Lucas 11
Bafut (BFD) vs ARA
1 Yesu à lɛ sɨ tsàꞌàtə̀ Nwî a adɨgə yî mɔꞌɔ, à màŋsə̀ mə aa, ŋ̀gàŋyəgə̂nnù yì yî mɔ̀ꞌɔ a swoŋ ghu mbo mə, “M̀màꞌàmbî, dɨ̀ꞌɨ ntsàꞌàtə Nwî a mbo bìꞌì, tsǒ mə Jɔn à lɛ ndɨ̀ꞌɨ̀ a mbo ŋgǎŋyəgə̂nnù ji aà.”
1 De uma feita, estava Jesus orando em certo lugar; quando terminou, um dos seus discípulos lhe pediu: Senhor, ensina-nos a orar como também João ensinou aos seus discípulos.
2 Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ kɨɨ tɨ tsàꞌàtə̀ Nwî nɨ̀ swoŋ mə: ‘Taà yìꞌì, ghɨ̀rə tâ bìꞌi ka ŋghaꞌasə Ɨkûm ghô. Tâ ànnù nɨfɔ̂ yo à zi.
2 Então, ele os ensinou: Quando orardes, dizei:
3 Ka mfa mɨjɨ mìi mə mɨ kuꞌunə a mbo bìꞌì aa a njwi njwî;
3 o pão nosso cotidiano dá-nos de dia em dia;
4 ŋ̀kɨ ŋka nlìꞌìnə̀ nɨ̂ ɨ̀fansənnù jiꞌi, nloŋ mə bìꞌi ŋkɨɨ nliꞌinə nɨ̂ jì bə̂ bìi mə bɨ fànsə a nu bìꞌì aà; ǹtsuu kɨ bii bìꞌì ka ŋwo nɨ̂ àkwàꞌànə̀ bə̂.’ ”
4 perdoa-nos os nossos pecados, pois também nós perdoamos a todo o que nos deve;
5 A bû ǹswoŋ a mbo bo mə, “M̀bə ŋù nɨ̀bô ghùù a ghɛɛ̀ a mbo nsûkàꞌâ yì nɨ̂ ǹtɨɨ ɨtugə nswoŋ ghu mbo mə, ‘Ǹsû ghà, tsɔꞌɔsə gha nɨ̀ ŋ̀kya abaa ji tarə;
5 Disse-lhes ainda Jesus: Qual dentre vós, tendo um amigo, e este for procurá-lo à meia-noite e lhe disser: Amigo, empresta-me três pães,
6 ǹloŋ mə ǹsû ghà yî mɔ̀ꞌɔ à lo nɨghaa a asàꞌa aghaꞌa nzì, kaa mə̀ waꞌà nɨ̂ àyoo nɨjɨ a mfa ghu mbo tswê.’
6 pois um meu amigo, chegando de viagem, procurou-me, e eu nada tenho que lhe oferecer.
7 M̀bə nsû yì wa a nɔŋə a ɨkuu ŋkwiꞌi ghu mbo mə, ‘Tsùu ŋgɨꞌɨ a mbo mə̀ fa; mə̀ tsètə̀ mə abàꞌâ yâ, bìꞌi bɨ̀ bɔɔ̀ ba nɔ̂ŋtə̀; kaa mbə mə̀ waꞌà bù m̀bɨɨnə a mfâ àyoo a mbo wò.’
7 E o outro lhe responda lá de dentro, dizendo: Não me importunes; a porta já está fechada, e os meus filhos comigo também já estão deitados. Não posso levantar-me para tos dar;
8 Mə̀ swòŋ a mbo bù mə, mbə tuu bɨ̀ɨ̀nə fa ayoo ghu mbo mə à nɨ nsûkàꞌâ yì aa, lâ ǹyoŋə ajàŋ yìi mə à ghɛ̀ɛ nɨ̂ m̀bìì ŋ̀ka mbetə kaa waꞌà lò aa, à ka bɨ̀ɨ̀nə fa njoò tsɨ̀m jìi mə a lɔ̀ɔ̀ aà.
8 digo-vos que, se não se levantar para dar-lhos por ser seu amigo, todavia, o fará por causa da importunação e lhe dará tudo o de que tiver necessidade.
