Mateus 25
Bafut (BFD) vs NTLH
1 “Bìꞌinə̀ fɨgɨnə annù nɨfɔ̌ aburə nɨ bɔɔ ŋgɔ̀ɔ̀ bi nɨghum bìi bɨ lɛ nlɔ̀gə̀ bɨ̂lâm byaa ŋghɛɛ a mbòo ndòò nɨ̀yɔꞌɔ ghu.
1 Jesus disse:
2 Bì bi ntaà lɛ njɨ̀ŋtə̀, bì bi ntaà bɨ bâŋnə̀ ǹtsyɛsə.
2 Cinco eram sem juízo, e cinco eram ajuizadas.
3 Bǐ ajɨ̀ŋtə̀ bya lɛ nlɔ̀gə̀ bɨ̂lâm byaa kaa kɨꞌɨ̀ bɨ̂yweꞌe bɨ mɨghurə bi dàŋ bû ǹtugɨtə.
3 As moças sem juízo pegaram as suas lamparinas, mas não levaram óleo de reserva.
4 Lâ bì tsyɛ̀sə̀ bya lɛ ntugɨtə bɨ̂yweꞌe bɨ mɨghurə bi dàŋ.
4 As ajuizadas levaram vasilhas com óleo para as suas lamparinas.
5 Tsǒ mə ndoo nɨ̀yɔꞌɔ wa à lɛ ntɨ̀gə̀ a nzi aa, bo bɨtsɨ̀m lɛ ntsɨŋ fɨ̀lo mbwiiŋkə.
5 Como o noivo estava demorando, as dez moças começaram a cochilar e pegaram no sono.
6 Lâ à bə̀ mə̂ nɨ̂ ǹtɨɨ̀ ɨ̀tugə, bə̀ tɔŋnə̀ ǹswoŋ mə, ‘Wa ndoo nɨ̀yɔꞌɔ wa à zì mə̂, nɨ̀ ghɨrə bìꞌinə̀ fɛꞌɛ ntsiꞌi yi.’
6 — À meia-noite se ouviu este grito: “O noivo está chegando! Venham se encontrar com ele!”
7 Bɔɔ ŋgɔ̀ɔ̀ bya bɨ̀tsɨ̀m lɛ mbɨ̀ɨ̀nə̀, ŋ̀kɔꞌɔtə nɨ mɨ̀ŋkɨ̀rə̀ mɨ bɨ̂lâm byaa.
7 — Então as dez moças acordaram e acenderam as suas lamparinas.
8 Bǐ jɨ̀ŋtə̀ bya swoŋ a mbo bì mɨtsyɛ̀ bya mə, ‘Fa nɨ̀ yiꞌi nɨ mɨ̀ghurə̀ ǹloŋ mə bɨ̀lâm biꞌi bwɛnə ŋghɛɛ.’
8 Aí as moças sem juízo disseram às outras: “Deem um pouco de óleo para nós, pois as nossas lamparinas estão se apagando.”
9 Lâ bì mɨtsyɛ̀ bya kwiꞌi a mbo bo mə, ‘M̀bə bìꞌì fa boŋ kaa mɨ ka waꞌà a mbo bìꞌinə̀ bɨtsɨ̀m kuꞌùnə̀. Nɨ̀ ghɛɛ a mbô ŋ̀gàŋmɨtaa nyuu muu ghu.’
9 — “De jeito nenhum”, responderam as moças ajuizadas. “O óleo que nós temos não dá para nós e para vocês. Se vocês querem óleo, vão comprar!”
10 Bô lò mə̂ ŋ̀ghɛɛ a nyuu, ǹdoo nɨ̀yɔꞌɔ wa a zî. Ǹlɔgə bə̂ bìi bɨ lɛ ntaŋtə nû yàà ǹtɨgə nyuꞌutə aa bo bo kuu ŋghɛ̀ɛ̀ waa wa adɨgə njɨ nɨ̀yɔꞌɔ ntsetə ntsǔndâ.
