Lucas 14

Bafut (BFD) vs ACF

Sair da comparação
ACF Almeida Corrigida Fiel
1 A bə nɨ̂ ǹjwîŋgɔ̀ŋ yî mɔ̀ꞌɔ Yesu a ghɛɛ̀ a njɨ a nda ǹsaꞌà àlaꞌa yì mɔ̀ꞌɔ mə à lɛ mbə ŋû baFarɨsai, à tswè mə̂ ghu aa, bɨ ka ŋ̀kəənsə nìi.
1 Aconteceu num sábado que, entrando ele em casa de um dos principais dos fariseus para comer pão, eles o estavam observando.
2 Ŋù yì mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe ghu mə nû yì ɨ̀ lɛ ŋkɔꞌɔkə,
2 E eis que estava ali diante dele um certo homem hidrópico.
3 Yesu a betə̀ ŋ̀gǎŋdɨꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ bo bɨ̀ baFarɨsai bìi mə bɨ lɛ ntswe ghu aa mə, “Nɔ̀ŋsə̀ à laa ndɨꞌɨ mə mbə bɨ ghurə̀ ŋû a njwîŋgɔ̀ŋ kə̀ ŋ̀gaŋ aa ɛ?”
3 E Jesus, tomando a palavra, falou aos doutores da lei, e aos fariseus, dizendo: É lícito curar no sábado?
4 Bo tswê waa atsitsi kaa waꞌà akwiꞌi fâ. Yesu a lɔ̀gə̀ ŋû nɨ̀ghɔ̀ɔ̀ wa ŋghùrə̀ yi ntɨgə nswoŋ mə tâ à ghɛɛ yi.
4 Eles, porém, calaram-se. E, tomando-o, o curou e despediu.
5 Yesu a tɨgə̀ ǹswoŋ a mbo bo mə, “Ŋù nɨ̀bù à tswe ghu mə mbə mû yì kə̀ m̀bɔ̀ŋ yì wô a mûn àtaa a njwîŋgɔ̀ŋ kaa a waꞌà bùrə̀ ŋ̀waŋsə ŋghɛ̀ɛ̀ mfiꞌisə aa ɛ?”
5 E respondendo-lhes disse: Qual será de vós o que, caindo-lhe num poço, em dia de sábado, o jumento ou o boi, o não tire logo?
6 Kaa bɨ lɛ ŋwaꞌà nɨ̂ àkwiꞌi nɨ̂ àbetə̀ ma yû tswê.
6 E nada lhe podiam replicar sobre isto.
7 Yesu a ghɛɛ̀ nɨ̂ m̀bìì ǹnaa nɨghàà nî nǎnaa a mbo bə̀ bya bìi bɨ lɛ ntwoŋə waa wa nda aa, ǹyoŋə ajàŋ yìi mə à lɛ nyə bo tsɔꞌɔ̀ nɨ̂ ɨ̀lə̀ŋ jî kɔ̀ꞌɔ̀nə̀ a ntswe ghu aa, nswoŋ a mbo bo mə
7 E disse aos convidados uma parábola, reparando como escolhiam os primeiros assentos, dizendo-lhes:
8 “M̀bə ŋù a twoŋə gho a adɨgə adinà nɨyɔꞌɔ, ò tsuu ghɛ̀ɛ tswe nɨ̂ àlə̀ŋ yî kɔ̀ꞌɔ̀nə̀, m̀bɨ̀ꞌɨ̀ ŋù yìi mə à kɔ̀ꞌɔ̀nə ntsyàtə̀ gho aa, a bû ǹyoŋ;
8 Quando por alguém fores convidado às bodas, não te assentes no primeiro lugar; não aconteça que esteja convidado outro mais digno do que tu;
9 boŋ ŋù wa mə à kàꞌa adinà ya ntwoŋə ghuu yu bɨ̂tsɨ̀mə̀ aa, à ka zǐ a mbo wò swoŋ mə, ‘Bɨ̀ɨ̀nə mfa aləŋ ya a mbo ghuà ŋù’, boŋ ò ka bɨ̀ɨ̀nə maà noò nɨ̂ àdɨ̀rə atu a ntswe nɨ̂ àlə̀ŋ yìi mə kaa a sɨ̀ kɔꞌɔnə̀ aà.
