Lucas 11
Bafut (BFD) vs NTLH
1 Yesu à lɛ sɨ tsàꞌàtə̀ Nwî a adɨgə yî mɔꞌɔ, à màŋsə̀ mə aa, ŋ̀gàŋyəgə̂nnù yì yî mɔ̀ꞌɔ a swoŋ ghu mbo mə, “M̀màꞌàmbî, dɨ̀ꞌɨ ntsàꞌàtə Nwî a mbo bìꞌì, tsǒ mə Jɔn à lɛ ndɨ̀ꞌɨ̀ a mbo ŋgǎŋyəgə̂nnù ji aà.”
1 Um dia Jesus estava orando num certo lugar. Quando acabou de orar, um dos seus discípulos pediu: — Senhor, nos ensine a orar, como João ensinou os discípulos dele.
2 Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ kɨɨ tɨ tsàꞌàtə̀ Nwî nɨ̀ swoŋ mə: ‘Taà yìꞌì, ghɨ̀rə tâ bìꞌi ka ŋghaꞌasə Ɨkûm ghô. Tâ ànnù nɨfɔ̂ yo à zi.
2 Jesus respondeu:
3 Ka mfa mɨjɨ mìi mə mɨ kuꞌunə a mbo bìꞌì aa a njwi njwî;
3 Dá-nos cada dia o alimento
4 ŋ̀kɨ ŋka nlìꞌìnə̀ nɨ̂ ɨ̀fansənnù jiꞌi, nloŋ mə bìꞌi ŋkɨɨ nliꞌinə nɨ̂ jì bə̂ bìi mə bɨ fànsə a nu bìꞌì aà; ǹtsuu kɨ bii bìꞌì ka ŋwo nɨ̂ àkwàꞌànə̀ bə̂.’ ”
4 Perdoa os nossos pecados,
5 A bû ǹswoŋ a mbo bo mə, “M̀bə ŋù nɨ̀bô ghùù a ghɛɛ̀ a mbo nsûkàꞌâ yì nɨ̂ ǹtɨɨ ɨtugə nswoŋ ghu mbo mə, ‘Ǹsû ghà, tsɔꞌɔsə gha nɨ̀ ŋ̀kya abaa ji tarə;
5 Então Jesus disse aos seus discípulos:
6 ǹloŋ mə ǹsû ghà yî mɔ̀ꞌɔ à lo nɨghaa a asàꞌa aghaꞌa nzì, kaa mə̀ waꞌà nɨ̂ àyoo nɨjɨ a mfa ghu mbo tswê.’
6 É que um amigo meu acaba de chegar de viagem, e eu não tenho nada para lhe oferecer.”
7 M̀bə nsû yì wa a nɔŋə a ɨkuu ŋkwiꞌi ghu mbo mə, ‘Tsùu ŋgɨꞌɨ a mbo mə̀ fa; mə̀ tsètə̀ mə abàꞌâ yâ, bìꞌi bɨ̀ bɔɔ̀ ba nɔ̂ŋtə̀; kaa mbə mə̀ waꞌà bù m̀bɨɨnə a mfâ àyoo a mbo wò.’
7 — E imaginem que o amigo responda lá de dentro: “Não me amole! A porta já está trancada, e eu e os meus filhos estamos deitados. Não posso me levantar para lhe dar os pães.”
8 Mə̀ swòŋ a mbo bù mə, mbə tuu bɨ̀ɨ̀nə fa ayoo ghu mbo mə à nɨ nsûkàꞌâ yì aa, lâ ǹyoŋə ajàŋ yìi mə à ghɛ̀ɛ nɨ̂ m̀bìì ŋ̀ka mbetə kaa waꞌà lò aa, à ka bɨ̀ɨ̀nə fa njoò tsɨ̀m jìi mə a lɔ̀ɔ̀ aà.
8 Jesus disse:
9 Ma mùu ajàŋ, mə̀ swòŋə a mbo bù mə: Nɨ ka mbetə boŋ bɨ ka fa a mbo bù; nɨ̀ ka nlɔɔ boŋ nɨ̀ ka yə; nɨ̀ ka ŋkwɛntə boŋ bɨ̀ ka ŋaꞌa fa a mbo bù.
