Lucas 5
Bafut (BFD) vs NVT
1 Yesu à lɛ ntəə a mbɛ̀ɛ àtsùmə ntaꞌa a Gennesaret, bə̀ tinə̀ ǹzi ghu mbɛ̀ɛ̀ a nyuꞌu nɨ̀ghàà nɨ Nwî.
1 Estando Jesus à beira do lago de Genesaré, grandes multidões se apertavam em volta dele para ouvir a palavra de Deus.
2 A yə̂ ɨ̀kanuꞌu ji baa ɨ tswe wa aghəŋə ŋkì jìi mə ŋgǎŋnlə̂mbwɛ̀ jìi ɨ lɛ ntswe nɨ juu aa, ɨ lɛ mmàꞌàtə̀ m̀fɛꞌɛ ŋghɛ̀ɛ̀ a nsìꞌi mbunjyâ jyaa.
2 Ele notou que, junto à praia, havia dois barcos vazios, deixados por pescadores que lavavam suas redes.
3 Yesu a kuu wa mûm àkanuꞌu ya yi mɔꞌɔ yìi mə a lɛ mbə yî Simon aa, ǹswoŋ ghu mbo mə tâ à tintə nlo nɨ yu wa aghəŋə ŋkì ŋ̀kuntə nɨ yu. Yesu a tɨgə̀ ǹtswe wa mûm àkànuꞌu ntɨgə ndɨꞌɨ nɨ̂ bə̀ bya ghu.
3 Entrou num dos barcos e pediu a Simão, seu dono, que o afastasse um pouco da praia. Então sentou-se no barco e dali ensinou as multidões.
4 À màŋsə̀ mə̂ a ndɨꞌɨ waa laa, ǹswoŋ a mbo Simom mə, “Ghɛ̀ntə a adɨgə yî tsòtə̀ m̀maꞌa mbunjya yo ya ghu tǎ ko mbwɛ̀.”
4 Quando terminou de falar, disse a Simão: “Agora vá para onde é mais fundo e lancem as redes para pescar”.
5 Simon a kwiꞌi ghu mbo mə, “Masa, bìꞌì ghɨrə nzwi nû yìꞌì nɨ̂tugə kàa tsiꞌì ŋ̀kô àyoò! Lâ m̀bə yìi mə â swǒŋ wô aa, mə̀ ka màꞌa mbunjya yâ.”
5 Simão respondeu: “Mestre, trabalhamos duro a noite toda e não pegamos nada. Mas, por ser o senhor quem nos pede, vou lançar as redes novamente”.
6 Bo màꞌà mə mbunjya ya maa noò aa, m̀bwɛ̀ mî ghàꞌàtə̀ mɨ kwo ghu, m̀bunjyâ jyaa jya ɨ tɨgə̀ ǹlɔɔ nàâ ǹtèèŋkə.
6 Dessa vez, as redes ficaram tão cheias de peixes que começaram a se rasgar.
7 Bo tɨgə̀ ǹtwoŋ ŋgǎŋakòrə̂ jyaa jìi mə ɨ lɛ ntswe nɨ̂ àkanuꞌu jî mɔꞌɔ jyaa mə ɨ̀ zi ŋkwɛtə waa. Bo zî bo bo lwensə̀ àkànuꞌu jya ji baa ɨ luu, ntɨgə nlɔɔ nɨ bə̂ ǹsɨgə ŋkoŋə a mûm ŋ̀kì.
7 Então pediram ajuda aos companheiros do outro barco, e logo os dois barcos estavam tão cheios de peixes que quase afundaram.
8 Simon Peta, à yə̀ mə̂ ma la, ŋkenə a nsi Yesu ǹswoŋ mə, “Lò gho a mbɛ̀ɛ mə̀ m̀bâ M̀màꞌàmbî ǹloŋ mə mə̀ nɨ ŋù ŋ̀ghɨ̀rə ɨ̀nnù jî bɨ̂.”
8 Quando Simão Pedro se deu conta do que havia acontecido, caiu de joelhos diante de Jesus e disse: “Por favor, Senhor, afaste-se de mim, porque sou homem pecador”.
9 À lɛ nswoŋ laa nloŋ mə annǔ kôntsù a lɛ ntswa yi bo bɨ̀ bə̀ bî mɔꞌɔ bya bìi mə bo bo lɛ ntswe aa, ǹloŋ ndùu mbwɛ̀ mya mìi mə bo lɛ ŋko aà.
