Lucas 22

Bafut (BFD) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Nòò ŋ̀kùrə̂ àbaa tɨ kɔꞌɔ wa, noò wa yìi mə bɨ lɛ sɨ twoŋə nɨ Passa aa, à lɛ ŋkùꞌù,
1 Faltava pouco tempo para a Festa dos Pães sem Fermento , chamada Páscoa .
2 bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì bo bɨ̀ ŋgǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ bɨ kâ m̀bɔꞌɔ bə̀ bya ntɨgə nlɔɔ nɨ̂ àjàŋ mə bɨ ka ŋeꞌesə zwitə Yesu.
2 Os chefes dos sacerdotes e os mestres da Lei procuravam um jeito para matar Jesus em segredo porque tinham medo do povo.
3 Satan à lɛ ŋkuu a atoꞌo Judas wa yìi mə bɨ lɛ sɨ twoŋə nɨ Iscariot aà, m̀bə ŋ̀gàŋyəgə̂nnù Yesu wa yì mɔ̀ꞌɔ a tɨtɨ̀ɨ bya nɨ̀ghûm ǹtsò baa aà.
3 Então Satanás entrou em Judas, chamado Iscariotes, que era um dos doze discípulos.
4 Judas à lɛ nlò ŋ̀ghɛɛ yi, ŋ̀ghɛɛ ntaŋtə bo bɨ̀ bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌanwì bo bɨ̀ bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmbɛ̂ ǹdâmàꞌa Nwì a ajàŋ yìi mə yu ka fèè Yesu a mbo bo aà.
4 Judas foi falar com os chefes dos sacerdotes e com os oficiais da guarda do Templo para combinar a maneira como ele ia lhes entregar Jesus.
5 Bo lɛ nnaŋsə ndorɨtə tsiꞌì m̀bə̂ ànnù, m̀bii mə bo ka fa ŋkabə ghu mbô.
5 Eles ficaram muito contentes e prometeram dar dinheiro a ele.
6 Judas à lɛ ŋkɨ mbii, ǹtɨgə nlɔgɨnə ŋka nlɔɔ nɨ̂ mânjì yìi mə mbə yu feè Yesu a mbo bo tɨ ghə̀ mə bə̀ zî.
6 Judas aceitou e começou a procurar uma oportunidade para entregar Jesus a eles, sem que o povo ficasse sabendo.
7 Ǹjwi ɨ̀ lɛ ŋkùꞌù àjàŋ mə bɨ taŋtə annǔ njwî Abaa tɨ kɔꞌɔ, ŋ̀wa nɨ̂ mû m̀bînjə̀rə̀ Passa aa,
7 Chegou o dia da Festa dos Pães sem Fermento , dia em que os judeus matavam carneirinhos para comemorar a Páscoa .
8 Yesu a too Peta bo Jɔn, ǹswoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ ghɛɛ ntaŋtə mɨjɨ mɨ Passa, a ajàŋ mə bìꞌinə̀ ka jɨ aà.”
8 Então Jesus deu a Pedro e a João a seguinte ordem:
9 Bo betə̀ yi mə, “Bìꞌi ghɛɛ taŋtə aa fə ɛ?”
9 Eles perguntaram: — Onde o senhor quer que a gente prepare o jantar?
10 Yesu a kwiꞌi a mbo mə, “A ajàŋ mə nɨ ka kɨ kuu ghɛ̀ɛ a njɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa aa, nɨ ka yə ŋû tâ à beꞌe àntɔ̀ɔ̀ ŋ̀kì, nɨ̀ yə, nɨ̀ yoŋə̀ yi nyoŋ ŋkuu a nda yìi à ka kuu ghu aà.
10 Jesus respondeu:
11 Nɨ̀ kuu nɨ̀ swoŋ a mbo m̀bɔ̂ŋ ǹda wa mə, ‘Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnnù à bètə mə, ǹjaꞌà ǹda yìi bìꞌi bɨ̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ja ka jɨ Passa ghu aa ɨ̀ fə̀ aa ɛ?’
11 e digam ao dono dela: “O Mestre mandou perguntar a você onde fica a sala em que ele e os seus discípulos vão comer o jantar da Páscoa.”
