João 13
Bafut (BFD) vs NTLH
1 À lɛ mbə a njwi yìi mə àbɛ̀ɛ̀ a ka tɨgə fuꞌu tâ bɨ̀ jɨ mɨjɨ mɨ Passa, lɛ boŋ Yesu à zì mə̂ mə nòò yì fàa mbi à kòòntə̀ mə̂ a ajaŋ mə yu ka bǔ mmàꞌàtə mbi yù ɨ ghɛ̀ɛ̀ yi fu a mbɛ̀ɛ Taà yì aà. Àjàŋ mə à lɛ sɨ kɔ̀ŋ bə̂ bi bìi mə à lɛ mbə̂ bi fàa mbi aa, à lɛ naŋsə ŋkɔŋ waa ŋkɔꞌɔ nlwiꞌisə.
1 Faltava somente um dia para a Festa da Páscoa . Jesus sabia que tinha chegado a hora de deixar este mundo e ir para o Pai. Ele sempre havia amado os seus que estavam neste mundo e os amou até o fim.
2 Yesu bo bɨ̀ ŋgǎŋyəgə̂nnù ji lɛ sɨ jɨ mɨjɨ mɨ ŋkwɛɛ̀fɔ̀ a atu atɛtə̀, lɛ boŋ Satan à nɨ̀ŋ mə adɨꞌɨtə̀ yî bɨ a ntɨɨ Yuda mu Simon Iscariot mə tâ à fee yi.
2 Jesus e os seus discípulos estavam jantando. O Diabo já havia posto na cabeça de Judas, filho de Simão Iscariotes, a ideia de trair Jesus.
3 Yesu à lɛ nzi mə Taà yì à fà mə ŋgɔ̀ŋ joò tsɨ̀m fàa mbi a mbo yu, ŋkɨ nzi mə àjàŋ mə yu lɛ nlò a mbo Nwì ǹzi aa, yu ka bǔ lǒ ghɛ̀ɛ̀ yi fu ghu mbɛ̀ɛ̀.
3 Jesus sabia que o Pai lhe tinha dado todo o poder. E sabia também que tinha vindo de Deus e ia para Deus.
4 À lɛ ntɨgə mbɨɨnə wa atu atɛtə̀, ǹtsɔꞌɔ akutə̀ yi nləə, nlɔgə tawòlə̀ ǹlɨmtə a atìi yu.
4 Então se levantou, tirou a sua capa , pegou uma toalha e amarrou na cintura.
5 Ǹlɔgə ŋkì ǹnɨŋ nɨ̂ àkaŋ nlɔ̀gɨ̀nə̀ ŋ̀ka nsiꞌi mɨkòrə̀ mɨ ŋgǎŋyəgə̂nnù ji ghu ŋkɨɨ nyɛꞌɛ nɨ tawòlə̀ wa mə à lɛ lɨmtə a atìi yu aà.
5 Em seguida pôs água numa bacia e começou a lavar os pés dos discípulos e a enxugá-los com a toalha.
6 À kà mə̂ aa nsiꞌi laa, ǹzì ǹyweꞌe a nu Simon Peta, a betə̀ mə, “M̀màꞌàmbî o lɔ̀ɔ̀ aà ǹsìꞌi mɨ̀kòrə̂ ma aa ɛ?”
6 Quando chegou perto de Simão Pedro, este lhe perguntou: — Vai lavar os meus pés, Senhor?
7 Yesu a kwiꞌi ghu mbo mə, “Kaa ò sɨ̌ annù yìi mə mə ghɨ̀rə̀ aa tsɨ̀tsɔ̀ŋ zî, la ò ka yǐ bɔ̌ŋ zi aa a noò ǹjɨ̀mə̀.”
7 Jesus respondeu:
8 Peta a swoŋ ghu mbo mə, “Tâ à tsuu bə mə nòò tsù à tswê ghu mə ò ka yǐ sìꞌì mɨkòrə̂ mâ.”
8 — O senhor nunca lavará os meus pés! — disse Pedro.
9 Simon Peta a swoŋ mə, “M̀màꞌàmbî tsuu tsiꞌì mɨkòrə̂ ma mumu sìꞌì, kɨ nsìꞌi mbô ma bo bɨ̀ àtû yâ.”
9 — Então, Senhor, não lave somente os meus pés; lave também as minhas mãos e a minha cabeça! — pediu Simão Pedro.