9 Por isso eu digo: peçam e vocês receberão; procurem e vocês acharão; batam, e a porta será aberta para vocês.
10 Ǹloŋ mə ŋù ǹtsɨ̀m yìi a betə aa, a kwɛrə; ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə a kɨɨ nlɔɔ aa a yə̂. Ŋù yìi mə a kwɛ̀ntə̀ aa bɨ kɨɨ̀ ŋ̀naꞌa ghu mbô.
10 Porque todos aqueles que pedem recebem; aqueles que procuram acham; e a porta será aberta para quem bate.
11 Tà yî tsù à tswe a tɨtɨ̀ɨ bù mə mbə mû yì a betə fɨbwɛ̀, a tswe tɨ̀ fa fɨ̀bwɛ̀ m̀baŋnə mfa bə no ghu mbo
11 Por acaso algum de vocês será capaz de dar uma cobra ao seu filho, quando ele pede um peixe?
12 kə̌ a betə nɨbòò nɨ ŋgu ghu mbo a bâŋnə̀ m̀fa bə̂ àŋgaa ghu mbo aa ɛ?
12 Ou, se o filho pedir um ovo, vai lhe dar um escorpião?
13 M̀bə bù bìi mə nɨ̀ nɨ ŋgǎŋghɨ̀rə ɨnnù jɨ̂ bɨ aa, nɨ̀ zi ajàŋ yìi mbə nɨ̀ ka mfa njoo jì sɨgɨ̀nə̀ a mbo bɔɔ̀ buu, nɨ̀ sɨ̀ waꞌatə̀ mə mbə Taà ghùù yìi mə à tswe a aburə aa a naŋsə ŋkɔŋtə a mfâ Àzwî yi a mbo bə̀ bìi mə bɨ betə nɨ̂ yi ghu aa ɛ?”
13 Vocês, mesmo sendo maus, sabem dar coisas boas aos seus filhos. Quanto mais o Pai, que está no céu, dará o Espírito Santo aos que lhe pedirem!
14 Yesu à lɛ sɨ fiꞌi azwì yî bɨ yìi mə a lɛ mbə yî tɨ ghàà; nòò yìi mə àzwì yî bɨ ya a lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ aa, àkɨkoꞌo ya a lɔ̀gɨ̀nə̀ ŋka ŋghaa bə̀ bìi bɨ lɛ nyə aa bɨ yɛrə tsiꞌǐ mbə̂ ànnù.
14 Jesus estava expulsando de certo homem um demônio que não o deixava falar. Quando o demônio saiu, o homem começou a falar. A multidão ficou admirada,
15 La bo bî mɔꞌɔ bâŋnə̀ ǹswoŋ mə, “A fiꞌi nɨ̂ ɨ̀zwì jî bɨ ntsyà aa a njɨ̌m Beezebul, m̀fɔ̀ ɨ̀zwì jî bɨ wâ.”
15 mas alguns disseram: — É
16 La bə̀ bya bǐ mɔꞌɔ, a ŋkwàꞌànə yu, bɨ bâŋnə̀ ǹswoŋ mə, tâ à ghɨrə annù yî yɛ̌yɛrə a ndɨ̀ꞌɨ mə Nwì à tswe bo yu.
16 Outros, querendo conseguir alguma prova contra Jesus, pediam que ele fizesse um milagre para mostrar que o seu poder vinha de Deus.
17 M̀bə yìi mə Yesu à lɛ nzi mmɔ̀ɔ̀ntə̂ jyaa aa, a swoŋ a mbo bo mə, “Àlaꞌa yìi mə a yatə waa ntəə a atutu, nto nɨ̂ waa bo nɨ bo aa, a wàŋsə̀ ŋ̀wo. Ŋ̀gwɛ̀ꞌɛ̀ yìi mə ɨ̀ kɨ nyàtə̀ waa laa, ɨ kɨɨ̀ ŋ̀waŋsə ŋwò.