9 Ma mùu ajàŋ, mə̀ swòŋə a mbo bù mə: Nɨ ka mbetə boŋ bɨ ka fa a mbo bù; nɨ̀ ka nlɔɔ boŋ nɨ̀ ka yə; nɨ̀ ka ŋkwɛntə boŋ bɨ̀ ka ŋaꞌa fa a mbo bù.
9 Por isso, vos digo: Pedi, e dar-se-vos-á; buscai, e achareis; batei, e abrir-se-vos-á.
10 Ǹloŋ mə ŋù ǹtsɨ̀m yìi a betə aa, a kwɛrə; ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə a kɨɨ nlɔɔ aa a yə̂. Ŋù yìi mə a kwɛ̀ntə̀ aa bɨ kɨɨ̀ ŋ̀naꞌa ghu mbô.
10 Pois todo o que pede recebe; o que busca encontra; e a quem bate, abrir-se-lhe-á.
11 Tà yî tsù à tswe a tɨtɨ̀ɨ bù mə mbə mû yì a betə fɨbwɛ̀, a tswe tɨ̀ fa fɨ̀bwɛ̀ m̀baŋnə mfa bə no ghu mbo
11 Qual dentre vós é o pai que, se o filho lhe pedir [pão, lhe dará uma pedra? Ou se pedir] um peixe, lhe dará em lugar de peixe uma cobra?
12 kə̌ a betə nɨbòò nɨ ŋgu ghu mbo a bâŋnə̀ m̀fa bə̂ àŋgaa ghu mbo aa ɛ?
12 Ou, se lhe pedir um ovo lhe dará um escorpião?
13 M̀bə bù bìi mə nɨ̀ nɨ ŋgǎŋghɨ̀rə ɨnnù jɨ̂ bɨ aa, nɨ̀ zi ajàŋ yìi mbə nɨ̀ ka mfa njoo jì sɨgɨ̀nə̀ a mbo bɔɔ̀ buu, nɨ̀ sɨ̀ waꞌatə̀ mə mbə Taà ghùù yìi mə à tswe a aburə aa a naŋsə ŋkɔŋtə a mfâ Àzwî yi a mbo bə̀ bìi mə bɨ betə nɨ̂ yi ghu aa ɛ?”
13 Ora, se vós, que sois maus, sabeis dar boas dádivas aos vossos filhos, quanto mais o Pai celestial dará o Espírito Santo àqueles que lho pedirem?
14 Yesu à lɛ sɨ fiꞌi azwì yî bɨ yìi mə a lɛ mbə yî tɨ ghàà; nòò yìi mə àzwì yî bɨ ya a lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ aa, àkɨkoꞌo ya a lɔ̀gɨ̀nə̀ ŋka ŋghaa bə̀ bìi bɨ lɛ nyə aa bɨ yɛrə tsiꞌǐ mbə̂ ànnù.
14 De outra feita, estava Jesus expelindo um demônio que era mudo. E aconteceu que, ao sair o demônio, o mudo passou a falar; e as multidões se admiravam.
15 La bo bî mɔꞌɔ bâŋnə̀ ǹswoŋ mə, “A fiꞌi nɨ̂ ɨ̀zwì jî bɨ ntsyà aa a njɨ̌m Beezebul, m̀fɔ̀ ɨ̀zwì jî bɨ wâ.”
15 Mas alguns dentre eles diziam: Ora, ele expele os demônios pelo poder de Belzebu, o maioral dos demônios.
16 La bə̀ bya bǐ mɔꞌɔ, a ŋkwàꞌànə yu, bɨ bâŋnə̀ ǹswoŋ mə, tâ à ghɨrə annù yî yɛ̌yɛrə a ndɨ̀ꞌɨ mə Nwì à tswe bo yu.
16 E outros, tentando-o, pediam dele um sinal do céu.
17 M̀bə yìi mə Yesu à lɛ nzi mmɔ̀ɔ̀ntə̂ jyaa aa, a swoŋ a mbo bo mə, “Àlaꞌa yìi mə a yatə waa ntəə a atutu, nto nɨ̂ waa bo nɨ bo aa, a wàŋsə̀ ŋ̀wo. Ŋ̀gwɛ̀ꞌɛ̀ yìi mə ɨ̀ kɨ nyàtə̀ waa laa, ɨ kɨɨ̀ ŋ̀waŋsə ŋwò.
