João 5

Bafut (BFD) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Ma yû a tsyà mə̂, ǹjwî ǹjɨ̂ ɨ̀kòò baYuda ɨ kuꞌù, Yesu a kɔꞌɔ ŋghɛ̀ɛ̀ a Yerusalem.
1 Depois disso, houve uma festa dos judeus, e Jesus subiu a Jerusalém.
2 Àtsùmə ntaꞌa yî mɔꞌɔ à tswe a Yerusalem, a kəꞌə̀ Ǹtsǔbùꞌù M̀binjə̀rə̀, ǹtswe nɨ ɨdɨgə ŋkuu ghu jìi mə bɨ lɛ ŋghùrə̀ nɨ̂ ǹtəꞌə aa, ji ntaà. Bɨ twoŋə̀ nɨ̂ ŋ̀kì ma wa nɨ nɨ̀ghàà nɨ baHeber aa nɨ Bethzatha.
2 Há em Jerusalém, junto à porta das Ovelhas, um tanque, chamado em hebraico Betesda, que tem cinco pórticos.
3 Ŋ̀gàŋmɨghɔ̀ɔ̀ jî ghàꞌàtə̀ ɨ lɛ mburə lùù ghu, ǹnɔŋkə nnɔ̀ŋkə̀ wa nɨ̂ mɨ̀ntsù mɨ àbùꞌù myâ, bɨ̀fə̀ꞌə̀nə̀, bɨ̀bwènkə̀, bo bìi mə ɨ̀dɨgə nû jyaa ɨ lɛ ŋkwokə aà. [Bɨ lɛ ntswetə ghu nyuꞌutə nɨ mə tâ ŋ̀kì wa ɨ̀ ka njwuꞌu,
3 Nestes pórticos jazia um grande número de enfermos, de cegos, de coxos e de paralíticos, que esperavam o movimento da água.
4 ǹloŋ mə angel M̀màꞌàmbi à lɛ sɨ sɨgə nzi nɨ a ŋgaa ŋgaa ŋkuu ntsɨgə nɨ̂ ŋ̀kì wa ɨ tɨgə njwuꞌu. Ŋù yî ǹtsyàmbìì yìi mə à lɛ nsɨgə ŋkuu wa a mûm ŋ̀kì wa noò mə ɨ lɔ̀gɨ̀nə̀ mə̂ ŋ̀ka jwuꞌu ŋghɛ̀ɛ̀ aa, nɨ̀ghɔ̀ɔ̂ nìi nɨ lɛ ntswe ghu nu aa, kə̀ tɛꞌɛ mbə aa mbuu ghuu, nɨ lɛ mfwɛtə.]
4 {Pois de tempos em tempos um anjo do Senhor descia ao tanque e a água se punha em movimento. E o primeiro que entrasse no tanque, depois da agitação da água, ficava curado de qualquer doença que tivesse.}
5 Ŋùmbâŋnə̀ yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe ghu mə à lɛ tɨ bə aa boŋ à ghɔ̀ɔ̀ mə̂ a atû ɨ̀lòò mɨghum mi ntarə ntsò nɨ̀fwaa.
5 Estava ali um homem enfermo havia trinta e oito anos.
6 Yesu à yə̂ yi ajàŋ mə à lɛ nnɔ̀ŋ ghu aa, nzi mə ŋùmbâŋnə̀ wa à ghɔ̀ɔ̀ mə̂ àghaꞌa a burə̀ ǹsaꞌa. À yə mə̂ laà, m̀betə ghu mbo mə, “O lɔ̀ɔ̀ mə tâ bɨ̀ ghurə gho aa ɛ?”
6 Vendo-o deitado e sabendo que já havia muito tempo que estava enfermo, perguntou-lhe Jesus: Queres ficar curado?
7 Ŋù nɨ̀ghɔ̀ɔ̀ wa a kwiꞌi mə, “Taà, kaa mə̀ sɨ̀ nɨ ŋù faà tswê mə mbə a nɨŋə̀ gha fàa mûm àtsùm a noò yìi mə ŋkì wa ɨ lɔgɨnə ŋka njwuꞌu aà. Mə̀ yi ŋghə̀ə mə mə kwèꞌètə kɨ kuu ghu aa boŋ ŋù yì dàŋ à bàŋnə̀ mə̂ m̀foo ntsyǎmbìì ŋ̀kuu ghu tɨ mə̀.”
