Marcos 14

Bafut (BFD) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 A lɛ ntɨgə mburə njwi ji baa mbɔŋ tâ ǹjwi Passa bo bɨ̀ ǹjwî ǹjɨ̂ àbaa tɨ kɔꞌɔ̀ ɨ̀ kuꞌu. Bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwi bo bɨ ŋ̀gǎŋdɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ bo lɛ ŋka nlɔɔ nɨ ajàŋ yìi mə mbə bo ŋeꞌesə̀ ntswa Yesu ghu nzwitə.
1 Ora, dali a dois dias seria a festa da Páscoa e dos {pães} Ázimos; e os sumos sacerdotes e os escribas buscavam algum meio de prender Jesus à traição para matá-lo.
2 Bo lɛ sɨ̀ swoŋə nɨ mə, “A bɔŋ mə tâ bìꞌinə̀ tsuu ma yuù ànnu fàa njwi Passa ghɨ̀rə̀ ǹloŋ mə mbə bìꞌinə̀ tswa yi boŋ fɨ̀kɔ̀rə̀ ka fɛ̀ꞌɛ̀ a tɨtɨ̀ɨ bə̀ ɨ bùùrə ɨdɨgə.”
2 Mas não durante a festa, diziam eles, para não haver talvez algum tumulto entre o povo.
3 Yesu a lɛ ntswe a Bethany a nda Simon yìi mə à lɛɛ̀ m̀bə ŋùkɨ̀kwen aa ŋka njɨ. À kà mə aa njɨ, màŋgyɛ̀ yî mɔ̀ꞌɔ a zi nɨ mɨ̀ghurə mì lùmtə̀ mɨ atɨ̀ndùù mìi mə mɨ lɛ naŋsə mbə tsiꞌì mì narda aa, a nɨ̂ ǹtsɨ̂ŋ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀ alabasta. À zì mə̂, ǹzwi mɨghurə mya ntswentə nyɔꞌɔ atu Yesu ghu.
3 Jesus se achava em Betânia, em casa de Simão, o leproso. Quando ele se pôs à mesa, entrou uma mulher trazendo um vaso de alabastro cheio de um perfume de nardo puro, de grande preço, e, quebrando o vaso, derramou-lho sobre a cabeça.
4 Mɨ̀ntɔ̀ŋ mɨ bə̂ bǐ mɔꞌɔ bìi mə bɨ lɛ ntswe ghu aa, mɨ lwînə̀, bo tɨgə̀ m̀betə nɨ̂ waa bo nɨ bo mə, “À nàŋsə nta ŋgɨꞌɨ nɨ mɨ̀ghurə mù laà aa a ya aa ɛ?
4 Alguns, porém, ficaram indignados e disseram entre si: Por que este desperdício de bálsamo?
5 Ǹloŋ mə mbə bɨ feè mɨ̀ghurə ma mû ǹdùû yi tsyâtə̌ ɨbaꞌatə ŋkabə silva ŋkhɨ̀ ji tarə bɨ lɔgə̀ ŋ̀kabə ya mfa a mbo ŋ̀gàŋə̂fumə.” Bo ghaàntə̀ mâŋgyɛ̀ wa mfa afɨ̀rə̂ yi.
5 Poder-se-ia tê-lo vendido por mais de trezentos denários, e os dar aos pobres. E irritavam-se contra ela.
6 La Yesu a swoŋə a mbo bo mə, “Nɨ maꞌatə yi; nɨ fa ngɨꞌɨ a mbo màŋgyɛ̀ ghû aa a ya aa ɛ? Nɨ̀ sɨ̀ zi mə à ghɨ̀rə aa ànnù yî sɨgɨ̀nə̀ a nu mə̀ aa ɛ?
6 Mas Jesus disse-lhes: Deixai-a. Por que a molestais? Ela me fez uma boa obra.
7 Ŋ̀gàŋə̂fumə ɨ tswe a tɨtɨ̀ɨ bù aa bɨ̀nòò bɨtsɨ̀mə̀, m̀bə nɨ tse kwɛtə waa a noò yìi mə nɨ̀ kɔ̀ŋə aà, lâ kaa mə̀ ka waꞌǎ tɨtɨ̀ɨ bù aa a ŋgɔ̀ŋ bɨ̀nòò bɨtsɨ̀m tswê.