9 E, vindo o que te convidou a ti e a ele, te diga: Dá o lugar a este; e então, com vergonha, tenhas de tomar o derradeiro lugar.
10 Lâ m̀bə bɨ twoŋə gho a adɨgə adinà, ò ghɛɛ ò tswê nɨ̂ àlə̀ŋ yìi mə a tswe a njɨ̀m kaa waꞌà kɔꞌɔnə̀ aà, ta bɛɛ mə mbɔŋə̀ àdinà wa a zi nyə gho, boŋ à ka swoŋ a mbo wò mə, ‘Ǹsû ghà, kɔꞌɔ ntswe nɨ̂ àlə̀ŋ yî ŋɛ̀nə̀ yî’; maa noò boŋ bɨ ka fa aghuꞌusə̀ a mbo wò a tɨtɨ̀ɨ bə̀ bìi mə bǔ bo ka tswe wa atu atɛtə̀ aà.
10 Mas, quando fores convidado, vai, e assenta-te no derradeiro lugar, para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, sobe mais para cima. Então terás honra diante dos que estiverem contigo à mesa.
11 Ǹloŋ mə ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə a ŋee nɨ̂ nû yì aa, bɨ ka sɨgɨsə yi, ŋù yìi mə a bàŋnə̀ ǹsɨgɨsə nɨ̂ ɨ̀bɨɨ nû yi a nsyɛ aa, bɨ ŋɛntə̀ yi.”
11 Porquanto qualquer que a si mesmo se exaltar será humilhado, e aquele que a si mesmo se humilhar será exaltado.
12 Yesu a ghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì ǹswoŋ a mbo ŋù wa mə à lɛ ntwoŋə yi mə tâ à zi njɨ aa mə, “M̀bə ò ka ntwoŋə bə̂ a adɨgə adinà, ò tsuù tsiꞌì ɨ̀kàꞌâ jo, kə̀ bɔɔ bɨ maà bo, kə̌ ŋgǎŋgwɛ̀ꞌɛ̂ jo, kə̌ ŋgǎŋmbɛ̀ɛ̂ ǹdùgə̂ jo jì wè ɨ twoŋə. Nloŋ mə ò bə ghɨ̀rə̀ ma la boŋ bo kɨ ŋkàꞌâ yaa adinà ŋkɨ ntwoŋə ghô, tâ ma ya a bə mɨtunɨ̀ mô.
12 E dizia também ao que o tinha convidado: Quando deres um jantar, ou uma ceia, não chames os teus amigos, nem os teus irmãos, nem os teus parentes, nem vizinhos ricos, para que não suceda que também eles te tornem a convidar, e te seja isso recompensado.
13 La mbə ò kaꞌa adinà, ò twôŋ ŋ̀gǎŋə̂fum, bɨ̀tsə̀ŋkərə̀, bɨ̀bwènkə̀ bo bɨ̀ bɨ̀fə̀ꞌə̀nə̀.
13 Mas, quando fizeres convite, chama os pobres, aleijados, mancos e cegos,
14 Ò bə twoŋ ɨ̀jàŋ bə̂ ma jû boŋ ò ka tswe nɨ̂ m̀bɔɔnə, nloŋ mə kaa mbə bɨ waꞌà nɨ̂ àyoò tsu a ŋghɨ̀rə a ntwu wò ghu aà. Ò ka yǐ kwɛrə mɨtunɨ mɨ afàꞌâ mo wa noò mə bə̀ bìi mə ɨ̀nnû jyaa ɨ tsinə bɨ ka yǐ yweenə nɨ nɨ̀wo aà.”