7 O enfermo respondeu-lhe: Senhor, não tenho ninguém que me ponha no tanque, quando a água é agitada; enquanto vou, já outro desceu antes de mim.
8 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Bɨ̀ɨ̀nə ntəə mbwɛɛ matà gho wa ŋka ntəə ŋghɛ̀ɛ̀ nòô.”
8 Ordenou-lhe Jesus: Levanta-te, toma o teu leito e anda.
9 Ŋùmbâŋnə̀ wa a burə̀ ŋ̀ghɛnsə ntɨ̀ɨ̀ tsiꞌì maà noò, m̀bwɛɛ matà yì wa ntɨgə ntəə nii.
9 No mesmo instante, aquele homem ficou curado, tomou o seu leito e foi andando. Ora, aquele dia era sábado.
10 Ma mùu ajàŋ, bɨ̀tà bɨ alaꞌa bɨ baYuda bɨ tɨgə̀ nswoŋə nɨ a mbo ŋu wa mə bɨ lɛ ŋghùrə̀ aa mə, “Sìi à laa mbə njwîŋgɔ̀ŋə̀, kaa nɔ̀ŋsə̀ yìꞌinə̀ à sɨ bii mə tâ ò beꞌe matà gho.”
10 E os judeus diziam ao homem curado: E sábado, não te é permitido carregar o teu leito.
11 A kwiꞌi mə, “Ŋù wa mə à ghɨ̀rə ŋghùrə gha aa, a ghɨ̀rə nswoŋ a mbo mə̀ mə, ‘Bwɛɛ matà ghò wa ŋka ŋghɛ̀ɛ̀ nòô.’ ”
11 Respondeu-lhes ele: Aquele que me curou disse: Toma o teu leito e anda.
12 Bo betə̀ ghu mbo mə, “M̀bâ ma ghû yiì mə à ghɨ̀rə nswoŋ a mbo wò mə tâ ò bwɛɛ a matà gho ŋka ntəə ŋghɛɛ noo laa, à ghɨrə mbə aa wò aa ɛ?”
12 Perguntaram-lhe eles: Quem é o homem que te disse: Toma o teu leito e anda?
13 Lâ kaa ŋù wa mə bɨ ghɨrə ŋghurə yi aa, kaa waꞌà yi ŋù yìi mə à lɛ mbə ghu aa zî, ǹloŋ mə nnɔ̀ɔ̀ bə̂ lɛ ntswe maa adɨgə, Yesu a tɨgə̀ ǹtsurɨtə yi a tɨtɨ̀ɨ bo mfɛꞌɛ ŋghɛ̀ɛ̀ yi.
13 O que havia sido curado, porém, não sabia quem era, porque Jesus se havia retirado da multidão que estava naquele lugar.
14 A tɨ bə nɨ a njɨ̀m, Yesu a yə̂ yi a ndâmàꞌanwì ǹswoŋ ghu mbo mə, “Yə ajàŋ mə ò tɨ̀ɨ̀ mə̂ tsɨ̂tsɔ̀ŋ laà aâ! Tsuu ɨnnù jî bɨ bǔ kɨ ghɨ̀rə̀ tǎ tâ ŋ̀gɨꞌɨ yìi mə ɨ̀ bǔ ntsyàtə aa tâ ɨ̀ tsuu gho bǔ tsiꞌi.”
14 Mais tarde, Jesus o achou no templo e lhe disse: Eis que ficaste são; já não peques, para não te acontecer coisa pior.
15 Ŋù wa a tɨgə̀ ǹlo ŋghɛ̀ɛ̀ ǹswoŋ a mbo bɨ̀tà bɨ alaꞌa bɨ baYuda bya mə a yi aa a ghɨ̀rə ŋghùrə̀ Yesu.