17 E, sabendo ele o que se lhes passava pelo espírito, disse-lhes: Todo reino dividido contra si mesmo ficará deserto, e casa sobre casa cairá.
18 M̀bə a bə mə Satan à kɨ nyàtə̀ yi, boŋ à ka kɨ to nìi yumbɔŋ, tâ ànnù nɨfɔ̀ yi təə mə akə aa ɛ? Ǹloŋ mə nɨ̀ swoŋ mə mə fiꞌi ɨzwì jî bɨ aa nɨ̂ mɨ̀dàꞌà mɨ Beezebul.
18 Se também Satanás estiver dividido contra si mesmo, como subsistirá o seu reino? Isto, porque dizeis que eu expulso os demônios por Belzebu.
19 Mbə mə̀ ka mfiꞌi ɨzwì jî bɨ aa nɨ mɨ̀dàꞌà mɨ Beezebul, boŋ bɔɔ̀ buu tɨgə mfiꞌi aa nɨ̀ mɨ̀dàꞌà mɨ wo aa ɛ? M̀bɛɛ mə a bə maa ajàŋ aa, à nɨ bo bìi mə bo ka yǐ tɨgə tsə̀rə ɨ saꞌà ghuu.
19 E, se eu expulso os demônios por Belzebu, por quem os expulsam vossos filhos? Por isso, eles mesmos serão os vossos juízes.
20 Lâ m̀bə a bə mə mə fiꞌi ɨzwì jî bɨ aa nɨ mɨ̀dàꞌà mɨ Nwî boŋ ànnù nɨfɔ̀ Nwî à zì mə a mbo bù.
20 Se, porém, eu expulso os demônios pelo dedo de Deus, certamente, é chegado o reino de Deus sobre vós.
21 “Nòò yìi mə ǹtɨ̀ɨ̀ ŋù, yìi mə à tswe nɨ̂ ǹjoo mɨtsəꞌə a bɛ ndùgə̂ yì aa, ǹjoò ji ɨ tswe nɨ mbɔɔnə̂;
21 Quando o valente, bem-armado, guarda a sua própria casa, ficam em segurança todos os seus bens.
22 Lâ m̀bə nyərə yìi mə à tɨ̀nsə ntsyàtə̀ yi aa, mbə a zi boŋ à ka kwɛrə njoo mɨtsəꞌə jya mə à nɨŋ ntɨɨ̀ yì ghu aa, ɨ sɛꞌɛ njoò ji tsiꞌì tsɨ̀m ɨ yàtə.
22 Sobrevindo, porém, um mais valente do que ele, vence-o, tira-lhe a armadura em que confiava e lhe divide os despojos.
23 Ŋù yìi mə à sɨ njɨ̀m yà bii aa, à bii aa njɨ̌m ŋgàŋkɨ̀bàâ yà. Ŋù yìi mə à sɨ ghotə aa, a bàŋnə̀ njaꞌa aa jàꞌà.
23 Quem não é por mim é contra mim; e quem comigo não ajunta espalha.
24 “Nòò yìi mə àzwì yî bɨ a fɛꞌɛ a nu ŋù aa, a karə a nɨ̂ àdɨ̀gə̀ yìi mə kaa ŋ̀kì ɨ sɨ̀ ghu tswê aa, ǹlɔɔ nɨ mə mbə yu mɨɨ̀ntə̀ ghu lɛ; a tuu yə aa, a swoŋ mə ‘mə̀ ka bù bɨ̀ɨ̀ gha fu a nda yìi mə mə̀ fɛ̀ꞌɛ ghu aà.’
24 Quando o espírito imundo sai do homem, anda por lugares áridos, procurando repouso; e, não o achando, diz: Voltarei para minha casa, donde saí.
25 A tɨ bɨ̀ɨ̀ ǹyə mə bɨ yɛ̀ꞌɛ̀ mə nda ya ɨ laa ŋkùꞌùnə̀,
25 E, tendo voltado, a encontra varrida e ornamentada.
26 boŋ à ka ghɛ̀ɛ bǔ bɨɨ nɨ̂ ɨ̀zwì ji sàmbaa jì bɨ jî dàŋ jìi ɨ bɨꞌɨ ntsyàtə̀ yi, ɨ zî ŋ̀kuꞌusə yi ghu tâ bo bo kuu ŋkuu ntswe ghu; bɛɛ ɨ kuu maa noò boŋ ǹtswê ŋù wa ɨ̀ ka bɨꞌɨ tsyàtə ajàŋ yìi à lɛ mbə a mbìì aà.”
