Lucas 11
Bafut (BFD) vs NVI
1 Yesu à lɛ sɨ tsàꞌàtə̀ Nwî a adɨgə yî mɔꞌɔ, à màŋsə̀ mə aa, ŋ̀gàŋyəgə̂nnù yì yî mɔ̀ꞌɔ a swoŋ ghu mbo mə, “M̀màꞌàmbî, dɨ̀ꞌɨ ntsàꞌàtə Nwî a mbo bìꞌì, tsǒ mə Jɔn à lɛ ndɨ̀ꞌɨ̀ a mbo ŋgǎŋyəgə̂nnù ji aà.”
1 Certo dia Jesus estava orando em determinado lugar. Tendo terminado, um dos seus discípulos lhe disse: "Senhor, ensina-nos a orar, como João ensinou aos discípulos dele".
2 Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ kɨɨ tɨ tsàꞌàtə̀ Nwî nɨ̀ swoŋ mə: ‘Taà yìꞌì, ghɨ̀rə tâ bìꞌi ka ŋghaꞌasə Ɨkûm ghô. Tâ ànnù nɨfɔ̂ yo à zi.
2 Ele lhes disse: "Quando vocês orarem, digam: ‘Pai! Santificado seja o teu nome. Venha o teu Reino.
3 Ka mfa mɨjɨ mìi mə mɨ kuꞌunə a mbo bìꞌì aa a njwi njwî;
3 Dá-nos cada dia o nosso pão cotidiano.
4 ŋ̀kɨ ŋka nlìꞌìnə̀ nɨ̂ ɨ̀fansənnù jiꞌi, nloŋ mə bìꞌi ŋkɨɨ nliꞌinə nɨ̂ jì bə̂ bìi mə bɨ fànsə a nu bìꞌì aà; ǹtsuu kɨ bii bìꞌì ka ŋwo nɨ̂ àkwàꞌànə̀ bə̂.’ ”
4 Perdoa-nos os nossos pecados, pois também perdoamos a todos os que nos devem. E não nos deixes cair em tentação’ ".
5 A bû ǹswoŋ a mbo bo mə, “M̀bə ŋù nɨ̀bô ghùù a ghɛɛ̀ a mbo nsûkàꞌâ yì nɨ̂ ǹtɨɨ ɨtugə nswoŋ ghu mbo mə, ‘Ǹsû ghà, tsɔꞌɔsə gha nɨ̀ ŋ̀kya abaa ji tarə;
5 Então lhes disse: "Suponham que um de vocês tenha um amigo e que recorra a ele à meia-noite e diga: ‘Amigo, empreste-me três pães,
6 ǹloŋ mə ǹsû ghà yî mɔ̀ꞌɔ à lo nɨghaa a asàꞌa aghaꞌa nzì, kaa mə̀ waꞌà nɨ̂ àyoo nɨjɨ a mfa ghu mbo tswê.’
6 porque um amigo meu chegou de viagem, e não tenho nada para lhe oferecer’.
7 M̀bə nsû yì wa a nɔŋə a ɨkuu ŋkwiꞌi ghu mbo mə, ‘Tsùu ŋgɨꞌɨ a mbo mə̀ fa; mə̀ tsètə̀ mə abàꞌâ yâ, bìꞌi bɨ̀ bɔɔ̀ ba nɔ̂ŋtə̀; kaa mbə mə̀ waꞌà bù m̀bɨɨnə a mfâ àyoo a mbo wò.’
7 "E o que estiver dentro responda: ‘Não me incomode. A porta já está fechada, e meus filhos estão deitados comigo. Não posso me levantar e lhe dar o que me pede’.
8 Mə̀ swòŋ a mbo bù mə, mbə tuu bɨ̀ɨ̀nə fa ayoo ghu mbo mə à nɨ nsûkàꞌâ yì aa, lâ ǹyoŋə ajàŋ yìi mə à ghɛ̀ɛ nɨ̂ m̀bìì ŋ̀ka mbetə kaa waꞌà lò aa, à ka bɨ̀ɨ̀nə fa njoò tsɨ̀m jìi mə a lɔ̀ɔ̀ aà.
8 Eu lhes digo: embora ele não se levante para dar-lhe o pão por ser seu amigo, por causa da importunação se levantará e lhe dará tudo o que precisar.
