Lucas 5

Bafut (BFD) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Yesu à lɛ ntəə a mbɛ̀ɛ àtsùmə ntaꞌa a Gennesaret, bə̀ tinə̀ ǹzi ghu mbɛ̀ɛ̀ a nyuꞌu nɨ̀ghàà nɨ Nwî.
1 Estando Jesus um dia à margem do lago de Genesaré, o povo se comprimia em redor dele para ouvir a palavra de Deus.
2 A yə̂ ɨ̀kanuꞌu ji baa ɨ tswe wa aghəŋə ŋkì jìi mə ŋgǎŋnlə̂mbwɛ̀ jìi ɨ lɛ ntswe nɨ juu aa, ɨ lɛ mmàꞌàtə̀ m̀fɛꞌɛ ŋghɛ̀ɛ̀ a nsìꞌi mbunjyâ jyaa.
2 Vendo duas barcas estacionadas à beira do lago, - pois os pescadores haviam descido delas para consertar as redes -,
3 Yesu a kuu wa mûm àkanuꞌu ya yi mɔꞌɔ yìi mə a lɛ mbə yî Simon aa, ǹswoŋ ghu mbo mə tâ à tintə nlo nɨ yu wa aghəŋə ŋkì ŋ̀kuntə nɨ yu. Yesu a tɨgə̀ ǹtswe wa mûm àkànuꞌu ntɨgə ndɨꞌɨ nɨ̂ bə̀ bya ghu.
3 subiu a uma das barcas que era de Simão e pediu-lhe que a afastasse um pouco da terra; e sentado, ensinava da barca o povo.
4 À màŋsə̀ mə̂ a ndɨꞌɨ waa laa, ǹswoŋ a mbo Simom mə, “Ghɛ̀ntə a adɨgə yî tsòtə̀ m̀maꞌa mbunjya yo ya ghu tǎ ko mbwɛ̀.”
4 Quando acabou de falar, disse a Simão: Faze-te ao largo, e lançai as vossas redes para pescar.
5 Simon a kwiꞌi ghu mbo mə, “Masa, bìꞌì ghɨrə nzwi nû yìꞌì nɨ̂tugə kàa tsiꞌì ŋ̀kô àyoò! Lâ m̀bə yìi mə â swǒŋ wô aa, mə̀ ka màꞌa mbunjya yâ.”
5 Simão respondeu-lhe: Mestre, trabalhamos a noite inteira e nada apanhamos; mas por causa de tua palavra, lançarei a rede.
6 Bo màꞌà mə mbunjya ya maa noò aa, m̀bwɛ̀ mî ghàꞌàtə̀ mɨ kwo ghu, m̀bunjyâ jyaa jya ɨ tɨgə̀ ǹlɔɔ nàâ ǹtèèŋkə.
6 Feito isto, apanharam peixes em tanta quantidade, que a rede se lhes rompia.
7 Bo tɨgə̀ ǹtwoŋ ŋgǎŋakòrə̂ jyaa jìi mə ɨ lɛ ntswe nɨ̂ àkanuꞌu jî mɔꞌɔ jyaa mə ɨ̀ zi ŋkwɛtə waa. Bo zî bo bo lwensə̀ àkànuꞌu jya ji baa ɨ luu, ntɨgə nlɔɔ nɨ bə̂ ǹsɨgə ŋkoŋə a mûm ŋ̀kì.
7 Acenaram aos companheiros, que estavam na outra barca, para que viessem ajudar. Eles vieram e encheram ambas as barcas, de modo que quase iam ao fundo.
8 Simon Peta, à yə̀ mə̂ ma la, ŋkenə a nsi Yesu ǹswoŋ mə, “Lò gho a mbɛ̀ɛ mə̀ m̀bâ M̀màꞌàmbî ǹloŋ mə mə̀ nɨ ŋù ŋ̀ghɨ̀rə ɨ̀nnù jî bɨ̂.”
8 Vendo isso, Simão Pedro caiu aos pés de Jesus e exclamou: Retira-te de mim, Senhor, porque sou um homem pecador.
9 À lɛ nswoŋ laa nloŋ mə annǔ kôntsù a lɛ ntswa yi bo bɨ̀ bə̀ bî mɔꞌɔ bya bìi mə bo bo lɛ ntswe aa, ǹloŋ ndùu mbwɛ̀ mya mìi mə bo lɛ ŋko aà.