10 — Então as moças sem juízo saíram para comprar óleo, e, enquanto estavam fora, o noivo chegou. As cinco moças que estavam com as lamparinas prontas entraram com ele para a festa do casamento, e a porta foi trancada.
11 Àbàŋtə̀ a bə̀ mə̂, bɔɔ ŋgɔ̀ɔ̀ bya bǐ mɔꞌɔ kɨ̂ ǹzi, ntɨgə ntwoŋə nswoŋə nɨ mə ‘M̀màꞌàmbî, màꞌàmbî, ŋaꞌa ntsǔnda a mbo bìꞌì.’
11 — Mais tarde as outras chegaram e começaram a gritar: “Senhor, senhor, nos deixe entrar!”
12 Lâ ǹdoo nɨ̀yɔꞌɔ wa a kwiꞌi a mbo bo mə, ‘Mə̀ swǒŋ annù nɨ̂koŋ a mbo bù mə kaa mə̀ sɨ̀ ghuu zî.
12 — O noivo respondeu: “Eu afirmo a vocês que isto é verdade: eu não sei quem são vocês!”
13 Ma mùu ajàŋ nɨ̀ tswe nɨkərə̀ ŋ̀ka mbɛ nloŋ mə kaa nɨ̀ sɨ njwi ya kə̌ abàŋtə̀ noò ya zî.’
13 E Jesus terminou, dizendo:
14 “Maà noò a ka yǐ bə aa tsǒ ŋû yìi à lɛ sɨ ghɛ̀ɛ̀ a nɨghaa a ndɨsyà ǹtwoŋ ŋgǎŋfàꞌâ ji, m̀fa njoò ji a mbo bo.
14 Jesus continuou:
15 A mbo yì mɔ̀ꞌɔ, a fa bɨ̀talent bi ntaà. Ŋ̀ghɛɛ a mbo yì mɔ̀ꞌɔ mfa bi baa, ŋ̀kɨ ntɨgə mfa yî mɔ̀ꞌɔtə a mbo yì mɔ̀ꞌɔ̂. Ǹyatə nyòŋ aa a nɨ mɨ̀tɨ̀ɨ̂ myaa, ǹtɨgə ŋghɛɛ yi wa a nɨghaà.
15 E lhes deu dinheiro de acordo com a capacidade de cada um: ao primeiro deu quinhentas moedas de ouro; ao segundo deu duzentas; e ao terceiro deu cem. Então foi viajar.
16 Ŋù wa mə à lɛ ŋkwɛrə bɨ̂talent bi ntaà, à lɛ mburə ŋghɛɛ ŋka ntaŋə mɨtaa nɨ bu. Àbìì a yoŋ ghu mbə bɨ̂talent bi ntaà.
16 O empregado que tinha recebido quinhentas moedas saiu logo, fez negócios com o dinheiro e conseguiu outras quinhentas.
17 Wa yìi à lɛ ŋkwɛrə bɨ̂talent bi baa aa, à lɛ ŋkɨ ŋghɛɛ ntaŋə mɨtaa nɨ bu, àbìì a kɨ̂ ǹyoŋ ghu, mbə bɨ̂talent bi baà.
17 Do mesmo modo, o que havia recebido duzentas moedas conseguiu outras duzentas.
18 La wa yìi mə à lɛ ŋkwɛrə talent yî m̀fùùrə̀ aa, à lɛ mbàŋnə̀ ŋ̀ghɛɛ ntoŋ nsyɛ ntwiŋ ŋkabə̀ taà yì ya ghu.
18 Mas o que tinha recebido cem moedas saiu, fez um buraco na terra e escondeu o dinheiro do patrão.
19 Àghaꞌa a lɛɛ̀ ǹsaꞌa, taà wàà wa a bɨɨ̀ wa a nɨghaa, ntwoŋə waa mə bo bo tswe a nsyɛ nlèntə annǔ ŋkabə yâ.
