Mateus 20

Bafut (BFD) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 “Ǹloŋ mə ànnù nɨfɔ̀ aburə a bə aa tsiꞌì tsǒ ajàŋ yìi mə ŋù yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ tsiꞌì a tɨ̀tugə a mbàꞌa mbàꞌà ŋ̀ghɛɛ a nlɔ̀ɔ̀ bə̂ mə bɨ̀ zi mfàꞌà a akǒ mɨlùꞌu yu.
1 “Pois o reino dos céus é como o dono de uma propriedade que saiu de manhã cedo a fim de contratar trabalhadores para seu vinhedo.
2 À lɛ mbii mə yu ka tu waa nɨ̂ ŋ̀kabə yìi ɨ̀ kùꞌùnə nɨ̂ ɨ̀fàꞌa njwi yì m̀fùùrə̀ aà, ǹtɨgə ntoo waa wa mûm àkò mɨlùꞌu yu.
2 Combinou de pagar uma moeda de prata por um dia de serviço e os mandou trabalhar.
3 À bù mə̂ m̀bə a nlòòntə nòò, a bû m̀fɛꞌɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ǹyə bə̂ bî mɔꞌɔ bɨ təə a nsaanə mɨtaa tsiꞌì àdàŋà dàŋà;
3 “Às nove da manhã, estava passando pela praça e viu por ali alguns desocupados.
4 a swoŋ a mbo bo mə, ‘Nɨ̀ kɨ ŋghɛɛ wa mûm àkò, wa mə̀ ka ghɨ̀rə fa ayoo yìi mə a kuꞌunə aa a mbo bù.’
4 Contratou-os e disse-lhes que, no final do dia, pagaria o que fosse justo.
5 Bo tɨgə̀ ŋ̀kɨ ŋghɛɛ. A bû m̀fɛꞌɛ a nsiꞌi nòò bo bɨ̀ a nyə̌ŋ nòò, ŋkɨ ŋghɛɛ ŋghɨ̀rə̀ tsiꞌì wa ajàŋ mə à lɛ ŋghɨ̀rə a mbìì aà.
5 E eles foram trabalhar no vinhedo. Ao meio-dia e às três da tarde, fez a mesma coisa.
6 À bə̀ mə a mbǎŋ nòò, a bû ŋ̀ghɛɛ nyə bə̂ bî mɔꞌɔ bo təə, a swoŋ a mbo bo mə, ‘Nɨ̀ siꞌi ntəə faà m̀bwɛsə nɨ̂ ǹjwi yù a adàŋə̀ dàŋə̀ aa a ya aa ɛ?’
6 “Às cinco da tarde, estava outra vez na cidade e viu por ali mais algumas pessoas. ‘Por que vocês não trabalharam hoje?’, perguntou ele.
7 Bo kwiꞌi ghu mbo mə, ‘Kaa ŋù tsù à ghɨ̀rə waꞌà yiꞌi lɔgə̀ mə bìꞌì zi mfàꞌà a mbo yu.’ A swoŋ a mbo bo mə, ‘Nɨ̀ kɨ ŋghɛɛ ŋka mfaꞌa wa mûm àkò.’
7 “‘Porque ninguém nos contratou’, responderam. “Então o proprietário disse: ‘Vão e trabalhem com os outros no meu vinhedo’.
8 “Nòò ǹtso nòò à kùꞌù mə̂ m̀bɔŋə̀ àkò mɨlùꞌù wa a swoŋ a mbô ŋ̀gàŋǹlèntə̂ ǹjoò yì mə, ‘Twoŋ ŋgǎŋfàꞌà jya ntu ŋkabə̀ yàà, ǹlɔgɨnə nɨ bǐ nlwìꞌì ǹjɨ̀m bya, ŋkɔꞌɔ mmàŋsə̀ nɨ bǐ ntsyàmbìì byâ.’
8 “Ao entardecer, mandou o capataz chamar os trabalhadores e pagá-los, começando pelos que haviam sido contratados por último.