9 Ma mùu ajàŋ, mə̀ swòŋə a mbo bù mə: Nɨ ka mbetə boŋ bɨ ka fa a mbo bù; nɨ̀ ka nlɔɔ boŋ nɨ̀ ka yə; nɨ̀ ka ŋkwɛntə boŋ bɨ̀ ka ŋaꞌa fa a mbo bù.
9 "Por isso lhes digo: Peçam, e lhes será dado; busquem, e encontrarão; batam, e a porta lhes será aberta.
10 Ǹloŋ mə ŋù ǹtsɨ̀m yìi a betə aa, a kwɛrə; ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə a kɨɨ nlɔɔ aa a yə̂. Ŋù yìi mə a kwɛ̀ntə̀ aa bɨ kɨɨ̀ ŋ̀naꞌa ghu mbô.
10 Pois todo o que pede, recebe; o que busca, encontra; e àquele que bate, a porta será aberta.
11 Tà yî tsù à tswe a tɨtɨ̀ɨ bù mə mbə mû yì a betə fɨbwɛ̀, a tswe tɨ̀ fa fɨ̀bwɛ̀ m̀baŋnə mfa bə no ghu mbo
11 "Qual pai, entre vocês, se o filho lhe pedir um peixe, em lugar disso lhe dará uma cobra?
12 kə̌ a betə nɨbòò nɨ ŋgu ghu mbo a bâŋnə̀ m̀fa bə̂ àŋgaa ghu mbo aa ɛ?
12 Ou se pedir um ovo, lhe dará um escorpião?
13 M̀bə bù bìi mə nɨ̀ nɨ ŋgǎŋghɨ̀rə ɨnnù jɨ̂ bɨ aa, nɨ̀ zi ajàŋ yìi mbə nɨ̀ ka mfa njoo jì sɨgɨ̀nə̀ a mbo bɔɔ̀ buu, nɨ̀ sɨ̀ waꞌatə̀ mə mbə Taà ghùù yìi mə à tswe a aburə aa a naŋsə ŋkɔŋtə a mfâ Àzwî yi a mbo bə̀ bìi mə bɨ betə nɨ̂ yi ghu aa ɛ?”
13 Se vocês, apesar de serem maus, sabem dar boas coisas aos seus filhos, quanto mais o Pai que está no céu dará o Espírito Santo a quem o pedir! "
14 Yesu à lɛ sɨ fiꞌi azwì yî bɨ yìi mə a lɛ mbə yî tɨ ghàà; nòò yìi mə àzwì yî bɨ ya a lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ aa, àkɨkoꞌo ya a lɔ̀gɨ̀nə̀ ŋka ŋghaa bə̀ bìi bɨ lɛ nyə aa bɨ yɛrə tsiꞌǐ mbə̂ ànnù.
14 Jesus estava expulsando um demônio que era mudo. Quando o demônio saiu, o mudo falou, e a multidão ficou admirada.
15 La bo bî mɔꞌɔ bâŋnə̀ ǹswoŋ mə, “A fiꞌi nɨ̂ ɨ̀zwì jî bɨ ntsyà aa a njɨ̌m Beezebul, m̀fɔ̀ ɨ̀zwì jî bɨ wâ.”
15 Mas alguns deles disseram: "É por Belzebu, o príncipe dos demônios, que ele expulsa demônios".
16 La bə̀ bya bǐ mɔꞌɔ, a ŋkwàꞌànə yu, bɨ bâŋnə̀ ǹswoŋ mə, tâ à ghɨrə annù yî yɛ̌yɛrə a ndɨ̀ꞌɨ mə Nwì à tswe bo yu.
16 Outros o punham à prova, pedindo-lhe um sinal do céu.
17 M̀bə yìi mə Yesu à lɛ nzi mmɔ̀ɔ̀ntə̂ jyaa aa, a swoŋ a mbo bo mə, “Àlaꞌa yìi mə a yatə waa ntəə a atutu, nto nɨ̂ waa bo nɨ bo aa, a wàŋsə̀ ŋ̀wo. Ŋ̀gwɛ̀ꞌɛ̀ yìi mə ɨ̀ kɨ nyàtə̀ waa laa, ɨ kɨɨ̀ ŋ̀waŋsə ŋwò.
17 Jesus, conhecendo os seus pensamentos, disse-lhes: "Todo reino dividido contra si mesmo será arruinado, e uma casa dividida contra si mesma cairá.