12 Boŋ à ka dɨ̀ꞌɨ njaꞌà ǹda yì ŋwè yî mɔ̀ꞌɔ a ndəŋ yìi mə ǹjoo ɨ tswe ghu aa tâ nɨ̀ naŋsə.”
12 Então ele mostrará a vocês uma grande sala mobiliada, no andar de cima. Preparem ali o jantar.
13 Bo lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ǹyə ŋgɔ̀ŋ ɨ̀nnù tsɨ̀m tsiꞌì wa ajàŋ mə Yesu à lɛ nswoŋ a mbo bo aa, ntɨgə nnaŋsə njoo njɨ Passa jyâ.
13 Os dois discípulos foram até a cidade e encontraram tudo como Jesus tinha dito. Então prepararam o jantar da Páscoa.
14 Nòò ǹjɨ Passa wa à kùꞌù mə̂, Yesu bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji bo tswê a atu atɛtɛ̀,
14 Quando chegou a hora, Jesus sentou-se à mesa com os apóstolos
15 a swoŋ a mbo bo mə, “Mə̀ ghɨ̀rə naŋsə nlɔɔ mə mə jɨ mɨjɨ mɨ Passa biꞌinə̀ ɨ bɔ̌ŋ yə ŋgɨꞌɨ̀.
15 e lhes disse:
16 Mə̀ swoŋ a mbo bù mə kaa mə̀ ka yi waꞌà mɨjɨ mà mû bù ǹjɨ ɨ yweꞌe a noò yìi mə ànnù nɨfɔ̀ Nwî a ka yǐ zǐ tâ ǹjiꞌì ànnù yìi bɨ jɨ ghu aa tâ ɨ̀ naŋsə nlaa.”
16 Pois eu digo a vocês que nunca comerei este jantar até que eu coma o verdadeiro jantar que haverá no
17 Yɛɛsɔ̂ à lɔgə̀ ǹdɔ̂ŋ mɨ̀lùꞌù m̀fa mbɨꞌɨkə a mbo Nwì ǹswoŋ mə, “Nɨ̀ ko nno ŋkwɛrɨnə nɨ yu.
17 Então Jesus pegou o cálice de vinho, deu graças a Deus e disse:
18 Mə̀ swoŋ a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋ mə, kaa mə̀ ka yǐ waꞌa mɨlùꞌù bû ǹno, ǹyweꞌe noò yìi mə ànnù nɨfɔ̀ Nwî a ka yǐ zì aà.”
18 Pois eu afirmo a vocês que nunca mais beberei deste vinho até que chegue o Reino de Deus.
19 A tɨgə̀ m̀bu nlɔ̀gə abaa, mfa mbɨꞌɨkə a mbo Nwì, m̀batə mfa a mbo bo, ǹswoŋ mə, “À nɨ̂ ɨ̀bɨ̀ɨnû gha ɨ ghuà, yìi mə̀ ka fa a atu bù aà. Nɨ̀ tɨgə ŋghɨrə ma mùu ajàŋ ŋ̀waꞌatə nɨ̂ ghâ.”
19 Depois pegou o pão e deu graças a Deus. Em seguida partiu o pão e o deu aos apóstolos, dizendo:
20 Tsiꞌì maa ajàŋ, a kɨ̂ m̀fa ndɔŋ ya a mbo bo a noò mə bo jɨ̀ mə̂ mɨjɨ mya màŋsə̀ aa, nswoŋ mə, “Ǹdɔŋ yulà, à nɨ̂ àkàà yî fii yìi mə Nwì à wàrə bǔ bo nɨ̂ àləə nû ya yìi mə bɨ ka saansə a atu bù aà.
20 Depois do jantar, do mesmo modo deu a eles o cálice de vinho, dizendo:
21 “Lâ, yə̂ nɨ̀, ŋù yìi mə à fèe gha aa, à tswe fàa atu atɛtə̀ ǹjɨ biꞌi yu,
21 Mas vejam: o traidor está aqui sentado comigo à mesa!
22 Lâ ànnù ma yû a ka yə Mu ŋù aa tsiꞌǐ ajàŋ yìi mə bɨ lɛɛ̀ ǹtɛꞌɛ ntaŋtə nləə aà, lâ ŋ̀gɨꞌɨ yì ǹswèrə̀ a nu ŋù yìi mə à fèe yi aà.”