7 Vós sempre tendes convosco os pobres e, quando quiserdes, podeis fazer-lhes bem; mas a mim não me tendes sempre.
8 À ghɨ̀rə aa annù yìi mə mbə a ghɨrə̀. À yɔ̀ꞌɔ gha nɨ̀ mɨ̀ghurə mù, ǹnaŋsə aa nû ya mbɔŋ tâ nòò ǹtwìŋə̂ ghà à kuꞌu.
8 Ela fez o que pode: embalsamou-me antecipadamente o corpo para a sepultura.
9 Mə̀ swǒŋ a mbo bù tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋ mə, a nɨ̂ ŋ̀gɔ̌ŋ ɨdɨ̀gə tsɨ̀m jìi mə bɨ ka yǐ kɨ swoŋə nɨ̂ ǹtoo yì ǹsɨgɨ̀nə̀ yû ghu fàa mbi aa, bɨ ka yi kɨɨ kɨ swoŋə nɨ̂ ànnù yuà mə màŋgyɛ̀ ghuà à ghɨ̀rə a nu mə̀ aà, ŋ̀waꞌatə nɨ̂ yi.”
9 Em verdade vos digo: onde quer que for pregado em todo o mundo o Evangelho, será contado para sua memória o que ela fez.
10 Judas Iskariot, mə lɛ mbə ŋù yì mɔꞌɔ a tɨtɨ̀ɨ̂ ŋgǎŋyəgə̂nnu Yesu jya nɨ̀ghûm ǹtsò baa aa, à lɛ nghɛ̀ɛ̀ a mbɛ̀ɛ bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì a mfèe Yesu a mbo bo.
10 Judas Iscariotes, um dos Doze, foi avistar-se com os sumos sacerdotes para lhes entregar Jesus.
11 Bo lɛ mburə ndorɨtə a nyuꞌu annù yìi à lɛ nzǐ a nswoŋə a mbo bo aa, mbii mə bo ka fa ŋkabə ghu mbô. Judas a tɨgə̀ ǹlɔɔ nɨ mânjì yìi mə mbə yu tsyâ ghu mfee Yesu.
11 A esta notícia, eles alegraram-se e prometeram dar-lhe dinheiro. E ele buscava ocasião oportuna para o entregar.
12 A bə a njwi yì ǹtsyàmbìì, a njwî ǹkurə̂ àbaa tɨ kɔꞌɔ a noò yìi mə bɨ wà nɨ̂ mû m̀bînjə̀rə Passa aa, ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù Yesu bo betə ghu mbo mə, “O lɔ̀ɔ mə bìꞌì ghɛɛ naŋsə aa yuu adɨgə a mbo wò tâ ò jɨ mɨjɨ mɨ Passa ghu aa ɛ?”
12 No primeiro dia dos Ázimos, em que se imolava a Páscoa, perguntaram-lhe os discípulos: Onde queres que preparemos a refeição da Páscoa?
13 A toò ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ji baa nswoŋə a mbo bo mə, “Nɨ̀ kuu ŋghɛɛ a mûm àlaꞌa, boŋ nɨ̀ ka yə ŋû m̀bâŋnə̀ yî mɔ̀ꞌɔ yìi mə a bèꞌe àntɔ̀ɔ̀ ŋ̀kì aa tâ zi ntsiꞌi ghuu. Bɛɛ a zi ntsiꞌi ghuu,
13 Ele enviou dois dos seus discípulos, dizendo: Ide à cidade, e sair-vos-á ao encontro um homem, carregando um cântaro de água.
14 nɨ̀ kâ ǹyoŋə nìi ŋghɛɛ ŋkuu a nda yìi mə a kùu ghu aà, ǹswoŋə a mbo mbɔ̂ŋ ǹda wa mə, ‘Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù à bètə mə, ǹjaꞌà ǹda yìi mə bìꞌi bɨ̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ja ka jɨ Passa ghu aa ɨ̀ fə̀ aa ɛ?’
14 Segui-o e, onde ele entrar, dizei ao dono da casa: O Mestre pergunta: Onde está a sala em que devo comer a Páscoa com os meus discípulos?
15 Boŋ à ka dɨ̀ꞌɨ njaꞌà ǹda yì ŋ̀wè yî mɔ̀ꞌɔ a ndəŋ bɨ nɨ̂ŋ ǹjoo ghu mum ŋkɨ naŋsə aa a mbo bu. Bɛɛ a dɨꞌɨ, nɨ̀ tɨgə̀ naŋsə njoo jìi mə bìꞌinə ka ghɨ̀rə jɨ Passa ghu aa ghu.”