10 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à sìꞌi nû yì aa, à laà ǹsɨgɨ̀nə̀ kaa ŋkɨꞌɨ̀ nɨ̂ m̀bu ŋkwatə nsiꞌi bû ǹtswe; à tɨ̀gə ntswe aa tsiꞌì nɨ̀ ǹsìꞌìtə mɨ̀kòrə̂ mi. Wa bù bɨtsɨ̀m nɨ̀ laà, a kɨ̂ ǹtɨgə mmɛ tsiꞌì ŋù yî m̀fùùrə̀.”
10 Aí Jesus disse:
11 À lɛ tɨ bə aa Yesu à zî ŋû yìi à ka fèè yi aà, a bə̂ ǹjiꞌì ànnù yìi mə à lɛ nswoŋ mə kaa bo lɛ ŋwaꞌà bɨtsɨ̀m laa aà.
11 Jesus sabia quem era o traidor. Foi por isso que disse: “Todos menos um.”
12 Yesu à màŋsə̀ mə̂ a nsìꞌi mɨ̀korə̂ myaa mya aa, mbù ŋ̀wɛꞌɛ akutə̀ yi ya fu mbɨɨnə mbɨ̀ɨ̀ ǹtswe yi fu wa atu atɛtə̀. M̀betə waa mə, “Nɨ̀ zî ǹjiꞌì ànnù yû yìi mə mə̀ ghɨ̀rə a nu bù aa ɛ?”
12 Depois de lavar os pés dos seus discípulos, Jesus vestiu de novo a capa, sentou-se outra vez à mesa e perguntou:
13 Ǹswoŋ a mbo bo mə, “Nɨ twoŋə nàa nɨ ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù, ŋ̀kɨɨ ntwoŋə nàa nɨ M̀màꞌàmbî ghùù, a kuꞌùnə̀ maa ajàŋ nloŋ mə àa ŋù yìi mə mə̀ nɨ ghu aà.
13 Vocês me chamam de “Mestre” e de “Senhor” e têm razão, pois eu sou mesmo.
14 M̀bə̀ mə̀, M̀màꞌàmbî ghùù ŋ̀kɨ mbə ndɨ̀ꞌɨ̀nnù ghùù, lâ ǹsiꞌi mɨkòrə̂ muu, ma mùu ajàŋ, a kuꞌùnə̀ mə tâ nɨ̀ ka nsiꞌi mɨkòrə̂ muu bu nɨ bù.
14 Se eu, o Senhor e o Mestre, lavei os pés de vocês, então vocês devem lavar os pés uns dos outros.
15 Wa mə̀ dɨ̀ꞌɨ̀ aa ànnù a mbo bù mə tâ nɨ̀ ka mfɨgɨnə ajàŋ annù ma yû mə mə̀ ghɨ̀rə sii aà.
15 Pois eu dei o exemplo para que vocês façam o que eu fiz.
16 Mə̀ swoŋ tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋ a mbo bù mə kaa abùꞌù a sɨ̌ Masa yì tsyâ. Kaa ŋgàŋntoo a waꞌà ŋû yìi mə à tòo yi a kɨ̀ ǹtsya.
16 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: o empregado não é mais importante do que o patrão, e o mensageiro não é mais importante do que aquele que o enviou.
17 Tsǒ mə nɨ̀ zì mə̂ ɨ̀nnù mà jû tsɨ̂tsɔ̀ŋə aa, m̀bɔɔnə a mbo bù mə mbə nɨ̀ kâ m̀faꞌa nɨ ju.
17 Já que vocês conhecem esta verdade, serão felizes se a praticarem.
18 Kaa mə̀ sɨ ɨnnù ma jû swoŋə aa nloŋ ŋgaa yùù bɨtsɨ̀mə̀, mə̀ zi bə̀ bìi mə mə̀ tɛ̀ꞌɛ ntsɔꞌɔ aà. Lâ nɨ̀ghàà nɨ Nwî nya mə nɨ swoŋ nɨ mə, ‘Ŋù yìi mə bìꞌiyu jɨnə aa, à ka bəŋ tɨgə bàà nàâ’ aa nɨ tswe nɨ̀ m̀fɛ̀ꞌɛ mbòòntə̀.
18 — Não estou falando de vocês todos; eu conheço aqueles que escolhi. Pois tem de se cumprir o que as
19 Mə swoŋ a mbo bù tsɨ̂tsɔ̀ŋ aa mə tǎ bɛɛ mə a ghɨrə mfɛ̀ꞌɛ̀ ma la, nɨ̀ bii mə mə̀ laa mbə yu wa yìi mə à nɨ ghu aà.
19 Digo isso a vocês agora, antes que aconteça, para que, quando acontecer, vocês creiam que “
20 Mə̀ swòŋə a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋ mə, ŋù yìi mə à kwɛ̀rə ŋû yìi mə mə̀ tòo yi aa, à kɨ ŋkwɛrə aà ghâ, ŋù yìi mə à kwɛ̀rə gha aa, à kɨ ŋkwɛrə aa yu wa yìi mə à lɛ ntoo gha aà.”