15 Aquele homem foi então contar aos judeus que fora Jesus quem o havia curado.
16 Ma yuà ànnù a ghɨrə̀ mə tâ bɨ̀ tɨgə nlɔgɨnə ŋka ntsɔꞌɔ nɨ̂ àkòrə̀ Yesu, nloŋ mə à lɛ ŋghùrə̀ ŋû a njwîŋgɔ̀ŋ aà.
16 Por esse motivo, os judeus perseguiam Jesus, porque fazia esses milagres no dia de sábado.
17 Yesu a kwiꞌi ambo bo mə, “Taà ghà a fàꞌà tsiꞌǐ ŋgɔ̀ŋ bɨnòò bɨ̂tsɨ̀m, nyi nyweꞌe siì, mə̀mbɔŋ, mə kɨɨ mfaꞌa yaa ŋgaa.”
17 Mas ele lhes disse: Meu Pai continua agindo até agora, e eu ajo também.
18 Ma nuà nɨ̀ghàà nɨ ghɨrə̀ mə tâ bɨ̀tà bɨ alaꞌa bɨ baYuda bya tâ bo bu ŋkùꞌùsə̀ ǹlɨ̀gɨ̀tə nû yàà a nlɔ̀ɔ a nzwitə yu, mbɨꞌɨ mə kaa à lɛ ŋkɨꞌɨ̀ aa tsiꞌì nɔ̀ŋsə̀ ǹjwîgɔ̀ŋ wô, à lɛ ŋkɨ ntwoŋə Nwî nɨ Taà yì, ǹdɨꞌɨ nɨ mə yu bə aa ŋgɨ̌ŋ ŋgɨ̀ŋ bo Nwì.
18 Por esta razão os judeus, com maior ardor, procuravam tirar-lhe a vida, porque não somente violava o repouso do sábado, mas afirmava ainda que Deus era seu Pai e se fazia igual a Deus.
19 Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Mə̀ swoŋ a mbo bù tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkɔŋ mə, kaa annù yî tsu a sɨ̀ ghu tswê mə mbə Mu Ŋù a ghɨ̀rə̀ tsiꞌì nɨ atû yi yumbɔŋə̀, mbə a kɨɨ̀ ŋ̀ghɨrə aa tsiꞌì ànnù yìi mə à yə Taà yì a ghɨrə̀ aà. Ànnù yìi mə Tà a ghɨ̀rə̀ aa, à kɨ mbə tsiꞌì ma ya mə Mû yì a ghɨ̀rə̀.
19 Jesus tomou a palavra e disse-lhes: Em verdade, em verdade vos digo: o Filho de si mesmo não pode fazer coisa alguma; ele só faz o que vê fazer o Pai; e tudo o que o Pai faz, o faz também semelhantemente o Filho.
20 Ǹloŋ mə Tà à kɔ̀ŋə a Mû yì, ǹdɨꞌɨ nɨ̂ ɨ̀nnù tsɨ̀m jìi mə yumbɔŋ yu ghɨ̀rə̀ aa ghu mbô. À ka ghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì a ndɨ̀ꞌɨ ɨnnù jìi mə ɨ bu mburə mbə jî wè jî wè ǹtsyatə a yulà aa, tâ à ka ŋghɨrə, tâ nɨ̀ yə, tâ ànnù a tsya ghuu.
20 Pois o Pai ama o Filho e mostra-lhe tudo o que faz; e maiores obras do que esta lhe mostrará, para que fiqueis admirados.
21 Tsǒ ajàŋ mə Tà a yweensə bɨku bɨ bə̂, m̀fa nɨ̂ ǹtswêntɨ̀ɨ̀ a mbo bo aa, à kɨ mbə ŋgɨ̌ŋ ŋgɨ̀ŋ a ajàŋ mə Mu Nwì a fa nɨ̂ ǹtswêntɨ̀ɨ̀ a mbo bə̀ a ajàŋ mə yu lɔ̀ɔ̀ aà.
21 Com efeito, como o Pai ressuscita os mortos e lhes dá vida, assim também o Filho dá vida a quem ele quer.
22 Tà yumbɔŋ kaa sɨ̌ ŋû tsù saꞌa, lâ à bàŋnə mfa adaꞌa a mbo Mû yì mə tâ à tɨgə nsaꞌa bə̂ bɨ̀tsɨ̀mə̀
22 Assim também o Pai não julga ninguém, mas entregou todo o julgamento ao Filho.
23 tǎ tâ bə̀ bɨ̀tsɨ̀m tâ bɨ̀ tɨgə mbɔꞌɔ nɨ̂ Mu a ŋgɨ̌ŋ ŋgɨ̀ŋ a ajàŋ mə bɨ kɨɨ mbɔꞌɔ nɨ̂ Ta aà. Ŋù ntsɨ̀m yìi mə à sɨ a Mu bɔꞌɔ aa, kaa sɨ Ta wa yi mə à lɛ ntoo yìi aa kɨɨ mbɔꞌɔ.