15 E ele vos mostrará uma grande sala no andar superior, mobiliada e pronta. Fazei ali os preparativos.
16 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnu Yesu jya ghɛɛ̀ wa mûm àlaꞌa nyə a bə tsiꞌì maa ajàŋ mə à swòŋə aa, ǹtɨgə naŋsə njoo njɨ Passa jyâ.
16 Partiram os discípulos para a cidade e acharam tudo como Jesus lhes havia dito, e prepararam a Páscoa.
17 Nòò ŋ̀kwɛ̂fɔ̀ à kùꞌù mə̂ Yesu a ghɛɛ̀ ghu bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jyâ.
17 Chegando a tarde, dirigiu-se ele para lá com os Doze.
18 Bo ghɛ̀ɛ ǹtswe ŋka njɨ atu atɛtə̀. Bo kà maa njɨ, Yesu a swoŋ mə, “Mə̀ swòŋə a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋ mə ŋù yî mɔ̀ꞌɔ a tɨtɨ̀ɨ bù à ka ghɨ̀rə fèè ghâ, ŋù ma ghû a jɨ biꞌi yu.”
18 E enquanto estavam sentados à mesa e comiam, Jesus disse: Em verdade vos digo: um de vós que come comigo me há de entregar.
19 Bo lɔgɨ̀nə̀ ǹtɨgə njəŋnə, mbetə yî mɔꞌɔ yî mɔꞌɔ mə, “À nɨ mə̀ aa ɛ?”
19 Começaram a entristecer-se e a perguntar-lhe, um após outro: Porventura sou eu?
20 A swoŋə a mbo bo mə, “À nɨ̀ ŋù yî mɔ̀ꞌɔ a tɨtɨ̀ɨ bù nɨghûm ǹtsò baa mə a tsùtə̌ abaa bìꞌi yu a mûm àkaŋ yì fùùrə̀ aà.
20 Respondeu-lhes ele: É um dos Doze, que se serve comigo do mesmo prato.
21 Lâ ànnù ma yû a ka yə Mu ŋù aa tsiꞌǐ ajàŋ yìi mə bɨ ŋwaꞌanə a mûm àŋwàꞌànə Nwì ǹloŋ ŋgaà yì aà. Ŋ̀gɨꞌɨ yì swèrə̀ ǹswerə a nu ŋù yìi mə à fèe a Mu Ŋù aà! A lɛ mbaa mbɔ̀ŋ mə bɨ̀ tsee ajàŋə̀ ŋû ma yû lǒ burə jwe jwe bə̂.”
21 O Filho do homem vai, segundo o que dele está escrito, mas ai daquele homem por quem o Filho do homem for traído! Melhor lhe seria que nunca tivesse nascido...
22 Bo kà maa njɨ, Yesu a lɔgə̀ àbaa, mfa mbɨꞌɨkə a mbo Nwì, m̀batə mfa a mbo bo, ǹswoŋə mə, “Kǒ nɨ̀; à nɨ̂ ɨ̀bɨ̀ɨ nû gha ghuà.”
22 Durante a refeição, Jesus tomou o pão e, depois de o benzer, partiu-o e deu-lho, dizendo: Tomai, isto é o meu corpo.
23 A kɨ̂ ǹlɔgə ndɔ̂ŋ mɨ̀lùꞌù, m̀fa mbɨꞌɨkə a mbo Nwì, m̀fa a mbo bo, bo bɨtsɨ̀m nô.
23 Em seguida, tomou o cálice, deu graças e apresentou-lho, e todos dele beberam.
24 Bô nò mə̂, a swoŋə a mbo bo mə, “À nɨ̂ àləə nû ya â yuà, àləə ŋwàrə̂ àkàà yìi mə bɨ ka saansə atu bə̀ bî ghàꞌàtə̀ aà.
24 E disse-lhes: Isto é o meu sangue, o sangue da aliança, que é derramado por muitos.
25 Mə̀ swǒŋ a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋ mə kaa mə̀ ka yǐ waꞌa mɨlùꞌù bû ǹno, nyweꞌe a njwi yìi mə mə̀ ka yi bǔ no mɨ̀luꞌu mî fii a mûm ànnù nɨfɔ̀ Nwî aà.”
