Mateus 25
Bafut (BFD) vs NVT
1 “Bìꞌinə̀ fɨgɨnə annù nɨfɔ̌ aburə nɨ bɔɔ ŋgɔ̀ɔ̀ bi nɨghum bìi bɨ lɛ nlɔ̀gə̀ bɨ̂lâm byaa ŋghɛɛ a mbòo ndòò nɨ̀yɔꞌɔ ghu.
1 “Então o reino dos céus será como as dez virgens que pegaram suas lamparinas e saíram para encontrar-se com o noivo.
2 Bì bi ntaà lɛ njɨ̀ŋtə̀, bì bi ntaà bɨ bâŋnə̀ ǹtsyɛsə.
2 Cinco delas eram insensatas, e cinco, prudentes.
3 Bǐ ajɨ̀ŋtə̀ bya lɛ nlɔ̀gə̀ bɨ̂lâm byaa kaa kɨꞌɨ̀ bɨ̂yweꞌe bɨ mɨghurə bi dàŋ bû ǹtugɨtə.
3 As cinco insensatas não levaram óleo suficiente para as lamparinas,
4 Lâ bì tsyɛ̀sə̀ bya lɛ ntugɨtə bɨ̂yweꞌe bɨ mɨghurə bi dàŋ.
4 mas as outras cinco tiveram o bom senso de levar óleo de reserva.
5 Tsǒ mə ndoo nɨ̀yɔꞌɔ wa à lɛ ntɨ̀gə̀ a nzi aa, bo bɨtsɨ̀m lɛ ntsɨŋ fɨ̀lo mbwiiŋkə.
5 Como o noivo demorou a chegar, todas ficaram sonolentas e adormeceram.
6 Lâ à bə̀ mə̂ nɨ̂ ǹtɨɨ̀ ɨ̀tugə, bə̀ tɔŋnə̀ ǹswoŋ mə, ‘Wa ndoo nɨ̀yɔꞌɔ wa à zì mə̂, nɨ̀ ghɨrə bìꞌinə̀ fɛꞌɛ ntsiꞌi yi.’
6 “À meia-noite, foram acordadas pelo grito: ‘Vejam, o noivo está chegando! Saiam para recebê-lo!’.
7 Bɔɔ ŋgɔ̀ɔ̀ bya bɨ̀tsɨ̀m lɛ mbɨ̀ɨ̀nə̀, ŋ̀kɔꞌɔtə nɨ mɨ̀ŋkɨ̀rə̀ mɨ bɨ̂lâm byaa.
7 “Todas as virgens se levantaram e prepararam suas lamparinas.
8 Bǐ jɨ̀ŋtə̀ bya swoŋ a mbo bì mɨtsyɛ̀ bya mə, ‘Fa nɨ̀ yiꞌi nɨ mɨ̀ghurə̀ ǹloŋ mə bɨ̀lâm biꞌi bwɛnə ŋghɛɛ.’
8 Então as cinco insensatas pediram às outras: ‘Por favor, deem-nos um pouco de óleo, pois nossas lamparinas estão se apagando’.
9 Lâ bì mɨtsyɛ̀ bya kwiꞌi a mbo bo mə, ‘M̀bə bìꞌì fa boŋ kaa mɨ ka waꞌà a mbo bìꞌinə̀ bɨtsɨ̀m kuꞌùnə̀. Nɨ̀ ghɛɛ a mbô ŋ̀gàŋmɨtaa nyuu muu ghu.’
9 “As outras, porém, responderam: ‘Não temos o suficiente para todas. Vão e comprem óleo para vocês’.
10 Bô lò mə̂ ŋ̀ghɛɛ a nyuu, ǹdoo nɨ̀yɔꞌɔ wa a zî. Ǹlɔgə bə̂ bìi bɨ lɛ ntaŋtə nû yàà ǹtɨgə nyuꞌutə aa bo bo kuu ŋghɛ̀ɛ̀ waa wa adɨgə njɨ nɨ̀yɔꞌɔ ntsetə ntsǔndâ.