23 Desse modo, todos honrarão o Filho, bem como honram o Pai. Aquele que não honra o Filho, não honra o Pai, que o enviou.
24 “Mə̀ swǒŋ a mbo bù tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋ mə, ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à yùꞌu nɨghàâ na nnɨŋ ntɨɨ̀ yi a nu yu wa yìi mə à lɛ ntoo gha aa, à tswe nɨ̀ ǹtswêntɨ̀ɨ̀ yìi mə ɨ̀ lwìꞌi nɨ̂ŋkoŋ aà, kaa bɨ waꞌǎ ɨ̀saꞌa ghu nu nɨŋə̀, la à bàŋǹə̀ mə̂ m̀fɛꞌa ntsǔ nɨwo ŋkuu a mûm ǹtswêntɨ̀ɨ̀.
24 Em verdade, em verdade vos digo: quem ouve a minha palavra e crê naquele que me enviou tem a vida eterna e não incorre na condenação, mas passou da morte para a vida.
25 Mə̀ swǒŋ a mbo bù tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋ mə, nòò à tswe ghu mə a zì, wa à tɛ̀ꞌɛ̀ mə nzi, mə bɨ̀ku bɨ bə̂ ka yǐ yuꞌu njì Mu Nwì, tâ bə̀ bìi mə bɨ yuꞌu aa, tâ bɨ̀ tswe ntɨ̀ɨ̀.
25 Em verdade, em verdade vos digo: vem a hora, e já está aí, em que os mortos ouvirão a voz do Filho de Deus; e os que a ouvirem viverão.
26 Tsǒ ajàŋə mə Tà yumbɔŋ à tswe nɨ̀ tswêntɨ̀ɨ̀ m̀fa nɨ a mbo bə̀ aa, à kɨ ŋghɨ̀rə̀ mə tâ Mu, yumbɔŋ à tswe nɨ̂ ǹtswêntɨ̀ɨ̀ ŋ̀kɨɨ mfa nɨ a mbo bə̀.
26 Pois como o Pai tem a vida em si mesmo, assim também deu ao Filho o ter a vida em si mesmo,
27 À kɨ̀ mə̂ m̀fa adaꞌa ghu mbo mə tâ à ka nsaꞌa nɨ̂ bə̀ ǹloŋ mə à nɨ Mu Ŋù aà.
27 e lhe conferiu o poder de julgar, porque é o Filho do Homem.
28 Nɨ tsuu kɨ yɛrə nloŋ yuà ànnù, ǹloŋ mə nòò a tswe ghu mə a zì, mə bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bìi mə bɨ tswekə a mɨsyɛ̀ aa, bɨ ka yi yuꞌu njì yì,
28 Não vos maravilheis disso, porque vem a hora em que todos os que se acham nos sepulcros sairão deles ao som de sua voz:
29 bɛɛ mə bɨ yuꞌu aa, bɨ fɛꞌɛ̀kə̀ a mɨsyɛ̀. Bya bìi mə bɨ lɛ ŋghɨ̀rə ɨnnù jî sɨgɨ̀nə̀ aa, tâ bɨ̀ bɨɨnə ntswe bɨtɨ̀ɨ̀, tâ bya bìi mə bɨ lɛ ŋghɨ̀rə ɨbɨ aa, tâ bɨ̀ bɨɨnə tâ bɨ̀ nɨŋ ɨsaꞌa a nu bo.
29 os que praticaram o bem irão para a ressurreição da vida, e aqueles que praticaram o mal ressuscitarão para serem condenados.
