Lucas 14
Bafut (BFD) vs ARIB
1 A bə nɨ̂ ǹjwîŋgɔ̀ŋ yî mɔ̀ꞌɔ Yesu a ghɛɛ̀ a njɨ a nda ǹsaꞌà àlaꞌa yì mɔ̀ꞌɔ mə à lɛ mbə ŋû baFarɨsai, à tswè mə̂ ghu aa, bɨ ka ŋ̀kəənsə nìi.
1 Tendo Jesus entrado, num sábado, em casa de um dos chefes dos fariseus para comer pão, eles o estavam observando.
2 Ŋù yì mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe ghu mə nû yì ɨ̀ lɛ ŋkɔꞌɔkə,
2 Achava-se ali diante dele certo homem hidrópico.
3 Yesu a betə̀ ŋ̀gǎŋdɨꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ bo bɨ̀ baFarɨsai bìi mə bɨ lɛ ntswe ghu aa mə, “Nɔ̀ŋsə̀ à laa ndɨꞌɨ mə mbə bɨ ghurə̀ ŋû a njwîŋgɔ̀ŋ kə̀ ŋ̀gaŋ aa ɛ?”
3 E Jesus, tomando a palavra, falou aos doutores da lei e aos fariseus, e perguntou: É lícito curar no sábado, ou não?
4 Bo tswê waa atsitsi kaa waꞌà akwiꞌi fâ. Yesu a lɔ̀gə̀ ŋû nɨ̀ghɔ̀ɔ̀ wa ŋghùrə̀ yi ntɨgə nswoŋ mə tâ à ghɛɛ yi.
4 Eles, porém, ficaram calados. E Jesus, pegando no homem, o curou, e o despediu.
5 Yesu a tɨgə̀ ǹswoŋ a mbo bo mə, “Ŋù nɨ̀bù à tswe ghu mə mbə mû yì kə̀ m̀bɔ̀ŋ yì wô a mûn àtaa a njwîŋgɔ̀ŋ kaa a waꞌà bùrə̀ ŋ̀waŋsə ŋghɛ̀ɛ̀ mfiꞌisə aa ɛ?”
5 Então lhes perguntou: Qual de vós, se lhe cair num poço um filho, ou um boi, não o tirará logo, mesmo em dia de sábado?
6 Kaa bɨ lɛ ŋwaꞌà nɨ̂ àkwiꞌi nɨ̂ àbetə̀ ma yû tswê.
6 A isto nada puderam responder.
7 Yesu a ghɛɛ̀ nɨ̂ m̀bìì ǹnaa nɨghàà nî nǎnaa a mbo bə̀ bya bìi bɨ lɛ ntwoŋə waa wa nda aa, ǹyoŋə ajàŋ yìi mə à lɛ nyə bo tsɔꞌɔ̀ nɨ̂ ɨ̀lə̀ŋ jî kɔ̀ꞌɔ̀nə̀ a ntswe ghu aa, nswoŋ a mbo bo mə
7 Ao notar como os convidados escolhiam os primeiros lugares, propôs-lhes esta parábola:
8 “M̀bə ŋù a twoŋə gho a adɨgə adinà nɨyɔꞌɔ, ò tsuu ghɛ̀ɛ tswe nɨ̂ àlə̀ŋ yî kɔ̀ꞌɔ̀nə̀, m̀bɨ̀ꞌɨ̀ ŋù yìi mə à kɔ̀ꞌɔ̀nə ntsyàtə̀ gho aa, a bû ǹyoŋ;
8 Quando por alguém fores convidado às bodas, não te reclines no primeiro lugar; não aconteça que esteja convidado outro mais digno do que tu;
9 boŋ ŋù wa mə à kàꞌa adinà ya ntwoŋə ghuu yu bɨ̂tsɨ̀mə̀ aa, à ka zǐ a mbo wò swoŋ mə, ‘Bɨ̀ɨ̀nə mfa aləŋ ya a mbo ghuà ŋù’, boŋ ò ka bɨ̀ɨ̀nə maà noò nɨ̂ àdɨ̀rə atu a ntswe nɨ̂ àlə̀ŋ yìi mə kaa a sɨ̀ kɔꞌɔnə̀ aà.
9 e vindo o que te convidou a ti e a ele, te diga: Dá o lugar a este; e então, com vergonha, tenhas de tomar o último lugar.
10 Lâ m̀bə bɨ twoŋə gho a adɨgə adinà, ò ghɛɛ ò tswê nɨ̂ àlə̀ŋ yìi mə a tswe a njɨ̀m kaa waꞌà kɔꞌɔnə̀ aà, ta bɛɛ mə mbɔŋə̀ àdinà wa a zi nyə gho, boŋ à ka swoŋ a mbo wò mə, ‘Ǹsû ghà, kɔꞌɔ ntswe nɨ̂ àlə̀ŋ yî ŋɛ̀nə̀ yî’; maa noò boŋ bɨ ka fa aghuꞌusə̀ a mbo wò a tɨtɨ̀ɨ bə̀ bìi mə bǔ bo ka tswe wa atu atɛtə̀ aà.