14 E serás bem-aventurado; porque eles não têm com que to recompensar; mas recompensado te será na ressurreição dos justos.
15 Ŋù yì mɔꞌɔ yìi mə bo bɨ̀ Yesu lɛ ntswe wa atu atɛtə̀ njɨ aa à yùꞌù mə annù ya mə Yesu à lɛ nswoŋə aa, ǹswoŋ a mbo Yesu mə, “M̀bɔɔnə a mbo ŋù yìi mə à ka yǐ jɨ abaa a mûm ànnù nɨfɔ̀ Nwî aà!”
15 E, ouvindo isto, um dos que estavam com ele à mesa, disse-lhe: Bem-aventurado o que comer pão no reino de Deus.
16 Lâ Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Ŋù yì mɔ̀ꞌɔ à lɛ ŋkàꞌa adinà yî wè ǹtwoŋ bə̂ bì ghàꞌàtə̀;
16 Porém, ele lhe disse: Um certo homem fez uma grande ceia, e convidou a muitos.
17 ǹjwî àdinà ya ɨ̀ kùꞌù mə̂, a toò ŋ̀gǎŋəfàꞌâ ji nswoŋ mə tâ bo ghɛɛ a mbo bə̀ bya mə bɨ twoŋə waa wa adɨgə adinà aa, ǹswoŋ mə, ‘Zî nɨ̀; nòò ǹjɨ̂ àdinà ya à kùꞌù mə̂.’
17 E à hora da ceia mandou o seu servo dizer aos convidados: Vinde, que já tudo está preparado.
18 La bo bɨtsɨ̀m, yî mɔ̀ꞌɔ, yî mɔ̀ꞌɔ, bɨ lɔgɨ̀nə̀ ŋ̀ka nswoŋə nɨ̂ ɨ̀nnù jìi mə ɨ ghɨrə mə kaa mbə bo waꞌà zì aà. Yì ǹtsyàmbìì a swoŋ ghu mbo mə, ‘Mə̀ yuu àbwènə nsyɛ̂ yâ, ǹtswe nɨ̂ ŋ̀ghɛɛ nlèntə̂; mə̀ bùꞌû m̀bo mə tâ ò ghɛɛ nswoŋ a mbo Taà ghò mə kaa mə̀ ka waꞌà zì.’
18 E todos à uma começaram a escusar-se. Disse-lhe o primeiro: Comprei um campo, e importa ir vê-lo; rogo-te que me hajas por escusado.
19 Yì mɔ̀ꞌɔ a swoŋ yìi ŋgaa mə, ‘Mə̀ yuu bɨ̂kaù bɨ nlɨgə̀ ǹsòò bi nɨghum ǹtswe nɨ̂ ŋ̀ghɛɛ nlèntə̂; mə̀ jə̀ŋnə̂, ghɛ̀ɛ nswoŋ ghu mbo mə kaa mə̀ ka waꞌà zì.’
19 E outro disse: Comprei cinco juntas de bois, e vou experimentá-los; rogo-te que me hajas por escusado.
20 Yì mɔ̀ꞌɔ a swoŋ mə, ‘Wa mə̀ yɔ̀ꞌɔ ŋgwɛ̂ ghà, kaa mânjì ǹzi kaa a waꞌà bə̂.’
20 E outro disse: Casei, e portanto não posso ir.
21 Ŋ̀gàŋàfàꞌà wa a bɨɨ̀ ŋ̀kɛꞌɛnə ɨ̀nnù tsɨ̀m a mbo Masà yì, ǹtɔ̂ŋ yì ɨ lwî, a swoŋ a mbo ŋ̀gàŋàfàꞌà wa mə, ‘Wàŋsə mfɛ̀ꞌɛ ŋghɛ̀ɛ a ɨtu mɨ̂ŋfâŋnə̀ bo bɨ̀ a ɨtəə̀ ǹdorə ɨtsɨ̀m a mûm ǹjɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa, ǹtwoŋ ŋgàŋə̂mfum nɨ bɨ̀tsə̀ŋkərə̀, nɨ bɨ̀fə̀ꞌə̀nə̀, bo bɨ̀ bɨ̀bwènkə̀.’