25 Em verdade vos digo: já não beberei do fruto da videira, até aquele dia em que o beberei de novo no Reino de Deus.
26 Bo yəə̀ ɨ̀kòò ǹtɨgə m̀fɛꞌɛ ŋkɔꞌɔ ŋghɛɛ a atu ntaꞌa Olive.
26 Terminado o canto dos Salmos, saíram para o monte das Oliveiras.
27 Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Bù tsiꞌì bɨ̀tsɨm, nɨ̀ ka ghɨ̀rə màꞌàtə̀ gha khə̀kə̀, ǹloŋ mə a tswe a mûm àŋwàꞌànə̀ Nwî mə, ‘Mə̀ ka zwitə ntsèèmbi tâ m̀bînjə̀rə̀ jya ɨ̀ jaꞌanə.’
27 E Jesus disse-lhes: Vós todos vos escandalizareis, pois está escrito: Ferirei o pastor, e as ovelhas serão dispersas {Zac 13,7}.
28 Lâ nòò yìi mə mə̀ ka yǐ yweenə nɨ nɨ̀wo aa, mə̀ ka yǐ tsyǎ a mbìi bù fòo ghɛ̀ɛ̀ a Galilea.”
28 Mas depois que eu ressurgir, eu vos precederei na Galiléia.
29 Peta a swoŋ ghu mbo mə, “M̀bə bə̀ bɨtsɨm tɛꞌɛ kɨ màꞌàtə̀ nɨ̂ gho màꞌàtə ŋkhə boŋ kaa mbə mə̀ waꞌà gho màꞌàtə̀ bə̂.”
29 Entretanto, Pedro lhe respondeu: Ainda que todos se escandalizem de ti, eu, porém, nunca!
30 Yesu a kwiꞌi ghu mbo mə, “Mə̀ swǒŋ a mbo wò tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋ mə, tsiꞌì nɨ̀tugə sìi, mbɔŋ tâ àŋkə̀gə̀ tâ à tɔŋ ŋgaa ji baa, boŋ ò tùù mə̂ ghâ ŋ̀gàà ji tarə̀.”
30 Jesus disse-lhe: Em verdade te digo: hoje, nesta mesma noite, antes que o galo cante duas vezes, três vezes me terás negado.
31 Lâ Peta a swoŋ ghu mbo nɨ̀tɨ̀ɨ̀ mə, “À tɛ̀ꞌɛ kɨ bə bə̂ ànnù nɨwo boŋ mə̀ ka kwo biꞌò; kaa mbə mə̀ waꞌà gho tuù.”
31 Mas Pedro repetia com maior ardor: Ainda que seja preciso morrer contigo, não te renegarei.E todos disseram o mesmo.
32 Bo lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ŋ̀yweꞌe a adɨgə yî mɔꞌɔ yìi mə bɨ lɛ sɨ twoŋə nɨ Getsemane aa, Yesu a swoŋə a mbo ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji mə, “Nɨ̀ tswe faà tâ mə̀ ghɛɛ ntsàꞌàtə̀ Nwî.”
32 Foram em seguida para o lugar chamado Getsêmani, e Jesus disse a seus discípulos: Sentai-vos aqui, enquanto vou orar.
33 Ǹlɔgə Peta nɨ Jɛms a bɔꞌɔ Jɔn mə tâ bo bo ghɛɛ, nû yì ɨ lɔgɨ̀nə̀ ŋ̀ka mbɨꞌɨ, ǹtɨɨ̀ yi ɨ luu nɨ̀ àjəŋnə̀.
33 Levou consigo Pedro, Tiago e João; e começou a ter pavor e a angustiar-se.
34 A swoŋə a mbo bo mə, “Àjəŋnə̀ a luu a ntɨɨ mə̀ siꞌi mburə mbə tsiꞌì a nzwitə mə̀; nɨ̀ tswe faà mə, ǹtswe nɨkərə̀.”
34 Disse-lhes: A minha alma está numa tristeza mortal; ficai aqui e vigiai.
35 A ghɛ̂ntə̀ a mû ǹtsirə̀, ŋ̀wo a nsyɛ ntsaꞌatə Nwî ǹswoŋ mə, mbə mânjì a tswe ghu a ghɨrə̀ nòò ŋgɨꞌɨ ma wa a tsyâ tâ yù waꞌà lò ǹyə.
35 Adiantando-se alguns passos, prostrou-se com a face por terra e orava que, se fosse possível, passasse dele aquela hora.