22 Pois o
23 Bo lɔgɨ̀nə̀ ǹtɨgə mbetə nlɔɔ a tɨtɨ̀ɨ bo mə m̀bə a naŋsə̀ m̀bə aà wò yìi mə mbə à ghɨrə̀ ma yu ànnù aa lɛ!
23 Então os apóstolos começaram a perguntar uns aos outros quem seria o traidor.
24 Àswùŋnə̀ a lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ a tɨtɨ̀ɨ ŋgǎŋyəgə̂nnù Yesu, bo lɔɔ̀ nɨ̀ ǹzi mə ŋù yìi mə à nɨ ŋû yì ŋ̀wè àkɔꞌɔ̀ntsɨrə a tɨtɨ̀ɨ bo aa nɨ̂ wò ɛ?
24 Os apóstolos tiveram uma forte discussão sobre qual deles deveria ser considerado o mais importante.
25 Yesu a swoŋ a mbo mə, “Bɨ̀fɔ̀ bɨ bɨ̂tɨzî Nwî bo buꞌutə bə̂ byaa laa bùꞌùtə̀. Bɨ twoŋə̀ nɨ̀ bɨ̀tà bɨ alaꞌà byaa laa nɨ̂ ŋ̀gǎŋghɨ̀rə̂ ɨ̀bɔ̀ŋə̀.
25 Então Jesus disse:
26 Lâ tâ à tsuu maa ajàŋ bə a mbo bù. A kuꞌunə mə ŋù yìi mə à nɨ akɔꞌɔ̀ntsɨrə a tɨtɨ̀ɨ bù aa tâ à bə tsiꞌì tsǒ mûŋkhə yìi mə à kə̀ꞌə nsɨgə nlwiꞌisə. Tâ bɨ̀tsyàsə̀ a tɨtɨ̀ɨ bù bɨ̀ bə tsiꞌì tsǒ ŋ̀gàŋəfàꞌà.
26 Mas entre vocês não pode ser assim. Pelo contrário, o mais importante deve ser como o menos importante; e o que manda deve ser como o que é mandado.
27 A ghàꞌàtə wò aa ɛ? Ŋù yìi mə à tswe a atu atɛtə̀ ǹjɨ aa kə̀ ŋù yìi mə a tsyàsə̀ mɨjɨ aa ɛ? A laa mə à nɨ ŋù wa mə à tswe njɨ aà. Lâ mə̀ bàŋnə ntswe a tɨtɨ̀ɨ bù aa tsiꞌì tsǒ ŋù ǹtsyàsə mɨjɨ̂.
27 Quem é o mais importante? É o que está sentado à mesa para comer ou é o que está servindo? Claro que é o que está sentado à mesa. Mas entre vocês eu sou como aquele que serve.
28 “Nɨ̀ tswè mə̂ biꞌinə̀ a mûm ŋ̀gɨꞌì ǹtsɨ̀m yìi mə mə yə aà.
28 — Vocês têm estado sempre comigo nos meus sofrimentos.
29 Tsǒ mə Taà ghà à fà mə̂ mɨdaꞌa a mbo mə̀ mə tâ mə̀ ka nsaꞌa mbi yù aa, mə̀ kɨ mfa ma myaà mɨ̀dàꞌà a mbo bù.
29 Por isso, assim como o meu Pai me deu o direito de governar, eu também dou o mesmo direito a vocês.
30 Nɨ̀ ka yǐ kɨ jɨ kɨɨ nno a atu atɛtə̌ mə̀ a mûm ànnù nɨfɔ̌ mə̀. Nɨ̀ ka yǐ kɨɨ ŋŋaŋnə nɨ̂ ɨ̀bə̀rə̀ ɨ kɨ saꞌa nɨ̂ ɨ̀tsə baIsrael jya nɨ̀ghûm ǹtsò baà.
30 Vocês vão comer e beber à minha mesa no meu
31 “Simon, Simon, yuꞌutə̂! Satan à lɛ mbetə mə yu yweꞌetə ghuu tǎ səgə ghuu tsǒ abaa,
31 Jesus continuou:
32 lâ mə̀ tsàꞌàtə̀ mə̂ Nwî a atu wò, Simon, mə tâ àbìintɨɨɨ̀ yo tsuu lǒ bɔrə. Bɛɛ ò bə̀ŋkə gho mbɨ̀ɨ̀ a nu mə̀, ò lɨgɨ̀nə̀ ǹnɨŋ mɨdaꞌa a nu bɨ̀lɨ̂m bô.”
