Lucas 14

Bafut (BFD) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 A bə nɨ̂ ǹjwîŋgɔ̀ŋ yî mɔ̀ꞌɔ Yesu a ghɛɛ̀ a njɨ a nda ǹsaꞌà àlaꞌa yì mɔ̀ꞌɔ mə à lɛ mbə ŋû baFarɨsai, à tswè mə̂ ghu aa, bɨ ka ŋ̀kəənsə nìi.
1 Num sábado, Jesus entrou na casa de certo líder fariseu para tomar uma refeição. E as pessoas que estavam ali olhavam para Jesus com muita atenção.
2 Ŋù yì mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe ghu mə nû yì ɨ̀ lɛ ŋkɔꞌɔkə,
2 Um homem, com as pernas e os braços inchados, chegou perto dele.
3 Yesu a betə̀ ŋ̀gǎŋdɨꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ bo bɨ̀ baFarɨsai bìi mə bɨ lɛ ntswe ghu aa mə, “Nɔ̀ŋsə̀ à laa ndɨꞌɨ mə mbə bɨ ghurə̀ ŋû a njwîŋgɔ̀ŋ kə̀ ŋ̀gaŋ aa ɛ?”
3 E Jesus perguntou aos mestres da Lei e aos fariseus:
4 Bo tswê waa atsitsi kaa waꞌà akwiꞌi fâ. Yesu a lɔ̀gə̀ ŋû nɨ̀ghɔ̀ɔ̀ wa ŋghùrə̀ yi ntɨgə nswoŋ mə tâ à ghɛɛ yi.
4 Mas eles não responderam nada. Então Jesus pegou o homem, curou-o e o mandou embora.
5 Yesu a tɨgə̀ ǹswoŋ a mbo bo mə, “Ŋù nɨ̀bù à tswe ghu mə mbə mû yì kə̀ m̀bɔ̀ŋ yì wô a mûn àtaa a njwîŋgɔ̀ŋ kaa a waꞌà bùrə̀ ŋ̀waŋsə ŋghɛ̀ɛ̀ mfiꞌisə aa ɛ?”
5 Aí disse:
6 Kaa bɨ lɛ ŋwaꞌà nɨ̂ àkwiꞌi nɨ̂ àbetə̀ ma yû tswê.
6 E eles não puderam responder.
7 Yesu a ghɛɛ̀ nɨ̂ m̀bìì ǹnaa nɨghàà nî nǎnaa a mbo bə̀ bya bìi bɨ lɛ ntwoŋə waa wa nda aa, ǹyoŋə ajàŋ yìi mə à lɛ nyə bo tsɔꞌɔ̀ nɨ̂ ɨ̀lə̀ŋ jî kɔ̀ꞌɔ̀nə̀ a ntswe ghu aa, nswoŋ a mbo bo mə
7 Certa vez Jesus estava reparando como os convidados escolhiam os melhores lugares à mesa. Então fez esta comparação:
8 “M̀bə ŋù a twoŋə gho a adɨgə adinà nɨyɔꞌɔ, ò tsuu ghɛ̀ɛ tswe nɨ̂ àlə̀ŋ yî kɔ̀ꞌɔ̀nə̀, m̀bɨ̀ꞌɨ̀ ŋù yìi mə à kɔ̀ꞌɔ̀nə ntsyàtə̀ gho aa, a bû ǹyoŋ;
8 — Quando alguém convidá-lo para uma festa de casamento, não sente no melhor lugar. Porque pode ser que alguém mais importante tenha sido convidado.
9 boŋ ŋù wa mə à kàꞌa adinà ya ntwoŋə ghuu yu bɨ̂tsɨ̀mə̀ aa, à ka zǐ a mbo wò swoŋ mə, ‘Bɨ̀ɨ̀nə mfa aləŋ ya a mbo ghuà ŋù’, boŋ ò ka bɨ̀ɨ̀nə maà noò nɨ̂ àdɨ̀rə atu a ntswe nɨ̂ àlə̀ŋ yìi mə kaa a sɨ̀ kɔꞌɔnə̀ aà.
9 Então quem convidou você e o outro poderá dizer a você: “Dê esse lugar para este aqui.” Aí você ficará envergonhado e terá de sentar-se no último lugar.
10 Lâ m̀bə bɨ twoŋə gho a adɨgə adinà, ò ghɛɛ ò tswê nɨ̂ àlə̀ŋ yìi mə a tswe a njɨ̀m kaa waꞌà kɔꞌɔnə̀ aà, ta bɛɛ mə mbɔŋə̀ àdinà wa a zi nyə gho, boŋ à ka swoŋ a mbo wò mə, ‘Ǹsû ghà, kɔꞌɔ ntswe nɨ̂ àlə̀ŋ yî ŋɛ̀nə̀ yî’; maa noò boŋ bɨ ka fa aghuꞌusə̀ a mbo wò a tɨtɨ̀ɨ bə̀ bìi mə bǔ bo ka tswe wa atu atɛtə̀ aà.