36 Ǹswoŋ mə, “Abba, Taà ghà, m̀bə Ò ghɨrə̀ ɨ̀nnù tsiꞌì tsɨ̀mə̀, ghɨ̀rə mə tâ mə̀ tsuu ndɔ̂ŋ ŋ̀gɨꞌɨ yuà mə no; lâ mə kɔ̀ŋ aa a ŋghɨ̀rə tsiꞌì ànnù yìi mə o lɔ̀ɔ̀ aà, kaa waꞌà bə à yìi mə mə lɔ̀ɔ̀ aa bə̂.”
36 Aba! {Pai!}, suplicava ele. Tudo te é possível; afasta de mim este cálice! Contudo, não se faça o que eu quero, senão o que tu queres.
37 À lò mə̂ m̀bɨɨ, nyə waa bo bwiì, a betə̌ a mbo Peta mə, “Nɨ bwii aà bwìì, Simon? M̀bə nɨ̀ waꞌà nɨkərə̀ a nɨ àbàŋtə̀ noò yî fùùrə̀ tswê aa ɛ?
37 Em seguida, foi ter com seus discípulos e achou-os dormindo. Disse a Pedro: Simão, dormes? Não pudeste vigiar uma hora!
38 Nɨ̀ ka ntswe nɨkərə̀ ǹtsaꞌatə nɨ̂ Nwî tǎ waꞌǎ ŋkɨ̀rə̀ Satan lô ŋ̀wo. Ǹtɨɨ̀ ghuu ɨ lɔ̀ɔ ŋghɨ̀rə annù yìi mə a kuꞌunə aa lâ ǹjyǎ nû yùù ɨ bâŋnə̀ m̀bɔrə.”
38 Vigiai e orai, para que não entreis em tentação. Pois o espírito está pronto, mas a carne é fraca.
39 A bû ǹlo ŋghɛ̀ɛ̀ a ntsàꞌàtə Nwì ŋ̀kɨ mbu nswoŋ tsiꞌì ànnù ya mə à lɛ mfòò ǹswoŋ a mbìì aà.
39 Afastou-se outra vez e orou, dizendo as mesmas palavras.
40 A bû m̀bɨɨ ŋghɛ̀ɛ̀ ǹyə ŋgǎŋyəgə̂nnù ji jya ɨ burə̀ kɨ bwii tsiꞌì bwìì ǹloŋ mə fɨ̀lo lɛ nluu a miꞌi bo aà; kaa bo waꞌǎ annù yìi mbə bo swoŋə ghu mbo zî.
40 Voltando, achou-os de novo dormindo, porque seus olhos estavam pesados; e não sabiam o que lhe responder.
41 À bù mə̂ mbɨɨ nɨ̂ ŋ̀gàà yìi mə ɨ̀ yweꞌe ji tarə aa nswoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ bùrə ka kɨ bwii tsiꞌì bwìì, m̀mɨɨntə nɨ̂ ghuu aa ɛ? Wa â kùꞌù mə̂ lâ; nòò à kùꞌù mə̂; bɨ fèè mə̂ Mu Ŋù a mbo bə̀ bî bɨ̂.
41 Voltando pela terceira vez, disse-lhes: Dormi e descansai. Basta! Veio a hora! O Filho do homem vai ser entregue nas mãos dos pecadores.
42 Nɨ̀ bɨɨnə tâ bìꞌinə̀ ghɛɛ. Yə̂ nɨ̀, wa ŋù yìi mə à fèe gha aa à zì mə̂.”
42 Levantai-vos e vamos! Aproxima-se o que me há de entregar.
43 Yesu à kà mə aa ŋghaa laà, kaa mburə tɨ màŋsə̀, Judas, ŋù yì mɔ̀ꞌɔ wa atɨtɨ̀ɨ ŋgǎŋyəgə̂nnù Yesu jya nɨ̀ghûm ǹtsò baa, a burə̀ ǹzi bo bɨ̀ ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ mə bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwi nɨ̂ ŋ̀gǎŋdɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ bo bɨ bɨ̀tà bɨ alaꞌa bo lɛ ntoo. Bo lɛ ntugɨtə nwi ntsò nɨ mɨ̀buꞌù.
43 Ainda falava, quando chegou Judas Iscariotes, um dos Doze, e com ele um bando armado de espadas e cacetes, enviado pelos sumos sacerdotes, escribas e anciãos.
44 Judas, yìi mə à lɛ mfèè yi aa, à lɛ mfa alènsə̀ a mbo bo mə, “Ŋù yìi mə mə̀ ka ghɛ̀ɛ nɔŋ mɨghə̀gə̂ mi aa, boŋ à nɨ ghu. Nɨ̀ baŋnə̀ yi; ǹlɔgə ŋghɛ̀ɛ̀ nɨ ghu. Bɛɛ nɨ̀ tɨ ghɛ̀ɛ, nɨ̀ naŋsə̀ m̀bɛ yi.”