21 E, voltando aquele servo, anunciou estas coisas ao seu senhor. Então o pai de família, indignado, disse ao seu servo: Sai depressa pelas ruas e bairros da cidade, e traze aqui os pobres, e aleijados, e mancos e cegos.
22 Ŋ̀gàŋàfàꞌà wa à ghɛ̀ɛ̀ mə̂ m̀bɨɨ nswoŋ mə, ‘Taà, wa ànnù yìi mə ò swoŋ mə tâ mə̀ ghɛɛ ŋghɨ̀rə̀ aa, mə̀ ghɨ̀rə̀ mə̂, lâ àbwarə a burə̀ a mbo bə̀ bî ghàꞌàtə̀.’
22 E disse o servo: Senhor, feito está como mandaste; e ainda há lugar.
23 Masà wa a ghɛɛ̀ nɨ̂ m̀bìì ǹswoŋ a mbo ŋ̀gàŋàfàꞌâ yì wa mə, ‘Ghɛ̀ɛ nɨ̂ ɨ̀yàa ɨtsɨ̀m bo bɨ̀ a mum mɨ̀fuꞌu mɨ̀tsɨ̀m, ŋ̀gaansə bə̂ bìi mə ò yə aa mə tâ bo zi, ta tâ ǹdâ yà ɨ̀ luu.’
23 E disse o senhor ao servo: Sai pelos caminhos e valados, e força-os a entrar, para que a minha casa se encha.
24 Mə̀ swoŋ tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋ a mbo wò mə, kaa ŋù wa yì tsù mə bɨ kɨ̀ fòo ntwoŋə aa kaa à ka waꞌǎ ayoo wa adɨgə adinǎ mə̀ yweꞌetə̀.”
24 Porque eu vos digo que nenhum daqueles homens que foram convidados provará a minha ceia.
25 Ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ ɨ lɛ sɨ yòŋə̀ nɨ a njɨm Yesu; a karɨkə̀ yi nswoŋ a mbo bo mə,
25 Ora, ia com ele uma grande multidão; e, voltando-se, disse-lhe:
26 “Ŋù à bə kɨ yòŋə̀ nàa, ɨ tuu taà yì, nɨ̂ ǹdè yì, nɨ̂ ŋ̀gwɛ̂ yì, nɨ bɔɔ̀ bim nɨ bɔɔ bɨ maà yi bî bâŋnə̀ nɨ bì bâŋgyɛ̀ ɨ tuu, ɨ tuu ɨbɨɨ nû yi yumbɔŋ, ɨ kɨɨ tuu boŋ kaa mbə waꞌǎ ŋgàŋyəgə̂nnù ghà bə̂.
26 Se alguém vier a mim, e não aborrecer a seu pai, e mãe, e mulher, e filhos, e irmãos, e irmãs, e ainda também a sua própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 Ŋù yìi mə à sɨ̌ ati bàŋnə̀ bàŋnə̂ yi beꞌè ŋ̀ka nyoŋə nàa laa, kaa m̀bə waꞌǎ ŋgàŋyəgə̂nnû ghà bə̂.
27 E qualquer que não levar a sua cruz, e não vier após mim, não pode ser meu discípulo.
28 Ǹloŋ mə ŋù nɨ̀bù yìi mə a lɔ̀ɔ mbɔɔ ǹdânɨ̀kàŋ kaa waꞌà fòò ǹtswe a nsyɛ, ǹtaŋtə ndùu njoo jìi mə yu ka màŋsə nda ya ghu mbɔŋ nlɔ̀gɨ̀nə̀ aa, à nɨ̂ wò lɛ?
