Mateus 25
Bafut (BFD) vs NAA
1 “Bìꞌinə̀ fɨgɨnə annù nɨfɔ̌ aburə nɨ bɔɔ ŋgɔ̀ɔ̀ bi nɨghum bìi bɨ lɛ nlɔ̀gə̀ bɨ̂lâm byaa ŋghɛɛ a mbòo ndòò nɨ̀yɔꞌɔ ghu.
1 — Então o Reino dos Céus será semelhante a dez virgens que, pegando as suas lamparinas, saíram a encontrar-se com o noivo.
2 Bì bi ntaà lɛ njɨ̀ŋtə̀, bì bi ntaà bɨ bâŋnə̀ ǹtsyɛsə.
2 Cinco delas eram imprudentes, e cinco, prudentes.
3 Bǐ ajɨ̀ŋtə̀ bya lɛ nlɔ̀gə̀ bɨ̂lâm byaa kaa kɨꞌɨ̀ bɨ̂yweꞌe bɨ mɨghurə bi dàŋ bû ǹtugɨtə.
3 As imprudentes, ao pegar as suas lamparinas, não levaram óleo consigo,
4 Lâ bì tsyɛ̀sə̀ bya lɛ ntugɨtə bɨ̂yweꞌe bɨ mɨghurə bi dàŋ.
4 mas as prudentes, além das lamparinas, levaram óleo nas vasilhas.
5 Tsǒ mə ndoo nɨ̀yɔꞌɔ wa à lɛ ntɨ̀gə̀ a nzi aa, bo bɨtsɨ̀m lɛ ntsɨŋ fɨ̀lo mbwiiŋkə.
5 E, como o noivo estava demorando, todas ficaram sonolentas e adormeceram.
6 Lâ à bə̀ mə̂ nɨ̂ ǹtɨɨ̀ ɨ̀tugə, bə̀ tɔŋnə̀ ǹswoŋ mə, ‘Wa ndoo nɨ̀yɔꞌɔ wa à zì mə̂, nɨ̀ ghɨrə bìꞌinə̀ fɛꞌɛ ntsiꞌi yi.’
6 Mas, à meia-noite, ouviu-se um grito: “Eis o noivo! Saiam ao encontro dele!”
7 Bɔɔ ŋgɔ̀ɔ̀ bya bɨ̀tsɨ̀m lɛ mbɨ̀ɨ̀nə̀, ŋ̀kɔꞌɔtə nɨ mɨ̀ŋkɨ̀rə̀ mɨ bɨ̂lâm byaa.
7 — Então todas aquelas virgens se levantaram e prepararam as suas lamparinas.
8 Bǐ jɨ̀ŋtə̀ bya swoŋ a mbo bì mɨtsyɛ̀ bya mə, ‘Fa nɨ̀ yiꞌi nɨ mɨ̀ghurə̀ ǹloŋ mə bɨ̀lâm biꞌi bwɛnə ŋghɛɛ.’
8 E as imprudentes disseram às prudentes: “Deem a nós um pouco do óleo que vocês trouxeram, porque as nossas lamparinas estão se apagando.”
9 Lâ bì mɨtsyɛ̀ bya kwiꞌi a mbo bo mə, ‘M̀bə bìꞌì fa boŋ kaa mɨ ka waꞌà a mbo bìꞌinə̀ bɨtsɨ̀m kuꞌùnə̀. Nɨ̀ ghɛɛ a mbô ŋ̀gàŋmɨtaa nyuu muu ghu.’
9 Mas as prudentes responderam: “Não! Porque então vai faltar tanto para nós como para vocês! Vão aos que o vendem e comprem óleo para vocês.”
10 Bô lò mə̂ ŋ̀ghɛɛ a nyuu, ǹdoo nɨ̀yɔꞌɔ wa a zî. Ǹlɔgə bə̂ bìi bɨ lɛ ntaŋtə nû yàà ǹtɨgə nyuꞌutə aa bo bo kuu ŋghɛ̀ɛ̀ waa wa adɨgə njɨ nɨ̀yɔꞌɔ ntsetə ntsǔndâ.