17 Mas Jesus, conhecendo os pensamentos deles, disse:
18 M̀bə a bə mə Satan à kɨ nyàtə̀ yi, boŋ à ka kɨ to nìi yumbɔŋ, tâ ànnù nɨfɔ̀ yi təə mə akə aa ɛ? Ǹloŋ mə nɨ̀ swoŋ mə mə fiꞌi ɨzwì jî bɨ aa nɨ̂ mɨ̀dàꞌà mɨ Beezebul.
18 Se o reino de Satanás tem grupos que lutam entre si, como continuará a existir? Vocês dizem que é Belzebu que me dá poder para expulsar demônios.
19 Mbə mə̀ ka mfiꞌi ɨzwì jî bɨ aa nɨ mɨ̀dàꞌà mɨ Beezebul, boŋ bɔɔ̀ buu tɨgə mfiꞌi aa nɨ̀ mɨ̀dàꞌà mɨ wo aa ɛ? M̀bɛɛ mə a bə maa ajàŋ aa, à nɨ bo bìi mə bo ka yǐ tɨgə tsə̀rə ɨ saꞌà ghuu.
19 Mas, se é assim, quem dá aos seguidores de vocês o poder para expulsar demônios? Assim, os seus próprios seguidores provam que vocês estão completamente enganados.
20 Lâ m̀bə a bə mə mə fiꞌi ɨzwì jî bɨ aa nɨ mɨ̀dàꞌà mɨ Nwî boŋ ànnù nɨfɔ̀ Nwî à zì mə a mbo bù.
20 Na verdade é pelo poder de Deus que eu expulso demônios, e isso prova que o
21 “Nòò yìi mə ǹtɨ̀ɨ̀ ŋù, yìi mə à tswe nɨ̂ ǹjoo mɨtsəꞌə a bɛ ndùgə̂ yì aa, ǹjoò ji ɨ tswe nɨ mbɔɔnə̂;
21 — Quando um homem forte e bem-armado guarda a sua própria casa, tudo o que ele tem está seguro.
22 Lâ m̀bə nyərə yìi mə à tɨ̀nsə ntsyàtə̀ yi aa, mbə a zi boŋ à ka kwɛrə njoo mɨtsəꞌə jya mə à nɨŋ ntɨɨ̀ yì ghu aa, ɨ sɛꞌɛ njoò ji tsiꞌì tsɨ̀m ɨ yàtə.
22 Mas, quando um homem mais forte o ataca e vence, leva todas as armas em que o outro confiava e reparte tudo o que tomou dele.
23 Ŋù yìi mə à sɨ njɨ̀m yà bii aa, à bii aa njɨ̌m ŋgàŋkɨ̀bàâ yà. Ŋù yìi mə à sɨ ghotə aa, a bàŋnə̀ njaꞌa aa jàꞌà.
23 — Quem não é a meu favor é contra mim; e quem não me ajuda a ajuntar está espalhando.
24 “Nòò yìi mə àzwì yî bɨ a fɛꞌɛ a nu ŋù aa, a karə a nɨ̂ àdɨ̀gə̀ yìi mə kaa ŋ̀kì ɨ sɨ̀ ghu tswê aa, ǹlɔɔ nɨ mə mbə yu mɨɨ̀ntə̀ ghu lɛ; a tuu yə aa, a swoŋ mə ‘mə̀ ka bù bɨ̀ɨ̀ gha fu a nda yìi mə mə̀ fɛ̀ꞌɛ ghu aà.’
24 Jesus continuou:
25 A tɨ bɨ̀ɨ̀ ǹyə mə bɨ yɛ̀ꞌɛ̀ mə nda ya ɨ laa ŋkùꞌùnə̀,
25 Aí volta e encontra a casa varrida e arrumada.
26 boŋ à ka ghɛ̀ɛ bǔ bɨɨ nɨ̂ ɨ̀zwì ji sàmbaa jì bɨ jî dàŋ jìi ɨ bɨꞌɨ ntsyàtə̀ yi, ɨ zî ŋ̀kuꞌusə yi ghu tâ bo bo kuu ŋkuu ntswe ghu; bɛɛ ɨ kuu maa noò boŋ ǹtswê ŋù wa ɨ̀ ka bɨꞌɨ tsyàtə ajàŋ yìi à lɛ mbə a mbìì aà.”