26 Então, vai e leva consigo outros sete espíritos, piores do que ele, e, entrando, habitam ali; e o último estado daquele homem se torna pior do que o primeiro.
27 Àjàŋ mə Yesu à lɛ mmàŋsə nswoŋə ma jû ɨ̀nnù aa, màŋgyɛ̀ yî mɔ̀ꞌɔ wa atɨtɨ̀ɨ nɔ̀ɔ̀ a swoŋ ghu mbo mə, “M̀bɔɔnə a mbo màŋgyɛ̀ yìi mə à lɛ njwe gho aa bo bɨ a nɨ̂ m̀bɨɨ mìi mə mɨ lɛ nɔŋsə gho aà!”
27 Ora, aconteceu que, ao dizer Jesus estas palavras, uma mulher, que estava entre a multidão, exclamou e disse-lhe: Bem-aventurada aquela que te concebeu, e os seios que te amamentaram!
28 La Yesu a bâŋnə̀ ŋ̀kwiꞌi mə, “M̀bɔɔnə ɨ̀ bàŋnə̀ ǹtswe aa a mbo bə̀ bìi mə bɨ yuꞌu nɨghàà nɨ Nwî ǹləə aà!”
28 Ele, porém, respondeu: Antes, bem-aventurados são os que ouvem a palavra de Deus e a guardam!
29 Nòò yìi mə nnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa ɨ lɛ nlɔ̀gɨ̀nə̀ ŋ̀ka ŋghaꞌatə aa, Yesu a beꞌenə̀ ŋka nswoŋə mə, “Nɨ̀wàà nɨ bə̂ buà tsɨ̂tɔ̀ŋ à nɨ nɨ̀wàà nî bɨ̂; bɨ lɔ̀ɔ nyə̂ àlènsə̀, la kaa mə̀ ka waꞌǎ alènsə̀ yi dàŋ a mbo bo fa ntsya alènsə̀ Jonah.
29 Como afluíssem as multidões, passou Jesus a dizer: Esta é geração perversa! Pede sinal; mas nenhum sinal lhe será dado, senão o de Jonas.
30 Ǹloŋ mə ajàŋ yìi mə Jonah à lɛ mbə alènsə̀ a mbo baNineveh aa, àâ ŋ̀gɨ̌ŋ ŋgɨ̀ŋ àjàŋ yìi mə Mu Ŋù à ka bə alènsə̀ a mbo nuà nɨ̀wàà.
30 Porque, assim como Jonas foi sinal para os ninivitas, o Filho do Homem o será para esta geração.
31 M̀fɔ̀ màŋgyɛ̀ wa yìi mə à lɛ nlò a mbùꞌù ǹtii aa, à ka yǐ bɨ̀ɨ̀nə a noò ǹtsɔ̀ꞌɔ̀tə̀ mɨsaꞌa bo bɨ̀ nɨ̀wàà nɨ bə̂ bû tsɨ̂tsɔ̀ŋ ɨ nɨŋə wa a ɨsaꞌà. Ǹloŋ mə à lɛ nlo a nlwìꞌî m̀bi yù, ǹzi a a nyuꞌu nɨ̀ghàà nɨ mɨtsyɛ̀ a mbo M̀fɔ̀ Solomon, lâ yə̂ nɨ̀, ŋù yìi mə à kɔ̀ꞌɔ̀nə ntsyàtə̀ Solomon aa, à ghuà a tɨtɨ̀ɨ bù.
31 A rainha do Sul se levantará, no Juízo, com os homens desta geração e os condenará; porque veio dos confins da terra para ouvir a sabedoria de Salomão. E eis aqui está quem é maior do que Salomão.
32 Bə̀ bɨ Nineveh ka yǐ bɨ̀ɨ̀nə a noò ǹtsɔ̀ꞌɔ̀tə mɨ̀saꞌa, ɨ təə bo bɨ̀ nɨ̀wàà nɨ bə̂ buà tsɨ̂tsɔ̀ŋ, ɨ nɨŋə waa a ɨsaꞌa à; ǹloŋ mə baNineveh lɛ mbəŋkə mɨ̂ntɨɨ̀ myaa wa noò mə Jonah à lɛ ŋghàà a mbo bo aà, lâ yə nɨ̀, ŋù yìi mə à kɔ̀ꞌɔ̀nə ntsyàtə̀ Jonah aa, à ghuà mə a tɨtɨ̀ɨ bù.”