10 Mas, quando fores convidado, vai e reclina-te no último lugar, para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, sobe mais para cima. Então terás honra diante de todos os que estiverem contigo à mesa.
11 Ǹloŋ mə ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə a ŋee nɨ̂ nû yì aa, bɨ ka sɨgɨsə yi, ŋù yìi mə a bàŋnə̀ ǹsɨgɨsə nɨ̂ ɨ̀bɨɨ nû yi a nsyɛ aa, bɨ ŋɛntə̀ yi.”
11 Porque todo o que a si mesmo se exaltar será humilhado, e aquele que a si mesmo se humilhar será exaltado.
12 Yesu a ghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì ǹswoŋ a mbo ŋù wa mə à lɛ ntwoŋə yi mə tâ à zi njɨ aa mə, “M̀bə ò ka ntwoŋə bə̂ a adɨgə adinà, ò tsuù tsiꞌì ɨ̀kàꞌâ jo, kə̀ bɔɔ bɨ maà bo, kə̌ ŋgǎŋgwɛ̀ꞌɛ̂ jo, kə̌ ŋgǎŋmbɛ̀ɛ̂ ǹdùgə̂ jo jì wè ɨ twoŋə. Nloŋ mə ò bə ghɨ̀rə̀ ma la boŋ bo kɨ ŋkàꞌâ yaa adinà ŋkɨ ntwoŋə ghô, tâ ma ya a bə mɨtunɨ̀ mô.
12 Disse também ao que o havia convidado: Quando deres um jantar, ou uma ceia, não convides teus amigos, nem teus irmãos, nem teus parentes, nem os vizinhos ricos, para que não suceda que também eles te tornem a convidar, e te seja isso retribuído.
13 La mbə ò kaꞌa adinà, ò twôŋ ŋ̀gǎŋə̂fum, bɨ̀tsə̀ŋkərə̀, bɨ̀bwènkə̀ bo bɨ̀ bɨ̀fə̀ꞌə̀nə̀.
13 Mas quando deres um banquete, convida os pobres, os aleijados, os mancos e os cegos;
14 Ò bə twoŋ ɨ̀jàŋ bə̂ ma jû boŋ ò ka tswe nɨ̂ m̀bɔɔnə, nloŋ mə kaa mbə bɨ waꞌà nɨ̂ àyoò tsu a ŋghɨ̀rə a ntwu wò ghu aà. Ò ka yǐ kwɛrə mɨtunɨ mɨ afàꞌâ mo wa noò mə bə̀ bìi mə ɨ̀nnû jyaa ɨ tsinə bɨ ka yǐ yweenə nɨ nɨ̀wo aà.”
14 e serás bem-aventurado; porque eles não têm com que te retribuir; pois retribuído te será na ressurreição dos justos.
15 Ŋù yì mɔꞌɔ yìi mə bo bɨ̀ Yesu lɛ ntswe wa atu atɛtə̀ njɨ aa à yùꞌù mə annù ya mə Yesu à lɛ nswoŋə aa, ǹswoŋ a mbo Yesu mə, “M̀bɔɔnə a mbo ŋù yìi mə à ka yǐ jɨ abaa a mûm ànnù nɨfɔ̀ Nwî aà!”
15 Ao ouvir isso um dos que estavam com ele à mesa, disse-lhe: Bem-aventurado aquele que comer pão no reino de Deus.
16 Lâ Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Ŋù yì mɔ̀ꞌɔ à lɛ ŋkàꞌa adinà yî wè ǹtwoŋ bə̂ bì ghàꞌàtə̀;
16 Jesus, porém, lhe disse: Certo homem dava uma grande ceia, e convidou a muitos.
17 ǹjwî àdinà ya ɨ̀ kùꞌù mə̂, a toò ŋ̀gǎŋəfàꞌâ ji nswoŋ mə tâ bo ghɛɛ a mbo bə̀ bya mə bɨ twoŋə waa wa adɨgə adinà aa, ǹswoŋ mə, ‘Zî nɨ̀; nòò ǹjɨ̂ àdinà ya à kùꞌù mə̂.’