9 Pois ele e seus companheiros ficaram espantados com a quantidade de peixes que haviam pescado,
10 Ma yû a lɛ ŋkɨ mbə annǔ kôntsù a mbo Jɔn nɨ Jɛms, ŋ̀gǎŋakòrə̀ Simon ji mɔꞌɔ, bìi mə bɨ lɛ mbə bɔɔ bɨ Zebedee aà. Yesu a swoŋ a mbo Simon mə, “Tsùu kɨ bɔꞌɔ bə̂; ǹlɔgɨnə tsɨ̂tsɔ̀ŋ, ò ka tɨgə koo aa bə̀.”
10 assim como seus sócios, Tiago e João, filhos de Zebedeu. Jesus respondeu a Simão: “Não tenha medo! De agora em diante, você será pescador de gente”.
11 Bo lɛ nswuŋ ɨkànuꞌu jyaa jya mfɛ̀ꞌɛ̀sə a ntaꞌa mmàꞌatə njoò tsɨ̀m ǹtɨgə nyoŋə nɨ̂ Yesu.
11 E, assim que chegaram à praia, deixaram tudo e seguiram Jesus.
12 Yesu à kà mə̂ aa ŋghɛɛ wa njɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa ya yì mɔ̀ꞌɔ, ŋù mɔ̀ꞌɔ a zî, yìi mə nû yì ɨ̀ lɛ nluu nɨ̂ àkɨ̀kwen aà. À yə̀ mə̂ Yesu aa, ŋ̀wò ghu nsi à kùu kuu. M̀buꞌu mbo ghu mbo nswoŋ mə, “M̀màꞌàmbî, ò bə kɔ̀ŋ boŋ, ò ghɨ̀rə nû yà ɨ laà.”
12 Num povoado, Jesus encontrou um homem coberto de lepra. Quando o homem viu Jesus, prostrou-se com o rosto em terra e suplicou para ser curado, dizendo: “Se o senhor quiser, pode me curar e me deixar limpo”.
13 Yesu a nâsə̀ àbô yi mmɔɔntə yi ghu, ǹswoŋ ghu mbo mə, “Mə̀ kɔ̀ŋə̂; tâ nû yò ɨ̀ laa.” Àkɨ̀kwen ya a lɛ ŋkɨ mburə ŋghɛnsə nsɨgə ghu nû.
13 Jesus estendeu a mão e o tocou. “Eu quero”, respondeu. “Seja curado e fique limpo!” No mesmo instante, a lepra desapareceu.
14 Yesu a waꞌàsə̀ yi mə tâ tsuu a mbo ŋù lǒ swoŋə; lâ m̀baŋnə nswoŋ ghu mbo mə, “Ghɛ̀ɛ ndɨ̀ꞌɨ ɨbɨɨnû gho a mbo ŋgàŋmàꞌanwì. M̀fa ayoo mmàꞌa Nwì yìi mə Moses à lɛ nlə̀ə̀ aa tǎ dɨ̀ꞌɨ a mbo bə̀ mə nû yò ɨ̀ làà mə̂.”
14 Então Jesus o instruiu a não contar a ninguém o que havia acontecido. “Vá e apresente-se ao sacerdote para que ele o examine”, ordenou. “Leve a oferta que a lei de Moisés exige pela sua purificação. Isso servirá como testemunho.”
15 Ka mə Yesu à lɛ nswoŋ ma mùu ajàŋ aa, ŋ̀gàn ya ɨ̀ lɛ bàŋnə̀ m̀bu sɛ̀ɛ̀nə sɛ̀ɛ̀nə. Ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ ɨ lɛ sɨ tɨgə nzi a nyuꞌutə̂ ànnù yìi mə à lɛ sɨ dɨ̀ꞌɨ aa, bo bɨ̀ mə tâ à ghurə mɨghɔ̀ɔ̂ myaa.
15 Mas as notícias a seu respeito se espalhavam ainda mais, e grandes multidões vinham para ouvi-lo e para ser curadas de suas enfermidades.