26 Depois sai e vai buscar outros sete espíritos piores ainda, e todos ficam morando ali. Assim a situação daquela pessoa fica pior do que antes.
27 Àjàŋ mə Yesu à lɛ mmàŋsə nswoŋə ma jû ɨ̀nnù aa, màŋgyɛ̀ yî mɔ̀ꞌɔ wa atɨtɨ̀ɨ nɔ̀ɔ̀ a swoŋ ghu mbo mə, “M̀bɔɔnə a mbo màŋgyɛ̀ yìi mə à lɛ njwe gho aa bo bɨ a nɨ̂ m̀bɨɨ mìi mə mɨ lɛ nɔŋsə gho aà!”
27 Quando Jesus acabou de dizer isso, uma mulher que estava no meio da multidão gritou para ele: — Como é feliz a mulher que pôs o senhor no mundo e o amamentou!
28 La Yesu a bâŋnə̀ ŋ̀kwiꞌi mə, “M̀bɔɔnə ɨ̀ bàŋnə̀ ǹtswe aa a mbo bə̀ bìi mə bɨ yuꞌu nɨghàà nɨ Nwî ǹləə aà!”
28 Mas Jesus respondeu:
29 Nòò yìi mə nnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa ɨ lɛ nlɔ̀gɨ̀nə̀ ŋ̀ka ŋghaꞌatə aa, Yesu a beꞌenə̀ ŋka nswoŋə mə, “Nɨ̀wàà nɨ bə̂ buà tsɨ̂tɔ̀ŋ à nɨ nɨ̀wàà nî bɨ̂; bɨ lɔ̀ɔ nyə̂ àlènsə̀, la kaa mə̀ ka waꞌǎ alènsə̀ yi dàŋ a mbo bo fa ntsya alènsə̀ Jonah.
29 Quando a multidão se ajuntou em volta de Jesus, ele começou a falar e disse o seguinte:
30 Ǹloŋ mə ajàŋ yìi mə Jonah à lɛ mbə alènsə̀ a mbo baNineveh aa, àâ ŋ̀gɨ̌ŋ ŋgɨ̀ŋ àjàŋ yìi mə Mu Ŋù à ka bə alènsə̀ a mbo nuà nɨ̀wàà.
30 Assim como o
31 M̀fɔ̀ màŋgyɛ̀ wa yìi mə à lɛ nlò a mbùꞌù ǹtii aa, à ka yǐ bɨ̀ɨ̀nə a noò ǹtsɔ̀ꞌɔ̀tə̀ mɨsaꞌa bo bɨ̀ nɨ̀wàà nɨ bə̂ bû tsɨ̂tsɔ̀ŋ ɨ nɨŋə wa a ɨsaꞌà. Ǹloŋ mə à lɛ nlo a nlwìꞌî m̀bi yù, ǹzi a a nyuꞌu nɨ̀ghàà nɨ mɨtsyɛ̀ a mbo M̀fɔ̀ Solomon, lâ yə̂ nɨ̀, ŋù yìi mə à kɔ̀ꞌɔ̀nə ntsyàtə̀ Solomon aa, à ghuà a tɨtɨ̀ɨ bù.
31 No Dia do Juízo a rainha de Sabá vai se levantar e acusar vocês, pois ela veio de muito longe para ouvir os sábios ensinamentos de Salomão. E eu afirmo que o que está aqui é mais importante do que Salomão.
32 Bə̀ bɨ Nineveh ka yǐ bɨ̀ɨ̀nə a noò ǹtsɔ̀ꞌɔ̀tə mɨ̀saꞌa, ɨ təə bo bɨ̀ nɨ̀wàà nɨ bə̂ buà tsɨ̂tsɔ̀ŋ, ɨ nɨŋə waa a ɨsaꞌa à; ǹloŋ mə baNineveh lɛ mbəŋkə mɨ̂ntɨɨ̀ myaa wa noò mə Jonah à lɛ ŋghàà a mbo bo aà, lâ yə nɨ̀, ŋù yìi mə à kɔ̀ꞌɔ̀nə ntsyàtə̀ Jonah aa, à ghuà mə a tɨtɨ̀ɨ bù.”