10 “Quando estavam fora comprando óleo, o noivo chegou. Então as cinco que estavam preparadas entraram com ele no banquete de casamento, e a porta foi trancada.
11 Àbàŋtə̀ a bə̀ mə̂, bɔɔ ŋgɔ̀ɔ̀ bya bǐ mɔꞌɔ kɨ̂ ǹzi, ntɨgə ntwoŋə nswoŋə nɨ mə ‘M̀màꞌàmbî, màꞌàmbî, ŋaꞌa ntsǔnda a mbo bìꞌì.’
11 Mais tarde, quando as outras cinco voltaram, ficaram do lado de fora, chamando: ‘Senhor! Senhor! Abra-nos a porta!’.
12 Lâ ǹdoo nɨ̀yɔꞌɔ wa a kwiꞌi a mbo bo mə, ‘Mə̀ swǒŋ annù nɨ̂koŋ a mbo bù mə kaa mə̀ sɨ̀ ghuu zî.
12 “Mas ele respondeu: ‘A verdade é que não as conheço’.
13 Ma mùu ajàŋ nɨ̀ tswe nɨkərə̀ ŋ̀ka mbɛ nloŋ mə kaa nɨ̀ sɨ njwi ya kə̌ abàŋtə̀ noò ya zî.’
13 “Portanto, vigiem, pois não sabem o dia nem a hora da volta.”
14 “Maà noò a ka yǐ bə aa tsǒ ŋû yìi à lɛ sɨ ghɛ̀ɛ̀ a nɨghaa a ndɨsyà ǹtwoŋ ŋgǎŋfàꞌâ ji, m̀fa njoò ji a mbo bo.
14 “O reino dos céus também pode ser ilustrado com a história de um homem que estava para fazer uma longa viagem. Ele reuniu seus servos e lhes confiou seu dinheiro,
15 A mbo yì mɔ̀ꞌɔ, a fa bɨ̀talent bi ntaà. Ŋ̀ghɛɛ a mbo yì mɔ̀ꞌɔ mfa bi baa, ŋ̀kɨ ntɨgə mfa yî mɔ̀ꞌɔtə a mbo yì mɔ̀ꞌɔ̂. Ǹyatə nyòŋ aa a nɨ mɨ̀tɨ̀ɨ̂ myaa, ǹtɨgə ŋghɛɛ yi wa a nɨghaà.
15 dividindo-o de forma proporcional à capacidade deles: ao primeiro entregou cinco talentos; ao segundo, dois talentos; e ao último, um talento. Então foi viajar.
16 Ŋù wa mə à lɛ ŋkwɛrə bɨ̂talent bi ntaà, à lɛ mburə ŋghɛɛ ŋka ntaŋə mɨtaa nɨ bu. Àbìì a yoŋ ghu mbə bɨ̂talent bi ntaà.
16 “O servo que recebeu cinco talentos começou a investir o dinheiro e ganhou outros cinco.
17 Wa yìi à lɛ ŋkwɛrə bɨ̂talent bi baa aa, à lɛ ŋkɨ ŋghɛɛ ntaŋə mɨtaa nɨ bu, àbìì a kɨ̂ ǹyoŋ ghu, mbə bɨ̂talent bi baà.
17 O servo que recebeu dois talentos também se pôs a trabalhar e ganhou outros dois.
18 La wa yìi mə à lɛ ŋkwɛrə talent yî m̀fùùrə̀ aa, à lɛ mbàŋnə̀ ŋ̀ghɛɛ ntoŋ nsyɛ ntwiŋ ŋkabə̀ taà yì ya ghu.
18 Mas o servo que recebeu um talento cavou um buraco no chão e ali escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 Àghaꞌa a lɛɛ̀ ǹsaꞌa, taà wàà wa a bɨɨ̀ wa a nɨghaa, ntwoŋə waa mə bo bo tswe a nsyɛ nlèntə annǔ ŋkabə yâ.
