Lucas 5
Bafut (BFD) vs ARA
1 Yesu à lɛ ntəə a mbɛ̀ɛ àtsùmə ntaꞌa a Gennesaret, bə̀ tinə̀ ǹzi ghu mbɛ̀ɛ̀ a nyuꞌu nɨ̀ghàà nɨ Nwî.
1 Aconteceu que, ao apertá-lo a multidão para ouvir a palavra de Deus, estava ele junto ao lago de Genesaré;
2 A yə̂ ɨ̀kanuꞌu ji baa ɨ tswe wa aghəŋə ŋkì jìi mə ŋgǎŋnlə̂mbwɛ̀ jìi ɨ lɛ ntswe nɨ juu aa, ɨ lɛ mmàꞌàtə̀ m̀fɛꞌɛ ŋghɛ̀ɛ̀ a nsìꞌi mbunjyâ jyaa.
2 e viu dois barcos junto à praia do lago; mas os pescadores, havendo desembarcado, lavavam as redes.
3 Yesu a kuu wa mûm àkanuꞌu ya yi mɔꞌɔ yìi mə a lɛ mbə yî Simon aa, ǹswoŋ ghu mbo mə tâ à tintə nlo nɨ yu wa aghəŋə ŋkì ŋ̀kuntə nɨ yu. Yesu a tɨgə̀ ǹtswe wa mûm àkànuꞌu ntɨgə ndɨꞌɨ nɨ̂ bə̀ bya ghu.
3 Entrando em um dos barcos, que era o de Simão, pediu-lhe que o afastasse um pouco da praia; e, assentando-se, ensinava do barco as multidões.
4 À màŋsə̀ mə̂ a ndɨꞌɨ waa laa, ǹswoŋ a mbo Simom mə, “Ghɛ̀ntə a adɨgə yî tsòtə̀ m̀maꞌa mbunjya yo ya ghu tǎ ko mbwɛ̀.”
4 Quando acabou de falar, disse a Simão: Faze-te ao largo, e lançai as vossas redes para pescar.
5 Simon a kwiꞌi ghu mbo mə, “Masa, bìꞌì ghɨrə nzwi nû yìꞌì nɨ̂tugə kàa tsiꞌì ŋ̀kô àyoò! Lâ m̀bə yìi mə â swǒŋ wô aa, mə̀ ka màꞌa mbunjya yâ.”
5 Respondeu-lhe Simão: Mestre, havendo trabalhado toda a noite, nada apanhamos, mas sob a tua palavra lançarei as redes.
6 Bo màꞌà mə mbunjya ya maa noò aa, m̀bwɛ̀ mî ghàꞌàtə̀ mɨ kwo ghu, m̀bunjyâ jyaa jya ɨ tɨgə̀ ǹlɔɔ nàâ ǹtèèŋkə.
6 Isto fazendo, apanharam grande quantidade de peixes; e rompiam-se-lhes as redes.
7 Bo tɨgə̀ ǹtwoŋ ŋgǎŋakòrə̂ jyaa jìi mə ɨ lɛ ntswe nɨ̂ àkanuꞌu jî mɔꞌɔ jyaa mə ɨ̀ zi ŋkwɛtə waa. Bo zî bo bo lwensə̀ àkànuꞌu jya ji baa ɨ luu, ntɨgə nlɔɔ nɨ bə̂ ǹsɨgə ŋkoŋə a mûm ŋ̀kì.
7 Então, fizeram sinais aos companheiros do outro barco, para que fossem ajudá-los. E foram e encheram ambos os barcos, a ponto de quase irem a pique.
8 Simon Peta, à yə̀ mə̂ ma la, ŋkenə a nsi Yesu ǹswoŋ mə, “Lò gho a mbɛ̀ɛ mə̀ m̀bâ M̀màꞌàmbî ǹloŋ mə mə̀ nɨ ŋù ŋ̀ghɨ̀rə ɨ̀nnù jî bɨ̂.”
8 Vendo isto, Simão Pedro prostrou-se aos pés de Jesus, dizendo: Senhor, retira-te de mim, porque sou pecador.
9 À lɛ nswoŋ laa nloŋ mə annǔ kôntsù a lɛ ntswa yi bo bɨ̀ bə̀ bî mɔꞌɔ bya bìi mə bo bo lɛ ntswe aa, ǹloŋ ndùu mbwɛ̀ mya mìi mə bo lɛ ŋko aà.