32 Ninivitas se levantarão, no Juízo, com esta geração e a condenarão; porque se arrependeram com a pregação de Jonas. E eis aqui está quem é maior do que Jonas.
33 “Kaa ŋù à laa ŋwaꞌà nɨ̂ lâm kosə̀ ŋ̀ghɛɛ nnɨŋə nɨ a atà, kə̀ m̀bu nlɔ̀gə̀ nɨ̂ àntɔ̀ɔ̀ ŋ̀kusə ghu, kaa kɨꞌɨ̀ kɨ̀ɨ̀ ŋ̀kosə nnɨŋə nɨ a njiꞌì ɨ̀kùù. Ŋù a kɨɨ ŋkosə lâm, a tɛꞌɛ aa a atu atɛtə̀ tà ŋù tɨ kuu a nda a yə̂ ŋ̀kàꞌà wâ.
33 Ninguém, depois de acender uma candeia, a põe em lugar escondido, nem debaixo do alqueire, mas no velador, a fim de que os que entram vejam a luz.
34 Nɨ̀liꞌì no laa mbə lâm ɨbɨɨnû ghô. Nɨ̀liꞌì no bə tswe sɨgɨnə̀, bəə boŋ mbɨ̀ɨ̀nû yǒ ntsɨ̀m ɨ̀ luu nɨ̀ ŋ̀kàꞌà. Lâ nɨ bə tsuu ɨ sɨgɨnə̌ tswe boŋ m̀bɨ̀ɨ̀nû yǒ ntsɨ̀m ɨ̀ luu nɨ̀ m̀fiì ɨ̀dɨ̀gə̀.
34 São os teus olhos a lâmpada do teu corpo; se os teus olhos forem bons, todo o teu corpo será luminoso; mas, se forem maus, o teu corpo ficará em trevas.
35 M̀bə yìi mə a bə ma mùu ajàŋ aa, nɨ̀ ka ntsyɛsə tâ ŋ̀kàꞌà yìi mə ɨ tswe a nu bù aa, ɨ tsuu bàŋnə bəŋ tɨgə ɨtugə̀.
35 Repara, pois, que a luz que há em ti não sejam trevas.
36 Mbə ɨbɨɨnû ghuu tsɨ̀m ɨ luu nɨ̂ ŋ̀kàꞌà, ǹtsuu nɨ̂ àdɨ̀gə̀ yî fìì tswe, boŋ ɨ ka kɨ naŋsə ta, tsiꞌì tsǒ lâm yìi mə a ta nɨ a nu bə̀ m̀fa nɨ̀ ŋ̀kàꞌà aà.”
36 Se, portanto, todo o teu corpo for luminoso, sem ter qualquer parte em trevas, será todo resplandecente como a candeia quando te ilumina em plena luz.
37 Yesu a burə kɨ ghàa ŋù baFarɨsai yî mɔ̀ꞌɔ a twoŋə̀ yi mə tâ à zi njɨ a nda yu; Yesu a ghɛɛ̀ ghu nda bo yu jɨ̂.
37 Ao falar Jesus estas palavras, um fariseu o convidou para ir comer com ele; então, entrando, tomou lugar à mesa.
38 Ànnù a tsyâ ŋù baFarɨsaì wa ajàŋ yìi mə à lɛ nyə Yesu a jɨ tɨ̀ghə̂ à fòo nsìꞌi mbô mi aà.
38 O fariseu, porém, admirou-se ao ver que Jesus não se lavara primeiro, antes de comer.
39 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, bù ba Farɨsai, nɨ sìꞌi ndɔŋ bo bɨ̀ ɨ̀kaŋ tsiꞌì a abɛɛ abɛɛ, la a mum, nɨ̀ bâŋnə̀ ǹluu nɨ̂ ɨ̀nnù jî bɨ, ŋkɨɨ mbaŋnə nɨ̂ ǹjoo bə̂ ŋ̀kwɛrə,
39 O Senhor, porém, lhe disse: Vós, fariseus, limpais o exterior do copo e do prato; mas o vosso interior está cheio de rapina e perversidade.