10 E, saindo elas para comprar, chegou o noivo, e as que estavam preparadas entraram com ele para a festa do casamento. E fechou-se a porta.
11 Àbàŋtə̀ a bə̀ mə̂, bɔɔ ŋgɔ̀ɔ̀ bya bǐ mɔꞌɔ kɨ̂ ǹzi, ntɨgə ntwoŋə nswoŋə nɨ mə ‘M̀màꞌàmbî, màꞌàmbî, ŋaꞌa ntsǔnda a mbo bìꞌì.’
11 Mais tarde, chegaram as virgens imprudentes, dizendo: “Senhor, senhor, abra a porta para nós!”
12 Lâ ǹdoo nɨ̀yɔꞌɔ wa a kwiꞌi a mbo bo mə, ‘Mə̀ swǒŋ annù nɨ̂koŋ a mbo bù mə kaa mə̀ sɨ̀ ghuu zî.
12 Mas o noivo respondeu: “Em verdade lhes digo que não as conheço.”
13 Ma mùu ajàŋ nɨ̀ tswe nɨkərə̀ ŋ̀ka mbɛ nloŋ mə kaa nɨ̀ sɨ njwi ya kə̌ abàŋtə̀ noò ya zî.’
13 Portanto, vigiem, porque vocês não sabem o dia nem a hora.
14 “Maà noò a ka yǐ bə aa tsǒ ŋû yìi à lɛ sɨ ghɛ̀ɛ̀ a nɨghaa a ndɨsyà ǹtwoŋ ŋgǎŋfàꞌâ ji, m̀fa njoò ji a mbo bo.
14 — Pois será como um homem que, ausentando-se do país, chamou os seus servos e lhes confiou os seus bens.
15 A mbo yì mɔ̀ꞌɔ, a fa bɨ̀talent bi ntaà. Ŋ̀ghɛɛ a mbo yì mɔ̀ꞌɔ mfa bi baa, ŋ̀kɨ ntɨgə mfa yî mɔ̀ꞌɔtə a mbo yì mɔ̀ꞌɔ̂. Ǹyatə nyòŋ aa a nɨ mɨ̀tɨ̀ɨ̂ myaa, ǹtɨgə ŋghɛɛ yi wa a nɨghaà.
15 A um deu cinco talentos, a outro deu dois e a outro deu um, de acordo com a capacidade de cada um deles; e então partiu.
16 Ŋù wa mə à lɛ ŋkwɛrə bɨ̂talent bi ntaà, à lɛ mburə ŋghɛɛ ŋka ntaŋə mɨtaa nɨ bu. Àbìì a yoŋ ghu mbə bɨ̂talent bi ntaà.
16 O servo que tinha recebido cinco talentos saiu imediatamente a negociar com eles e ganhou outros cinco.
17 Wa yìi à lɛ ŋkwɛrə bɨ̂talent bi baa aa, à lɛ ŋkɨ ŋghɛɛ ntaŋə mɨtaa nɨ bu, àbìì a kɨ̂ ǹyoŋ ghu, mbə bɨ̂talent bi baà.
17 Do mesmo modo, o que tinha recebido dois ganhou outros dois.
18 La wa yìi mə à lɛ ŋkwɛrə talent yî m̀fùùrə̀ aa, à lɛ mbàŋnə̀ ŋ̀ghɛɛ ntoŋ nsyɛ ntwiŋ ŋkabə̀ taà yì ya ghu.
18 Mas o servo que tinha recebido um talento, saindo, fez um buraco na terra e escondeu o dinheiro do seu senhor.
19 Àghaꞌa a lɛɛ̀ ǹsaꞌa, taà wàà wa a bɨɨ̀ wa a nɨghaa, ntwoŋə waa mə bo bo tswe a nsyɛ nlèntə annǔ ŋkabə yâ.