44 Ora, o traidor tinha-lhes dado o seguinte sinal: Aquele a quem eu beijar é ele. Prendei-o e levai-o com cuidado.
45 À zì mə̂, m̀burə ntsya ŋghɛ̀ɛ̀ ghu mbɛ̀ɛ̀ ǹnɔŋ mɨghə̀gə̂ mi, ǹswoŋ mə, “Rabbi!”
45 Assim que ele se aproximou de Jesus, disse: Rabi!, e o beijou.
46 Bə̀ bya bɨ tɨgə̀ ŋ̀ghɛɛ mbaŋnə yi.
46 Lançaram-lhe as mãos e o prenderam.
47 Ŋù yî mɔ̀ꞌɔ yìi mə a lɛ ntəə a tɨtɨ̀ɨ bo aa a tsɔꞌɔ munwî yì ŋ̀kwyɛ atôŋnə̌ abùꞌu ŋgàŋmàꞌa Nwì yî ŋ̀wè ghu nlɔꞌɔsə.
47 Um dos circunstantes tirou da espada, feriu o servo do sumo sacerdote e decepou-lhe a orelha.
48 Yesu a betə waa mə, “Nɨ̀ zi nɨ̀ nwi ntsò a bɔ̀ꞌɔ nɨ mɨ̀buꞌu aa a ntswa mə̀ tsǒ nɨ zi a mbaŋnə àŋgâmɨghee aa ɛ?”
48 Mas Jesus tomou a palavra e disse-lhes: Como a um bandido, saístes com espadas e cacetes para prender-me!
49 Tɨgə mə̀ kɨ̀ sɨ tswe biꞌinə̀ a ndâmaꞌanwì aa a njwi njwi ndɨ̀ꞌɨ̀ nɨ ghuu, kaa nɨ̀ waꞌà gha tswa aa a ya aa ɛ? Lâ ma yû ànnu a tswe nɨ mfɛ̀ꞌɛ̂ tǎ lwensə annù yìi mə aŋwàꞌànə̀ Nwî a swoŋə aa.
49 Entretanto, todos os dias estava convosco, ensinando no templo, e não me prendestes. Mas isso acontece para que se cumpram as Escrituras.
50 Ma mùu noò ŋgǎŋyəgə̂nnù ji jya tsiꞌi tsɨm ɨ tɨgə̀ m̀maꞌatə yi ŋkghəkə waà.
50 Então todos o abandonaram e fugiram.
51 Mûjɔ̀ŋ yî mɔ̀ꞌɔ a ka nyoŋə nìi, ŋ̀wɛꞌɛ tsiꞌì àbàꞌa atsə̀ꞌə̀ yî fùꞌù a nu yu. Bə̀ bya bɨ̀ maꞌà m̀bô myaa ghu nu mə bɨ tswa yi mbaŋnə tswa atsə̀ꞌə̂ yi.
51 Seguia-o um jovem coberto somente de um pano de linho; e prenderam-no.
52 Lâ a bâŋnə̀ m̀maꞌatə abàꞌa atsə̀ꞌə̀ yî fùꞌù ya ŋkhə yi tsiꞌì ǹswèrè ǹswèrè.
52 Mas, lançando ele de si o pano de linho, escapou-lhes despido.
53 Bɨ lɔgə̀ Yesu ŋ̀ghɛɛ nɨ ghu a mbɛ̀ɛ ŋgàŋmàꞌa Nwì yî ŋwè. Bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì bɨtsɨ̀m bo bɨ̀ bɨ̀tà bɨ alaꞌa bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ bo lɛ ŋghotə ntswe bo bo.
53 Conduziram Jesus à casa do sumo sacerdote, onde se reuniram todos os sacerdotes, escribas e anciãos.
54 Peta à lɛ sɨ yòŋə̀ nɨ a njɨ̌m Yesu a sàꞌa aghaꞌà. À yòŋə̀ mə̂ ŋ̀kuu ŋghɛɛ ntswe a nsàŋàbɛ̀ɛ ngàŋmàꞌa Nwì yî ŋ̀wè bo bɨ ŋ̀gǎŋmbɛ̂ ǹdamaꞌanwì ǹyɔꞌɔtə nɨ̂ mɔꞌɔ.