19 “Depois de muito tempo, o senhor voltou de viagem e os chamou para prestarem contas de como haviam usado o dinheiro.
20 Wa mə à lɛ ŋkwɛrə bɨ̂talent bi ntaà aa, à lɛ ntsyà ǹtəə a nsyɛ nswoŋ mə, ‘Taà, ò lɛ mfa aa bɨ̀talent bi ntaà a mbo mə̀, mə̀ fùꞌù mə̂ bi ntaà ŋ̀kuꞌusə ghu.’
20 O servo ao qual ele havia confiado cinco talentos se apresentou com mais cinco: ‘O senhor me deu cinco talentos para investir, e eu ganhei mais cinco’.
21 Taà yì wa a swoŋ ghu mbo mə, ‘Ò ghɨ̀rə̂ sɨgɨ̀nə̀ m̀bǎ ŋgàŋàfàꞌâ ghâ yî sɨgɨ̀nə̀ yìi à tsyɛ̀sə aà. Àjàŋə mə ò lèntə ayoo yì kə̀ꞌə̀tə̀ nɨ̀ ǹtɨɨ̀ gho tsɨ̀mə̀ aa, mə̀ aa lə̀ə̀ gho tâ ò ka nlentə jî ghàꞌàtə̀. Tɨgə ŋkuu nzǐ tâ sɨ̀ ka ndorɨtə.’
21 “O senhor disse: ‘Muito bem, meu servo bom e fiel. Você foi fiel na administração dessa quantia pequena, e agora lhe darei muitas outras responsabilidades. Venha celebrar comigo’.
22 Wa yìi à lɛ ŋkwɛrə bɨ̂talent bi baa aa, à lɛ ŋkɨ ntsya ntəə yìi ŋgaa nswoŋ mə, ‘Taà ghà, ò kɨ̀ fa aa bɨ̀talent bi baa a mbo mə̀, mə̀ bù mə̂ m̀fuꞌu bi baa ŋkùꞌùsə̀ ghu, bɨ bulà.’
22 “O servo que havia recebido dois talentos se apresentou e disse: ‘O senhor me deu dois talentos para investir, e eu ganhei mais dois’.
23 Taà yì wa a swoŋ ghu mbo mə, ‘Wa ò ghɨ̀rə sɨgɨ̀nə̀ m̀ba ŋgàŋàfàꞌâ ghà yî ǹsɨgɨ̀nə̀ yìi à tsyɛ̀sə aà. Àjàŋə mə ò kɨ̀ lèntə ayoo yì kə̀ꞌə̀tə̀ nɨ̂ ǹtɨɨ̀ ghô tsɨ̀mə̀ aa, mə̀ aa tɨgə lə̀ə̀ gho tâ ò tɨgə nlentə jî ghàꞌàtə̀. Kuu nzǐ tâ sɨ̀ ka ndorɨtə.’
23 “O senhor disse: ‘Muito bem, meu servo bom e fiel. Você foi fiel na administração dessa quantia pequena, e agora lhe darei muitas outras responsabilidades. Venha celebrar comigo’.
24 Wa yìi mə à lɛ ŋkwɛrə a talent yî m̀fùùrə̀ aa, à lɛ ntsyà ǹtəə, nswoŋ mə, ‘Taà, mə̀ zi gho mə ò nɨ̂ àtɨntə ŋû, m̀fuꞌu nɨ mɨ̀jɨ a adɨgə yìi kaa ò sɨ̀ ghu bê, ŋ̀kɨɨ kya tɨ ghə ò bwìꞌî.
24 “Por último, o servo que havia recebido um talento veio e disse: ‘Eu sabia que o senhor é homem severo, que colhe onde não plantou e ajunta onde não semeou.