19 — Depois de muito tempo, o patrão voltou e fez um acerto de contas com eles.
20 Wa mə à lɛ ŋkwɛrə bɨ̂talent bi ntaà aa, à lɛ ntsyà ǹtəə a nsyɛ nswoŋ mə, ‘Taà, ò lɛ mfa aa bɨ̀talent bi ntaà a mbo mə̀, mə̀ fùꞌù mə̂ bi ntaà ŋ̀kuꞌusə ghu.’
20 O empregado que havia recebido quinhentas moedas chegou e entregou mais quinhentas, dizendo: “O senhor me deu quinhentas moedas. Veja! Aqui estão mais quinhentas que consegui ganhar.”
21 Taà yì wa a swoŋ ghu mbo mə, ‘Ò ghɨ̀rə̂ sɨgɨ̀nə̀ m̀bǎ ŋgàŋàfàꞌâ ghâ yî sɨgɨ̀nə̀ yìi à tsyɛ̀sə aà. Àjàŋə mə ò lèntə ayoo yì kə̀ꞌə̀tə̀ nɨ̀ ǹtɨɨ̀ gho tsɨ̀mə̀ aa, mə̀ aa lə̀ə̀ gho tâ ò ka nlentə jî ghàꞌàtə̀. Tɨgə ŋkuu nzǐ tâ sɨ̀ ka ndorɨtə.’
21 — “Muito bem, empregado bom e fiel”, disse o patrão. “Você foi fiel negociando com pouco dinheiro, e por isso vou pôr você para negociar com muito. Venha festejar comigo!”
22 Wa yìi à lɛ ŋkwɛrə bɨ̂talent bi baa aa, à lɛ ŋkɨ ntsya ntəə yìi ŋgaa nswoŋ mə, ‘Taà ghà, ò kɨ̀ fa aa bɨ̀talent bi baa a mbo mə̀, mə̀ bù mə̂ m̀fuꞌu bi baa ŋkùꞌùsə̀ ghu, bɨ bulà.’
22 — Então o empregado que havia recebido duzentas moedas chegou e disse: “O senhor me deu duzentas moedas. Veja! Aqui estão mais duzentas que consegui ganhar.”
23 Taà yì wa a swoŋ ghu mbo mə, ‘Wa ò ghɨ̀rə sɨgɨ̀nə̀ m̀ba ŋgàŋàfàꞌâ ghà yî ǹsɨgɨ̀nə̀ yìi à tsyɛ̀sə aà. Àjàŋə mə ò kɨ̀ lèntə ayoo yì kə̀ꞌə̀tə̀ nɨ̂ ǹtɨɨ̀ ghô tsɨ̀mə̀ aa, mə̀ aa tɨgə lə̀ə̀ gho tâ ò tɨgə nlentə jî ghàꞌàtə̀. Kuu nzǐ tâ sɨ̀ ka ndorɨtə.’
23 — “Muito bem, empregado bom e fiel”, disse o patrão. “Você foi fiel negociando com pouco dinheiro, e por isso vou pôr você para negociar com muito. Venha festejar comigo!”
24 Wa yìi mə à lɛ ŋkwɛrə a talent yî m̀fùùrə̀ aa, à lɛ ntsyà ǹtəə, nswoŋ mə, ‘Taà, mə̀ zi gho mə ò nɨ̂ àtɨntə ŋû, m̀fuꞌu nɨ mɨ̀jɨ a adɨgə yìi kaa ò sɨ̀ ghu bê, ŋ̀kɨɨ kya tɨ ghə ò bwìꞌî.
24 — Aí o empregado que havia recebido cem moedas chegou e disse: “Eu sei que o senhor é um homem duro, que colhe onde não plantou e junta onde não semeou.
