João 13
Bafut (BFD) vs ARIB
1 À lɛ mbə a njwi yìi mə àbɛ̀ɛ̀ a ka tɨgə fuꞌu tâ bɨ̀ jɨ mɨjɨ mɨ Passa, lɛ boŋ Yesu à zì mə̂ mə nòò yì fàa mbi à kòòntə̀ mə̂ a ajaŋ mə yu ka bǔ mmàꞌàtə mbi yù ɨ ghɛ̀ɛ̀ yi fu a mbɛ̀ɛ Taà yì aà. Àjàŋ mə à lɛ sɨ kɔ̀ŋ bə̂ bi bìi mə à lɛ mbə̂ bi fàa mbi aa, à lɛ naŋsə ŋkɔŋ waa ŋkɔꞌɔ nlwiꞌisə.
1 Antes da festa da páscoa, sabendo Jesus que era chegada a sua hora de passar deste mundo para o Pai, e havendo amado os seus que estavam no mundo, amou-os até o fim.
2 Yesu bo bɨ̀ ŋgǎŋyəgə̂nnù ji lɛ sɨ jɨ mɨjɨ mɨ ŋkwɛɛ̀fɔ̀ a atu atɛtə̀, lɛ boŋ Satan à nɨ̀ŋ mə adɨꞌɨtə̀ yî bɨ a ntɨɨ Yuda mu Simon Iscariot mə tâ à fee yi.
2 Enquanto ceavam, tendo já o Diabo posto no coração de Judas, filho de Simão Iscariotes, que o traísse,
3 Yesu à lɛ nzi mə Taà yì à fà mə ŋgɔ̀ŋ joò tsɨ̀m fàa mbi a mbo yu, ŋkɨ nzi mə àjàŋ mə yu lɛ nlò a mbo Nwì ǹzi aa, yu ka bǔ lǒ ghɛ̀ɛ̀ yi fu ghu mbɛ̀ɛ̀.
3 Jesus, sabendo que o Pai lhe entregara tudo nas mãos, e que viera de Deus e para Deus voltava,
4 À lɛ ntɨgə mbɨɨnə wa atu atɛtə̀, ǹtsɔꞌɔ akutə̀ yi nləə, nlɔgə tawòlə̀ ǹlɨmtə a atìi yu.
4 levantou-se da ceia, tirou o manto e, tomando uma toalha, cingiu-se.
5 Ǹlɔgə ŋkì ǹnɨŋ nɨ̂ àkaŋ nlɔ̀gɨ̀nə̀ ŋ̀ka nsiꞌi mɨkòrə̀ mɨ ŋgǎŋyəgə̂nnù ji ghu ŋkɨɨ nyɛꞌɛ nɨ tawòlə̀ wa mə à lɛ lɨmtə a atìi yu aà.
5 Depois deitou água na bacia e começou a lavar os pés aos discípulos, e a enxugar-lhos com a toalha com que estava cingido.
6 À kà mə̂ aa nsiꞌi laa, ǹzì ǹyweꞌe a nu Simon Peta, a betə̀ mə, “M̀màꞌàmbî o lɔ̀ɔ̀ aà ǹsìꞌi mɨ̀kòrə̂ ma aa ɛ?”
6 Chegou, pois, a Simão Pedro, que lhe disse: Senhor, lavas-me os pés a mim?
7 Yesu a kwiꞌi ghu mbo mə, “Kaa ò sɨ̌ annù yìi mə mə ghɨ̀rə̀ aa tsɨ̀tsɔ̀ŋ zî, la ò ka yǐ bɔ̌ŋ zi aa a noò ǹjɨ̀mə̀.”
7 Respondeu-lhe Jesus: O que eu faço, tu não o sabes agora; mas depois o entenderás.
8 Peta a swoŋ ghu mbo mə, “Tâ à tsuu bə mə nòò tsù à tswê ghu mə ò ka yǐ sìꞌì mɨkòrə̂ mâ.”
8 Tornou-lhe Pedro: Nunca me lavarás os pés. Replicou-lhe Jesus: Se eu não te lavar, não tens parte comigo.
9 Simon Peta a swoŋ mə, “M̀màꞌàmbî tsuu tsiꞌì mɨkòrə̂ ma mumu sìꞌì, kɨ nsìꞌi mbô ma bo bɨ̀ àtû yâ.”
9 Disse-lhe Simão Pedro: Senhor, não somente os meus pés, mas também as mãos e a cabeça.
10 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à sìꞌi nû yì aa, à laà ǹsɨgɨ̀nə̀ kaa ŋkɨꞌɨ̀ nɨ̂ m̀bu ŋkwatə nsiꞌi bû ǹtswe; à tɨ̀gə ntswe aa tsiꞌì nɨ̀ ǹsìꞌìtə mɨ̀kòrə̂ mi. Wa bù bɨtsɨ̀m nɨ̀ laà, a kɨ̂ ǹtɨgə mmɛ tsiꞌì ŋù yî m̀fùùrə̀.”