20 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem receber aquele que eu enviar estará também me recebendo; e quem me recebe recebe aquele que me enviou.
21 Yesu à màŋsə̀ mə̂ a nswoŋə ma juù ɨ̀nnù aa, ǹtɨɨ̀ yi ɨ naŋsə̀ ǹluu nɨ̂ àjəŋnə̀, a swoŋ nɨ̀ ǹsi nɨ̀ ǹsi mə, “Mə̀ swòŋə a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋ mə, ŋù yì mɔ̀ꞌɔ a tɨtɨ̀ɨ bù à ka ghɨ̀rə fèè ghâ.”
21 Depois de dizer isso, Jesus ficou muito aflito e declarou abertamente aos discípulos:
22 Ànnù a lɛ ŋghaꞌa ŋgǎŋyəgə̂nnù ji jya, bɨ tɨgə̀ ǹlenə waa bo nɨ bo.
22 Então eles olharam uns para os outros, sem saber de quem ele estava falando.
23 Ŋ̀gàŋyègə̂nnù yi wa yì mɔ̀ꞌɔ, yìi mə à lɛ nnaŋsə ŋkɔŋə aa, à lɛ ntswe nnaŋsə nyoŋ ŋkɔ̀ɔ̀ntə̀ ghu mbɛ̀ɛ̀.
23 Ao lado de Jesus estava sentado um deles, a quem Jesus amava.
24 Simon Peta a tɛꞌɛ miꞌì mi ghu nu nswoŋ ghu mbo mə, “Betə yi mə a ghàà aa nloŋ ŋgaa wò aa ɛ?”
24 Simão Pedro fez um sinal para ele e disse: — Pergunte de quem o Mestre está falando.
25 Ma waà ŋ̀gàŋyəgə̂nnù yì, a lô ǹyoŋtə nyəkətə ghu nu, m̀betə yi mə, “M̀màꞌàmbî, ŋù ma ghû, a nɨ̀ wò aa ɛ?”
25 Então aquele discípulo chegou mais perto de Jesus e perguntou: — Senhor, quem é ele?
26 Yesu a kwiꞌi mə, “Ŋù yìi mə mə̀ ka tsùtə abaa a nɨ̂ ǹjyà ɨ fa ghu mbo aa, à nɨ ghu.” À kwìꞌì mə̂ laà aa, ntɨgə nlɔgə abàꞌa abaa ntsùtə̀ m̀fa a mbo Judas mu Simon Iscariot.
26 — É aquele a quem vou dar um pedaço de pão passado no molho! — respondeu Jesus. Em seguida pegou um pedaço de pão, passou no molho e deu a Judas, filho de Simão Iscariotes.
27 Àjàŋə Judas à lɛ ŋghɛ̀sə̀ ŋ̀kwɛrə abaa ya aa, Satan a kuu ghu ntɨɨ̀. Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Wàŋsə̀, ghɨ̀rə annù yìi mə o lɔ̀ɔ ŋghɨ̀rə aà!”
27 E assim que Judas recebeu o pão, Satanás entrou nele. Então Jesus disse a Judas:
28 Kaa àbùgə̀ bə̂ yìi a lɛ ntswe wa atu tɛtə aa, kaa bo lɛ waꞌǎ njiꞌì ànnù ma yû yìi mə Yesu à lɛ nswoŋ ghu mbo aa zî.
28 Nenhum dos que estavam à mesa entendeu por que Jesus disse isso.
29 Tsǒ mə Judas à lɛ sɨ lə̀ə abàa ŋkabə aa, ŋgǎŋyəgə̂nnù Yesu jya jǐ mɔꞌɔ ɨ waꞌatə̌ mə, Yesu à lɛ ntswe aà ǹtoo yi aa mə tâ à ghɛɛ nyuu njoo jìi mə bo ka jɨ ɨkòò wa aa ghu; kə̀ mə tâ à ghɛɛ mfa ayoo a mbo ŋ̀gàŋə̂fumə.
29 Como era Judas que tomava conta da bolsa do dinheiro, alguns pensaram que Jesus tinha mandado que ele comprasse alguma coisa para a festa ou desse alguma ajuda aos pobres.