25 Mə̀ kɨ̀ sɨ bɔꞌɔ nɨ̂ ghô, ŋ̀ghɛ̀ɛ̀ ǹtoŋ nsyɛ nnɨŋə a talent ghò wa ghu. Kò, àyoo yìi à nɨ à yo aa a yûlà.’
25 Tive medo de perder seu dinheiro, por isso o escondi na terra. Aqui está ele’.
26 Lâ, tâfàꞌà yì wa a swoŋ ghu mbo mə, ‘Àbɔrɨkə ŋgàŋàfàꞌà yî m̀bɨ̂! Ò lɛ nzi mə mə fùꞌù tɨ ghə̂ mə̀ be, ŋkɨɨ ŋkya tɨ ghə̂ mə̀ bwiꞌi,
26 “O senhor, porém, respondeu: ‘Servo mau e preguiçoso! Se você sabia que eu colho onde não plantei e ajunto onde não semeei,
27 boŋ ò lɛ mbaa ŋghɛ̀ɛ̀ ǹləə ŋkabə̀ yà ya a ndânlə̀ə̂ ŋ̀kabə̀, tà mə̀ tɨ bɨ̀ɨ, mə̀ kwɛrə ayoo yìi a nɨ̂ àyaa nɨ̀ àbìì ghu.
27 por que não depositou meu dinheiro? Pelo menos eu teria recebido os juros.
28 Tsɨ̂tsɔ̀ŋ, tâ nɨ̀ kwɛrə a talent gha wa ghu mbo mfa a mbo ŋù wa mə à tswe nɨ bɨ̀talent bi nɨghum aà.
28 “Em seguida, ordenou: ‘Tirem o dinheiro deste servo e deem ao que tem os dez talentos.
29 Ǹloŋ mə, a mbo ŋù ǹtsɨ̀m yìi à tswe nɨ̂ ǹjoo aa, bɨ aa kùꞌùsə̀ tâ à tswe nɨ ju ɨ̀ ghaꞌa. Lâ, ŋù yìi mə à sɨ̀ nɨ̂ ǹjoo tswê aa, bɨ ka kwɛrə, ɨ kwɛrə mûntsirə̀ yìi à tswe nɨ ghu aà.
29 Pois ao que tem, mais lhe será dado, e terá em grande quantia; mas do que nada tem, mesmo o que não tem lhe será tomado.
30 Ŋ̀ghɛɛ nɨ̂ ndə̌ àbɔrɨkə ŋgàŋàfàꞌà ghû, nɨ̀ maꞌa yi a abɛɛ a mûm m̀fiì ɨ̀dɨ̀gə̀; a adɨgə yìi mə bə̌ yə̀ꞌə̀ ŋ̀kurə nɨ mɨ̀sɔ̀ŋə̂ myaa ghu aà.’
30 Agora lancem este servo inútil para fora, na escuridão, onde haverá choro e ranger de dentes’.”
31 “Nòò yìi mə Mu Ŋù à ka yǐ zì, a mum nɨ̀ghaꞌa yu bo bɨ̀ baangel bɨtsɨ̀m aa, à ka yi ŋaŋnə nɨ̂ àbə̀rə̀ nɨfɔ̀ yî wè.
31 “Quando o Filho do Homem vier em sua glória, acompanhado de todos os anjos, ele se sentará em seu trono glorioso.
32 Ɨ̀too ɨtsɨ̀m ɨ ka yǐ tɨgə ghotə tswe ghu nsi, tâ à yatə waa mbɛ̀ɛ̀ baa tsiꞌì tsǒ ajàŋ mə ntsèèmbi a yàrə mbinjə̀rə̀ m̀fiꞌisə nɨ a tɨtɨ̀ɨ mbindɔŋ aà.
32 Todas as nações serão reunidas em sua presença, e ele separará as pessoas como um pastor separa as ovelhas dos bodes.
33 Ɨ tɨgə lə̀ə mbinjə̀rə̀ jya a abo yu yî màꞌà, ɨ bàŋnə lə̀ə̀ ji ndɔŋ jya a abo yu yî ŋ̀kwàbə̀.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os bodes à sua esquerda.