28 Pois qual de vós, querendo edificar uma torre, não se assenta primeiro a fazer as contas dos gastos, para ver se tem com que a acabar?
29 À bə tuu maa ajàŋ taŋtə, ɨ bàŋnə fòo tumə atsənda, tsuu ŋghɛ̀ɛ̀ nɨ̀ m̀bìì a màŋsə̂ ǹda ya ɨ zi, boŋ bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bìi mə bɨ yə nda ya aa bɨ ka kɨ wyɛ̀ nìi,
29 Para que não aconteça que, depois de haver posto os alicerces, e não a podendo acabar, todos os que a virem comecem a escarnecer dele,
30 ɨ swoŋə nɨ mə, ‘Ŋù ghû à kɨ̀ lɔ̀gɨ̀nə̂ ŋ̀ghùrə̂ ǹdâ, ɨ̀ tsyà mə̂ yi a mmàŋsə̂.’
30 Dizendo: Este homem começou a edificar e não pôde acabar.
31 Kə̀ m̀fɔ̀ yî mɔ̀ꞌɔ à tswe ghu mə mbə a ka ŋghɛɛ a mmàꞌâ ǹtsò bô m̀fɔ̀ yî mɔ̀ꞌɔ, kaa waꞌà a nsyɛ tswê, ǹtaŋtə mə mbə yu lɔgə̀ bə̌ ntsùꞌù nɨghum mmɨrə ŋghaꞌa a mfɔ̀ yî mɔꞌɔ yìi mə à tswe nɨ̀ bə̌ ntsùꞌù mɨghum mi mbaa aa ɛ?
31 Ou qual é o rei que, indo à guerra a pelejar contra outro rei, não se assenta primeiro a tomar conselho sobre se com dez mil pode sair ao encontro do que vem contra ele com vinte mil?
32 M̀bə a yə mə mbə yu waꞌà ghaꞌa, boŋ à ka too bə̂ a noò yìi mə mfɔ̀ yì mɔ̀ꞌɔ wa à bùrə a sàꞌa aghaꞌa aa, mə mbə yu tsuꞌunə̀ ǹtsò wa, tâ bo yu tswe nɨ̂ m̀bɔɔnə̂.
32 De outra maneira, estando o outro ainda longe, manda embaixadores, e pede condições de paz.
33 Mə̀ tɨgə̀ ǹswoŋə nɨ a mbo bù aa mə, ŋù tsù yìi mə à sɨ̌ njoò tsɨ̀m jìi mə à tswe nɨ ju tuu aa, kaa m̀bə waꞌà ŋ̀gàŋyəgə̂nnù ghà bə̂.
33 Assim, pois, qualquer de vós, que não renuncia a tudo quanto tem, não pode ser meu discípulo.
34 “Fɨ̀ŋgwaŋ fɨ bɔŋə̀; Lâ m̀bə fɨ̀ŋgwaŋ fɨ tuu nìi bǔ kɨ lìì, boŋ bɨ ka tɨgə bǔ ghɨ̀rə aa mə akə tâ fɨ̀ bǔ ka nlii aa ɛ?
34 Bom é o sal; mas, se o sal degenerar, com que se há de salgar?
35 Fɨ bə tuu bǔ kɨ lìì boŋ kaa fɨ sɨ̀ nɨ̂ àfàꞌà bû ǹtswe; kaa waꞌà kɨ̀ ŋ̀kuꞌunə a nnɨŋ a nsyɛ bo bɨ̀ a bɔꞌɔ̀ ǹtsàꞌà. Ŋù yìi mə à tswe nɨ̂ ɨ̀tôŋnə̀ a nyuꞌu aa, tâ à yuꞌu.”
35 Nem presta para a terra, nem para o monturo; lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.