25 Mə̀ kɨ̀ sɨ bɔꞌɔ nɨ̂ ghô, ŋ̀ghɛ̀ɛ̀ ǹtoŋ nsyɛ nnɨŋə a talent ghò wa ghu. Kò, àyoo yìi à nɨ à yo aa a yûlà.’
25 Fiquei com medo e por isso escondi o seu dinheiro na terra. Veja! Aqui está o seu dinheiro.”
26 Lâ, tâfàꞌà yì wa a swoŋ ghu mbo mə, ‘Àbɔrɨkə ŋgàŋàfàꞌà yî m̀bɨ̂! Ò lɛ nzi mə mə fùꞌù tɨ ghə̂ mə̀ be, ŋkɨɨ ŋkya tɨ ghə̂ mə̀ bwiꞌi,
26 — “Empregado mau e preguiçoso!”, disse o patrão. “Você sabia que colho onde não plantei e junto onde não semeei.
27 boŋ ò lɛ mbaa ŋghɛ̀ɛ̀ ǹləə ŋkabə̀ yà ya a ndânlə̀ə̂ ŋ̀kabə̀, tà mə̀ tɨ bɨ̀ɨ, mə̀ kwɛrə ayoo yìi a nɨ̂ àyaa nɨ̀ àbìì ghu.
27 Por isso você devia ter depositado o meu dinheiro no banco, e, quando eu voltasse, o receberia com juros.”
28 Tsɨ̂tsɔ̀ŋ, tâ nɨ̀ kwɛrə a talent gha wa ghu mbo mfa a mbo ŋù wa mə à tswe nɨ bɨ̀talent bi nɨghum aà.
28 “Tirem dele o dinheiro e deem ao que tem mil moedas.
29 Ǹloŋ mə, a mbo ŋù ǹtsɨ̀m yìi à tswe nɨ̂ ǹjoo aa, bɨ aa kùꞌùsə̀ tâ à tswe nɨ ju ɨ̀ ghaꞌa. Lâ, ŋù yìi mə à sɨ̀ nɨ̂ ǹjoo tswê aa, bɨ ka kwɛrə, ɨ kwɛrə mûntsirə̀ yìi à tswe nɨ ghu aà.
29 Porque aquele que tem muito receberá mais e assim terá mais ainda; mas quem não tem, até o pouco que tem será tirado dele.
30 Ŋ̀ghɛɛ nɨ̂ ndə̌ àbɔrɨkə ŋgàŋàfàꞌà ghû, nɨ̀ maꞌa yi a abɛɛ a mûm m̀fiì ɨ̀dɨ̀gə̀; a adɨgə yìi mə bə̌ yə̀ꞌə̀ ŋ̀kurə nɨ mɨ̀sɔ̀ŋə̂ myaa ghu aà.’
30 E joguem fora, na escuridão, o empregado inútil. Ali ele vai chorar e ranger os dentes de desespero.”
31 “Nòò yìi mə Mu Ŋù à ka yǐ zì, a mum nɨ̀ghaꞌa yu bo bɨ̀ baangel bɨtsɨ̀m aa, à ka yi ŋaŋnə nɨ̂ àbə̀rə̀ nɨfɔ̀ yî wè.
31 Jesus terminou, dizendo:
32 Ɨ̀too ɨtsɨ̀m ɨ ka yǐ tɨgə ghotə tswe ghu nsi, tâ à yatə waa mbɛ̀ɛ̀ baa tsiꞌì tsǒ ajàŋ mə ntsèèmbi a yàrə mbinjə̀rə̀ m̀fiꞌisə nɨ a tɨtɨ̀ɨ mbindɔŋ aà.
32 Todos os povos da terra se reunirão diante dele, e ele separará as pessoas umas das outras, assim como o pastor separa as ovelhas das cabras.
33 Ɨ tɨgə lə̀ə mbinjə̀rə̀ jya a abo yu yî màꞌà, ɨ bàŋnə lə̀ə̀ ji ndɔŋ jya a abo yu yî ŋ̀kwàbə̀.