30 “Kaa mə̀mbɔŋ, kaa mbə mə̀ waꞌǎ annù tsu ghɨrə̀ tsiꞌǐ a atu mə̀, mə saꞌa nɨ mɨsaꞌa nyoŋ aa tsiꞌǐ ajàŋ mə Nwì a swoŋə nɨ a mbo mə̀ aà, ma yû a ghɨrə nɨ mə tâ mə̀ ka ntsərə mɨsaꞌa nɨ mânjì yìi mə à kùꞌùnə aà, ǹloŋ mə kaa mə̀ sɨ ghɨ̀rə̀ aa bə annù yìi mə mə lɔ̀ɔ̀ aà, mə ghɨ̀rə aa tsiꞌǐ annù yìi mə yu yìi mə à lɛ ntoo gha aa, a lɔ̀ɔ̀ aà.
30 De mim mesmo não posso fazer coisa alguma. Julgo como ouço; e o meu julgamento é justo, porque não busco a minha vontade, mas a vontade daquele que me enviou.
31 “M̀bə mə̀ ka nswoŋə nɨ̂ ɨ̀nnù ǹloŋ ŋgaa yà mə̂mbɔŋ, a mfɨ̀gɨ̀tə ŋù yìi mə mə̀ nɨ ghu aa, boŋ mbə bɨ tse swoŋ mə kaa annù ya yìi mə mə swoŋə aa kaa a sɨ̌ annù nɨ̂ŋkoŋ bə̂.
31 Se eu der testemunho de mim mesmo, não é digno de fé o meu testemunho.
32 Lâ ŋù yî mɔ̀ꞌɔ à tswe ghu mə à nɨ àyəfə nloŋ ŋgaa yà, mə̀ zî nɨ mə annù yìi mə a swoŋə nloŋ ŋgaa yà aa, a nɨ̂ ànnù nɨ̂ŋkoŋə̀.
32 Há outro que dá testemunho de mim, e sei que é digno de fé o testemunho que dá de mim.
33 Bǔmbɔŋ, tɨgə nɨ̀ lɛ mbaa ntoo bə̂ a nu Jɔn, a swoŋə̀ ànnù a mbo bù ǹloŋ annù nɨ̂ŋkoŋə̀?
33 Vós enviastes mensageiros a João, e ele deu testemunho da verdade.
34 Kaa a sɨ̀ bə aa bə mə ŋùmɨ̀sɔ̀ŋ à tswe nɨ̀ m̀bə ayəfə nloŋ ŋgaà yà; mə swoŋə laà aa tǎ tâ nɨ̀ yuꞌu nyweenə.
34 Não invoco, porém, o testemunho de homem algum. Digo-vos essas coisas, a fim de que sejais salvos.
35 Jɔn ma ghû a lɛ mbə aa ŋ̀kàꞌà, ŋ̀khɨ, nta, nɨ̀ lɛ ŋka ŋkɔŋə nɨ̂ ǹtswe ŋka ndorɨtə wa a mûm ŋ̀kàꞌa yu a nɨ mû àtɨɨ noò.
35 João era uma lâmpada que arde e ilumina; vós, porém, só por uma hora quisestes alegrar-vos com a sua luz.
36 Lâ mə̀ tswe nɨ̀ àyəfə yìi mə a tɨnsə ntsyàtə̌ annù yìi mə Jɔn à lɛ sɨ swoŋə nloŋ ŋgaa yà aà. Mɨ̀fàꞌà mìi mə mə fàꞌà aà, mɨ̀fàꞌà mìi mə Taà ghà à fâ àdàꞌà mə mə̀ ka mfaꞌa ghu aa, ma mû mɨ fɨ̀gɨ̀tə̀ nɨ̂ ŋû yìi mə mə̀ nɨ ghu aà, mə â too Tà ǹtoo ghâ.
36 Mas tenho maior testemunho do que o de João, porque as obras que meu Pai me deu para executar - essas mesmas obras que faço - testemunham a meu respeito que o Pai me enviou.
37 Tà yìi mə à lɛ ntoo gha aà, yumbɔŋ à kɨ̀ mə̂ ǹswoŋə annù ǹloŋ ŋgaa yà. Kaa nɨ̀ lɛɛ̀ ŋ̀waꞌǎ njì yì yuꞌù, kaa waꞌǎ nsî yi kɨ nyə.