18 M̀bə a bə mə Satan à kɨ nyàtə̀ yi, boŋ à ka kɨ to nìi yumbɔŋ, tâ ànnù nɨfɔ̀ yi təə mə akə aa ɛ? Ǹloŋ mə nɨ̀ swoŋ mə mə fiꞌi ɨzwì jî bɨ aa nɨ̂ mɨ̀dàꞌà mɨ Beezebul.
18 Se Satanás está dividido contra si mesmo, como o seu reino pode subsistir? Digo isso porque vocês estão dizendo que expulso demônios por Belzebu.
19 Mbə mə̀ ka mfiꞌi ɨzwì jî bɨ aa nɨ mɨ̀dàꞌà mɨ Beezebul, boŋ bɔɔ̀ buu tɨgə mfiꞌi aa nɨ̀ mɨ̀dàꞌà mɨ wo aa ɛ? M̀bɛɛ mə a bə maa ajàŋ aa, à nɨ bo bìi mə bo ka yǐ tɨgə tsə̀rə ɨ saꞌà ghuu.
19 Se eu expulso demônios por Belzebu, por quem os expulsam os filhos de vocês? Por isso, eles mesmos estarão como juízes sobre vocês.
20 Lâ m̀bə a bə mə mə fiꞌi ɨzwì jî bɨ aa nɨ mɨ̀dàꞌà mɨ Nwî boŋ ànnù nɨfɔ̀ Nwî à zì mə a mbo bù.
20 Mas se é pelo dedo de Deus que eu expulso demônios, então chegou a vocês o Reino de Deus.
21 “Nòò yìi mə ǹtɨ̀ɨ̀ ŋù, yìi mə à tswe nɨ̂ ǹjoo mɨtsəꞌə a bɛ ndùgə̂ yì aa, ǹjoò ji ɨ tswe nɨ mbɔɔnə̂;
21 "Quando um homem forte, bem armado, guarda sua casa, seus bens estão seguros.
22 Lâ m̀bə nyərə yìi mə à tɨ̀nsə ntsyàtə̀ yi aa, mbə a zi boŋ à ka kwɛrə njoo mɨtsəꞌə jya mə à nɨŋ ntɨɨ̀ yì ghu aa, ɨ sɛꞌɛ njoò ji tsiꞌì tsɨ̀m ɨ yàtə.
22 Mas quando alguém mais forte o ataca e vence, tira-lhe a armadura em que confiava e divide os despojos.
23 Ŋù yìi mə à sɨ njɨ̀m yà bii aa, à bii aa njɨ̌m ŋgàŋkɨ̀bàâ yà. Ŋù yìi mə à sɨ ghotə aa, a bàŋnə̀ njaꞌa aa jàꞌà.
23 "Aquele que não está comigo é contra mim, e aquele que comigo não ajunta, espalha.
24 “Nòò yìi mə àzwì yî bɨ a fɛꞌɛ a nu ŋù aa, a karə a nɨ̂ àdɨ̀gə̀ yìi mə kaa ŋ̀kì ɨ sɨ̀ ghu tswê aa, ǹlɔɔ nɨ mə mbə yu mɨɨ̀ntə̀ ghu lɛ; a tuu yə aa, a swoŋ mə ‘mə̀ ka bù bɨ̀ɨ̀ gha fu a nda yìi mə mə̀ fɛ̀ꞌɛ ghu aà.’
24 "Quando um espírito imundo sai de um homem, passa por lugares áridos procurando descanso, e não o encontrando, diz: ‘Voltarei para a casa de onde saí’.
25 A tɨ bɨ̀ɨ̀ ǹyə mə bɨ yɛ̀ꞌɛ̀ mə nda ya ɨ laa ŋkùꞌùnə̀,
25 Quando chega, encontra a casa varrida e em ordem.
26 boŋ à ka ghɛ̀ɛ bǔ bɨɨ nɨ̂ ɨ̀zwì ji sàmbaa jì bɨ jî dàŋ jìi ɨ bɨꞌɨ ntsyàtə̀ yi, ɨ zî ŋ̀kuꞌusə yi ghu tâ bo bo kuu ŋkuu ntswe ghu; bɛɛ ɨ kuu maa noò boŋ ǹtswê ŋù wa ɨ̀ ka bɨꞌɨ tsyàtə ajàŋ yìi à lɛ mbə a mbìì aà.”