32 No Dia do Juízo o povo de Nínive vai se levantar e acusar vocês porque, quando ouviram a mensagem de Jonas, eles se arrependeram dos seus pecados. E eu afirmo que o que está aqui é mais importante do que Jonas.
33 “Kaa ŋù à laa ŋwaꞌà nɨ̂ lâm kosə̀ ŋ̀ghɛɛ nnɨŋə nɨ a atà, kə̀ m̀bu nlɔ̀gə̀ nɨ̂ àntɔ̀ɔ̀ ŋ̀kusə ghu, kaa kɨꞌɨ̀ kɨ̀ɨ̀ ŋ̀kosə nnɨŋə nɨ a njiꞌì ɨ̀kùù. Ŋù a kɨɨ ŋkosə lâm, a tɛꞌɛ aa a atu atɛtə̀ tà ŋù tɨ kuu a nda a yə̂ ŋ̀kàꞌà wâ.
33 Jesus continuou:
34 Nɨ̀liꞌì no laa mbə lâm ɨbɨɨnû ghô. Nɨ̀liꞌì no bə tswe sɨgɨnə̀, bəə boŋ mbɨ̀ɨ̀nû yǒ ntsɨ̀m ɨ̀ luu nɨ̀ ŋ̀kàꞌà. Lâ nɨ bə tsuu ɨ sɨgɨnə̌ tswe boŋ m̀bɨ̀ɨ̀nû yǒ ntsɨ̀m ɨ̀ luu nɨ̀ m̀fiì ɨ̀dɨ̀gə̀.
34 Os olhos são como uma luz para o corpo: quando os olhos de você são bons, todo o seu corpo fica cheio de luz. Porém, se os seus olhos forem maus, o seu corpo ficará cheio de escuridão.
35 M̀bə yìi mə a bə ma mùu ajàŋ aa, nɨ̀ ka ntsyɛsə tâ ŋ̀kàꞌà yìi mə ɨ tswe a nu bù aa, ɨ tsuu bàŋnə bəŋ tɨgə ɨtugə̀.
35 Portanto, tenha cuidado para que a luz que está em você não seja escuridão.
36 Mbə ɨbɨɨnû ghuu tsɨ̀m ɨ luu nɨ̂ ŋ̀kàꞌà, ǹtsuu nɨ̂ àdɨ̀gə̀ yî fìì tswe, boŋ ɨ ka kɨ naŋsə ta, tsiꞌì tsǒ lâm yìi mə a ta nɨ a nu bə̀ m̀fa nɨ̀ ŋ̀kàꞌà aà.”
36 Pois, se o seu corpo estiver completamente luminoso, e nenhuma parte estiver escura, então ele ficará todo cheio de luz como acontece quando você é iluminado pelo brilho de uma lamparina.
37 Yesu a burə kɨ ghàa ŋù baFarɨsai yî mɔ̀ꞌɔ a twoŋə̀ yi mə tâ à zi njɨ a nda yu; Yesu a ghɛɛ̀ ghu nda bo yu jɨ̂.
37 Quando Jesus acabou de falar, um fariseu o convidou para jantar na casa dele. Jesus foi e sentou-se à mesa.
38 Ànnù a tsyâ ŋù baFarɨsaì wa ajàŋ yìi mə à lɛ nyə Yesu a jɨ tɨ̀ghə̂ à fòo nsìꞌi mbô mi aà.
38 O fariseu ficou admirado quando viu que Jesus não tinha se lavado antes de comer.
39 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, bù ba Farɨsai, nɨ sìꞌi ndɔŋ bo bɨ̀ ɨ̀kaŋ tsiꞌì a abɛɛ abɛɛ, la a mum, nɨ̀ bâŋnə̀ ǹluu nɨ̂ ɨ̀nnù jî bɨ, ŋkɨɨ mbaŋnə nɨ̂ ǹjoo bə̂ ŋ̀kwɛrə,
39 Então o Senhor disse a ele:
40 ɨtɨ̀rə ndə jî tsu! Nɨ̀ sɨ̀ zi mə ŋù yìi mə à lɛ naŋsə abɛɛ laa, a nɨ yu mə à lɛ ŋkɨ nnaŋsə mum aa ɛ?