37 E o Pai que me enviou, ele mesmo deu testemunho de mim. Vós nunca ouvistes a sua voz nem vistes a sua face...
38 Kaa nɨghàâ na nɨ sɨ a mûm bù lwiꞌi aa nloŋ mə kaa nɨ̀ sɨ̌ ntɨɨ̀ ghuu a nu yu wa yìi mə à lɛ ntoo aa nɨŋə̀ aà.
38 e não tendes a sua palavra permanente em vós, pois não credes naquele que ele enviou.
39 Nɨ naŋsə nyəgə nɨ̂ àŋwàꞌànə̀ Nwî aa nloŋ mə nɨ mɔ̀ɔ̀ntə̀ nɨ mə à nɨ nu mə nɨ fa nɨ̂ ǹtswêntɨ̀ɨ̀ yìi mə ɨ̀ tswe nɨ̂ŋkoŋ aa a mbo bù. Lâ a bə nu mə nɨ ghàà ǹloŋ ŋgaa yà aà,
39 Vós perscrutais as Escrituras, julgando encontrar nelas a vida eterna. Pois bem! São elas mesmas que dão testemunho de mim.
40 nɨ̀ bâŋnə ntuu a nzǐ a mbo mə̀ mə tâ mə̀ fa ntswêntɨ̀ɨ̀ a mbo bù.
40 E vós não quereis vir a mim para que tenhais a vida...
41 “Kaa mə̀ sɨ nɨghaꞌà na aa a mbo bə̀ kwɛrə.
41 Não espero a minha glória dos homens,
42 Lâ mə̀ zi ghuu, mə̀ zi mə kaa nɨ̀ sɨ Nwî naŋsə ŋkɔŋə.
42 mas sei que não tendes em vós o amor de Deus.
43 Mə̀ zǐ aa nɨ̂ Ɨ̀kùm Taà ghà la kaa nɨ̀ waꞌà gha kwɛrə̀; ŋù dàŋ à bə bàŋnə̌ zǐ nɨ̂ ɨ̀kǔm yi yumbɔŋ boŋ nɨ̀ ka bàŋnə kwɛrə yi.
43 Vim em nome de meu Pai, mas não me recebeis. Se vier outro em seu próprio nome, haveis de recebê-lo...
44 Bù bìi mə nɨ̂ kɔŋə̀ nɨ ŋ̀kwɛrə nɨghaꞌa bə a mbo bù nɨ bù aa, kaa waꞌà bàŋnə̀ laŋtə nɨ nɨ̀ghaꞌa nìi mə nɨ lò nɨ aa a mbo Nwì yìi mə à kɨ mbə tsiꞌì yù mɛ̀ mɛ aa, m̀bə nɨ tɨgə̀ ǹtsya aa la nnɨŋ ntɨɨ̀ ghuu a nu mə aa ɛ?
44 Como podeis crer, vós que recebeis a glória uns dos outros, e não buscais a glória que é só de Deus?
45 Nɨ̀ tsuu lǒ kɨ mmɔ̀ɔ̀ntə̀ nɨ mə mə̀ ka nɨŋ ghuu a ɨsaꞌa a nsi miꞌi Tà; à nɨ Moses mə à ka nɨŋ ghuu a saꞌà, làꞌà Moses wa yìi mə nɨ̀ bìi yi, ŋwaꞌatə nɨ mə à ka kwɛtə ghuu aà.
45 Não julgueis que vos hei de acusar diante do Pai; há quem vos acusa: Moisés, no qual colocais a vossa esperança.
46 A lɛ mbaa mbə mə nɨ̀ nàŋsə mbii a Moses boŋ nɨ̀ kɨ mbii ghâ, ǹloŋ mə àŋwàꞌànə̀ yìi mə à lɛ ŋŋwàꞌànə̀ aa, a ghàa annù ǹloŋ ŋgaa yà.
46 Pois se crêsseis em Moisés, certamente creríeis em mim, porque ele escreveu a meu respeito.
47 Lâ, m̀bə nɨ̀ tsuu annù yìi mə à lɛ ŋŋwàꞌànə̀ aa ɨ bii, boŋ mbə nɨ tɨgə̀ ǹtsya aa la mbii annù yìi mə mə swoŋə aa ɛ?”
47 Mas, se não acreditais nos seus escritos, como acreditareis nas minhas palavras?

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.