9 É que tanto ele como seus companheiros estavam assombrados por causa da pesca que haviam feito.
10 Ma yû a lɛ ŋkɨ mbə annǔ kôntsù a mbo Jɔn nɨ Jɛms, ŋ̀gǎŋakòrə̀ Simon ji mɔꞌɔ, bìi mə bɨ lɛ mbə bɔɔ bɨ Zebedee aà. Yesu a swoŋ a mbo Simon mə, “Tsùu kɨ bɔꞌɔ bə̂; ǹlɔgɨnə tsɨ̂tsɔ̀ŋ, ò ka tɨgə koo aa bə̀.”
10 O mesmo acontecera a Tiago e João, filhos de Zebedeu, que eram seus companheiros. Então Jesus disse a Simão: Não temas; doravante serás pescador de homens.
11 Bo lɛ nswuŋ ɨkànuꞌu jyaa jya mfɛ̀ꞌɛ̀sə a ntaꞌa mmàꞌatə njoò tsɨ̀m ǹtɨgə nyoŋə nɨ̂ Yesu.
11 E atracando as barcas à terra, deixaram tudo e o seguiram.
12 Yesu à kà mə̂ aa ŋghɛɛ wa njɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa ya yì mɔ̀ꞌɔ, ŋù mɔ̀ꞌɔ a zî, yìi mə nû yì ɨ̀ lɛ nluu nɨ̂ àkɨ̀kwen aà. À yə̀ mə̂ Yesu aa, ŋ̀wò ghu nsi à kùu kuu. M̀buꞌu mbo ghu mbo nswoŋ mə, “M̀màꞌàmbî, ò bə kɔ̀ŋ boŋ, ò ghɨ̀rə nû yà ɨ laà.”
12 Estando ele numa cidade, apareceu um homem cheio de lepra. Vendo Jesus, lançou-se com o rosto por terra e lhe suplicou: Senhor, se queres, podes limpar-me.
13 Yesu a nâsə̀ àbô yi mmɔɔntə yi ghu, ǹswoŋ ghu mbo mə, “Mə̀ kɔ̀ŋə̂; tâ nû yò ɨ̀ laa.” Àkɨ̀kwen ya a lɛ ŋkɨ mburə ŋghɛnsə nsɨgə ghu nû.
13 Jesus estendeu a mão, tocou-o e disse: Eu quero; sê purificado! No mesmo instante desapareceu dele a lepra.
14 Yesu a waꞌàsə̀ yi mə tâ tsuu a mbo ŋù lǒ swoŋə; lâ m̀baŋnə nswoŋ ghu mbo mə, “Ghɛ̀ɛ ndɨ̀ꞌɨ ɨbɨɨnû gho a mbo ŋgàŋmàꞌanwì. M̀fa ayoo mmàꞌa Nwì yìi mə Moses à lɛ nlə̀ə̀ aa tǎ dɨ̀ꞌɨ a mbo bə̀ mə nû yò ɨ̀ làà mə̂.”
14 Ordenou-lhe Jesus que o não contasse a ninguém, dizendo-lhe, porém: Vai e mostra-te ao sacerdote, e oferece pela tua purificação o que Moisés prescreveu, para lhes servir de testemunho.
15 Ka mə Yesu à lɛ nswoŋ ma mùu ajàŋ aa, ŋ̀gàn ya ɨ̀ lɛ bàŋnə̀ m̀bu sɛ̀ɛ̀nə sɛ̀ɛ̀nə. Ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ ɨ lɛ sɨ tɨgə nzi a nyuꞌutə̂ ànnù yìi mə à lɛ sɨ dɨ̀ꞌɨ aa, bo bɨ̀ mə tâ à ghurə mɨghɔ̀ɔ̂ myaa.
15 Entretanto, espalhava-se mais e mais a sua fama e concorriam grandes multidões para o ouvir e ser curadas das suas enfermidades.