54 Pedro o foi seguindo de longe até dentro do pátio. Sentou-se junto do fogo com os servos e aquecia-se.
55 Bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì bo bɨ ŋgǎŋndasaꞌa tsɨ̀m bo lɛ ŋka nlɔɔ nɨ̂ mânjì yìi mə mbə ŋù a swôŋ ànnù yî tsu a atu Yesu yìi mə mbə bo tsyâ ghu nzwitə yi, lâ kaa waꞌà yî tsù yə̂.
55 Os sumos sacerdotes e todo o conselho buscavam algum testemunho contra Jesus, para o condenar à morte, mas não o achavam.
56 Bə̀ bî ghàꞌàtə̀ bɨ lɛ sɨ tswɛɛ nɨ̂ ɨ̀bǎŋnənnù a atu Yesu, kaa mɨ̀ghàâ myaa mɨ waꞌà bàŋnə̀ m̀boontə.
56 Muitos diziam falsos testemunhos contra ele, mas seus depoimentos não concordavam.
57 Bə̀ bî mɔꞌɔ bɨ bɨɨ̀nə̀ ǹtswɛɛ nɨ̂ ɨ̀baŋnənnù ghu atu ǹswoŋə nɨ mə,
57 Levantaram-se, então, alguns e deram esse falso testemunho contra ele:
58 “Bìꞌì lɛ nyuꞌu a swoŋ mə yu ka yǐ sàꞌa ndâmàꞌanwì yuà mə bɨ bɔɔ nɨ̂ m̀bo aa ɨ bǔ ghùrə̀ yî dàŋ fu yìi mə kaa bɨ sɨ̀ aa nɨ̀ m̀bo bɔɔ aa, a njɨ̌m ǹjwi ji tarə̀.”
58 Ouvimo-lo dizer: Eu destruirei este templo, feito por mãos de homens, e em três dias edificarei outro, que não será feito por mãos de homens.
59 Lâ a ŋkɨ ŋghɛ̀ɛ a nɨ ma buù bə̀, kaa ǹtsû waa kaa waꞌà kɨ̀ m̀boontə.
59 Mas nem neste ponto eram coerentes os seus testemunhos.
60 Ŋ̀gàŋmàꞌanwì yî ŋ̀wè wa a bɨɨ̀nə̀ ǹtəə a tɨtɨ̀ɨ bo mbetə Yesu mə, “Ò sɨ nɨ̂ ànnù yî tsu a kwiꞌi tswê? Ò swǒŋ mə akə nɨ̂ ɨ̀nnù jû mə bɨ swoŋə a atu wò aa ɛ?”
60 O sumo sacerdote levantou-se no meio da assembléia e perguntou a Jesus: Não respondes nada? O que é isto que dizem contra ti?
61 La a təə kaa waꞌà yi kwɛꞌɛ̀. Ŋ̀gàŋmàꞌanwì yî ŋ̀wè wa a bû m̀betə ghu mbo mə, “Ò nɨ̂ Àyɔꞌɔ̀ Nwì, Mu Nwì yìi mə bɨ ghaꞌasə aa ɛ?”
61 Mas Jesus se calava e nada respondia. O sumo sacerdote tornou a perguntar-lhe: És tu o Cristo, o Filho de Deus bendito?
62 Yesu A swoŋə mə, “À nɨ mə̀, nɨ̀ ka yi yə Mu Ŋù tâ à tswe a mbɛ̀ɛ̀ nɨkwɛɛ Nwì yìi à tswe nɨ mɨ̀dàꞌà aa nì màꞌà ǹlo a aburə nsɨgə nɨ a mûm m̀bàꞌà.”
62 Jesus respondeu: Eu o sou. E vereis o Filho do Homem sentado à direita do poder de Deus, vindo sobre as nuvens do céu.
63 À kwìꞌì mə laà, ŋ̀gàŋmàꞌa Nwi yî ŋ̀wè wa a satə̀ ɨ̀tsə̀ꞌə̂ ji, nswoŋ mə, “Bìꞌinə̌ bù ǹlɔɔ nɨ bɨ̀yəfə aa a ya aa ɛ?