10 Pelo contrário, quando você for convidado, sente-se no último lugar. Assim quem o convidou vai dizer a você: “Meu amigo, venha sentar-se aqui num lugar melhor.” E isso será uma grande honra para você diante de todos os convidados.
11 Ǹloŋ mə ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə a ŋee nɨ̂ nû yì aa, bɨ ka sɨgɨsə yi, ŋù yìi mə a bàŋnə̀ ǹsɨgɨsə nɨ̂ ɨ̀bɨɨ nû yi a nsyɛ aa, bɨ ŋɛntə̀ yi.”
11 Porque quem se engrandece será humilhado, mas quem se humilha será engrandecido.
12 Yesu a ghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì ǹswoŋ a mbo ŋù wa mə à lɛ ntwoŋə yi mə tâ à zi njɨ aa mə, “M̀bə ò ka ntwoŋə bə̂ a adɨgə adinà, ò tsuù tsiꞌì ɨ̀kàꞌâ jo, kə̀ bɔɔ bɨ maà bo, kə̌ ŋgǎŋgwɛ̀ꞌɛ̂ jo, kə̌ ŋgǎŋmbɛ̀ɛ̂ ǹdùgə̂ jo jì wè ɨ twoŋə. Nloŋ mə ò bə ghɨ̀rə̀ ma la boŋ bo kɨ ŋkàꞌâ yaa adinà ŋkɨ ntwoŋə ghô, tâ ma ya a bə mɨtunɨ̀ mô.
12 Depois Jesus disse ao homem que o havia convidado:
13 La mbə ò kaꞌa adinà, ò twôŋ ŋ̀gǎŋə̂fum, bɨ̀tsə̀ŋkərə̀, bɨ̀bwènkə̀ bo bɨ̀ bɨ̀fə̀ꞌə̀nə̀.
13 Mas, quando você der uma festa, convide os pobres, os aleijados, os coxos e os cegos
14 Ò bə twoŋ ɨ̀jàŋ bə̂ ma jû boŋ ò ka tswe nɨ̂ m̀bɔɔnə, nloŋ mə kaa mbə bɨ waꞌà nɨ̂ àyoò tsu a ŋghɨ̀rə a ntwu wò ghu aà. Ò ka yǐ kwɛrə mɨtunɨ mɨ afàꞌâ mo wa noò mə bə̀ bìi mə ɨ̀nnû jyaa ɨ tsinə bɨ ka yǐ yweenə nɨ nɨ̀wo aà.”
14 e você será abençoado. Pois eles não poderão pagar o que você fez, mas Deus lhe pagará no dia em que as pessoas que fazem o bem ressuscitarem.
15 Ŋù yì mɔꞌɔ yìi mə bo bɨ̀ Yesu lɛ ntswe wa atu atɛtə̀ njɨ aa à yùꞌù mə annù ya mə Yesu à lɛ nswoŋə aa, ǹswoŋ a mbo Yesu mə, “M̀bɔɔnə a mbo ŋù yìi mə à ka yǐ jɨ abaa a mûm ànnù nɨfɔ̀ Nwî aà!”
15 Um dos que estavam à mesa ouviu isso e disse para Jesus: — Felizes os que irão sentar-se à mesa no
16 Lâ Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Ŋù yì mɔ̀ꞌɔ à lɛ ŋkàꞌa adinà yî wè ǹtwoŋ bə̂ bì ghàꞌàtə̀;
16 Então Jesus lhe disse:
17 ǹjwî àdinà ya ɨ̀ kùꞌù mə̂, a toò ŋ̀gǎŋəfàꞌâ ji nswoŋ mə tâ bo ghɛɛ a mbo bə̀ bya mə bɨ twoŋə waa wa adɨgə adinà aa, ǹswoŋ mə, ‘Zî nɨ̀; nòò ǹjɨ̂ àdinà ya à kùꞌù mə̂.’
17 Quando chegou a hora, mandou o seu empregado dizer aos convidados: “Venham, que tudo já está pronto!”
18 La bo bɨtsɨ̀m, yî mɔ̀ꞌɔ, yî mɔ̀ꞌɔ, bɨ lɔgɨ̀nə̀ ŋ̀ka nswoŋə nɨ̂ ɨ̀nnù jìi mə ɨ ghɨrə mə kaa mbə bo waꞌà zì aà. Yì ǹtsyàmbìì a swoŋ ghu mbo mə, ‘Mə̀ yuu àbwènə nsyɛ̂ yâ, ǹtswe nɨ̂ ŋ̀ghɛɛ nlèntə̂; mə̀ bùꞌû m̀bo mə tâ ò ghɛɛ nswoŋ a mbo Taà ghò mə kaa mə̀ ka waꞌà zì.’