26 Então vai e traz outros sete espíritos piores do que ele, e entrando passam a viver ali. E o estado final daquele homem torna-se pior do que o primeiro".
27 Àjàŋ mə Yesu à lɛ mmàŋsə nswoŋə ma jû ɨ̀nnù aa, màŋgyɛ̀ yî mɔ̀ꞌɔ wa atɨtɨ̀ɨ nɔ̀ɔ̀ a swoŋ ghu mbo mə, “M̀bɔɔnə a mbo màŋgyɛ̀ yìi mə à lɛ njwe gho aa bo bɨ a nɨ̂ m̀bɨɨ mìi mə mɨ lɛ nɔŋsə gho aà!”
27 Quando Jesus dizia estas coisas, uma mulher da multidão exclamou: "Feliz é a mulher que te deu à luz e te amamentou".
28 La Yesu a bâŋnə̀ ŋ̀kwiꞌi mə, “M̀bɔɔnə ɨ̀ bàŋnə̀ ǹtswe aa a mbo bə̀ bìi mə bɨ yuꞌu nɨghàà nɨ Nwî ǹləə aà!”
28 Ele respondeu: "Antes, felizes são aqueles que ouvem a palavra de Deus e lhe obedecem".
29 Nòò yìi mə nnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa ɨ lɛ nlɔ̀gɨ̀nə̀ ŋ̀ka ŋghaꞌatə aa, Yesu a beꞌenə̀ ŋka nswoŋə mə, “Nɨ̀wàà nɨ bə̂ buà tsɨ̂tɔ̀ŋ à nɨ nɨ̀wàà nî bɨ̂; bɨ lɔ̀ɔ nyə̂ àlènsə̀, la kaa mə̀ ka waꞌǎ alènsə̀ yi dàŋ a mbo bo fa ntsya alènsə̀ Jonah.
29 Aumentando a multidão, Jesus começou a dizer: "Esta é uma geração perversa. Ela pede um sinal miraculoso, mas nenhum sinal lhe será dado, exceto o sinal de Jonas.
30 Ǹloŋ mə ajàŋ yìi mə Jonah à lɛ mbə alènsə̀ a mbo baNineveh aa, àâ ŋ̀gɨ̌ŋ ŋgɨ̀ŋ àjàŋ yìi mə Mu Ŋù à ka bə alènsə̀ a mbo nuà nɨ̀wàà.
30 Pois assim como Jonas foi um sinal para os ninivitas, o Filho do homem também o será para esta geração.
31 M̀fɔ̀ màŋgyɛ̀ wa yìi mə à lɛ nlò a mbùꞌù ǹtii aa, à ka yǐ bɨ̀ɨ̀nə a noò ǹtsɔ̀ꞌɔ̀tə̀ mɨsaꞌa bo bɨ̀ nɨ̀wàà nɨ bə̂ bû tsɨ̂tsɔ̀ŋ ɨ nɨŋə wa a ɨsaꞌà. Ǹloŋ mə à lɛ nlo a nlwìꞌî m̀bi yù, ǹzi a a nyuꞌu nɨ̀ghàà nɨ mɨtsyɛ̀ a mbo M̀fɔ̀ Solomon, lâ yə̂ nɨ̀, ŋù yìi mə à kɔ̀ꞌɔ̀nə ntsyàtə̀ Solomon aa, à ghuà a tɨtɨ̀ɨ bù.
31 A rainha do Sul se levantará no juízo com os homens desta geração e os condenará, pois ela veio dos confins da terra para ouvir a sabedoria de Salomão, e agora está aqui o que é maior do que Salomão.
32 Bə̀ bɨ Nineveh ka yǐ bɨ̀ɨ̀nə a noò ǹtsɔ̀ꞌɔ̀tə mɨ̀saꞌa, ɨ təə bo bɨ̀ nɨ̀wàà nɨ bə̂ buà tsɨ̂tsɔ̀ŋ, ɨ nɨŋə waa a ɨsaꞌa à; ǹloŋ mə baNineveh lɛ mbəŋkə mɨ̂ntɨɨ̀ myaa wa noò mə Jonah à lɛ ŋghàà a mbo bo aà, lâ yə nɨ̀, ŋù yìi mə à kɔ̀ꞌɔ̀nə ntsyàtə̀ Jonah aa, à ghuà mə a tɨtɨ̀ɨ bù.”