9 Pois, à vista da pesca que fizeram, a admiração se apoderou dele e de todos os seus companheiros,
10 Ma yû a lɛ ŋkɨ mbə annǔ kôntsù a mbo Jɔn nɨ Jɛms, ŋ̀gǎŋakòrə̀ Simon ji mɔꞌɔ, bìi mə bɨ lɛ mbə bɔɔ bɨ Zebedee aà. Yesu a swoŋ a mbo Simon mə, “Tsùu kɨ bɔꞌɔ bə̂; ǹlɔgɨnə tsɨ̂tsɔ̀ŋ, ò ka tɨgə koo aa bə̀.”
10 bem como de Tiago e João, filhos de Zebedeu, que eram seus sócios. Disse Jesus a Simão: Não temas; doravante serás pescador de homens.
11 Bo lɛ nswuŋ ɨkànuꞌu jyaa jya mfɛ̀ꞌɛ̀sə a ntaꞌa mmàꞌatə njoò tsɨ̀m ǹtɨgə nyoŋə nɨ̂ Yesu.
11 E, arrastando eles os barcos sobre a praia, deixando tudo, o seguiram.
12 Yesu à kà mə̂ aa ŋghɛɛ wa njɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa ya yì mɔ̀ꞌɔ, ŋù mɔ̀ꞌɔ a zî, yìi mə nû yì ɨ̀ lɛ nluu nɨ̂ àkɨ̀kwen aà. À yə̀ mə̂ Yesu aa, ŋ̀wò ghu nsi à kùu kuu. M̀buꞌu mbo ghu mbo nswoŋ mə, “M̀màꞌàmbî, ò bə kɔ̀ŋ boŋ, ò ghɨ̀rə nû yà ɨ laà.”
12 Aconteceu que, estando ele numa das cidades, veio à sua presença um homem coberto de lepra; ao ver a Jesus, prostrando-se com o rosto em terra, suplicou-lhe: Senhor, se quiseres, podes purificar-me.
13 Yesu a nâsə̀ àbô yi mmɔɔntə yi ghu, ǹswoŋ ghu mbo mə, “Mə̀ kɔ̀ŋə̂; tâ nû yò ɨ̀ laa.” Àkɨ̀kwen ya a lɛ ŋkɨ mburə ŋghɛnsə nsɨgə ghu nû.
13 E ele, estendendo a mão, tocou-lhe, dizendo: Quero, fica limpo! E, no mesmo instante, lhe desapareceu a lepra.
14 Yesu a waꞌàsə̀ yi mə tâ tsuu a mbo ŋù lǒ swoŋə; lâ m̀baŋnə nswoŋ ghu mbo mə, “Ghɛ̀ɛ ndɨ̀ꞌɨ ɨbɨɨnû gho a mbo ŋgàŋmàꞌanwì. M̀fa ayoo mmàꞌa Nwì yìi mə Moses à lɛ nlə̀ə̀ aa tǎ dɨ̀ꞌɨ a mbo bə̀ mə nû yò ɨ̀ làà mə̂.”
14 Ordenou-lhe Jesus que a ninguém o dissesse, mas vai, disse, mostra-te ao sacerdote e oferece, pela tua purificação, o sacrifício que Moisés determinou, para servir de testemunho ao povo.
15 Ka mə Yesu à lɛ nswoŋ ma mùu ajàŋ aa, ŋ̀gàn ya ɨ̀ lɛ bàŋnə̀ m̀bu sɛ̀ɛ̀nə sɛ̀ɛ̀nə. Ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ ɨ lɛ sɨ tɨgə nzi a nyuꞌutə̂ ànnù yìi mə à lɛ sɨ dɨ̀ꞌɨ aa, bo bɨ̀ mə tâ à ghurə mɨghɔ̀ɔ̂ myaa.
15 Porém o que se dizia a seu respeito cada vez mais se divulgava, e grandes multidões afluíam para o ouvirem e serem curadas de suas enfermidades.