18 — Mas eles, um por um, começaram a dar desculpas. O primeiro disse ao empregado: “Comprei um sítio e tenho de dar uma olhada nele. Peço que me desculpe.”
19 Yì mɔ̀ꞌɔ a swoŋ yìi ŋgaa mə, ‘Mə̀ yuu bɨ̂kaù bɨ nlɨgə̀ ǹsòò bi nɨghum ǹtswe nɨ̂ ŋ̀ghɛɛ nlèntə̂; mə̀ jə̀ŋnə̂, ghɛ̀ɛ nswoŋ ghu mbo mə kaa mə̀ ka waꞌà zì.’
19 — Outro disse: “Comprei cinco juntas de bois e preciso ver se trabalham bem. Peço que me desculpe.”
20 Yì mɔ̀ꞌɔ a swoŋ mə, ‘Wa mə̀ yɔ̀ꞌɔ ŋgwɛ̂ ghà, kaa mânjì ǹzi kaa a waꞌà bə̂.’
20 — E outro disse: “Acabei de casar e por isso não posso ir.”
21 Ŋ̀gàŋàfàꞌà wa a bɨɨ̀ ŋ̀kɛꞌɛnə ɨ̀nnù tsɨ̀m a mbo Masà yì, ǹtɔ̂ŋ yì ɨ lwî, a swoŋ a mbo ŋ̀gàŋàfàꞌà wa mə, ‘Wàŋsə mfɛ̀ꞌɛ ŋghɛ̀ɛ a ɨtu mɨ̂ŋfâŋnə̀ bo bɨ̀ a ɨtəə̀ ǹdorə ɨtsɨ̀m a mûm ǹjɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa, ǹtwoŋ ŋgàŋə̂mfum nɨ bɨ̀tsə̀ŋkərə̀, nɨ bɨ̀fə̀ꞌə̀nə̀, bo bɨ̀ bɨ̀bwènkə̀.’
21 — O empregado voltou e contou tudo ao patrão. Ele ficou com muita raiva e disse: “Vá depressa pelas ruas e pelos becos da cidade e traga os pobres, os aleijados, os cegos e os coxos.”
22 Ŋ̀gàŋàfàꞌà wa à ghɛ̀ɛ̀ mə̂ m̀bɨɨ nswoŋ mə, ‘Taà, wa ànnù yìi mə ò swoŋ mə tâ mə̀ ghɛɛ ŋghɨ̀rə̀ aa, mə̀ ghɨ̀rə̀ mə̂, lâ àbwarə a burə̀ a mbo bə̀ bî ghàꞌàtə̀.’
22 — Mais tarde o empregado disse: “Patrão, já fiz o que o senhor mandou, mas ainda está sobrando lugar.”
23 Masà wa a ghɛɛ̀ nɨ̂ m̀bìì ǹswoŋ a mbo ŋ̀gàŋàfàꞌâ yì wa mə, ‘Ghɛ̀ɛ nɨ̂ ɨ̀yàa ɨtsɨ̀m bo bɨ̀ a mum mɨ̀fuꞌu mɨ̀tsɨ̀m, ŋ̀gaansə bə̂ bìi mə ò yə aa mə tâ bo zi, ta tâ ǹdâ yà ɨ̀ luu.’
23 — Aí o patrão respondeu: “Então vá pelas estradas e pelos caminhos e obrigue os que você encontrar ali a virem, a fim de que a minha casa fique cheia.
24 Mə̀ swoŋ tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋ a mbo wò mə, kaa ŋù wa yì tsù mə bɨ kɨ̀ fòo ntwoŋə aa kaa à ka waꞌǎ ayoo wa adɨgə adinǎ mə̀ yweꞌetə̀.”
24 Pois eu afirmo a vocês que nenhum dos que foram convidados provará o meu jantar!”
25 Ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ ɨ lɛ sɨ yòŋə̀ nɨ a njɨm Yesu; a karɨkə̀ yi nswoŋ a mbo bo mə,
25 Certa vez uma grande multidão estava acompanhando Jesus. Ele virou-se para eles e disse:
26 “Ŋù à bə kɨ yòŋə̀ nàa, ɨ tuu taà yì, nɨ̂ ǹdè yì, nɨ̂ ŋ̀gwɛ̂ yì, nɨ bɔɔ̀ bim nɨ bɔɔ bɨ maà yi bî bâŋnə̀ nɨ bì bâŋgyɛ̀ ɨ tuu, ɨ tuu ɨbɨɨ nû yi yumbɔŋ, ɨ kɨɨ tuu boŋ kaa mbə waꞌǎ ŋgàŋyəgə̂nnù ghà bə̂.