63 O sumo sacerdote rasgou então as suas vestes. Para que desejamos ainda testemunhas?!, exclamou ele.
64 Nɨ̀ yùꞌû àjàŋ yìi mə à bə̀gɨ̀tə Nwì aà. Kə̀ nɨ̀ wàꞌàtə mə akə lɛ?”
64 Ouvistes a blasfêmia! Que vos parece? E unanimemente o julgaram merecedor da morte.
65 Bo bî mɔꞌɔ bɨ tɨgə̀ ǹlɔgɨnə ntɨgə ntsee nɨ mɨ̀twyɛ ghu nu, nlɔgə nɨ̂ ɨ̀tsə̀ꞌə̀ m̀bɔɔ nɨ̂ miꞌi mi ghu, ŋ̀ghɔɔ nɨ̂ yi, ǹswoŋə ghu mbo mə, “Twi ŋû yìi mə à ghɔ̀ɔ gho aà.” Bɨ lɛ ntɨgə mbu nlɔ̀gə̀ yi ŋghɛɛ mfa a mbo ŋgǎŋmbɛ ǹdâmàꞌanwì bɨ lɔgə̀ yi ntɨgə ŋku.
65 Alguns começaram a cuspir nele, a tapar-lhe o rosto, a dar-lhe socos e a dizer-lhe: Adivinha! Os servos igualmente davam-lhe bofetadas.
66 Peta à tswè mə̂ wa nsàŋàbɛɛ a mbɨ̂ ǹtii ŋka yɔꞌɔtə nɨ̂ mɔꞌɔ aa ŋ̀gàŋàfàꞌa ŋgàŋmàꞌa Nwì yî ŋ̀wè yî màŋgyɛ̀ yî mɔ̀ꞌɔ a zî
66 Estando Pedro embaixo, no pátio, veio uma das criadas do sumo sacerdote.
67 ǹyə Peta ǹlii yi nswoŋə mə, “Tɨgə ò ghɨ̀rə mbaa ŋkɨ ntswe bu Yesu mu Nazereth wa aa ɛ?”
67 Ela fixou os olhos em Pedro, que se aquecia, e disse: Também tu estavas com Jesus de Nazaré.
68 Peta a tuu nswoŋ mə, “Kaa mə̀ sɨ̀ yi zî, kaa waꞌǎ annù yìi mə o swoŋ aa kɨ nzi.” À swòŋə̀ mə̂ laà aa nlò wa nsàŋàbɛ̀ɛ̀ m̀fɛꞌɛ ŋghɛ̀ɛ̀ a ntsǔbùꞌù. [Tsiꞌì maa noò, àkə̀gə̀ yî ǹtsyàmbìì a burə̀ ǹtɔŋ.]
68 Ele negou: Não sei, nem compreendo o que dizes. E saiu para a entrada do pátio; e o galo cantou.
69 À fɛ̀ꞌɛ̀ mə̂, mu màngyɛ̀ wa a yə yi, m̀bu mbèꞌènə̀ ŋ̀ka nswoŋ a mbo bə̀ bìi mə bɨ lɛ ntəə wa ntsǔbùꞌù aa mə, “Ŋù ghuà à nɨ ŋù nɨ̀bò wàà yî mɔ̀ꞌɔ̂.”
69 A criada, que o vira, começou a dizer aos circunstantes: Este faz parte do grupo deles.
70 Lâ Peta a bû ŋ̀kwatə ntuu yi.
70 Mas Pedro negou outra vez. Pouco depois, os que ali estavam diziam de novo a Pedro: Certamente tu és daqueles, pois és galileu.
71 Peta a lɔgɨ̀nə̀ ǹtɨgə ŋkaa nswoŋə nɨ mə “Kaa mə̀ sɨ̀ ŋû yìi mə nɨ swoŋə aa zî. Bɛɛ a bə yìi mə mə swoŋə aa àbaŋnənnù, Nwì a nɨ̂ŋ ǹdɔ̀ɔ̀ a atu mə̀.”
71 Então ele começou a praguejar e a jurar: Não conheço esse homem de quem falais.
72 Tsiꞌì maa noò, àkə̀gə̀ bû ŋ̀kwatə tɔŋ, Peta a waꞌatə ajaŋ yìi mə Yesu à ghɨ̀rə nswoŋ ghu mbo mə, “M̀bɔŋ tâ àkə̀gə̀ à tɔŋ ŋgaa ji baa lɛ boŋ ò tùù mə̂ gha ŋgaa ji tarə̂.” À wàꞌàtə̀ mə laà aa mburə naŋsə yəꞌə.
72 E imediatamente cantou o galo pela segunda vez. Pedro lembrou-se da palavra que Jesus lhe havia dito: Antes que o galo cante duas vezes, três vezes me negarás. E, lembrando-se disso, rompeu em soluços.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.