə̌ lɔ̀ɔ̀ aà ǹswoŋ mə akə aa ɛ? Mə bɨ̀tɨ̀ zî Nwî bìi mə kaa bɨ lɛ ntɛꞌɛ waꞌà mɨtɨ̀ɨ myaa ka ŋgaansə a ŋghɨ̀rə̂ ànnù yìi a tsinə aa, bɨ baŋnə ǹtsisə ɨnnù jyaa ɨ tsinə a nsi miꞌi Nwì, ǹtsya a njɨ̀mə̂ àbìintɨɨ̀;
30 Que diremos, então? Que os gentios, que não buscavam a justificação, vieram a alcançá-la, a saber, a justificação que decorre da fé,
31 lâ baIsrael bìi mə bo lɛ sɨ bàŋnə̀ ǹlɔɔ nɨ a nlə̀ə nɔ̀ŋsə̀ tǎ ghɨ̀rə tâ ànnû yaa tsinə a nsi miꞌi Nwì aa, kaa bo lɛ ŋwaꞌà nɔ̂ŋsə̀ wa bâŋnə̀ ǹləə ta tâ ɨ̀nnû jyaa tsinə.
31 e que Israel, que buscava a lei de justiça, não chegou a atingir essa lei.
32 Mbə bɨ betə mə a tɨgə̀ ŋ̀ghɨrə akə mə bo waꞌǎ nɔ̂ŋsə̀ wa lə̀ə̀ tâ ɨ̀nnû jyaa ɨ tsinə aa ɛ? Ǹloŋ mə kaa bo lɛ ŋkɨꞌɨ̀ aa a njɨ̌m àbìintɨɨ ka nyoŋə. Bo lɛ mbàŋnə̀ ŋ̀ka nyoŋə aa bə a njɨ̌m ɨ̀nnù jìi mə bo lɛ sɨ ghɨ̀rə̀ aà. Maa ajàŋ bo lɛ ŋkwàntə̀ wa nɨ̂ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀ ǹtùmə̂ àkòrə̀ yâ.
32 Por quê? Porque não a buscou pela fé, mas como que por obras. Tropeçaram na pedra de tropeço,
33 A ajàŋ yìi mə bɨ ŋwaꞌanə a mûm àŋwàꞌànə Nwì mə,
33 como está escrito: “Eis que ponho em Sião uma pedra de tropeço e rocha de ofensa, e aquele que nela crê não será envergonhado.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.