40 ɨtɨ̀rə ndə jî tsu! Nɨ̀ sɨ̀ zi mə ŋù yìi mə à lɛ naŋsə abɛɛ laa, a nɨ yu mə à lɛ ŋkɨ nnaŋsə mum aa ɛ?
40 Insensatos! Quem fez o exterior não é o mesmo que fez o interior?
41 Lâ tâ nɨ̀ baŋnə mfa njoò tsɨ̀m ghu mum a ŋkwɛtə ŋgàŋə̂fum ghu, nɨ̀ bə ghɨ̀rə̀ ma mùu ajàŋ, boŋ a ka bə annu yìi a kuꞌunə aà, tâ ǹjoò tsɨ̀m a mbo bù ɨ̀ laa.
41 Antes, dai esmola do que tiverdes, e tudo vos será limpo.
42 “Lâ ŋ̀gɨꞌɨ yì ŋ̀wè a nu bù m̀bâ baFarɨsai! Ǹloŋ mə nɨ lɔ̀gə̀ nɨ̂ ǹjoo aghɔ̀ꞌɔ̀ bo bɨ̀ bàmbɔ̀rə̂ buu ǹyatə nɨ̀ nɨ̂ ɨ̀tɨɨ nɨ̀ghum, mfa nɨ̂ àtɨ̀ɨ̀ yì fùùrə̀ a mbo Nwì, lâ kaa waꞌà nɨ̂ ànnù yìi mə a tsinə aa ghɨ̀rə, kaa waꞌà nɨ̂ Nwî kɨɨ ŋkɔŋə; boŋ nɨ ghɨ̀rə̀ nɨ̂ ɨ̀nnù ma jû tsiꞌì tsɨ̀m, kaa waꞌà nɨ̀ ji mɔꞌɔ màꞌàtə̀.
42 Mas ai de vós, fariseus! Porque dais o dízimo da hortelã, da arruda e de todas as hortaliças e desprezais a justiça e o amor de Deus; devíeis, porém, fazer estas coisas, sem omitir aquelas.
43 Ŋ̀gɨꞌɨ yì ŋ̀wè a nu bù mbâ baFarɨsai! Ǹloŋ mə nɨ kɔ̀ŋə a ntswe nɨ̂ ɨ̀lə̀ŋ jìi mə ɨ kɔꞌɔnə aa a mûm ǹdaŋghòtə bù, ŋ̀kɔŋə nɨ mə tâ bə̀ ka nzi ntsàꞌàtə̀ nɨ̂ ghuu a ɨdɨgə mɨtaa,
43 Ai de vós, fariseus! Porque gostais da primeira cadeira nas sinagogas e das saudações nas praças.
44 Ŋ̀gɨꞌɨ yì ŋ̀wè a nu bù! Ǹloŋ mə nɨ̀ bə aa tsiꞌì tsǒ mɨ̀syɛ̀ mìi mə kaa bɨ sɨ̀ lênsə̀, kaa bə̀ waꞌà yə̂, ǹtsya ghu ɨtu tɨ̀ zî.”
44 Ai de vós que sois como as sepulturas invisíveis, sobre as quais os homens passam sem o saber!
45 Ŋù yî mɔ̀ꞌɔ a tɨtɨ̀ɨ ŋgǎŋndɨꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ jya a kwiꞌi a mbo Yesu mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù, ò swoŋ ma mùu ajàŋ ŋkɨɨ mbəgɨtə aa yiꞌi.”
45 Então, respondendo um dos intérpretes da Lei, disse a Jesus: Mestre, dizendo estas coisas, também nos ofendes a nós outros!
46 Yesu a swoŋ mə, “Ŋ̀gɨꞌɨ yì ŋ̀wè a nu bù m̀bâ ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀! Ǹloŋ mə nɨ bèꞌèsə̀ bə̂ nɨ̂ àbèꞌè yìi mə a tsya waa a mbèꞌê. Kaa bù bûmbɔŋ kaa nɨ̀ waꞌà zî àjàŋ yìi mə mbə nɨ̀ tɛꞌɛ̀ ŋ̀koontə abèꞌè ma yû kə̌ ŋkwɛtə waa tâ bo beꞌe.