40 Seus tolos! Quem fez o lado de fora não é o mesmo que fez o lado de dentro?
41 Lâ tâ nɨ̀ baŋnə mfa njoò tsɨ̀m ghu mum a ŋkwɛtə ŋgàŋə̂fum ghu, nɨ̀ bə ghɨ̀rə̀ ma mùu ajàŋ, boŋ a ka bə annu yìi a kuꞌunə aà, tâ ǹjoò tsɨ̀m a mbo bù ɨ̀ laa.
41 Portanto, deem aos pobres o que está dentro dos seus copos e pratos, e assim tudo ficará limpo para vocês.
42 “Lâ ŋ̀gɨꞌɨ yì ŋ̀wè a nu bù m̀bâ baFarɨsai! Ǹloŋ mə nɨ lɔ̀gə̀ nɨ̂ ǹjoo aghɔ̀ꞌɔ̀ bo bɨ̀ bàmbɔ̀rə̂ buu ǹyatə nɨ̀ nɨ̂ ɨ̀tɨɨ nɨ̀ghum, mfa nɨ̂ àtɨ̀ɨ̀ yì fùùrə̀ a mbo Nwì, lâ kaa waꞌà nɨ̂ ànnù yìi mə a tsinə aa ghɨ̀rə, kaa waꞌà nɨ̂ Nwî kɨɨ ŋkɔŋə; boŋ nɨ ghɨ̀rə̀ nɨ̂ ɨ̀nnù ma jû tsiꞌì tsɨ̀m, kaa waꞌà nɨ̀ ji mɔꞌɔ màꞌàtə̀.
42 — Ai de vocês, fariseus! Pois dão para Deus a décima parte até mesmo da hortelã, da arruda e de todas as verduras, mas não são justos com os outros e não amam a Deus. E são exatamente essas coisas que vocês devem fazer sem deixar de lado as outras.
43 Ŋ̀gɨꞌɨ yì ŋ̀wè a nu bù mbâ baFarɨsai! Ǹloŋ mə nɨ kɔ̀ŋə a ntswe nɨ̂ ɨ̀lə̀ŋ jìi mə ɨ kɔꞌɔnə aa a mûm ǹdaŋghòtə bù, ŋ̀kɔŋə nɨ mə tâ bə̀ ka nzi ntsàꞌàtə̀ nɨ̂ ghuu a ɨdɨgə mɨtaa,
43 — Ai de vocês, fariseus! Pois gostam demais dos lugares de honra nas
44 Ŋ̀gɨꞌɨ yì ŋ̀wè a nu bù! Ǹloŋ mə nɨ̀ bə aa tsiꞌì tsǒ mɨ̀syɛ̀ mìi mə kaa bɨ sɨ̀ lênsə̀, kaa bə̀ waꞌà yə̂, ǹtsya ghu ɨtu tɨ̀ zî.”
44 — Ai de vocês! Pois são como sepulturas que não se veem, sepulturas que as pessoas pisam sem perceber.
45 Ŋù yî mɔ̀ꞌɔ a tɨtɨ̀ɨ ŋgǎŋndɨꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ jya a kwiꞌi a mbo Yesu mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù, ò swoŋ ma mùu ajàŋ ŋkɨɨ mbəgɨtə aa yiꞌi.”
45 Então um mestre da Lei disse a Jesus: — Mestre, falando assim, o senhor está nos ofendendo também.
46 Yesu a swoŋ mə, “Ŋ̀gɨꞌɨ yì ŋ̀wè a nu bù m̀bâ ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀! Ǹloŋ mə nɨ bèꞌèsə̀ bə̂ nɨ̂ àbèꞌè yìi mə a tsya waa a mbèꞌê. Kaa bù bûmbɔŋ kaa nɨ̀ waꞌà zî àjàŋ yìi mə mbə nɨ̀ tɛꞌɛ̀ ŋ̀koontə abèꞌè ma yû kə̌ ŋkwɛtə waa tâ bo beꞌe.