9 “Bə̀ bya mə bɨ lɛ nlɔ̀gə̀ waa a noò m̀baŋ nòò aa bɨ zì mə̂, ŋù yî mɔ̀ꞌɔ yî mɔ̀ꞌɔ a kwɛrə̀ ŋ̀kabə yìi mə ɨ̀ kùꞌùnə a ntû ŋ̀gàŋàfàꞌà ghu a atû ǹjwi aà.
9 Os que foram contratados às cinco da tarde vieram e receberam uma moeda de prata.
10 Nòò yìi mə bɨ̀tsyà bɨ mbìì bya bɨ lɛ nzì aa, bo lɛ ŋwaꞌatə mə ɨ̀ yàa ŋkabə ɨ̀ ka ghaꞌatə; la ŋù ǹtsɨ̀m a kɨ̂ ŋ̀kwɛrə tsiꞌì ŋ̀kabə yìi mə bɨ tu ŋû ghu a atû ǹjwi aà.
10 Quando chegaram os que foram contratados primeiro, imaginaram que receberiam mais. Contudo, também receberam uma moeda de prata.
11 Bo kwɛ̀rə̀ mə̂, ǹlɔgɨnə ŋka nwurɨkə a mbɔ̂ŋ àkò wâ,
11 Ao receber o pagamento, queixaram-se ao proprietário:
12 ǹswoŋə nɨ mə, ‘Bə̀ bi nlwìꞌì ǹjɨ̀m bû bɨ faꞌa aa tsiꞌì a atu mu fɨ̀bàŋtə̀, lâ bìꞌì bâŋnə̀ ǹsiꞌi nyɔꞌɔ nɨ̂nòò m̀faꞌa njwi yǔ ntsɨ̀m, ò tû ŋ̀kabə̀ yiꞌibo ɨ kuꞌùnə̀!’
12 ‘Aqueles trabalharam apenas uma hora e, no entanto, o senhor lhes pagou a mesma quantia que a nós, que trabalhamos o dia todo no calor intenso’.
13 M̀bɔ̂ŋ àkò wa a kwiꞌi a mbo ŋù nɨ̀bô wàà yî mɔ̀ꞌɔ mə, ‘Ǹsûkàꞌa ghà, kaa mə̀ sɨ̌ annù a mbo wò fânsə̀; ò ghɨ̀rə waꞌà bii aa mə ò ka kwɛrə aa ŋ̀kabə yìi mə ɨ̀ kùꞌùnə nɨ̂ ɨ̀fàꞌa njwi yì m̀fùùrə̀ aa a mbo mə̀ aa ɛ?
13 “O proprietário respondeu a um deles: ‘Amigo, não fui injusto. Você não concordou em trabalhar o dia inteiro por uma moeda de prata?
14 Lɔ̀gə ŋkabə̀ ò ya ŋghɛ̀ɛ̀ ghô; à wa a kɔ̌ŋ mə̀ ŋ̀kɔŋ a ŋkɨ mfâ àyoo yìi mə mə̀ fa a mbo wò aa a mbo ŋù ǹlwìꞌì ǹjɨ̀m ghû.’
14 Pegue seu dinheiro e vá. Eu quis pagar ao último trabalhador o mesmo que paguei a você.
15 “M̀bə mə̀ waꞌǎ annù yìi mə̀ kɔ̀ŋ aa nɨ̀ ǹjoo jìi mə à nɨ̂ ɨ̀ ja aa ghɨ̀rə̀ aa ɛ? Kə̀ nɨ ghə̀ꞌə̀nə̀ aa gha nloŋ mə mə fa aa ɛ?”
15 É contra a lei eu fazer o que quero com o meu dinheiro? Ou você está com inveja porque fui bondoso com os outros?’.
16 Yesu a tɨgə̀ ǹlwiꞌisə nswoŋ mə, “Ma mùu ajàŋ, bɨ̀lwìꞌì bɨ njɨ̀m ka yǐ bə bɨ̂tsyà bɨ mbìì, tâ bɨ̀tsyà bɨ mbìì tɨgə mbə bɨ̂ lwìꞌì bɨ njɨ̀mə̀.”
16 “Assim, os últimos serão os primeiros, e os primeiros serão os últimos”.