19 — Depois de muito tempo, o senhor daqueles servos voltou e fez um ajuste de contas com eles.
20 Wa mə à lɛ ŋkwɛrə bɨ̂talent bi ntaà aa, à lɛ ntsyà ǹtəə a nsyɛ nswoŋ mə, ‘Taà, ò lɛ mfa aa bɨ̀talent bi ntaà a mbo mə̀, mə̀ fùꞌù mə̂ bi ntaà ŋ̀kuꞌusə ghu.’
20 Aproximando-se o que tinha recebido cinco talentos, entregou outros cinco, dizendo: “O senhor me confiou cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.”
21 Taà yì wa a swoŋ ghu mbo mə, ‘Ò ghɨ̀rə̂ sɨgɨ̀nə̀ m̀bǎ ŋgàŋàfàꞌâ ghâ yî sɨgɨ̀nə̀ yìi à tsyɛ̀sə aà. Àjàŋə mə ò lèntə ayoo yì kə̀ꞌə̀tə̀ nɨ̀ ǹtɨɨ̀ gho tsɨ̀mə̀ aa, mə̀ aa lə̀ə̀ gho tâ ò ka nlentə jî ghàꞌàtə̀. Tɨgə ŋkuu nzǐ tâ sɨ̀ ka ndorɨtə.’
21 O senhor disse: “Muito bem, servo bom e fiel; você foi fiel no pouco, sobre o muito o colocarei; venha participar da alegria do seu senhor.”
22 Wa yìi à lɛ ŋkwɛrə bɨ̂talent bi baa aa, à lɛ ŋkɨ ntsya ntəə yìi ŋgaa nswoŋ mə, ‘Taà ghà, ò kɨ̀ fa aa bɨ̀talent bi baa a mbo mə̀, mə̀ bù mə̂ m̀fuꞌu bi baa ŋkùꞌùsə̀ ghu, bɨ bulà.’
22 — E, aproximando-se também o que tinha recebido dois talentos, disse: “O senhor me confiou dois talentos; eis aqui outros dois que ganhei.”
23 Taà yì wa a swoŋ ghu mbo mə, ‘Wa ò ghɨ̀rə sɨgɨ̀nə̀ m̀ba ŋgàŋàfàꞌâ ghà yî ǹsɨgɨ̀nə̀ yìi à tsyɛ̀sə aà. Àjàŋə mə ò kɨ̀ lèntə ayoo yì kə̀ꞌə̀tə̀ nɨ̂ ǹtɨɨ̀ ghô tsɨ̀mə̀ aa, mə̀ aa tɨgə lə̀ə̀ gho tâ ò tɨgə nlentə jî ghàꞌàtə̀. Kuu nzǐ tâ sɨ̀ ka ndorɨtə.’
23 Então o senhor disse: “Muito bem, servo bom e fiel; você foi fiel no pouco, sobre o muito o colocarei; venha participar da alegria do seu senhor.”
24 Wa yìi mə à lɛ ŋkwɛrə a talent yî m̀fùùrə̀ aa, à lɛ ntsyà ǹtəə, nswoŋ mə, ‘Taà, mə̀ zi gho mə ò nɨ̂ àtɨntə ŋû, m̀fuꞌu nɨ mɨ̀jɨ a adɨgə yìi kaa ò sɨ̀ ghu bê, ŋ̀kɨɨ kya tɨ ghə ò bwìꞌî.
24 — Chegando, por fim, o que tinha recebido um talento, disse: “Sabendo que o senhor é um homem severo, que colhe onde não plantou e ajunta onde não espalhou,
25 Mə̀ kɨ̀ sɨ bɔꞌɔ nɨ̂ ghô, ŋ̀ghɛ̀ɛ̀ ǹtoŋ nsyɛ nnɨŋə a talent ghò wa ghu. Kò, àyoo yìi à nɨ à yo aa a yûlà.’
25 fiquei com medo e escondi o seu talento na terra; aqui está o que é seu.”