34 Tâ m̀fɔ̀ wa a tɨgə nswoŋ a mbo bə̀ bya mə bɨ tswe a abo yu yî màꞌà aa mə, ‘Nɨ̀ zi mbâ bə̂ bìi mə Taà ghà à nɨ̌ŋ mbɔɔnə a nu bù aà, ǹzi njɨ nɨ̌ annù nɨfɔ̀ yìi bɨ lɛ ntaŋtə nləə a mbo bù ǹlɔgɨnə a nlɔ̀gɨ̀nə̂ m̀bi aà.
34 “Então o Rei dirá aos que estiverem à sua direita: ‘Venham, vocês que são abençoados por meu Pai. Recebam como herança o reino que ele lhes preparou desde a criação do mundo.
35 Ǹloŋ mə njì ɨ̀ lɛ sɨ yaŋə nàa, nɨ̀ fa mɨ̀jɨ a mbo mə̀. Ǹjì ŋ̀kì ɨ kâ yaŋə nàa, nɨ̀ fâ ŋ̀kì à mbo mə̀. Mə̀ bə̂ ŋ̀gɨ̀ɨ̀, nɨ̀ kwɛrə̂ ghâ.
35 Pois tive fome e vocês me deram de comer. Tive sede e me deram de beber. Era estrangeiro e me convidaram para a sua casa.
36 Mə̀ tswê ǹswèrə̀ ǹswèrə̀, nɨ̀ fâ àtsə̀ꞌə̀ a mbo mə̀. Mə̀ kâ ŋ̀ghɔɔ, nɨ̀ lêntə̀ nɨ̀ghɔ̀ɔ̂ nâ. Mə̀ tswê a ndâtsaŋ, nɨ̀ lêntə̀ ghâ.’
36 Estava nu e me vestiram. Estava doente e cuidaram de mim. Estava na prisão e me visitaram’.
37 Maa noò, tâ bə̀ bya mə ànnù yaa a tsinə aa tâ bɨ̀ betə yi mə, ‘M̀màꞌàmbî, bìꞌì lɛ nyə gho aa a fə, ǹjì ɨ kâ ǹyaŋə noo, bìꞌì jɛꞌɛ̀ gho, kə̀ ŋ̀kɨ mfa ayoo yì nò a mbo wò a jaŋə njì ŋkɨ lɛ sɨ yaŋə nòo aa ɛ?
37 “Então os justos responderão: ‘Senhor, quando foi que o vimos faminto e lhe demos de comer? Ou sedento e lhe demos de beber?
38 Bìꞌì lɛ nyə gho aa fə ò bə̂ ŋ̀gɨ̀ɨ̀ bìꞌì kwɛrə̀ gho, kə̀ ò tswê ǹswèrə̀ bìꞌì wɛꞌɛ̀ àtsə̀ꞌə̀ a nu wò aa ɛ?
38 Ou como estrangeiro e o convidamos para a nossa casa? Ou nu e o vestimos?
39 Bìꞌì lɛ nlèntə̀ nɨghɔ̀ɔ̂ no aa fə, kə̀ ŋ̀kɨ lentə gho a ndâtsaŋ aa fə aa ɛ?’
39 Quando foi que o vimos doente ou na prisão e o visitamos?’.
40 Tâ m̀fɔ̀ wa a kwiꞌi a mbo bo mə, ‘Mə̀ swòŋ a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋ mə, àjàŋə mə nɨ̀ lɛ ŋghɨ̀rə̀ ma ya annù a nu mumaà ghà ghû yî mɔ̀ꞌɔ yìi à kə̀ꞌə nsɨgə nlwiꞌi aa, nɨ̀ lɛ ghɨ̀rə̀ aa a nu mə̀.’
40 “E o Rei dirá: ‘Eu lhes digo a verdade: quando fizeram isso ao menor destes meus irmãos, foi a mim que o fizeram’.