32 Mas eu tenho orado por você, Simão, para que não lhe falte fé. E, quando você voltar para mim, anime os seus irmãos.
33 Peta a kwiꞌi mə, “Mmàꞌàmbî, mə̀ tàŋtə mə mə̀ ka kuu atsaŋ bìꞌiò, ɨ kɨɨ kwo biꞌiò.”
33 Então Pedro disse a Jesus: — Estou pronto para ser preso e morrer com o senhor!
34 Yesu a kwiꞌi ghu mbo mə, “Mə̀ swoŋ a mbo wò Peta mə, m̀bɔŋ tâ àŋkə̀gə̀ à tɔŋ nɨ̂tugə sìi, boŋ ò tùù mə̂ gha ŋ̀gàà ji tarə nswoŋ mə kaa ò sɨ̀ gha zî.”
34 Então Jesus afirmou:
35 Yesu a betə ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji mə, “Nòò wa mə mə̀ lɛ ntoo ghuu nswoŋ a mbo bù mə nɨ̀ tsuu abɔsà lɔ̀gə, ǹtsuu abàà lɔ̀gə̀, ŋ̀kɨ tsuu ntam nlɔ̀gə aa, nɨ̀ lɛ mbaa mboŋə ayoò yì tsu aa ɛ?”
35 Depois Jesus perguntou aos discípulos: — Não faltou nada! — responderam eles.
36 Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Lâ, tsɨ̂tsɔ̀ŋ ŋù yìi mə à tswe nɨ̂ àbɔsà yi nɨ̂ àbàa yi aa, tâ à lɨgɨnə nlɔ̀gə̀. Ŋù yìi mə à sɨ̀ nɨ munwî ǹtsò tswe aa, tâ à fee akûtə̀ yi nyuu ghu.
36 Então Jesus disse:
37 Ǹloŋ mə, mə̀ swoŋ a mbo bù mə, annù yuà yìi mə aŋwàꞌànə̀ Nwî a swoŋ aa mə: ‘À yə̂ ŋ̀gɨꞌɨ tsiꞌì tsǒ ŋ̀gàŋmbùꞌû ɨ̀nnù jî bɨ’ aa, ka bòòntə̀ m̀bɨꞌɨ ŋgaà yà, ǹloŋ mə ŋ̀gɔ̀ŋ ɨ̀nnǔ tsɨ̀m jìi mə bɨ lɛ ŋŋwàꞌànə̀ m̀bɨꞌɨ ŋgaà yà aa ɨ kà mə̂ aa mfɛꞌɛ mbòòntə̀.”
37 Pois as
38 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ɨ swoŋ mə, “Yə̂, bɨ̀munwi bɨ ntsò bi baa bɨ̂ bulà, M̀màꞌàmbî.”
38 Aí os seus discípulos disseram: — Senhor, aqui estão duas espadas.
39 Yesu à lɛ màꞌàtə̌ njɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌà Yerusalem m̀fɛꞌɛ yi, tsiꞌǐ ajàŋ yìi mə à lɛ sɨ ghaꞌasə ŋghɨrə aà, m̀fɛꞌɛ ŋghɛ̀ɛ̀ yi a atu ntaꞌa Olive. Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ɨ lɛ nyòŋə̀ yi bo bo kɔꞌɔ ŋghɛ̀ɛ̀ ghu.
39 Jesus saiu e foi, como de costume, ao monte das Oliveiras; e os seus discípulos foram com ele.
40 À kɔ̀ꞌɔ̀ mə̂ ŋ̀kuu ghu, nswoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ ka ntsaꞌatə Nwî tǎ waꞌà a ŋkɨ̀rə̀ Satan lô ŋ̀wo.”
40 Quando chegou ao lugar escolhido, Jesus disse:
41 À swòŋ mə̂ laà, m̀maꞌatə waa ŋghɛntə, àghaꞌa a bɔɔ̀ ǹsaꞌatə tsiꞌì mûntsìrə̂, ǹswɛtə mɨkuꞌutə̂ mi a nsyɛ, ǹtsàꞌàtə̀ Nwî
41 Então se afastou a uma distância de mais ou menos trinta metros. Ajoelhou-se e começou a orar,
42 ǹswoŋ mə, “Taà, m̀bə ò bii boŋ ò tse kwɛrə ndɔ̂ŋ ŋ̀gɨꞌɨ yù a mbo mə̀ ǹlɔꞌɔsə. Lâ mə kɔ̀ŋ aa a ŋghɨ̀rə bə̂ ànnù yìi mə o lɔ̀ɔ̀ aà; kaa waꞌà bə à yìi mə mə lɔ̀ɔ̀ aa bə̂.”