16 Lâ Yesu a maꞌàtə̀ waa ŋghɛɛ a ntaꞌa mɨwɛ̀ɛ̀ mɨwɛ̀ɛ̀ a ntsàꞌàtə Nwì ghu.
16 Mas ele costumava retirar-se a lugares solitários para orar.
17 À bə̀ mə a njwi yì mɔ̀ꞌɔ, Yesu a kâ ǹdɨꞌɨ annù Nwî, baPharisai bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ bɨ̀nɔ̀ŋsə̀ bìi mə bɨ lɛ nlǒ a mɨkurə mɨ̀ tsɨ̀m a Galilea nɨ Yudea, bo bɨ̀ Yerusalem aa, bɨ tswê ghù. Yesu à lɛ nluu nɨ mɨ̀dàꞌà mɨ Mmàꞌàmbi a ŋghurə mɨ̀ghɔ̀ɔ̀ ghu.
17 Um dia estava ele ensinando. Ao seu derredor estavam sentados fariseus e doutores da lei, vindos de todas as localidades da Galiléia, da Judéia e de Jerusalém. E o poder do Senhor fazia-o realizar várias curas.
18 Bɨ tɨ̀ mə̂ tɨ yə bə̀ bî mɔꞌɔ bɨ zî, m̀beꞌe ŋû yì mɔ̀ꞌɔ yìi mə à lɛ mbwenkə aa nɨ fɨ̀kùù. Bo lɛ sɨ lɔ̀ɔ̀ mânjì yìi mə mbə bo tsyâ ghu ntɛꞌɛ ŋû nɨ̀ghɔ̀ɔ̀ wa a nsi Yesu.
18 Apareceram algumas pessoas trazendo num leito um homem paralítico; e procuravam introduzi-lo na casa e pô-lo diante dele.
19 M̀bə yìi mə ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ ɨ lɛ ntswe nluu ɨdɨgə, kaa mânjì yìi mə mbə bo tsyâ ghu a waꞌà bə aa, bo lɛ ŋkɔꞌɔ a atu nda, ǹsaa nɨkàŋ, ǹtsurɨsə fɨ̀kuu fya nsɨgɨsə ntɛꞌɛ ŋû nɨ̀ghɔ̀ɔ̀ wa a nsi Yesu.
19 Mas não achando por onde o introduzir, por causa da multidão, subiram ao telhado e por entre as telhas o arriaram com o leito ao meio da assembléia, diante de Jesus.
20 Yesu à yə̀ mə ajàŋə abìintɨɨ yìi mə bə̀ bya lɛ ntswe nɨ yu aa, nswoŋ mə, “Ŋùmbâŋnə̀, wa bɨ lìꞌìnə̀ mə ɨfansə ɨnnù jô.”
20 Vendo a fé que tinham, disse Jesus: Meu amigo, os teus pecados te são perdoados.
21 Ŋ̀gǎŋdɨꞌɨ bɨ̀nɔ̀ŋsə̀ bo bɨ̀ baFarɨsai bo lɔgɨ̀nə̀ ǹtɨgə mbetə mə, “Ghuù ŋù mə a ghàa mɨghàà m̀bəgɨtə nɨ̂ Nwî ghu aa à nɨ wò aa ɛ? Ŋù tsù à tswe ghu mə mbə a lìꞌìnə ɨbɨ bə̂ ǹtsyatə Nwî aa ɛ?”
21 Então os escribas e os fariseus começaram a pensar e a dizer consigo mesmos: Quem é este homem que profere blasfêmias? Quem pode perdoar pecados senão unicamente Deus?
22 Yesu a zî ɨ̀nnù jìi mə bo lɛ sɨ betə nɨ̂ waa bo nɨ bo aa, ŋ̀kwiꞌi a mbo bo mə, “Nɨ betə ɨbetə̀ jû a mûm ǹtɨɨ bù aa a ya?
22 Jesus, porém, penetrando nos seus pensamentos, replicou-lhes: Que pensais nos vossos corações?
23 A laà ǹyaŋsə aa a nswoŋ mə, ‘Bɨ liꞌinə ɨ̀fansənnù jo,’ kə̀ a nswoŋ mə, ‘Bɨ̀ɨ̀nə ŋka ntəə aa ɛ?’
23 Que é mais fácil dizer: Perdoados te são os pecados; ou dizer: Levanta-te e anda?
24 Lâ mə̀ ka ghɨ̀rə tâ nɨ̀ zi mə Mu Ŋù a tswe nɨ̀ àdàꞌà fàa atu nsyɛ a nliꞌinə ɨ̀fansənnù bə̂.” À ghàà mə̂ laà ǹtɨgə nswoŋ a mbo mbwènkə̀ wa mə, “Mə̀ swòŋ a mbo wò, bɨ̀ɨ̀nə̂, m̀beꞌe fɨkuù fo fya ŋghɛ̀ɛ̀ gho a nda wò.”