33 Ele porá os bons à sua direita e os outros, à esquerda.
34 Tâ m̀fɔ̀ wa a tɨgə nswoŋ a mbo bə̀ bya mə bɨ tswe a abo yu yî màꞌà aa mə, ‘Nɨ̀ zi mbâ bə̂ bìi mə Taà ghà à nɨ̌ŋ mbɔɔnə a nu bù aà, ǹzi njɨ nɨ̌ annù nɨfɔ̀ yìi bɨ lɛ ntaŋtə nləə a mbo bù ǹlɔgɨnə a nlɔ̀gɨ̀nə̂ m̀bi aà.
34 Então o Rei dirá aos que estiverem à sua direita: “Venham, vocês que são abençoados pelo meu Pai! Venham e recebam o
35 Ǹloŋ mə njì ɨ̀ lɛ sɨ yaŋə nàa, nɨ̀ fa mɨ̀jɨ a mbo mə̀. Ǹjì ŋ̀kì ɨ kâ yaŋə nàa, nɨ̀ fâ ŋ̀kì à mbo mə̀. Mə̀ bə̂ ŋ̀gɨ̀ɨ̀, nɨ̀ kwɛrə̂ ghâ.
35 Pois eu estava com fome, e vocês me deram comida; estava com sede, e me deram água. Era estrangeiro, e me receberam na sua casa.
36 Mə̀ tswê ǹswèrə̀ ǹswèrə̀, nɨ̀ fâ àtsə̀ꞌə̀ a mbo mə̀. Mə̀ kâ ŋ̀ghɔɔ, nɨ̀ lêntə̀ nɨ̀ghɔ̀ɔ̂ nâ. Mə̀ tswê a ndâtsaŋ, nɨ̀ lêntə̀ ghâ.’
36 Estava sem roupa, e me vestiram; estava doente, e cuidaram de mim. Estava na cadeia, e foram me visitar.”
37 Maa noò, tâ bə̀ bya mə ànnù yaa a tsinə aa tâ bɨ̀ betə yi mə, ‘M̀màꞌàmbî, bìꞌì lɛ nyə gho aa a fə, ǹjì ɨ kâ ǹyaŋə noo, bìꞌì jɛꞌɛ̀ gho, kə̀ ŋ̀kɨ mfa ayoo yì nò a mbo wò a jaŋə njì ŋkɨ lɛ sɨ yaŋə nòo aa ɛ?
37 — Então os bons perguntarão: “Senhor, quando foi que o vimos com fome e lhe demos comida ou com sede e lhe demos água?
38 Bìꞌì lɛ nyə gho aa fə ò bə̂ ŋ̀gɨ̀ɨ̀ bìꞌì kwɛrə̀ gho, kə̀ ò tswê ǹswèrə̀ bìꞌì wɛꞌɛ̀ àtsə̀ꞌə̀ a nu wò aa ɛ?
38 Quando foi que vimos o senhor como estrangeiro e o recebemos na nossa casa ou sem roupa e o vestimos?
39 Bìꞌì lɛ nlèntə̀ nɨghɔ̀ɔ̂ no aa fə, kə̀ ŋ̀kɨ lentə gho a ndâtsaŋ aa fə aa ɛ?’
39 Quando foi que vimos o senhor doente ou na cadeia e fomos visitá-lo?”
40 Tâ m̀fɔ̀ wa a kwiꞌi a mbo bo mə, ‘Mə̀ swòŋ a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋ mə, àjàŋə mə nɨ̀ lɛ ŋghɨ̀rə̀ ma ya annù a nu mumaà ghà ghû yî mɔ̀ꞌɔ yìi à kə̀ꞌə nsɨgə nlwiꞌi aa, nɨ̀ lɛ ghɨ̀rə̀ aa a nu mə̀.’
40 — Aí o Rei responderá: “Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quando vocês fizeram isso ao mais humilde dos meus irmãos, foi a mim que fizeram.”