42 dizendo:
43 Angel à lɛ nlò a aburə nsɨgə mfa mɨtɨ̀ɨ̀ ghu mbô, [
43 [Então um anjo do céu apareceu e o animava.
44 Tsǒ mə ntɨɨ̀ yi ɨ lɛ mburə nluu nɨ̂ àjəŋnə̀ aa, a bû ŋ̀gaansə mɨtɨ̀ɨ̂ mi ŋkuꞌusə ntsàꞌàtə̀ Nwî tsiꞌì nɨ̀tɨ̀ɨ̀ nɨ̀tɨ̀ɨ̀, ǹlɨgɨnə, àlɨ̀gɨ̀nə̀ yìi mə a lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ ghu nu aa a tɨgə̀ ǹsɨgə ntsɨɨŋkə, mbə tsǒ ɨ̀tàa aləə̀.]
44 Cheio de uma grande aflição, Jesus orava com mais força ainda. O seu suor era como gotas de sangue caindo no chão.]
45 À lò mə̂ wa adɨgə ntsàꞌàtə Nwì m̀bɨɨ nzì fu wa mbɛ̀ɛ ŋgǎŋyəgə̂nnù ji jya, ǹyə waa bɨ bwii nloŋ mə àjəŋnə̀ yìi mə a lɛ nluu a ntɨɨ bo aa a lɛ ŋghɨ̀rə̀ bo bɔrə̀.
45 Depois de orar, ele se levantou, voltou para o lugar onde os discípulos estavam e os encontrou dormindo, pois a tristeza deles era muito grande.
46 A betə̀ a mbo bo mə, “Nɨ bwii aa àkə̀ aa ɛ? Nɨ̀ bɨɨnə ntswe ŋka ntsaꞌatə Nwî tǎ waꞌà a ŋkɨ̀rə̀ Satan lô ŋ̀wo.”
46 E disse:
47 Yesu à kà mə̂ aa ŋghaa laà, kaa mburə tɨ màŋsə̀, ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ ɨ ywunə̀ ǹzi, Judas, ŋù yì mɔ̀ꞌɔ wa tɨtɨ̀ɨ ŋgàŋyəgə̂nnù Yesu jya nɨ̀ghûm ǹtsò baa, à lɛ mbə yu yìi mə à lɛ ntsyǎ mbìì yàà, ǹdɨꞌɨ nɨ̂ mânjì a mbo bo. Judas à zì mə̂, ǹtsya ŋghɛ̀ɛ̀ a mbɛ̀ɛ Yesu mə yu nɔŋ mɨghə̀gə̂ mi.
47 Jesus ainda estava falando, quando chegou uma multidão. Judas, um dos doze discípulos, que era quem guiava aquela gente, chegou perto de Jesus para beijá-lo.
48 La Yesu a betə ghu mbo mə, “Judas, ǹnɔ̌ŋ mɨ̀ghə̀gə̀ mɨ Mu Ŋù à laa mbə mânjì yìi mə ò tse tsyà ghu ɨ fèè yi aa ɛ?”
48 Mas Jesus disse:
49 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù jya jìi mə bo bɨ̀ Yesu lɛ ntswe aa, bɨ yə̀ mə annù yìi mə a lɛ ntswe ghu aa, mbetə yi mə, “M̀màꞌàmbî, o lɔ̀ɔ mə tâ bìꞌì to waa nɨ bɔɔnwi biꞌi aa ɛ?”
49 Quando os discípulos que estavam com Jesus viram o que ia acontecer, disseram: — Senhor, devemos atacar essa gente com as nossas espadas?
50 Ŋù nɨ̀bǒ wàà yî mɔ̀ꞌɔ a burə̀ ǹlɔgə munwi ŋkwyɛ atôŋnə̌ abùꞌu ŋ̀gàŋmàꞌa Nwì yî ŋ̀wè yî màꞌà ghu nlɔꞌɔsə.
50 Um deles feriu com a espada o empregado do Grande Sacerdote , cortando a sua orelha direita.
51 Lâ Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Wa a kùꞌù mə̂!” Ŋ̀ghɛnsə abô yi mmɔɔntə atôŋnə̀ ŋû wa ghu ŋghurə yi.