24 Ora, para que saibais que o Filho do Homem tem na terra poder de perdoar pecados {disse ele ao paralítico}, eu te ordeno: levanta-te, toma o teu leito e vai para tua casa.
25 M̀bwènkə̀ wa a kɨ̂ m̀burə mbɨɨnə a nsi bo, mbeꞌe fɨkuu fya mə à ghɨ̀rə nnɔ̀ŋ ghu aa, ntɨgə ŋghɛɛ nìi a nda yu, ŋghaꞌasə nɨ̂ Nwî.
25 No mesmo instante, levantou-se ele à vista deles, tomou o leito e partiu para casa, glorificando a Deus.
26 Ànnǔ kontsù a kô waa bɨtsɨ̀mə̀. Bo tɨgə̀ ŋ̀ghaꞌasə nɨ̂ Nwî, nɨ̀bɔꞌɔ nɨ tswâ waa, bo tɨgə̀ ǹswoŋə nɨ mə, “Bìꞌì yə̂ ɨ̀nnù jî swèrə̀ ǹswerə siì.”
26 Todos ficaram transportados de entusiasmo e glorificavam a Deus; e tomados de temor, diziam: Hoje vimos coisas maravilhosas.
27 Ma yû ànnù a tsyà mə̂ a kâ m̀fɛꞌɛ nyə ŋû ŋ̀kwɛrə bɨ̀tax yìi mə ɨ̀kǔm yi ɨ lɛ mbə Levi aa, a tswê a nda ŋkwɛ̀rə bɨ̀tax. Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Zǐ ŋka nyòŋə̀ nàâ.”
27 Depois disso, ele saiu e viu sentado ao balcão um coletor de impostos, por nome Levi, e disse-lhe: Segue-me.
28 A bɨɨ̀nə̀ m̀maꞌatə njoò tsɨ̀m, ŋ̀ka yoŋə nìi.
28 Deixando ele tudo, levantou-se e o seguiu.
29 Levi a ghɛɛ̀ ŋ̀ghɨrə adìnà yî wè a nda yu a mbo Yesu. Ŋ̀gǎŋŋkwɛrə bɨ̀tax bî ghàꞌàtə̀ nɨ bə̀ bi mɔꞌɔ bɨ lɛ ŋkɨ nzi ghu bo bo tswê a atu atɛtə̀ ǹjɨ.
29 Levi deu-lhe um grande banquete em sua casa; vários desses fiscais e outras pessoas estavam sentados à mesa com eles.
30 BaFarɨsai bo bɨ̀ ŋgǎŋdɨꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ a bo lɔgɨ̀nə̀ ŋka nnurəkə nloŋ ŋgǎŋyəgə̂nnù Yesu, ǹswoŋə nɨ mə, “A ghɨ̀rə àkə̀ mə tâ ò ka njɨ ŋkɨɨ nno bu bɨ̀ ŋgǎŋkwɛrə bɨ̀tax bo bɨ̀ ŋgǎŋghɨrə ɨ̀nnù jî bɨ aa ɛ?”
30 Os fariseus e os seus escribas puseram-se a criticar e a perguntar aos discípulos: Por que comeis e bebeis com os publicanos e pessoas de má vida?
31 Yesu a kwiꞌi a mbo bo mə, “Bə̀ bìi mə bɨ tswe bɨ̀tɨ̀ɨ̀ aa, kaa bɨ sɨ docta lɔɔ, a docta aa a lɔ̀ɔ̀ tsiꞌì bə̀ bìi mə bɨ ghɔ̀ɔ̀ aà.