16 Lâ Yesu a maꞌàtə̀ waa ŋghɛɛ a ntaꞌa mɨwɛ̀ɛ̀ mɨwɛ̀ɛ̀ a ntsàꞌàtə Nwì ghu.
16 Ele, porém, se retirava para lugares isolados, a fim de orar.
17 À bə̀ mə a njwi yì mɔ̀ꞌɔ, Yesu a kâ ǹdɨꞌɨ annù Nwî, baPharisai bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ bɨ̀nɔ̀ŋsə̀ bìi mə bɨ lɛ nlǒ a mɨkurə mɨ̀ tsɨ̀m a Galilea nɨ Yudea, bo bɨ̀ Yerusalem aa, bɨ tswê ghù. Yesu à lɛ nluu nɨ mɨ̀dàꞌà mɨ Mmàꞌàmbi a ŋghurə mɨ̀ghɔ̀ɔ̀ ghu.
17 Certo dia, enquanto Jesus ensinava, alguns fariseus e mestres da lei estavam sentados por perto. Eles vinham de todos os povoados da Galileia, da Judeia e de Jerusalém. E o poder do Senhor para curar estava sobre Jesus.
18 Bɨ tɨ̀ mə̂ tɨ yə bə̀ bî mɔꞌɔ bɨ zî, m̀beꞌe ŋû yì mɔ̀ꞌɔ yìi mə à lɛ mbwenkə aa nɨ fɨ̀kùù. Bo lɛ sɨ lɔ̀ɔ̀ mânjì yìi mə mbə bo tsyâ ghu ntɛꞌɛ ŋû nɨ̀ghɔ̀ɔ̀ wa a nsi Yesu.
18 Alguns homens vieram carregando um paralítico numa maca. Tentaram levá-lo para dentro da casa, até Jesus,
19 M̀bə yìi mə ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ ɨ lɛ ntswe nluu ɨdɨgə, kaa mânjì yìi mə mbə bo tsyâ ghu a waꞌà bə aa, bo lɛ ŋkɔꞌɔ a atu nda, ǹsaa nɨkàŋ, ǹtsurɨsə fɨ̀kuu fya nsɨgɨsə ntɛꞌɛ ŋû nɨ̀ghɔ̀ɔ̀ wa a nsi Yesu.
19 mas não conseguiram, por causa da multidão. Então subiram ao topo da casa e removeram uma parte do teto. Em seguida, baixaram o paralítico na maca até o meio da multidão, bem na frente dele.
20 Yesu à yə̀ mə ajàŋə abìintɨɨ yìi mə bə̀ bya lɛ ntswe nɨ yu aa, nswoŋ mə, “Ŋùmbâŋnə̀, wa bɨ lìꞌìnə̀ mə ɨfansə ɨnnù jô.”
20 Ao ver a fé que eles tinham, Jesus disse ao paralítico: “Homem, seus pecados estão perdoados”.
21 Ŋ̀gǎŋdɨꞌɨ bɨ̀nɔ̀ŋsə̀ bo bɨ̀ baFarɨsai bo lɔgɨ̀nə̀ ǹtɨgə mbetə mə, “Ghuù ŋù mə a ghàa mɨghàà m̀bəgɨtə nɨ̂ Nwî ghu aa à nɨ wò aa ɛ? Ŋù tsù à tswe ghu mə mbə a lìꞌìnə ɨbɨ bə̂ ǹtsyatə Nwî aa ɛ?”
21 Mas os fariseus e mestres da lei pensavam: “Quem ele pensa que é? Isso é blasfêmia! Somente Deus pode perdoar pecados!”.
22 Yesu a zî ɨ̀nnù jìi mə bo lɛ sɨ betə nɨ̂ waa bo nɨ bo aa, ŋ̀kwiꞌi a mbo bo mə, “Nɨ betə ɨbetə̀ jû a mûm ǹtɨɨ bù aa a ya?
22 Jesus, sabendo o que pensavam, perguntou: “Por que vocês questionam essas coisas em seu coração?
23 A laà ǹyaŋsə aa a nswoŋ mə, ‘Bɨ liꞌinə ɨ̀fansənnù jo,’ kə̀ a nswoŋ mə, ‘Bɨ̀ɨ̀nə ŋka ntəə aa ɛ?’
23 O que é mais fácil dizer: ‘Seus pecados estão perdoados?’ ou ‘Levante-se e ande’?
24 Lâ mə̀ ka ghɨ̀rə tâ nɨ̀ zi mə Mu Ŋù a tswe nɨ̀ àdàꞌà fàa atu nsyɛ a nliꞌinə ɨ̀fansənnù bə̂.” À ghàà mə̂ laà ǹtɨgə nswoŋ a mbo mbwènkə̀ wa mə, “Mə̀ swòŋ a mbo wò, bɨ̀ɨ̀nə̂, m̀beꞌe fɨkuù fo fya ŋghɛ̀ɛ̀ gho a nda wò.”