51 Mas Jesus ordenou: Aí tocou na orelha do homem e o curou.
52 Yesu a tɨgə̀ ǹswoŋ a mbo bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì bya bo bɨ̀ a mbo bɨ̀tsyàsə̀ bɨ ŋgǎŋmbɛ̂ ǹdâmàꞌanwì bya nɨ a mbo bɨ̀tà bɨ alaꞌa bya bìi mə bɨ lɛ nzì a ntswa yu aa mə, “Nɨ̀ zi nɨ̀ nwi ntsò a bɔ̀ꞌɔ nɨ mɨ̀buꞌu aa a ntswa mə̀ tsǒ nɨ̀ zi a mbaŋnə àŋgâmɨghee aa ɛ?
52 Em seguida disse aos chefes dos sacerdotes, aos oficiais da guarda do Templo e aos líderes judeus que tinham vindo para prendê-lo:
53 Tɨgə mə̀ kɨ̀ sɨ tswe biꞌinə̀ a ndâmàꞌanwì aa tsiꞌǐ njwi njwi aa ɛ? Tɨgə boŋ nɨ̀ lɛ mbaa ntswa gha aa maà noò. Lâ tsɨ̀tsɔ̀ŋ à nɨ nòò ghùù, nòò yìi mə ŋù wa yìi mə a saꞌa mfii ɨdɨ̀gə̀ à fa mɨdaꞌa a mbo bù aà.”
53 Eu estava com vocês todos os dias no pátio do Templo, e vocês não tentaram me prender. Mas esta é a hora de vocês e também a hora do poder da escuridão.
54 Bɨ lɛ ntswa Yesu ǹlɔgə yi ŋghɛɛ nɨ ghu a ndùgə ŋgàŋmàꞌa Nwì yî ŋ̀wè. Bɨ lɔ̀gə̀ mə̂ yi ŋka ŋghɛɛ nɨ ghu aa, Peta a tɨgə̀ ǹyoŋə, ǹyoŋ aa tsiꞌǐ a sàꞌa aghaꞌà.
54 Eles prenderam Jesus e o levaram até a casa do Grande Sacerdote . E Pedro os seguia de longe.
55 Bɨ lɛ ŋŋètə mɔꞌɔ a tɨtɨ̀ɨ ǹsàŋàbɛ̀ɛ̀ yâ, Peta a yôŋ ǹtɨgə ŋghɛɛ tsitə bə̂ bya bìi mə bɨ lɛ ntswe ghu aa, bo bo tɨgə̀ ǹyɔꞌɔtə.
55 Quando acenderam uma fogueira no meio do pátio, Pedro foi e sentou-se com os que estavam em volta do fogo.
56 Ŋ̀gàŋàfàꞌa ŋgàŋmàꞌa Nwì wa yì màŋgyɛ̀ yî mɔ̀ꞌɔ à yə̀ mə yi a tswê wa adɨgə mɔꞌɔ aa, ǹtɛꞌɛ miꞌì mi ghu nu nlìì, ǹswoŋ mə, “Ŋù ghulà mə, à ghɨ̀rə ŋkɨ tswe bo bɨ̀ Yesu!”
56 Uma das empregadas o viu sentado ali perto da fogueira, olhou bem para ele e disse: — Este homem também estava com Jesus!
57 Lâ Peta a tuu nswoŋ mə, “Màŋgyɛ̀, tsiꞌì ǹzî yi, kaa mə̀ sɨ̀ yi burə nzi zi!”
57 Mas Pedro negou, dizendo: — Mulher, eu nem conheço esse homem!
58 Mu fɨ̀bàŋtə̀ à bù mə̂ ŋ̀ghə̀ə kɨ bə, ŋù yî mɔ̀ꞌɔ a yə̂ Peta, ǹswoŋ mə, “Tɨgə ò bə aa ŋù nɨ̀bò wàà yî mɔ̀ꞌɔ aa ɛ?”
58 Pouco tempo depois, um homem o viu ali e disse: — Você também é um deles! Mas Pedro respondeu: — Homem, eu não sou um deles.
59 Nòò à bù mə̂ ǹtsya yî m̀fùùrə̀, ŋù yî mɔ̀ꞌɔ a bû ǹzi nlɨ̀gɨ̀nə̀ ǹswoŋ tsiꞌì nɨ̀tɨ̀ɨ̀ mə, “Tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋə̀, ŋù ghûlà à ghɨrə ntswe bo bɨ̀ Yesu, ǹloŋ mə à nɨ mu Galilea aà!”