46 Jesus respondeu:
47 Ǹdɔ̀ɔ̀ a atu bù! Ǹloŋ mə nɨ bɔɔ mɨsyɛ̀ mɨ ŋgǎŋntoo Nwì jìi mə bɨ̀taà buu lɛ nzwitə aà.
47 Ai de vocês! Pois fazem túmulos bonitos para os
48 Maa ajàŋ nɨ̀ nɨ bɨ̀yəfə ŋkɨɨ mbeentə nɨ ɨnnù jìi mə bɨ̀taà buu lɛ mbùꞌù aà; ǹloŋ mə bo lɛ nzwitə waa, nɨ̀ bâŋnə̀ m̀bɨɨnə mbɔɔ mɨsyɛ̀ myaa.
48 Com isso vocês mostram que concordam com o que os seus antepassados fizeram, pois eles mataram os profetas, e vocês fazem túmulos para eles.
49 M̀bə yìi mə a bə ma la aa, mɨ̀tsyɛ̀ mɨ Nwî mɨ swoŋ mə, ‘Mə̀ ka too ŋgǎŋtoo jya, bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋnswoŋə annù Nwî tâ bo zwitə bî mɔꞌɔ ŋkɨ ŋka ntsɔꞌɔ akòrə̀ bî mɔꞌɔ,’
49 Por isso a Sabedoria de Deus disse: “Mandarei para eles profetas e mensageiros, e eles matarão alguns e perseguirão outros.”
50 ta tâ àləə ŋgǎŋntoo Nwî tsɨ̀m, yìi mə bɨ lɛ nsaansə nlɔgɨnə a nlɔ̀gɨ̀nə mbi aa, ta bɨ̀ betə a mbo nɨ̀wàà nɨ bə̂ buà,
50 Por causa disso esta gente de hoje será castigada pela morte de todos os profetas assassinados desde a criação do mundo,
51 ǹlɔgɨnə nɨ̂ àləə Abel ŋghɛɛ nyweꞌe nɨ̂ à yì Zechariah yìi mə bɨ lɛ nzwitə a tɨtɨ̀ɨ nɨ̀kèntə̀ nɨ màꞌanwì bo bɨ̀ Àdɨgə ya yìi mə a laa màŋsə aà. Ɨ̀ɨ̀ŋə, mə̀ swoŋə a mbo bù mə bɨ ka yǐ betə aləə̀ yaa a mbo nɨ̀wàà nɨ bə̂ buà.
51 começando pela morte de Abel até a morte de Zacarias, que foi assassinado entre o altar e o
52 Ŋ̀gɨꞌɨ yì ŋ̀wè a nu bù mbâ ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀, ǹloŋ mə nɨ̀ kwɛ̀rə̀ mə̂ bɨ̂key bɨ mɨtsyɛ̀ bìi mə bɨ ŋaꞌa mânjì; nɨ̀ tuu ŋkuu, ŋkɨ ŋkɨŋ bə̂ bî mɔꞌɔ mə tâ bɨ̀ tsuu kɨɨ kuu.”
52 — Ai de vocês, mestres da Lei! Pois guardam a chave que abre a porta da casa da Sabedoria. E assim nem vocês mesmos entram, nem deixam os outros entrarem.
53 Àjàŋ yìi mə Yesu à lɛ mmàꞌàtə̀ waa ŋka ŋghɛɛ nii aà, ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ bo bɨ̀ baFarɨsai lɔgɨ̀nnə̀ ŋka lɨgɨtə nɨ̂ ɨ̀nnù jya mə Yesu à lɛ nswoŋə aa tsiꞌì nɨ̀ mɨ̀tɨ̀ɨ̀ ŋ̀kɨɨ mbetə nìi nɨ̂ ɨ̀nnù jî ghàꞌàtə̀,
53 Quando Jesus saiu dali, os mestres da Lei e os fariseus começaram a criticá-lo com raiva e a lhe fazer perguntas sobre muitos assuntos.
54 mə mbə a swoŋə̀ ànnù yî bɨ yì tsu tâ bo tswa yi.
54 Eles queriam levá-lo a dizer alguma coisa que pudesse lhes servir de motivo para acusá-lo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.