17 Yesu à kà mə̂ aa ŋkɔꞌɔ ŋghɛɛ a Yerusalem, ǹlɔgə ŋgǎŋyəgə̂nnù ji jyâ ǹtsò baà, a tswê tsiꞌì bò bo. Bo kà mə̂ aa ŋghɛɛ a mânjì a swoŋ mbo bo mə,
17 Enquanto subia para Jerusalém, Jesus chamou os doze discípulos e lhes disse, em particular, o que aconteceria com ele:
18 “Yə̂ nɨ̀, àjàŋə mə bìꞌinə ŋkɔꞌɔ ŋghɛɛ nɨ a Yerusalem laà aa, bɨ ka tswa Mu Ŋù ɨ fa a mbo bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌanwì bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋdɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ tâ bo tsɔꞌɔtə ɨsaꞌà yi ǹtsərə mə bɨ̀ zwitə yi,
18 “Ouçam, estamos subindo para Jerusalém, onde o Filho do Homem será traído e entregue aos principais sacerdotes e aos mestres da lei. Eles o condenarão à morte
19 tâ bɨ̀ fa yi a mbo bɨ̀tɨ̀zî Nwî tâ bo wyɛ yi, ŋ̀ghɔɔ yi, ŋ̀kweentə yi a atu atibàŋnə̀ bàŋnə̀; lâ a tɨ bə nɨ̂ ǹjwi ji tarə bɨ bû m̀bɨɨnsə yi nɨwô.”
19 e o entregarão aos gentios, para que zombem dele, o açoitem e o crucifiquem. No terceiro dia, porém, ele ressuscitará”.
20 Ǹdè bɨ̀ bɔɔ bɨ Zebedee à lɛ ntɨgə nzi a mbo Yesu bo bɨ̀ bɔɔ̀ bi, ǹswɛtə mɨkuꞌutə̂ mi ghu nsi, ǹlɔɔ annù yî mɔꞌɔ ghu mbô.
20 Então a mãe dos filhos de Zebedeu veio a Jesus com seus filhos. Ela se ajoelhou diante dele a fim de lhe pedir um favor.
21 Yesu a betə̀ ghu mbo mə, “O lɔ̀ɔ̀ aà àkə̀ aa ɛ?”
21 “O que você quer?”, perguntou ele. Ela respondeu: “Por favor, permita que, no seu reino, meus dois filhos se sentem em lugares de honra ao seu lado, um à sua direita e outro à sua esquerda”.
22 Yesu a kwiꞌi a mbo bɔɔ bya mə, “Kaa nɨ̀ sɨ̌ annù yìi mə nɨ betə aa zî. M̀bə nɨ̀ nô ǹdɔŋ yìi mə mə̀ ka no aa ɛ? ”
22 Jesus respondeu: “Vocês não sabem o que estão pedindo! São capazes de beber do cálice que estou prestes a beber?”. “Somos!”, disseram eles.
23 Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋə̀, nɨ̀ ka no ndɔŋ yìi mə mə̀ tswe nɨ̀ nno aà, tâ bɨ̀ kɨ mmurə ghuu a mûm ŋ̀kì a ajàŋ yìi mə bɨ tswe nɨ̀ m̀mùrə mə̀ ghu aà. La kaa a sɨ adɨgə ya bə̂ a ntsɔꞌɔ bə̀ bìi mə bɨ ka yǐ tswe a mbɛ̀ɛ̀ nɨ̀kwɛɛ mə̀ nî màꞌà kə̀ nî ŋ̀kwàbə̀ aà, a nɨ̂ ɨ̀dɨ̀gə̀ ma jû aa a ka yǐ tswe bə̂ bìi mə Taà ghà à nàŋsə nlə̀ə̀ a mbo bo aà.”
23 Então Jesus disse: “De fato, vocês beberão do meu cálice. Não cabe a mim, no entanto, dizer quem se sentará à minha direita ou à minha esquerda. Meu Pai preparou esses lugares para aqueles que ele escolheu”.
24 Àbùgə ŋgǎŋyəgə̂nnù jya nɨ̀ghum ɨ yùꞌù mə̂ ànnù ma ya, ǹlwisə ntɔŋ a nu bo bya bi baà.