46 Mas ele respondeu: Ai de vós também, intérpretes da Lei! Porque sobrecarregais os homens com fardos superiores às suas forças, mas vós mesmos nem com um dedo os tocais.
47 Ǹdɔ̀ɔ̀ a atu bù! Ǹloŋ mə nɨ bɔɔ mɨsyɛ̀ mɨ ŋgǎŋntoo Nwì jìi mə bɨ̀taà buu lɛ nzwitə aà.
47 Ai de vós! Porque edificais os túmulos dos profetas que vossos pais assassinaram.
48 Maa ajàŋ nɨ̀ nɨ bɨ̀yəfə ŋkɨɨ mbeentə nɨ ɨnnù jìi mə bɨ̀taà buu lɛ mbùꞌù aà; ǹloŋ mə bo lɛ nzwitə waa, nɨ̀ bâŋnə̀ m̀bɨɨnə mbɔɔ mɨsyɛ̀ myaa.
48 Assim, sois testemunhas e aprovais com cumplicidade as obras dos vossos pais; porque eles mataram os profetas, e vós lhes edificais os túmulos.
49 M̀bə yìi mə a bə ma la aa, mɨ̀tsyɛ̀ mɨ Nwî mɨ swoŋ mə, ‘Mə̀ ka too ŋgǎŋtoo jya, bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋnswoŋə annù Nwî tâ bo zwitə bî mɔꞌɔ ŋkɨ ŋka ntsɔꞌɔ akòrə̀ bî mɔꞌɔ,’
49 Por isso, também disse a sabedoria de Deus: Enviar-lhes-ei profetas e apóstolos, e a alguns deles matarão e a outros perseguirão,
50 ta tâ àləə ŋgǎŋntoo Nwî tsɨ̀m, yìi mə bɨ lɛ nsaansə nlɔgɨnə a nlɔ̀gɨ̀nə mbi aa, ta bɨ̀ betə a mbo nɨ̀wàà nɨ bə̂ buà,
50 para que desta geração se peçam contas do sangue dos profetas, derramado desde a fundação do mundo;
51 ǹlɔgɨnə nɨ̂ àləə Abel ŋghɛɛ nyweꞌe nɨ̂ à yì Zechariah yìi mə bɨ lɛ nzwitə a tɨtɨ̀ɨ nɨ̀kèntə̀ nɨ màꞌanwì bo bɨ̀ Àdɨgə ya yìi mə a laa màŋsə aà. Ɨ̀ɨ̀ŋə, mə̀ swoŋə a mbo bù mə bɨ ka yǐ betə aləə̀ yaa a mbo nɨ̀wàà nɨ bə̂ buà.
51 desde o sangue de Abel até ao de Zacarias, que foi assassinado entre o altar e a casa de Deus. Sim, eu vos afirmo, contas serão pedidas a esta geração.
52 Ŋ̀gɨꞌɨ yì ŋ̀wè a nu bù mbâ ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀, ǹloŋ mə nɨ̀ kwɛ̀rə̀ mə̂ bɨ̂key bɨ mɨtsyɛ̀ bìi mə bɨ ŋaꞌa mânjì; nɨ̀ tuu ŋkuu, ŋkɨ ŋkɨŋ bə̂ bî mɔꞌɔ mə tâ bɨ̀ tsuu kɨɨ kuu.”
52 Ai de vós, intérpretes da Lei! Porque tomastes a chave da ciência; contudo, vós mesmos não entrastes e impedistes os que estavam entrando.
53 Àjàŋ yìi mə Yesu à lɛ mmàꞌàtə̀ waa ŋka ŋghɛɛ nii aà, ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ bo bɨ̀ baFarɨsai lɔgɨ̀nnə̀ ŋka lɨgɨtə nɨ̂ ɨ̀nnù jya mə Yesu à lɛ nswoŋə aa tsiꞌì nɨ̀ mɨ̀tɨ̀ɨ̀ ŋ̀kɨɨ mbetə nìi nɨ̂ ɨ̀nnù jî ghàꞌàtə̀,
53 Saindo Jesus dali, passaram os escribas e fariseus a argui-lo com veemência, procurando confundi-lo a respeito de muitos assuntos,
54 mə mbə a swoŋə̀ ànnù yî bɨ yì tsu tâ bo tswa yi.
54 com o intuito de tirar das suas próprias palavras motivos para o acusar.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.