16 Lâ Yesu a maꞌàtə̀ waa ŋghɛɛ a ntaꞌa mɨwɛ̀ɛ̀ mɨwɛ̀ɛ̀ a ntsàꞌàtə Nwì ghu.
16 Ele, porém, se retirava para lugares solitários e orava.
17 À bə̀ mə a njwi yì mɔ̀ꞌɔ, Yesu a kâ ǹdɨꞌɨ annù Nwî, baPharisai bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ bɨ̀nɔ̀ŋsə̀ bìi mə bɨ lɛ nlǒ a mɨkurə mɨ̀ tsɨ̀m a Galilea nɨ Yudea, bo bɨ̀ Yerusalem aa, bɨ tswê ghù. Yesu à lɛ nluu nɨ mɨ̀dàꞌà mɨ Mmàꞌàmbi a ŋghurə mɨ̀ghɔ̀ɔ̀ ghu.
17 Ora, aconteceu que, num daqueles dias, estava ele ensinando, e achavam-se ali assentados fariseus e mestres da Lei, vindos de todas as aldeias da Galileia, da Judeia e de Jerusalém. E o poder do Senhor estava com ele para curar.
18 Bɨ tɨ̀ mə̂ tɨ yə bə̀ bî mɔꞌɔ bɨ zî, m̀beꞌe ŋû yì mɔ̀ꞌɔ yìi mə à lɛ mbwenkə aa nɨ fɨ̀kùù. Bo lɛ sɨ lɔ̀ɔ̀ mânjì yìi mə mbə bo tsyâ ghu ntɛꞌɛ ŋû nɨ̀ghɔ̀ɔ̀ wa a nsi Yesu.
18 Vieram, então, uns homens trazendo em um leito um paralítico; e procuravam introduzi-lo e pô-lo diante de Jesus.
19 M̀bə yìi mə ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ ɨ lɛ ntswe nluu ɨdɨgə, kaa mânjì yìi mə mbə bo tsyâ ghu a waꞌà bə aa, bo lɛ ŋkɔꞌɔ a atu nda, ǹsaa nɨkàŋ, ǹtsurɨsə fɨ̀kuu fya nsɨgɨsə ntɛꞌɛ ŋû nɨ̀ghɔ̀ɔ̀ wa a nsi Yesu.
19 E, não achando por onde introduzi-lo por causa da multidão, subindo ao eirado, o desceram no leito, por entre os ladrilhos, para o meio, diante de Jesus.
20 Yesu à yə̀ mə ajàŋə abìintɨɨ yìi mə bə̀ bya lɛ ntswe nɨ yu aa, nswoŋ mə, “Ŋùmbâŋnə̀, wa bɨ lìꞌìnə̀ mə ɨfansə ɨnnù jô.”
20 Vendo-lhes a fé, Jesus disse ao paralítico: Homem, estão perdoados os teus pecados.
21 Ŋ̀gǎŋdɨꞌɨ bɨ̀nɔ̀ŋsə̀ bo bɨ̀ baFarɨsai bo lɔgɨ̀nə̀ ǹtɨgə mbetə mə, “Ghuù ŋù mə a ghàa mɨghàà m̀bəgɨtə nɨ̂ Nwî ghu aa à nɨ wò aa ɛ? Ŋù tsù à tswe ghu mə mbə a lìꞌìnə ɨbɨ bə̂ ǹtsyatə Nwî aa ɛ?”
21 E os escribas e fariseus arrazoavam, dizendo: Quem é este que diz blasfêmias? Quem pode perdoar pecados, senão Deus?
22 Yesu a zî ɨ̀nnù jìi mə bo lɛ sɨ betə nɨ̂ waa bo nɨ bo aa, ŋ̀kwiꞌi a mbo bo mə, “Nɨ betə ɨbetə̀ jû a mûm ǹtɨɨ bù aa a ya?
22 Jesus, porém, conhecendo-lhes os pensamentos, disse-lhes: Que arrazoais em vosso coração?
23 A laà ǹyaŋsə aa a nswoŋ mə, ‘Bɨ liꞌinə ɨ̀fansənnù jo,’ kə̀ a nswoŋ mə, ‘Bɨ̀ɨ̀nə ŋka ntəə aa ɛ?’
23 Qual é mais fácil, dizer: Estão perdoados os teus pecados ou: Levanta-te e anda?
24 Lâ mə̀ ka ghɨ̀rə tâ nɨ̀ zi mə Mu Ŋù a tswe nɨ̀ àdàꞌà fàa atu nsyɛ a nliꞌinə ɨ̀fansənnù bə̂.” À ghàà mə̂ laà ǹtɨgə nswoŋ a mbo mbwènkə̀ wa mə, “Mə̀ swòŋ a mbo wò, bɨ̀ɨ̀nə̂, m̀beꞌe fɨkuù fo fya ŋghɛ̀ɛ̀ gho a nda wò.”