17 E à hora da ceia mandou o seu servo dizer aos convidados: vinde, porque tudo já está preparado.
18 La bo bɨtsɨ̀m, yî mɔ̀ꞌɔ, yî mɔ̀ꞌɔ, bɨ lɔgɨ̀nə̀ ŋ̀ka nswoŋə nɨ̂ ɨ̀nnù jìi mə ɨ ghɨrə mə kaa mbə bo waꞌà zì aà. Yì ǹtsyàmbìì a swoŋ ghu mbo mə, ‘Mə̀ yuu àbwènə nsyɛ̂ yâ, ǹtswe nɨ̂ ŋ̀ghɛɛ nlèntə̂; mə̀ bùꞌû m̀bo mə tâ ò ghɛɛ nswoŋ a mbo Taà ghò mə kaa mə̀ ka waꞌà zì.’
18 Mas todos à uma começaram a escusar-se. Disse-lhe o primeiro: Comprei um campo, e preciso ir vê-lo; rogo-te que me dês por escusado.
19 Yì mɔ̀ꞌɔ a swoŋ yìi ŋgaa mə, ‘Mə̀ yuu bɨ̂kaù bɨ nlɨgə̀ ǹsòò bi nɨghum ǹtswe nɨ̂ ŋ̀ghɛɛ nlèntə̂; mə̀ jə̀ŋnə̂, ghɛ̀ɛ nswoŋ ghu mbo mə kaa mə̀ ka waꞌà zì.’
19 Outro disse: Comprei cinco juntas de bois, e vou experimentá-los; rogo-te que me dês por escusado.
20 Yì mɔ̀ꞌɔ a swoŋ mə, ‘Wa mə̀ yɔ̀ꞌɔ ŋgwɛ̂ ghà, kaa mânjì ǹzi kaa a waꞌà bə̂.’
20 Ainda outro disse: Casei-me e portanto não posso ir.
21 Ŋ̀gàŋàfàꞌà wa a bɨɨ̀ ŋ̀kɛꞌɛnə ɨ̀nnù tsɨ̀m a mbo Masà yì, ǹtɔ̂ŋ yì ɨ lwî, a swoŋ a mbo ŋ̀gàŋàfàꞌà wa mə, ‘Wàŋsə mfɛ̀ꞌɛ ŋghɛ̀ɛ a ɨtu mɨ̂ŋfâŋnə̀ bo bɨ̀ a ɨtəə̀ ǹdorə ɨtsɨ̀m a mûm ǹjɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa, ǹtwoŋ ŋgàŋə̂mfum nɨ bɨ̀tsə̀ŋkərə̀, nɨ bɨ̀fə̀ꞌə̀nə̀, bo bɨ̀ bɨ̀bwènkə̀.’
21 Voltou o servo e contou tudo isto a seu senhor: Então o dono da casa, indignado, disse a seu servo: Sai depressa para as ruas e becos da cidade e traze aqui os pobres, os aleijados, os cegos e os coxos.
22 Ŋ̀gàŋàfàꞌà wa à ghɛ̀ɛ̀ mə̂ m̀bɨɨ nswoŋ mə, ‘Taà, wa ànnù yìi mə ò swoŋ mə tâ mə̀ ghɛɛ ŋghɨ̀rə̀ aa, mə̀ ghɨ̀rə̀ mə̂, lâ àbwarə a burə̀ a mbo bə̀ bî ghàꞌàtə̀.’
22 Depois disse o servo: Senhor, feito está como o ordenaste, e ainda há lugar.
23 Masà wa a ghɛɛ̀ nɨ̂ m̀bìì ǹswoŋ a mbo ŋ̀gàŋàfàꞌâ yì wa mə, ‘Ghɛ̀ɛ nɨ̂ ɨ̀yàa ɨtsɨ̀m bo bɨ̀ a mum mɨ̀fuꞌu mɨ̀tsɨ̀m, ŋ̀gaansə bə̂ bìi mə ò yə aa mə tâ bo zi, ta tâ ǹdâ yà ɨ̀ luu.’
23 Respondeu o senhor ao servo: Sai pelos caminhos e valados, e obriga-os a entrar, para que a minha casa se encha.
24 Mə̀ swoŋ tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋ a mbo wò mə, kaa ŋù wa yì tsù mə bɨ kɨ̀ fòo ntwoŋə aa kaa à ka waꞌǎ ayoo wa adɨgə adinǎ mə̀ yweꞌetə̀.”
24 Pois eu vos digo que nenhum daqueles homens que foram convidados provará a minha ceia.
25 Ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ ɨ lɛ sɨ yòŋə̀ nɨ a njɨm Yesu; a karɨkə̀ yi nswoŋ a mbo bo mə,
25 Ora, iam com ele grandes multidões; e, voltando-se, disse-lhes:
26 “Ŋù à bə kɨ yòŋə̀ nàa, ɨ tuu taà yì, nɨ̂ ǹdè yì, nɨ̂ ŋ̀gwɛ̂ yì, nɨ bɔɔ̀ bim nɨ bɔɔ bɨ maà yi bî bâŋnə̀ nɨ bì bâŋgyɛ̀ ɨ tuu, ɨ tuu ɨbɨɨ nû yi yumbɔŋ, ɨ kɨɨ tuu boŋ kaa mbə waꞌǎ ŋgàŋyəgə̂nnù ghà bə̂.