26 Lâ, tâfàꞌà yì wa a swoŋ ghu mbo mə, ‘Àbɔrɨkə ŋgàŋàfàꞌà yî m̀bɨ̂! Ò lɛ nzi mə mə fùꞌù tɨ ghə̂ mə̀ be, ŋkɨɨ ŋkya tɨ ghə̂ mə̀ bwiꞌi,
26 Mas o senhor respondeu: “Servo mau e preguiçoso! Você sabia que eu colho onde não plantei e ajunto onde não espalhei?
27 boŋ ò lɛ mbaa ŋghɛ̀ɛ̀ ǹləə ŋkabə̀ yà ya a ndânlə̀ə̂ ŋ̀kabə̀, tà mə̀ tɨ bɨ̀ɨ, mə̀ kwɛrə ayoo yìi a nɨ̂ àyaa nɨ̀ àbìì ghu.
27 Então você devia ter entregado o meu dinheiro aos banqueiros, e eu, ao voltar, receberia com juros o que é meu.”
28 Tsɨ̂tsɔ̀ŋ, tâ nɨ̀ kwɛrə a talent gha wa ghu mbo mfa a mbo ŋù wa mə à tswe nɨ bɨ̀talent bi nɨghum aà.
28 — “Portanto, tirem dele o talento e deem ao que tem dez.
29 Ǹloŋ mə, a mbo ŋù ǹtsɨ̀m yìi à tswe nɨ̂ ǹjoo aa, bɨ aa kùꞌùsə̀ tâ à tswe nɨ ju ɨ̀ ghaꞌa. Lâ, ŋù yìi mə à sɨ̀ nɨ̂ ǹjoo tswê aa, bɨ ka kwɛrə, ɨ kwɛrə mûntsirə̀ yìi à tswe nɨ ghu aà.
29 Porque a todo o que tem, mais será dado, e terá em abundância; mas ao que não tem, até o que tem lhe será tirado.
30 Ŋ̀ghɛɛ nɨ̂ ndə̌ àbɔrɨkə ŋgàŋàfàꞌà ghû, nɨ̀ maꞌa yi a abɛɛ a mûm m̀fiì ɨ̀dɨ̀gə̀; a adɨgə yìi mə bə̌ yə̀ꞌə̀ ŋ̀kurə nɨ mɨ̀sɔ̀ŋə̂ myaa ghu aà.’
30 Quanto ao servo inútil, lancem-no para fora, nas trevas. Ali haverá choro e ranger de dentes.”
31 “Nòò yìi mə Mu Ŋù à ka yǐ zì, a mum nɨ̀ghaꞌa yu bo bɨ̀ baangel bɨtsɨ̀m aa, à ka yi ŋaŋnə nɨ̂ àbə̀rə̀ nɨfɔ̀ yî wè.
31 — Quando o Filho do Homem vier na sua majestade e todos os anjos com ele, então se assentará no trono da sua glória.
32 Ɨ̀too ɨtsɨ̀m ɨ ka yǐ tɨgə ghotə tswe ghu nsi, tâ à yatə waa mbɛ̀ɛ̀ baa tsiꞌì tsǒ ajàŋ mə ntsèèmbi a yàrə mbinjə̀rə̀ m̀fiꞌisə nɨ a tɨtɨ̀ɨ mbindɔŋ aà.
32 Todas as nações serão reunidas em sua presença, e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos:
33 Ɨ tɨgə lə̀ə mbinjə̀rə̀ jya a abo yu yî màꞌà, ɨ bàŋnə lə̀ə̀ ji ndɔŋ jya a abo yu yî ŋ̀kwàbə̀.
33 porá as ovelhas à sua direita e os cabritos, à sua esquerda.