24 Mas, para que saibais que o Filho do Homem tem sobre a terra autoridade para perdoar pecados — disse ao paralítico: Eu te ordeno: Levanta-te, toma o teu leito e vai para casa.
25 M̀bwènkə̀ wa a kɨ̂ m̀burə mbɨɨnə a nsi bo, mbeꞌe fɨkuu fya mə à ghɨ̀rə nnɔ̀ŋ ghu aa, ntɨgə ŋghɛɛ nìi a nda yu, ŋghaꞌasə nɨ̂ Nwî.
25 Imediatamente, se levantou diante deles e, tomando o leito em que permanecera deitado, voltou para casa, glorificando a Deus.
26 Ànnǔ kontsù a kô waa bɨtsɨ̀mə̀. Bo tɨgə̀ ŋ̀ghaꞌasə nɨ̂ Nwî, nɨ̀bɔꞌɔ nɨ tswâ waa, bo tɨgə̀ ǹswoŋə nɨ mə, “Bìꞌì yə̂ ɨ̀nnù jî swèrə̀ ǹswerə siì.”
26 Todos ficaram atônitos, davam glória a Deus e, possuídos de temor, diziam: Hoje, vimos prodígios.
27 Ma yû ànnù a tsyà mə̂ a kâ m̀fɛꞌɛ nyə ŋû ŋ̀kwɛrə bɨ̀tax yìi mə ɨ̀kǔm yi ɨ lɛ mbə Levi aa, a tswê a nda ŋkwɛ̀rə bɨ̀tax. Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Zǐ ŋka nyòŋə̀ nàâ.”
27 Passadas estas coisas, saindo, viu um publicano, chamado Levi, assentado na coletoria, e disse-lhe: Segue-me!
28 A bɨɨ̀nə̀ m̀maꞌatə njoò tsɨ̀m, ŋ̀ka yoŋə nìi.
28 Ele se levantou e, deixando tudo, o seguiu.
29 Levi a ghɛɛ̀ ŋ̀ghɨrə adìnà yî wè a nda yu a mbo Yesu. Ŋ̀gǎŋŋkwɛrə bɨ̀tax bî ghàꞌàtə̀ nɨ bə̀ bi mɔꞌɔ bɨ lɛ ŋkɨ nzi ghu bo bo tswê a atu atɛtə̀ ǹjɨ.
29 Então, lhe ofereceu Levi um grande banquete em sua casa; e numerosos publicanos e outros estavam com eles à mesa.
30 BaFarɨsai bo bɨ̀ ŋgǎŋdɨꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ a bo lɔgɨ̀nə̀ ŋka nnurəkə nloŋ ŋgǎŋyəgə̂nnù Yesu, ǹswoŋə nɨ mə, “A ghɨ̀rə àkə̀ mə tâ ò ka njɨ ŋkɨɨ nno bu bɨ̀ ŋgǎŋkwɛrə bɨ̀tax bo bɨ̀ ŋgǎŋghɨrə ɨ̀nnù jî bɨ aa ɛ?”
30 Os fariseus e seus escribas murmuravam contra os discípulos de Jesus, perguntando: Por que comeis e bebeis com os publicanos e pecadores?
31 Yesu a kwiꞌi a mbo bo mə, “Bə̀ bìi mə bɨ tswe bɨ̀tɨ̀ɨ̀ aa, kaa bɨ sɨ docta lɔɔ, a docta aa a lɔ̀ɔ̀ tsiꞌì bə̀ bìi mə bɨ ghɔ̀ɔ̀ aà.