32 Os homens de Nínive se levantarão no juízo com esta geração e a condenarão; pois eles se arrependeram com a pregação de Jonas, e agora está aqui o que é maior do que Jonas".
33 “Kaa ŋù à laa ŋwaꞌà nɨ̂ lâm kosə̀ ŋ̀ghɛɛ nnɨŋə nɨ a atà, kə̀ m̀bu nlɔ̀gə̀ nɨ̂ àntɔ̀ɔ̀ ŋ̀kusə ghu, kaa kɨꞌɨ̀ kɨ̀ɨ̀ ŋ̀kosə nnɨŋə nɨ a njiꞌì ɨ̀kùù. Ŋù a kɨɨ ŋkosə lâm, a tɛꞌɛ aa a atu atɛtə̀ tà ŋù tɨ kuu a nda a yə̂ ŋ̀kàꞌà wâ.
33 "Ninguém acende uma candeia e a coloca em lugar onde fique escondida ou debaixo de uma vasilha. Pelo contrário, coloca-a no lugar apropriado, para que os que entram possam ver a luz.
34 Nɨ̀liꞌì no laa mbə lâm ɨbɨɨnû ghô. Nɨ̀liꞌì no bə tswe sɨgɨnə̀, bəə boŋ mbɨ̀ɨ̀nû yǒ ntsɨ̀m ɨ̀ luu nɨ̀ ŋ̀kàꞌà. Lâ nɨ bə tsuu ɨ sɨgɨnə̌ tswe boŋ m̀bɨ̀ɨ̀nû yǒ ntsɨ̀m ɨ̀ luu nɨ̀ m̀fiì ɨ̀dɨ̀gə̀.
34 Os olhos são a candeia do corpo. Quando os seus olhos forem bons, igualmente todo o seu corpo estará cheio de luz. Mas quando forem maus, igualmente o seu corpo estará cheio de trevas.
35 M̀bə yìi mə a bə ma mùu ajàŋ aa, nɨ̀ ka ntsyɛsə tâ ŋ̀kàꞌà yìi mə ɨ tswe a nu bù aa, ɨ tsuu bàŋnə bəŋ tɨgə ɨtugə̀.
35 Portanto, cuidado para que a luz que está em seu interior não sejam trevas.
36 Mbə ɨbɨɨnû ghuu tsɨ̀m ɨ luu nɨ̂ ŋ̀kàꞌà, ǹtsuu nɨ̂ àdɨ̀gə̀ yî fìì tswe, boŋ ɨ ka kɨ naŋsə ta, tsiꞌì tsǒ lâm yìi mə a ta nɨ a nu bə̀ m̀fa nɨ̀ ŋ̀kàꞌà aà.”
36 Logo, se todo o seu corpo estiver cheio de luz, e nenhuma parte dele estiver em trevas, estará completamente iluminado, como quando a luz de uma candeia brilha sobre você".
37 Yesu a burə kɨ ghàa ŋù baFarɨsai yî mɔ̀ꞌɔ a twoŋə̀ yi mə tâ à zi njɨ a nda yu; Yesu a ghɛɛ̀ ghu nda bo yu jɨ̂.
37 Tendo terminado de falar, um fariseu o convidou para comer com ele. Então Jesus foi, e reclinou-se à mesa;
38 Ànnù a tsyâ ŋù baFarɨsaì wa ajàŋ yìi mə à lɛ nyə Yesu a jɨ tɨ̀ghə̂ à fòo nsìꞌi mbô mi aà.
38 mas o fariseu, notando que Jesus não se lavara cerimonialmente antes da refeição, ficou surpreso.
39 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, bù ba Farɨsai, nɨ sìꞌi ndɔŋ bo bɨ̀ ɨ̀kaŋ tsiꞌì a abɛɛ abɛɛ, la a mum, nɨ̀ bâŋnə̀ ǹluu nɨ̂ ɨ̀nnù jî bɨ, ŋkɨɨ mbaŋnə nɨ̂ ǹjoo bə̂ ŋ̀kwɛrə,
39 Então o Senhor lhe disse: "Vocês, fariseus, limpam o exterior do copo e do prato, mas interiormente estão cheios de ganância e da maldade.