26 — Quem quiser me acompanhar não pode ser meu seguidor se não me amar mais do que ama o seu pai, a sua mãe, a sua esposa, os seus filhos, os seus irmãos, as suas irmãs e até a si mesmo.
27 Ŋù yìi mə à sɨ̌ ati bàŋnə̀ bàŋnə̂ yi beꞌè ŋ̀ka nyoŋə nàa laa, kaa m̀bə waꞌǎ ŋgàŋyəgə̂nnû ghà bə̂.
27 Não pode ser meu seguidor quem não estiver pronto para morrer como eu vou morrer e me acompanhar.
28 Ǹloŋ mə ŋù nɨ̀bù yìi mə a lɔ̀ɔ mbɔɔ ǹdânɨ̀kàŋ kaa waꞌà fòò ǹtswe a nsyɛ, ǹtaŋtə ndùu njoo jìi mə yu ka màŋsə nda ya ghu mbɔŋ nlɔ̀gɨ̀nə̀ aa, à nɨ̂ wò lɛ?
28 Se um de vocês quer construir uma torre , primeiro senta e calcula quanto vai custar, para ver se o dinheiro dá.
29 À bə tuu maa ajàŋ taŋtə, ɨ bàŋnə fòo tumə atsənda, tsuu ŋghɛ̀ɛ̀ nɨ̀ m̀bìì a màŋsə̂ ǹda ya ɨ zi, boŋ bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bìi mə bɨ yə nda ya aa bɨ ka kɨ wyɛ̀ nìi,
29 Se não fizer isso, ele consegue colocar os alicerces, mas não pode terminar a construção. Aí todos os que virem o que aconteceu vão caçoar dele, dizendo:
30 ɨ swoŋə nɨ mə, ‘Ŋù ghû à kɨ̀ lɔ̀gɨ̀nə̂ ŋ̀ghùrə̂ ǹdâ, ɨ̀ tsyà mə̂ yi a mmàŋsə̂.’
30 “Este homem começou a construir, mas não pôde terminar!”
31 Kə̀ m̀fɔ̀ yî mɔ̀ꞌɔ à tswe ghu mə mbə a ka ŋghɛɛ a mmàꞌâ ǹtsò bô m̀fɔ̀ yî mɔ̀ꞌɔ, kaa waꞌà a nsyɛ tswê, ǹtaŋtə mə mbə yu lɔgə̀ bə̌ ntsùꞌù nɨghum mmɨrə ŋghaꞌa a mfɔ̀ yî mɔꞌɔ yìi mə à tswe nɨ̀ bə̌ ntsùꞌù mɨghum mi mbaa aa ɛ?
31 — Se um rei que tem dez mil soldados vai partir para combater outro que vem contra ele com vinte mil, ele senta primeiro e vê se está bastante forte para enfrentar o outro.
32 M̀bə a yə mə mbə yu waꞌà ghaꞌa, boŋ à ka too bə̂ a noò yìi mə mfɔ̀ yì mɔ̀ꞌɔ wa à bùrə a sàꞌa aghaꞌa aa, mə mbə yu tsuꞌunə̀ ǹtsò wa, tâ bo yu tswe nɨ̂ m̀bɔɔnə̂.
32 Se não fizer isso, acabará precisando mandar mensageiros ao outro rei, enquanto este ainda estiver longe, para combinar condições de paz. Jesus terminou, dizendo:
33 Mə̀ tɨgə̀ ǹswoŋə nɨ a mbo bù aa mə, ŋù tsù yìi mə à sɨ̌ njoò tsɨ̀m jìi mə à tswe nɨ ju tuu aa, kaa m̀bə waꞌà ŋ̀gàŋyəgə̂nnù ghà bə̂.
33 — Assim nenhum de vocês pode ser meu discípulo se não deixar tudo o que tem.
34 “Fɨ̀ŋgwaŋ fɨ bɔŋə̀; Lâ m̀bə fɨ̀ŋgwaŋ fɨ tuu nìi bǔ kɨ lìì, boŋ bɨ ka tɨgə bǔ ghɨ̀rə aa mə akə tâ fɨ̀ bǔ ka nlii aa ɛ?
34 — O sal é uma coisa útil; mas, se perde o gosto, deixa de ser sal.
35 Fɨ bə tuu bǔ kɨ lìì boŋ kaa fɨ sɨ̀ nɨ̂ àfàꞌà bû ǹtswe; kaa waꞌà kɨ̀ ŋ̀kuꞌunə a nnɨŋ a nsyɛ bo bɨ̀ a bɔꞌɔ̀ ǹtsàꞌà. Ŋù yìi mə à tswe nɨ̂ ɨ̀tôŋnə̀ a nyuꞌu aa, tâ à yuꞌu.”
35 É jogado fora, pois não serve mais nem para a terra nem para o monte de esterco. Se vocês têm ouvidos para ouvirem, então ouçam.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.