41 “A ŋghɛ̀ɛ a nɨ bə̀ bya bìi mə bɨ tswe a abo yu yî ŋ̀kwàbə̀ aa, â swoŋə a mbo bo mə, ‘Lǒ nɨ̀ ghuu a mbɛ̀ɛ mə̀ mba ŋgǎŋndɔ̀ɔ̀, ŋ̀ghɛɛ ŋkuu nɨ mɔꞌɔ tɨ mɛ̀ wa yìi bɨ naŋsə a mbo Devil bo bɨ̀ baangel bi aà.
41 “Em seguida, o Rei se voltará para os que estiverem à sua esquerda e dirá: ‘Fora daqui, malditos, para o fogo eterno preparado para o diabo e seus anjos.
42 Ǹloŋ mə ǹjì ɨ̀ lɛ sɨ yaŋə nàa kaa nɨ̀ waꞌǎ mɨjɨ a mbo mə̀ fâ; ǹjì ŋ̀kì ɨ kâ ǹyaŋə nàa, kaa nɨ̀ kɨꞌɨ̌ ayoo yì nò a mbo mə̀ fâ.
42 Pois tive fome, e vocês não me deram de comer. Tive sede, e não me deram de beber.
43 Mə̀ lɛ mbə ŋgɨ̀ɨ̀ kaa nɨ̀ kɨꞌɨ̀ gha kwɛrə̀; mə̀ tswê ǹswèrə̀ ǹswèrə̀ kaa nɨ̀ waꞌǎ atsə̀ꞌə̀ a nu mə̀ wɛꞌɛ̀. Mə̀ ghɔɔ̀ kaa nɨ̀ kɨꞌɨ̀ nɨghɔ̀ɔ̂ na lèntə̀. Mə̀ tswê a ndâtsaŋ, kaa nɨ̀ kɨꞌɨ̀ gha ghantə̀.’
43 Era estrangeiro, e não me convidaram para a sua casa. Estava nu, e não me vestiram. Estava doente e na prisão, e não me visitaram’.
44 Tâ bo kɨ mbetə yi mə, ‘M̀màꞌàmbî, bìꞌì lɛ nyə gho aa fə, ǹjì ɨ yaŋə̀ noo, kə̀ ǹjì ŋ̀kì ɨ yaŋə̀ noo, kə̀ ò kɨ̂ m̀bə ŋgɨ̀ɨ̀, kə̀ ò kɨ̂ ǹtswe nswèrə̀ ǹswèrə̀, kə̀ ŋkɨɨ ŋghɔɔ, kə̀ ŋ̀kɨ ntswe a ndâtsaŋ kaa bìꞌì kɨꞌɨ̌ annǔ tsu a nu wò ghɨrə̀ aa ɛ?’
44 “Então eles dirão: ‘Senhor, quando o vimos faminto, sedento, como estrangeiro, nu, doente ou na prisão, e não o ajudamos?’.
45 Boŋ à ka kwiꞌi a mbo bo mə, ‘Mə̀ swòŋ a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋ mə, àjàŋə mə nɨ̀ lɛ ŋkɨꞌɨ a nu ghûlà yî mɔ̀ꞌɔ yìi à kə̀ꞌə nsɨgə nlwiꞌisə aa ghɨ̀rə̀ aa, kaa nɨ̀ lɛ ŋkɨꞌɨ aa a nu mə̀ kɨ ŋghɨrə.’
45 “Ele responderá: ‘Eu lhes digo a verdade: quando se recusaram a ajudar o menor destes meus irmãos e irmãs, foi a mim que se recusaram a ajudar’.
46 Tâ bo tɨgə nlo ŋghɛ̀ɛ̀, ŋ̀ghɛɛ ŋkuu a nɨ ǹjo tɨ̀ mɛ̀ ya. Tâ bə̀ bìi mə ànnù yaa a tsinə aa tâ bo baŋnə ŋkuu a mûm ǹtswêntɨ̀ɨ̀ yìi ɨ̀ lwìꞌi nɨ̂koŋə̀ aà.”
46 “E estes irão para o castigo eterno, mas os justos irão para a vida eterna”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.