40 ɨtɨ̀rə ndə jî tsu! Nɨ̀ sɨ̀ zi mə ŋù yìi mə à lɛ naŋsə abɛɛ laa, a nɨ yu mə à lɛ ŋkɨ nnaŋsə mum aa ɛ?
40 Insensatos! Quem fez o exterior não fez também o interior?
41 Lâ tâ nɨ̀ baŋnə mfa njoò tsɨ̀m ghu mum a ŋkwɛtə ŋgàŋə̂fum ghu, nɨ̀ bə ghɨ̀rə̀ ma mùu ajàŋ, boŋ a ka bə annu yìi a kuꞌunə aà, tâ ǹjoò tsɨ̀m a mbo bù ɨ̀ laa.
41 Mas dêem o que está dentro do prato como esmola, e verão que tudo lhes ficará limpo.
42 “Lâ ŋ̀gɨꞌɨ yì ŋ̀wè a nu bù m̀bâ baFarɨsai! Ǹloŋ mə nɨ lɔ̀gə̀ nɨ̂ ǹjoo aghɔ̀ꞌɔ̀ bo bɨ̀ bàmbɔ̀rə̂ buu ǹyatə nɨ̀ nɨ̂ ɨ̀tɨɨ nɨ̀ghum, mfa nɨ̂ àtɨ̀ɨ̀ yì fùùrə̀ a mbo Nwì, lâ kaa waꞌà nɨ̂ ànnù yìi mə a tsinə aa ghɨ̀rə, kaa waꞌà nɨ̂ Nwî kɨɨ ŋkɔŋə; boŋ nɨ ghɨ̀rə̀ nɨ̂ ɨ̀nnù ma jû tsiꞌì tsɨ̀m, kaa waꞌà nɨ̀ ji mɔꞌɔ màꞌàtə̀.
42 "Ai de vocês, fariseus, porque dão a Deus o dízimo da hortelã, da arruda e de toda a sorte de hortaliças, mas desprezam a justiça e o amor de Deus! Vocês deviam praticar estas coisas, sem deixar de fazer aquelas.
43 Ŋ̀gɨꞌɨ yì ŋ̀wè a nu bù mbâ baFarɨsai! Ǹloŋ mə nɨ kɔ̀ŋə a ntswe nɨ̂ ɨ̀lə̀ŋ jìi mə ɨ kɔꞌɔnə aa a mûm ǹdaŋghòtə bù, ŋ̀kɔŋə nɨ mə tâ bə̀ ka nzi ntsàꞌàtə̀ nɨ̂ ghuu a ɨdɨgə mɨtaa,
43 "Ai de vocês, fariseus, porque amam os lugares de honra nas sinagogas e as saudações em público!
44 Ŋ̀gɨꞌɨ yì ŋ̀wè a nu bù! Ǹloŋ mə nɨ̀ bə aa tsiꞌì tsǒ mɨ̀syɛ̀ mìi mə kaa bɨ sɨ̀ lênsə̀, kaa bə̀ waꞌà yə̂, ǹtsya ghu ɨtu tɨ̀ zî.”
44 "Ai de vocês, porque são como túmulos que não se vêem, por sobre os quais os homens andam sem o saber! "
45 Ŋù yî mɔ̀ꞌɔ a tɨtɨ̀ɨ ŋgǎŋndɨꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ jya a kwiꞌi a mbo Yesu mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù, ò swoŋ ma mùu ajàŋ ŋkɨɨ mbəgɨtə aa yiꞌi.”
45 Um dos peritos na lei lhe respondeu: "Mestre, quando dizes essas coisas, insultas também a nós".
46 Yesu a swoŋ mə, “Ŋ̀gɨꞌɨ yì ŋ̀wè a nu bù m̀bâ ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀! Ǹloŋ mə nɨ bèꞌèsə̀ bə̂ nɨ̂ àbèꞌè yìi mə a tsya waa a mbèꞌê. Kaa bù bûmbɔŋ kaa nɨ̀ waꞌà zî àjàŋ yìi mə mbə nɨ̀ tɛꞌɛ̀ ŋ̀koontə abèꞌè ma yû kə̌ ŋkwɛtə waa tâ bo beꞌe.
46 "Quanto a vocês, peritos na lei", disse Jesus, "ai de vocês também! porque sobrecarregam os homens com fardos que dificilmente eles podem carregar, e vocês mesmos não levantam nem um dedo para ajudá-los.