24 Mas eu lhes mostrarei que o Filho do Homem tem autoridade na terra para perdoar pecados”. Então disse ao paralítico: “Levante-se, pegue sua maca e vá para casa”.
25 M̀bwènkə̀ wa a kɨ̂ m̀burə mbɨɨnə a nsi bo, mbeꞌe fɨkuu fya mə à ghɨ̀rə nnɔ̀ŋ ghu aa, ntɨgə ŋghɛɛ nìi a nda yu, ŋghaꞌasə nɨ̂ Nwî.
25 De imediato, à vista de todos, o homem se levantou, pegou sua maca e foi para casa louvando a Deus.
26 Ànnǔ kontsù a kô waa bɨtsɨ̀mə̀. Bo tɨgə̀ ŋ̀ghaꞌasə nɨ̂ Nwî, nɨ̀bɔꞌɔ nɨ tswâ waa, bo tɨgə̀ ǹswoŋə nɨ mə, “Bìꞌì yə̂ ɨ̀nnù jî swèrə̀ ǹswerə siì.”
26 Todos ficaram muitos admirados e, cheios de temor, louvaram a Deus, exclamando: “Hoje vimos coisas maravilhosas!”.
27 Ma yû ànnù a tsyà mə̂ a kâ m̀fɛꞌɛ nyə ŋû ŋ̀kwɛrə bɨ̀tax yìi mə ɨ̀kǔm yi ɨ lɛ mbə Levi aa, a tswê a nda ŋkwɛ̀rə bɨ̀tax. Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Zǐ ŋka nyòŋə̀ nàâ.”
27 Depois disso, Jesus saiu da cidade e viu um cobrador de impostos chamado Levi sentado no local onde se coletavam impostos. “Siga-me”, disse-lhe Jesus,
28 A bɨɨ̀nə̀ m̀maꞌatə njoò tsɨ̀m, ŋ̀ka yoŋə nìi.
28 e Levi se levantou, deixou tudo e o seguiu.
29 Levi a ghɛɛ̀ ŋ̀ghɨrə adìnà yî wè a nda yu a mbo Yesu. Ŋ̀gǎŋŋkwɛrə bɨ̀tax bî ghàꞌàtə̀ nɨ bə̀ bi mɔꞌɔ bɨ lɛ ŋkɨ nzi ghu bo bo tswê a atu atɛtə̀ ǹjɨ.
29 Mais tarde, Levi ofereceu um banquete em sua casa, em honra de Jesus. Muitos cobradores de impostos e outros convidados comeram com eles,
30 BaFarɨsai bo bɨ̀ ŋgǎŋdɨꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ a bo lɔgɨ̀nə̀ ŋka nnurəkə nloŋ ŋgǎŋyəgə̂nnù Yesu, ǹswoŋə nɨ mə, “A ghɨ̀rə àkə̀ mə tâ ò ka njɨ ŋkɨɨ nno bu bɨ̀ ŋgǎŋkwɛrə bɨ̀tax bo bɨ̀ ŋgǎŋghɨrə ɨ̀nnù jî bɨ aa ɛ?”
30 mas os fariseus e mestres da lei se queixaram aos discípulos: “Por que vocês comem e bebem com cobradores de impostos e pecadores?”.
31 Yesu a kwiꞌi a mbo bo mə, “Bə̀ bìi mə bɨ tswe bɨ̀tɨ̀ɨ̀ aa, kaa bɨ sɨ docta lɔɔ, a docta aa a lɔ̀ɔ̀ tsiꞌì bə̀ bìi mə bɨ ghɔ̀ɔ̀ aà.