24 Quando os outros dez discípulos souberam o que os dois irmãos haviam pedido, ficaram indignados.
25 Lâ Yesu a twoŋə̀ waa bɨtsɨ̀m, ǹswoŋ mə, “Nɨ̀ zi mə bə̀ bìi mə bɨ saꞌa bɨ̀tɨ̀zî Nwî aa, bɨ nɔŋ aa atu bo, m̀buꞌutə nɨ̂ waa; bə̀ bî wè byaa bɨ tswê nɨ̂ àdàꞌà a atu bo.
25 Então Jesus os reuniu e disse: “Vocês sabem que os governantes deste mundo têm poder sobre o povo, e que os oficiais exercem sua autoridade sobre os súditos.
26 Kaa m̀bə waꞌǎ maa ajàŋ a tɨtɨ̀ɨ bù bə̂; ŋù yìi mə a lɔ̀ɔ mbə ŋù yî ŋ̀wè a tɨtɨ̀ɨ bù aa, tâ à bə ŋgàŋàfàꞌâ ghùù,
26 Entre vocês, porém, será diferente. Quem quiser ser o líder entre vocês, que seja servo,
27 tâ ŋù yìi mə a lɔ̀ɔ mbə ǹtsyàmbìì aa, tâ à bə abùꞌû yuu;
27 e quem quiser ser o primeiro entre vocês, que se torne escravo.
28 ǹloŋ mə, tsiꞌì Mu Ŋù, kaa à lɛ ŋwaꞌà zì aa mə tâ bɨ̀ ka mfaꞌa ghu mbô. À lɛ nzì aa a mfàꞌa a mbo bə̀, ɨ kɨɨ fa ntswêntɨ̀ɨ̂ yì a ntsuꞌu atu bə̂ bî ghàꞌàtə̀ ghu.”
28 Pois nem mesmo o Filho do Homem veio para ser servido, mas para servir e dar sua vida em resgate por muitos”.
29 Yesu bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù jì kà mə̂ aa mfɛꞌɛ a Jericho, mâmbêm ǹnɔ̀ɔ̀ a kâ ǹyoŋə waa.
29 Quando Jesus e seus discípulos saíam de Jericó, uma grande multidão os seguiu.
30 Bɨ̀fə̀ꞌə̀nə̀ bi baa lɛ ntswe a mbɛ̀ɛ̀ mânjì ǹyuꞌu mə Yesu a tsyà. Ǹlɔgɨnə ntɨgə ntɔŋnə nswoŋə nɨ mə, “Ko mɨlɨ̀ŋə̀ yìꞌì, Mu David!”
30 Dois cegos estavam sentados à beira do caminho e, quando souberam que Jesus vinha naquela direção, começaram a gritar: “Senhor, Filho de Davi, tenha misericórdia de nós!”.
31 Ǹnɔ̀ɔ̀ wa ɨ wenə̀ waa nswoŋ mə tâ bo kutə ntsǔ waa; la bo bâŋnə̀ ŋ̀kuꞌusə ntɔŋnə nswoŋ mə, “Mmàꞌàmbî, ko mɨlɨ̀ŋnə̀ yìꞌì, Mu David!”
31 “Calem-se!”, diziam aos brados os que estavam na multidão. Eles, porém, gritavam ainda mais alto: “Senhor, Filho de Davi, tenha misericórdia de nós!”.
32 Yesu à lɛ ntəə ntwoŋə waa mbetə mə, “Nɨ lɔ̀ɔ̀ aa mə tâ mə̀ ghɨrə mə akə nɨ bù aa ɛ?”
32 Ao ouvi-los, Jesus parou e perguntou: “O que vocês querem que eu lhes faça?”.
33 Bo kwiꞌi mə, “M̀màꞌàmbî, ghɨ̀rə tâ bìꞌì bu ŋka nyə ɨdɨgə.”
33 Eles responderam: “Senhor, nós queremos enxergar!”.
34 Yesu à lɛ ŋko mɨlɨ̀ŋnə̀ wàà, m̀mɔɔntə miꞌì myaa, bo ghɛ̂sə̀ ǹlɔgɨnə ŋka nyə ɨdɨgə, ǹlo ntɨgə nyoŋə nii.
34 Jesus teve compaixão deles e tocou-lhes nos olhos. No mesmo instante, passaram a enxergar e o seguiram.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.