31 Respondeu-lhes Jesus: Os sãos não precisam de médico, e sim os doentes.
32 Kaa mə̀ sɨ̀ zi aa a ntwoŋ bə̀ bìi mə ɨ̀nnù jyaa ɨ tsinə aà, mə̀ bàŋnə nzì aa a ntwoŋ ŋgǎŋghɨ̀rə ɨ̀nnù jî bɨ mə tâ bo bəŋkə mɨ̂ntɨɨ̀ myaa.”
32 Não vim chamar justos, e sim pecadores, ao arrependimento.
33 BaFarɨsai bya bɨ swoŋ ghu mbo mə, “Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù Jɔn ɨ ghaꞌa siꞌisə mɨbɨ̀ɨ̀ mɨ nû myaa tɨ jɨ ŋkɨɨ ntsaꞌatə nɨ̂ Nwì. Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù baFarɨsai ɨ kɨɨ̀ ŋ̀ghɨrə malâ, lâ ɨ̀ jo ɨ bâŋnə̀ ǹjɨ ŋkɨɨ nno.”
33 Disseram-lhe eles: Os discípulos de João e bem assim os dos fariseus frequentemente jejuam e fazem orações; os teus, entretanto, comem e bebem.
34 Yesu a kwiꞌi a mbo bo mə, “Mbə ò ghɨrə̀ bə̀ bìi mə bɨ zi a adɨgə nɨyɔꞌɔ aa bɨ siꞌi nɨ̀ ǹjì wa noò mə ndoo mûŋgen wa à tswe a tɨtɨ̀ɨ bo aa ɛ?
34 Jesus, porém, lhes disse: Podeis fazer jejuar os convidados para o casamento, enquanto está com eles o noivo?
35 Nòò a zì mə bɨ ka lɔ̀gə ndoo mûŋgen wa lɔ̀ꞌɔ̀sə̀ tâ bo tɨgə nsiꞌisə nɨ mɨ̀bɨ̀ɨ̀ mɨ nû myaa tɨ jɨ̂ maà noò.”
35 Dias virão, contudo, em que lhes será tirado o noivo; naqueles dias, sim, jejuarão.
36 A lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì ŋ̀kɨ nswoŋ nɨghàà nî nǎnaa a mbo bo: “Kaa ŋù à sɨ asàꞌa àtsə̀ꞌə̀ nɨ̂ àtsə̀ꞌə̀ yî fii sàtə̀ ŋ̀kɛɛ nɨ̂ yì lwèn ghu; à bə ghɨ̀rə̀ maa ajàŋ boŋ à sàtə atsə̀ꞌə̀ yî fii ya, kaa àsaꞌa atsə̀ꞌə̀ yî fii ya bo bì yì lwèn ya kaa waꞌà bòòntə̀.
36 Também lhes disse uma parábola: Ninguém tira um pedaço de veste nova e o põe em veste velha; pois rasgará a nova, e o remendo da nova não se ajustará à velha.
37 Kaa ŋù a waꞌà nɨ̀ mɨ̀lùꞌù mî fii kɨɨ nlɔgə nnɨŋə nɨ ŋgùù mɨ̀lùꞌù yî ǹlwenə̀; à bə ghɨ̀rə̀ ma la boŋ mɨ̀lùꞌù mî fii mya ka bwi ŋgùù ya, ɨ saa, lɛ boŋ mɨ kɨ̀ mə̂ ǹta ŋgɨꞌɨ nɨ̂ ŋ̀gùù yâ.
37 E ninguém põe vinho novo em odres velhos, pois o vinho novo romperá os odres; entornar-se-á o vinho, e os odres se estragarão.
38 Bɨ bàŋnə̀ ǹnɨŋə nɨ mɨ̀lùꞌù mî fii laa a nɨ̂ ŋ̀gùù mɨ̀lùꞌù yî m̀fiì.
38 Pelo contrário, vinho novo deve ser posto em odres novos [e ambos se conservam].
39 Ànnù yî mɔꞌɔ a kɨ̂ m̀bə mə Kaa ŋù yìi mə à no mɨ̀lùꞌù mî lwènə̀ aa, kaa à sɨ mɨlùꞌù mî fii bù ǹlɔɔ; nloŋ mə a nswoŋə nɨ mə, ‘Mì lwèn mya mɨ bɔŋə̀.’”
39 E ninguém, tendo bebido o vinho velho, prefere o novo; porque diz: O velho é excelente.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.