41 “A ŋghɛ̀ɛ a nɨ bə̀ bya bìi mə bɨ tswe a abo yu yî ŋ̀kwàbə̀ aa, â swoŋə a mbo bo mə, ‘Lǒ nɨ̀ ghuu a mbɛ̀ɛ mə̀ mba ŋgǎŋndɔ̀ɔ̀, ŋ̀ghɛɛ ŋkuu nɨ mɔꞌɔ tɨ mɛ̀ wa yìi bɨ naŋsə a mbo Devil bo bɨ̀ baangel bi aà.
41 — Depois ele dirá aos que estiverem à sua esquerda: “Afastem-se de mim, vocês que estão debaixo da maldição de Deus! Vão para o fogo eterno, preparado para o Diabo e os seus anjos!
42 Ǹloŋ mə ǹjì ɨ̀ lɛ sɨ yaŋə nàa kaa nɨ̀ waꞌǎ mɨjɨ a mbo mə̀ fâ; ǹjì ŋ̀kì ɨ kâ ǹyaŋə nàa, kaa nɨ̀ kɨꞌɨ̌ ayoo yì nò a mbo mə̀ fâ.
42 Pois eu estava com fome, e vocês não me deram comida; estava com sede, e não me deram água.
43 Mə̀ lɛ mbə ŋgɨ̀ɨ̀ kaa nɨ̀ kɨꞌɨ̀ gha kwɛrə̀; mə̀ tswê ǹswèrə̀ ǹswèrə̀ kaa nɨ̀ waꞌǎ atsə̀ꞌə̀ a nu mə̀ wɛꞌɛ̀. Mə̀ ghɔɔ̀ kaa nɨ̀ kɨꞌɨ̀ nɨghɔ̀ɔ̂ na lèntə̀. Mə̀ tswê a ndâtsaŋ, kaa nɨ̀ kɨꞌɨ̀ gha ghantə̀.’
43 Era estrangeiro, e não me receberam na sua casa; estava sem roupa, e não me vestiram. Estava doente e na cadeia, e vocês não cuidaram de mim.”
44 Tâ bo kɨ mbetə yi mə, ‘M̀màꞌàmbî, bìꞌì lɛ nyə gho aa fə, ǹjì ɨ yaŋə̀ noo, kə̀ ǹjì ŋ̀kì ɨ yaŋə̀ noo, kə̀ ò kɨ̂ m̀bə ŋgɨ̀ɨ̀, kə̀ ò kɨ̂ ǹtswe nswèrə̀ ǹswèrə̀, kə̀ ŋkɨɨ ŋghɔɔ, kə̀ ŋ̀kɨ ntswe a ndâtsaŋ kaa bìꞌì kɨꞌɨ̌ annǔ tsu a nu wò ghɨrə̀ aa ɛ?’
44 — Então eles perguntarão: “Senhor, quando foi que vimos o senhor com fome, ou com sede, ou como estrangeiro, ou sem roupa, ou doente, ou na cadeia e não o ajudamos?”
45 Boŋ à ka kwiꞌi a mbo bo mə, ‘Mə̀ swòŋ a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋ mə, àjàŋə mə nɨ̀ lɛ ŋkɨꞌɨ a nu ghûlà yî mɔ̀ꞌɔ yìi à kə̀ꞌə nsɨgə nlwiꞌisə aa ghɨ̀rə̀ aa, kaa nɨ̀ lɛ ŋkɨꞌɨ aa a nu mə̀ kɨ ŋghɨrə.’
45 — O Rei responderá: “Eu afirmo a vocês que isto é verdade: todas as vezes que vocês deixaram de ajudar uma destas pessoas mais humildes, foi a mim que deixaram de ajudar.”
46 Tâ bo tɨgə nlo ŋghɛ̀ɛ̀, ŋ̀ghɛɛ ŋkuu a nɨ ǹjo tɨ̀ mɛ̀ ya. Tâ bə̀ bìi mə ànnù yaa a tsinə aa tâ bo baŋnə ŋkuu a mûm ǹtswêntɨ̀ɨ̀ yìi ɨ̀ lwìꞌi nɨ̂koŋə̀ aà.”
46 E Jesus terminou assim:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.