47 Ǹdɔ̀ɔ̀ a atu bù! Ǹloŋ mə nɨ bɔɔ mɨsyɛ̀ mɨ ŋgǎŋntoo Nwì jìi mə bɨ̀taà buu lɛ nzwitə aà.
47 "Ai de vocês, porque edificam os túmulos dos profetas, sendo que foram os seus próprios antepassados que os mataram.
48 Maa ajàŋ nɨ̀ nɨ bɨ̀yəfə ŋkɨɨ mbeentə nɨ ɨnnù jìi mə bɨ̀taà buu lɛ mbùꞌù aà; ǹloŋ mə bo lɛ nzwitə waa, nɨ̀ bâŋnə̀ m̀bɨɨnə mbɔɔ mɨsyɛ̀ myaa.
48 Assim vocês dão testemunho de que aprovam o que os seus antepassados fizeram. Eles mataram os profetas, e vocês lhes edificam os túmulos.
49 M̀bə yìi mə a bə ma la aa, mɨ̀tsyɛ̀ mɨ Nwî mɨ swoŋ mə, ‘Mə̀ ka too ŋgǎŋtoo jya, bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋnswoŋə annù Nwî tâ bo zwitə bî mɔꞌɔ ŋkɨ ŋka ntsɔꞌɔ akòrə̀ bî mɔꞌɔ,’
49 Por isso, Deus disse em sua sabedoria: ‘Eu lhes mandarei profetas e apóstolos, dos quais eles matarão alguns, e a outros perseguirão’.
50 ta tâ àləə ŋgǎŋntoo Nwî tsɨ̀m, yìi mə bɨ lɛ nsaansə nlɔgɨnə a nlɔ̀gɨ̀nə mbi aa, ta bɨ̀ betə a mbo nɨ̀wàà nɨ bə̂ buà,
50 Pelo que, esta geração será considerada responsável pelo sangue de todos os profetas, derramado desde o princípio do mundo:
51 ǹlɔgɨnə nɨ̂ àləə Abel ŋghɛɛ nyweꞌe nɨ̂ à yì Zechariah yìi mə bɨ lɛ nzwitə a tɨtɨ̀ɨ nɨ̀kèntə̀ nɨ màꞌanwì bo bɨ̀ Àdɨgə ya yìi mə a laa màŋsə aà. Ɨ̀ɨ̀ŋə, mə̀ swoŋə a mbo bù mə bɨ ka yǐ betə aləə̀ yaa a mbo nɨ̀wàà nɨ bə̂ buà.
51 desde o sangue de Abel até o sangue de Zacarias, que foi morto entre o altar e o santuário. Sim, eu lhes digo, esta geração será considerada responsável por tudo isso.
52 Ŋ̀gɨꞌɨ yì ŋ̀wè a nu bù mbâ ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀, ǹloŋ mə nɨ̀ kwɛ̀rə̀ mə̂ bɨ̂key bɨ mɨtsyɛ̀ bìi mə bɨ ŋaꞌa mânjì; nɨ̀ tuu ŋkuu, ŋkɨ ŋkɨŋ bə̂ bî mɔꞌɔ mə tâ bɨ̀ tsuu kɨɨ kuu.”
52 "Ai de vocês, peritos na lei, porque se apoderaram da chave do conhecimento. Vocês mesmos não entraram e impediram os que estavam prestes a entrar! "
53 Àjàŋ yìi mə Yesu à lɛ mmàꞌàtə̀ waa ŋka ŋghɛɛ nii aà, ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ bo bɨ̀ baFarɨsai lɔgɨ̀nnə̀ ŋka lɨgɨtə nɨ̂ ɨ̀nnù jya mə Yesu à lɛ nswoŋə aa tsiꞌì nɨ̀ mɨ̀tɨ̀ɨ̀ ŋ̀kɨɨ mbetə nìi nɨ̂ ɨ̀nnù jî ghàꞌàtə̀,
53 Quando Jesus saiu dali, os fariseus e os mestres da lei começaram a opor-se fortemente a ele e a interrogá-lo com muitas perguntas,
54 mə mbə a swoŋə̀ ànnù yî bɨ yì tsu tâ bo tswa yi.
54 esperando apanhá-lo em algo que dissesse.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.