26 Se alguém vier a mim, e não aborrecer a pai e mãe, a mulher e filhos, a irmãos e irmãs, e ainda também à própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 Ŋù yìi mə à sɨ̌ ati bàŋnə̀ bàŋnə̂ yi beꞌè ŋ̀ka nyoŋə nàa laa, kaa m̀bə waꞌǎ ŋgàŋyəgə̂nnû ghà bə̂.
27 Quem não leva a sua cruz e não me segue, não pode ser meu discípulo.
28 Ǹloŋ mə ŋù nɨ̀bù yìi mə a lɔ̀ɔ mbɔɔ ǹdânɨ̀kàŋ kaa waꞌà fòò ǹtswe a nsyɛ, ǹtaŋtə ndùu njoo jìi mə yu ka màŋsə nda ya ghu mbɔŋ nlɔ̀gɨ̀nə̀ aa, à nɨ̂ wò lɛ?
28 Pois qual de vós, querendo edificar uma torre, não se senta primeiro a calcular as despesas, para ver se tem com que a acabar?
29 À bə tuu maa ajàŋ taŋtə, ɨ bàŋnə fòo tumə atsənda, tsuu ŋghɛ̀ɛ̀ nɨ̀ m̀bìì a màŋsə̂ ǹda ya ɨ zi, boŋ bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bìi mə bɨ yə nda ya aa bɨ ka kɨ wyɛ̀ nìi,
29 Para não acontecer que, depois de haver posto os alicerces, e não a podendo acabar, todos os que a virem comecem a zombar dele,
30 ɨ swoŋə nɨ mə, ‘Ŋù ghû à kɨ̀ lɔ̀gɨ̀nə̂ ŋ̀ghùrə̂ ǹdâ, ɨ̀ tsyà mə̂ yi a mmàŋsə̂.’
30 dizendo: Este homem começou a edificar e não pode acabar.
31 Kə̀ m̀fɔ̀ yî mɔ̀ꞌɔ à tswe ghu mə mbə a ka ŋghɛɛ a mmàꞌâ ǹtsò bô m̀fɔ̀ yî mɔ̀ꞌɔ, kaa waꞌà a nsyɛ tswê, ǹtaŋtə mə mbə yu lɔgə̀ bə̌ ntsùꞌù nɨghum mmɨrə ŋghaꞌa a mfɔ̀ yî mɔꞌɔ yìi mə à tswe nɨ̀ bə̌ ntsùꞌù mɨghum mi mbaa aa ɛ?
31 Ou qual é o rei que, indo entrar em guerra contra outro rei, não se senta primeiro a consultar se com dez mil pode sair ao encontro do que vem contra ele com vinte mil?
32 M̀bə a yə mə mbə yu waꞌà ghaꞌa, boŋ à ka too bə̂ a noò yìi mə mfɔ̀ yì mɔ̀ꞌɔ wa à bùrə a sàꞌa aghaꞌa aa, mə mbə yu tsuꞌunə̀ ǹtsò wa, tâ bo yu tswe nɨ̂ m̀bɔɔnə̂.
32 No caso contrário, enquanto o outro ainda está longe, manda embaixadores, e pede condições de paz.
33 Mə̀ tɨgə̀ ǹswoŋə nɨ a mbo bù aa mə, ŋù tsù yìi mə à sɨ̌ njoò tsɨ̀m jìi mə à tswe nɨ ju tuu aa, kaa m̀bə waꞌà ŋ̀gàŋyəgə̂nnù ghà bə̂.
33 Assim, pois, todo aquele dentre vós que não renuncia a tudo quanto possui, não pode ser meu discípulo.
34 “Fɨ̀ŋgwaŋ fɨ bɔŋə̀; Lâ m̀bə fɨ̀ŋgwaŋ fɨ tuu nìi bǔ kɨ lìì, boŋ bɨ ka tɨgə bǔ ghɨ̀rə aa mə akə tâ fɨ̀ bǔ ka nlii aa ɛ?
34 Bom é o sal; mas se o sal se tornar insípido, com que se há de restaurar-lhe o sabor?
35 Fɨ bə tuu bǔ kɨ lìì boŋ kaa fɨ sɨ̀ nɨ̂ àfàꞌà bû ǹtswe; kaa waꞌà kɨ̀ ŋ̀kuꞌunə a nnɨŋ a nsyɛ bo bɨ̀ a bɔꞌɔ̀ ǹtsàꞌà. Ŋù yìi mə à tswe nɨ̂ ɨ̀tôŋnə̀ a nyuꞌu aa, tâ à yuꞌu.”
35 Não presta nem para terra, nem para adubo; lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.