31 Jesus lhes respondeu: “As pessoas saudáveis não precisam de médico, mas sim os doentes.
32 Kaa mə̀ sɨ̀ zi aa a ntwoŋ bə̀ bìi mə ɨ̀nnù jyaa ɨ tsinə aà, mə̀ bàŋnə nzì aa a ntwoŋ ŋgǎŋghɨ̀rə ɨ̀nnù jî bɨ mə tâ bo bəŋkə mɨ̂ntɨɨ̀ myaa.”
32 Não vim para chamar os justos, mas sim os pecadores, para que se arrependam”.
33 BaFarɨsai bya bɨ swoŋ ghu mbo mə, “Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù Jɔn ɨ ghaꞌa siꞌisə mɨbɨ̀ɨ̀ mɨ nû myaa tɨ jɨ ŋkɨɨ ntsaꞌatə nɨ̂ Nwì. Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù baFarɨsai ɨ kɨɨ̀ ŋ̀ghɨrə malâ, lâ ɨ̀ jo ɨ bâŋnə̀ ǹjɨ ŋkɨɨ nno.”
33 Algumas pessoas disseram a Jesus: “Os discípulos de João Batista jejuam e oram com frequência, e os discípulos dos fariseus também. Por que os seus vivem comendo e bebendo?”.
34 Yesu a kwiꞌi a mbo bo mə, “Mbə ò ghɨrə̀ bə̀ bìi mə bɨ zi a adɨgə nɨyɔꞌɔ aa bɨ siꞌi nɨ̀ ǹjì wa noò mə ndoo mûŋgen wa à tswe a tɨtɨ̀ɨ bo aa ɛ?
34 Jesus respondeu: “Por acaso os convidados de um casamento jejuam enquanto festejam com o noivo?
35 Nòò a zì mə bɨ ka lɔ̀gə ndoo mûŋgen wa lɔ̀ꞌɔ̀sə̀ tâ bo tɨgə nsiꞌisə nɨ mɨ̀bɨ̀ɨ̀ mɨ nû myaa tɨ jɨ̂ maà noò.”
35 Um dia, porém, o noivo lhes será tirado, e então jejuarão”.
36 A lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì ŋ̀kɨ nswoŋ nɨghàà nî nǎnaa a mbo bo: “Kaa ŋù à sɨ asàꞌa àtsə̀ꞌə̀ nɨ̂ àtsə̀ꞌə̀ yî fii sàtə̀ ŋ̀kɛɛ nɨ̂ yì lwèn ghu; à bə ghɨ̀rə̀ maa ajàŋ boŋ à sàtə atsə̀ꞌə̀ yî fii ya, kaa àsaꞌa atsə̀ꞌə̀ yî fii ya bo bì yì lwèn ya kaa waꞌà bòòntə̀.
36 Jesus também lhes apresentou a seguinte ilustração: “Ninguém rasgaria um pedaço de tecido de uma roupa nova para remendar uma roupa velha. Se o fizesse, estragaria a roupa nova, e o remendo não se ajustaria à roupa velha.
37 Kaa ŋù a waꞌà nɨ̀ mɨ̀lùꞌù mî fii kɨɨ nlɔgə nnɨŋə nɨ ŋgùù mɨ̀lùꞌù yî ǹlwenə̀; à bə ghɨ̀rə̀ ma la boŋ mɨ̀lùꞌù mî fii mya ka bwi ŋgùù ya, ɨ saa, lɛ boŋ mɨ kɨ̀ mə̂ ǹta ŋgɨꞌɨ nɨ̂ ŋ̀gùù yâ.
37 “E ninguém colocaria vinho novo em velhos recipientes de couro. Os recipientes velhos se arrebentariam, deixando vazar o vinho e estragando o recipiente.
38 Bɨ bàŋnə̀ ǹnɨŋə nɨ mɨ̀lùꞌù mî fii laa a nɨ̂ ŋ̀gùù mɨ̀lùꞌù yî m̀fiì.
38 Vinho novo deve ser guardado em recipientes novos.
39 Ànnù yî mɔꞌɔ a kɨ̂ m̀bə mə Kaa ŋù yìi mə à no mɨ̀lùꞌù mî lwènə̀ aa, kaa à sɨ mɨlùꞌù mî fii bù ǹlɔɔ; nloŋ mə a nswoŋə nɨ mə, ‘Mì lwèn mya mɨ bɔŋə̀.’”
39 E ninguém que bebe o vinho velho escolhe beber o vinho novo, pois diz: ‘O vinho velho é melhor’”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.