31 Respondeu-lhes Jesus: Não são os homens de boa saúde que necessitam de médico, mas sim os enfermos.
32 Kaa mə̀ sɨ̀ zi aa a ntwoŋ bə̀ bìi mə ɨ̀nnù jyaa ɨ tsinə aà, mə̀ bàŋnə nzì aa a ntwoŋ ŋgǎŋghɨ̀rə ɨ̀nnù jî bɨ mə tâ bo bəŋkə mɨ̂ntɨɨ̀ myaa.”
32 Não vim chamar à conversão os justos, mas sim os pecadores.
33 BaFarɨsai bya bɨ swoŋ ghu mbo mə, “Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù Jɔn ɨ ghaꞌa siꞌisə mɨbɨ̀ɨ̀ mɨ nû myaa tɨ jɨ ŋkɨɨ ntsaꞌatə nɨ̂ Nwì. Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù baFarɨsai ɨ kɨɨ̀ ŋ̀ghɨrə malâ, lâ ɨ̀ jo ɨ bâŋnə̀ ǹjɨ ŋkɨɨ nno.”
33 Eles então lhe disseram: Os discípulos de João e os discípulos dos fariseus jejuam com freqüência e fazem longas orações, mas os teus comem e bebem...
34 Yesu a kwiꞌi a mbo bo mə, “Mbə ò ghɨrə̀ bə̀ bìi mə bɨ zi a adɨgə nɨyɔꞌɔ aa bɨ siꞌi nɨ̀ ǹjì wa noò mə ndoo mûŋgen wa à tswe a tɨtɨ̀ɨ bo aa ɛ?
34 Jesus respondeu-lhes: Porventura podeis vós obrigar a jejuar os amigos do esposo, enquanto o esposo está com eles?
35 Nòò a zì mə bɨ ka lɔ̀gə ndoo mûŋgen wa lɔ̀ꞌɔ̀sə̀ tâ bo tɨgə nsiꞌisə nɨ mɨ̀bɨ̀ɨ̀ mɨ nû myaa tɨ jɨ̂ maà noò.”
35 Virão dias em que o esposo lhes será tirado; então jejuarão.
36 A lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì ŋ̀kɨ nswoŋ nɨghàà nî nǎnaa a mbo bo: “Kaa ŋù à sɨ asàꞌa àtsə̀ꞌə̀ nɨ̂ àtsə̀ꞌə̀ yî fii sàtə̀ ŋ̀kɛɛ nɨ̂ yì lwèn ghu; à bə ghɨ̀rə̀ maa ajàŋ boŋ à sàtə atsə̀ꞌə̀ yî fii ya, kaa àsaꞌa atsə̀ꞌə̀ yî fii ya bo bì yì lwèn ya kaa waꞌà bòòntə̀.
36 Propôs-lhes também esta comparação: Ninguém rasga um pedaço de roupa nova para remendar uma roupa velha, porque assim estragaria uma roupa nova. Além disso, o remendo novo não assentaria bem na roupa velha.
37 Kaa ŋù a waꞌà nɨ̀ mɨ̀lùꞌù mî fii kɨɨ nlɔgə nnɨŋə nɨ ŋgùù mɨ̀lùꞌù yî ǹlwenə̀; à bə ghɨ̀rə̀ ma la boŋ mɨ̀lùꞌù mî fii mya ka bwi ŋgùù ya, ɨ saa, lɛ boŋ mɨ kɨ̀ mə̂ ǹta ŋgɨꞌɨ nɨ̂ ŋ̀gùù yâ.
37 Também ninguém põe vinho novo em odres velhos; do contrário, o vinho novo arrebentará os odres e entornar-se-á, e perder-se-ão os odres;
38 Bɨ bàŋnə̀ ǹnɨŋə nɨ mɨ̀lùꞌù mî fii laa a nɨ̂ ŋ̀gùù mɨ̀lùꞌù yî m̀fiì.
38 mas o vinho novo deve-se pôr em odres novos, e assim ambos se conservam.
39 Ànnù yî mɔꞌɔ a kɨ̂ m̀bə mə Kaa ŋù yìi mə à no mɨ̀lùꞌù mî lwènə̀ aa, kaa à sɨ mɨlùꞌù mî fii bù ǹlɔɔ; nloŋ mə a nswoŋə nɨ mə, ‘Mì lwèn mya mɨ bɔŋə̀.’”
39 Demais, ninguém que bebeu do vinho velho quer já do novo, porque diz: O vinho velho é melhor.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.