34 Tâ m̀fɔ̀ wa a tɨgə nswoŋ a mbo bə̀ bya mə bɨ tswe a abo yu yî màꞌà aa mə, ‘Nɨ̀ zi mbâ bə̂ bìi mə Taà ghà à nɨ̌ŋ mbɔɔnə a nu bù aà, ǹzi njɨ nɨ̌ annù nɨfɔ̀ yìi bɨ lɛ ntaŋtə nləə a mbo bù ǹlɔgɨnə a nlɔ̀gɨ̀nə̂ m̀bi aà.
34 — Então o Rei dirá aos que estiverem à sua direita: “Venham, benditos de meu Pai! Venham herdar o Reino que está preparado para vocês desde a fundação do mundo.
35 Ǹloŋ mə njì ɨ̀ lɛ sɨ yaŋə nàa, nɨ̀ fa mɨ̀jɨ a mbo mə̀. Ǹjì ŋ̀kì ɨ kâ yaŋə nàa, nɨ̀ fâ ŋ̀kì à mbo mə̀. Mə̀ bə̂ ŋ̀gɨ̀ɨ̀, nɨ̀ kwɛrə̂ ghâ.
35 Porque tive fome, e vocês me deram de comer; tive sede, e vocês me deram de beber; eu era forasteiro, e vocês me hospedaram;
36 Mə̀ tswê ǹswèrə̀ ǹswèrə̀, nɨ̀ fâ àtsə̀ꞌə̀ a mbo mə̀. Mə̀ kâ ŋ̀ghɔɔ, nɨ̀ lêntə̀ nɨ̀ghɔ̀ɔ̂ nâ. Mə̀ tswê a ndâtsaŋ, nɨ̀ lêntə̀ ghâ.’
36 eu estava nu, e vocês me vestiram; enfermo, e me visitaram; preso, e foram me ver.”
37 Maa noò, tâ bə̀ bya mə ànnù yaa a tsinə aa tâ bɨ̀ betə yi mə, ‘M̀màꞌàmbî, bìꞌì lɛ nyə gho aa a fə, ǹjì ɨ kâ ǹyaŋə noo, bìꞌì jɛꞌɛ̀ gho, kə̀ ŋ̀kɨ mfa ayoo yì nò a mbo wò a jaŋə njì ŋkɨ lɛ sɨ yaŋə nòo aa ɛ?
37 — Então os justos perguntarão: “Quando foi que vimos o senhor com fome e lhe demos de comer? Ou com sede e lhe demos de beber?
38 Bìꞌì lɛ nyə gho aa fə ò bə̂ ŋ̀gɨ̀ɨ̀ bìꞌì kwɛrə̀ gho, kə̀ ò tswê ǹswèrə̀ bìꞌì wɛꞌɛ̀ àtsə̀ꞌə̀ a nu wò aa ɛ?
38 E quando foi que vimos o senhor como forasteiro e o hospedamos? Ou nu e o vestimos?
39 Bìꞌì lɛ nlèntə̀ nɨghɔ̀ɔ̂ no aa fə, kə̀ ŋ̀kɨ lentə gho a ndâtsaŋ aa fə aa ɛ?’
39 E quando foi que vimos o senhor enfermo ou preso e fomos visitá-lo?”
40 Tâ m̀fɔ̀ wa a kwiꞌi a mbo bo mə, ‘Mə̀ swòŋ a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋ mə, àjàŋə mə nɨ̀ lɛ ŋghɨ̀rə̀ ma ya annù a nu mumaà ghà ghû yî mɔ̀ꞌɔ yìi à kə̀ꞌə nsɨgə nlwiꞌi aa, nɨ̀ lɛ ghɨ̀rə̀ aa a nu mə̀.’
40 — O Rei, respondendo, lhes dirá: “Em verdade lhes digo que, sempre que o fizeram a um destes meus pequeninos irmãos, foi a mim que o fizeram.”