30 Judas à kwɛ̀rə̀ mə abaa ya aa, mburə mmaꞌatə tsiꞌì maa noò m̀fɛꞌɛ. Ɨ̀tugə ɨ fiì.
30 Judas recebeu o pão e saiu logo. E era noite.
31 Judas à màꞌàtə̀ mə aa, Yesu a swoŋ mə, “Tsɨ̂tsɔ̀ŋ, bɨ ghàꞌàsə̀ mə̂ Mu Ŋù. Tsɨ̂tsɔ̀ŋ bɨ tsyà mə̂ ghu nu, ŋghaꞌasə Nwî.
31 Quando Judas saiu, Jesus disse:
32 M̀bə bɨ ghaꞌasə Nwî ǹtsya ghu nu, bəə boŋ Nwì à ka kɨɨ ghaꞌasə yi ɨ tsyà a nu yu Nwîŋgɔ̀ŋ, ɨ kɨɨ burə ghɛ̀sə ghaꞌasə yi ŋgaa yî m̀fùùrə̀.
32 E, se por meio dele a natureza gloriosa de Deus for revelada, então Deus revelará em si mesmo a natureza divina do Filho do Homem. E Deus fará isso agora mesmo.
33 Bɔɔ̀ bâ, kaa mə̀ ka waꞌǎ biꞌinə̀ bù ǹtswe tâ àghaꞌa saꞌatə; mə̀ bə lǒ boŋ nɨ̀ ka tɨgə lɔ̀ɔ̀ nàâ, lâ mə̀ swoŋ a mbo bù tsiꞌǐ ajàŋə mə lɛ nswoŋə a mbo baYuda aa, mə̀ swòŋə a mbo bù tsɨ̂tsɔ̀ŋ mə, ‘Kaa mbə nɨ̀ waꞌǎ adɨgə yìi mə mə ghɛ̀ɛ̀ ghu aa ghɛ̀ɛ̀.’
33 Meus filhos, não vou ficar com vocês por muito tempo. Vocês vão me procurar, mas eu digo agora o que já disse aos líderes judeus: vocês não podem ir para onde eu vou.
34 Mə̀ fâ ǹdɨꞌɨ yì m̀fii a mbo bù. Nɨ̀ ka ŋkɔŋnə ghu bo nɨ bù. A ŋgɨ̌ŋ ŋgɨ̀ŋ a ajàŋ mə mə kɨɨ ŋkɔŋə ghuu aa, nɨ̀ ka ŋkɔŋə ghuu bu nɨ bù.
34 Eu lhes dou este novo mandamento: amem uns aos outros. Assim como eu os amei, amem também uns aos outros.
35 Nɨ̀ bə kɨ kɔ̀ŋnə̀ ghuu bu nɨ bù boŋ bə̀ bɨ̀tsɨ̀m ka zi mə nɨ̀ laa mbə ŋgǎŋyəgə̂nnù jyâ.”
35 Se tiverem amor uns pelos outros, todos saberão que vocês são meus discípulos.
36 Simon Peta a betə̀ yi mə, “M̀màꞌàmbî, o ghɛ̀ɛ̀ aa a fə aa ɛ?”
36 Simão Pedro perguntou a Jesus: — Senhor, para onde é que o senhor vai? Jesus respondeu:
37 Peta a swoŋ ghu mbo mə, “M̀màꞌàmbî, m̀bə mə̀ waꞌà gho tsɨ̀tsɔ̀ŋ yoŋə̀ aa a ya aa ɛ? Wâ à tɛꞌɛ bə bə̂ ànnù nɨwo, boŋ mə̀ ka fa ntswêntɨ̀ɨ̂ yà mbɨꞌɨ ŋkwîtû yò.”
37 Pedro tornou a perguntar: — Senhor, por que eu não posso segui-lo agora? Eu estou pronto para morrer pelo senhor!
38 Yesu a betə̀ yi mə, “Ò ka naŋsə fa ntswêntɨ̀ɨ̂ yò m̀bɨꞌɨ ŋkwîtû ghâ aa ɛ? Mə̀ swòŋə a mbo wò tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋ mə mbɔŋ tâ àŋkə̀gə̀ à tɔŋ nɨ̂tugə sìi boŋ ò tùù mə̂ gha ŋgàà ji tarə̀.”
38 — Está mesmo? — perguntou Jesus. — Pois eu afirmo a você que isto é verdade: antes que o galo cante, você dirá três vezes que não me conhece.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.