59 Mais ou menos uma hora depois, outro insistiu: — Você estava mesmo com ele porque também é galileu.
60 Lâ Peta a kwiꞌi mə, “Kaa mə̀ sɨ̌ annù yìi mə o ghàà ǹswoŋ aa zî!”
60 Mas Pedro respondeu: — Homem, eu não sei do que é que você está falando! Naquele instante, enquanto ele falava, o galo cantou.
61 M̀màꞌàmbi a karɨkə̀ yi ntɛꞌɛ miꞌì mi ntsinə nlii Peta, Peta a waꞌatə̀ ànnù ya mə Mmàꞌàmbî à ghɨrə nswoŋ ghu mbo aa mə, “M̀bɔŋ tâ àŋkə̀gə̀ à tɔŋ ŋgaa ji baa nɨ̂tugə sìi, lɛ boŋ ò tùù mə̂ ghâ ŋ̀gàà ji tarə̀!”
61 Então o Senhor virou-se e olhou firme para Pedro, e ele lembrou das palavras que o Senhor lhe tinha dito: “Hoje, antes que o galo cante, você dirá três vezes que não me conhece.”
62 Peta à lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ ǹghɛɛ a abɛɛ, ǹnaŋsə nyəꞌə tsiꞌǐ mbə̂ ànnù.
62 Então Pedro saiu dali e chorou amargamente.
63 Bə̀ bya bìi mə bɨ lɛ sɨ bɛ nɨ̂ Yesu aa bɨ lɛ sɨ tɨgə ŋwyɛ nìi ŋ̀kɨɨ ŋghɔɔ nìi.
63 Os homens que estavam guardando Jesus zombavam dele e batiam nele.
64 Ǹlɔgə atsə̀ꞌə̀ ŋ̀kwerə miꞌì mi ghu, m̀betə nìi mə, “A gho aa a ghɔ̀ɔ̂ wò? Twi ŋû yìi mə à ghɔ̀ɔ gho aà!”
64 Taparam os olhos dele e perguntavam: — Quem foi que bateu em você? Adivinhe!
65 Bo lɛ ŋkɨ mbu nswoŋ ɨnnù jî ghàꞌàtə̀ m̀bəgɨtə yi ghu.
65 E diziam muitas outras coisas para insultá-lo.
66 Àbɛ̀ɛ̀ a fùꞌù mə̂ bɨ̀tà bɨ alaꞌa nɨ bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì a bɔ̀ꞌɔ nɨ ŋgǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ boòntə̀, bɨ lɔgə̀ Yesu ǹzi nɨ ghu a nsi ŋgǎŋndasaꞌà.
66 Quando amanheceu, alguns líderes dos judeus, alguns chefes dos sacerdotes e alguns mestres da Lei se reuniram. Depois mandaram levar Jesus diante do Conselho Superior .
67 Bo betə̀ ghu mbo mə, “Ò laa mbə Àyɔꞌɔ̀ Nwì wa aa ɛ? Bɛɛ ò bə aa ghu, ò swoŋ bìꞌì yuꞌù!”
67 Então lhe disseram: — Diga para nós se você é o Ele respondeu:
68 Kə̀ m̀bə mə̀ tɛꞌɛ mbetə ghu nɨ̂ àbetə boŋ mbə kaa nɨ̀ waꞌà kɨ̀ ŋ̀kwiꞌi.
68 E, se eu fizer uma pergunta, vocês não vão responder.
69 Lâ ǹlɔgɨnə sii, Mu Ŋù à ka tswe a mbɛ̀ɛ̀ nɨ̀kwɛɛ Nwì yìi à tswe nɨ mɨ̀dàꞌà aa nî màꞌà.”
69 Mas de agora em diante o
70 Bo bɨtsɨ̀m bɨ betə̀ mə, “Ma la a bə mə ò nɨ Mu Nwì aa ɛ?”
70 Aí todos perguntaram: — Então você é o Filho de Deus? Jesus respondeu:
71 Bo tɨgə̀ ǹswoŋ mə, “Kaa bìꞌì sɨ bɨ̂yəfə bi dàŋ bu nlɔ̀ɔ̀! Tsiꞌì bìꞌì, bìꞌì yùꞌù mə yìꞌi ŋgaa annù yìi mə à swǒŋ aà.”
71 E eles disseram: — Não precisamos mais de testemunhas. Nós mesmos ouvimos o que ele disse.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.