41 “A ŋghɛ̀ɛ a nɨ bə̀ bya bìi mə bɨ tswe a abo yu yî ŋ̀kwàbə̀ aa, â swoŋə a mbo bo mə, ‘Lǒ nɨ̀ ghuu a mbɛ̀ɛ mə̀ mba ŋgǎŋndɔ̀ɔ̀, ŋ̀ghɛɛ ŋkuu nɨ mɔꞌɔ tɨ mɛ̀ wa yìi bɨ naŋsə a mbo Devil bo bɨ̀ baangel bi aà.
41 — Então o Rei dirá também aos que estiverem à sua esquerda: “Afastem-se de mim, malditos, para o fogo eterno, preparado para o diabo e seus anjos.
42 Ǹloŋ mə ǹjì ɨ̀ lɛ sɨ yaŋə nàa kaa nɨ̀ waꞌǎ mɨjɨ a mbo mə̀ fâ; ǹjì ŋ̀kì ɨ kâ ǹyaŋə nàa, kaa nɨ̀ kɨꞌɨ̌ ayoo yì nò a mbo mə̀ fâ.
42 Porque tive fome, e vocês não me deram de comer; tive sede, e vocês não me deram de beber;
43 Mə̀ lɛ mbə ŋgɨ̀ɨ̀ kaa nɨ̀ kɨꞌɨ̀ gha kwɛrə̀; mə̀ tswê ǹswèrə̀ ǹswèrə̀ kaa nɨ̀ waꞌǎ atsə̀ꞌə̀ a nu mə̀ wɛꞌɛ̀. Mə̀ ghɔɔ̀ kaa nɨ̀ kɨꞌɨ̀ nɨghɔ̀ɔ̂ na lèntə̀. Mə̀ tswê a ndâtsaŋ, kaa nɨ̀ kɨꞌɨ̀ gha ghantə̀.’
43 sendo forasteiro, vocês não me hospedaram; estando nu, vocês não me vestiram; achando-me enfermo e preso, vocês não foram me ver.”
44 Tâ bo kɨ mbetə yi mə, ‘M̀màꞌàmbî, bìꞌì lɛ nyə gho aa fə, ǹjì ɨ yaŋə̀ noo, kə̀ ǹjì ŋ̀kì ɨ yaŋə̀ noo, kə̀ ò kɨ̂ m̀bə ŋgɨ̀ɨ̀, kə̀ ò kɨ̂ ǹtswe nswèrə̀ ǹswèrə̀, kə̀ ŋkɨɨ ŋghɔɔ, kə̀ ŋ̀kɨ ntswe a ndâtsaŋ kaa bìꞌì kɨꞌɨ̌ annǔ tsu a nu wò ghɨrə̀ aa ɛ?’
44 — E eles lhe perguntarão: “Quando foi que vimos o senhor com fome, com sede, forasteiro, nu, enfermo ou preso e não o socorremos?”
45 Boŋ à ka kwiꞌi a mbo bo mə, ‘Mə̀ swòŋ a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋ mə, àjàŋə mə nɨ̀ lɛ ŋkɨꞌɨ a nu ghûlà yî mɔ̀ꞌɔ yìi à kə̀ꞌə nsɨgə nlwiꞌisə aa ghɨ̀rə̀ aa, kaa nɨ̀ lɛ ŋkɨꞌɨ aa a nu mə̀ kɨ ŋghɨrə.’
45 — Então o Rei responderá: “Em verdade lhes digo que, sempre que o deixaram de fazer a um destes mais pequeninos, foi a mim que o deixaram de fazer.”
46 Tâ bo tɨgə nlo ŋghɛ̀ɛ̀, ŋ̀ghɛɛ ŋkuu a nɨ ǹjo tɨ̀ mɛ̀ ya. Tâ bə̀ bìi mə ànnù yaa a tsinə aa tâ bo baŋnə ŋkuu a mûm ǹtswêntɨ̀ɨ̀ yìi ɨ̀ lwìꞌi nɨ̂koŋə̀ aà.”
46 E estes irão para o castigo eterno, porém os justos irão para a vida eterna.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.