10 Respondeu-lhe Jesus: Aquele que se banhou não necessita de lavar senão os pés, pois no mais está todo limpo; e vós estais limpos, mas não todos.
11 À lɛ tɨ bə aa Yesu à zî ŋû yìi à ka fèè yi aà, a bə̂ ǹjiꞌì ànnù yìi mə à lɛ nswoŋ mə kaa bo lɛ ŋwaꞌà bɨtsɨ̀m laa aà.
11 Pois ele sabia quem o estava traindo; por isso disse: Nem todos estais limpos.
12 Yesu à màŋsə̀ mə̂ a nsìꞌi mɨ̀korə̂ myaa mya aa, mbù ŋ̀wɛꞌɛ akutə̀ yi ya fu mbɨɨnə mbɨ̀ɨ̀ ǹtswe yi fu wa atu atɛtə̀. M̀betə waa mə, “Nɨ̀ zî ǹjiꞌì ànnù yû yìi mə mə̀ ghɨ̀rə a nu bù aa ɛ?”
12 Ora, depois de lhes ter lavado os pés, tomou o manto, tornou a reclinar-se à mesa e perguntou-lhes: Entendeis o que vos tenho feito?
13 Ǹswoŋ a mbo bo mə, “Nɨ twoŋə nàa nɨ ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù, ŋ̀kɨɨ ntwoŋə nàa nɨ M̀màꞌàmbî ghùù, a kuꞌùnə̀ maa ajàŋ nloŋ mə àa ŋù yìi mə mə̀ nɨ ghu aà.
13 Vós me chamais Mestre e Senhor; e dizeis bem, porque eu o sou.
14 M̀bə̀ mə̀, M̀màꞌàmbî ghùù ŋ̀kɨ mbə ndɨ̀ꞌɨ̀nnù ghùù, lâ ǹsiꞌi mɨkòrə̂ muu, ma mùu ajàŋ, a kuꞌùnə̀ mə tâ nɨ̀ ka nsiꞌi mɨkòrə̂ muu bu nɨ bù.
14 Ora, se eu, o Senhor e Mestre, vos lavei os pés, também vós deveis lavar os pés uns aos outros.
15 Wa mə̀ dɨ̀ꞌɨ̀ aa ànnù a mbo bù mə tâ nɨ̀ ka mfɨgɨnə ajàŋ annù ma yû mə mə̀ ghɨ̀rə sii aà.
15 Porque eu vos dei exemplo, para que, como eu vos fiz, façais vós também.
16 Mə̀ swoŋ tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋ a mbo bù mə kaa abùꞌù a sɨ̌ Masa yì tsyâ. Kaa ŋgàŋntoo a waꞌà ŋû yìi mə à tòo yi a kɨ̀ ǹtsya.
16 Em verdade, em verdade vos digo: Não é o servo maior do que o seu senhor, nem o enviado maior do que aquele que o enviou.
17 Tsǒ mə nɨ̀ zì mə̂ ɨ̀nnù mà jû tsɨ̂tsɔ̀ŋə aa, m̀bɔɔnə a mbo bù mə mbə nɨ̀ kâ m̀faꞌa nɨ ju.
17 Se sabeis estas coisas, bem-aventurados sois se as praticardes.
18 Kaa mə̀ sɨ ɨnnù ma jû swoŋə aa nloŋ ŋgaa yùù bɨtsɨ̀mə̀, mə̀ zi bə̀ bìi mə mə̀ tɛ̀ꞌɛ ntsɔꞌɔ aà. Lâ nɨ̀ghàà nɨ Nwî nya mə nɨ swoŋ nɨ mə, ‘Ŋù yìi mə bìꞌiyu jɨnə aa, à ka bəŋ tɨgə bàà nàâ’ aa nɨ tswe nɨ̀ m̀fɛ̀ꞌɛ mbòòntə̀.
18 Não falo de todos vós; eu conheço aqueles que escolhi; mas para que se cumprisse a escritura: O que comia do meu pão, levantou contra mim o seu calcanhar.
19 Mə swoŋ a mbo bù tsɨ̂tsɔ̀ŋ aa mə tǎ bɛɛ mə a ghɨrə mfɛ̀ꞌɛ̀ ma la, nɨ̀ bii mə mə̀ laa mbə yu wa yìi mə à nɨ ghu aà.
19 Desde já no-lo digo, antes que suceda, para que, quando suceder, creiais que eu sou.
20 Mə̀ swòŋə a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋ mə, ŋù yìi mə à kwɛ̀rə ŋû yìi mə mə̀ tòo yi aa, à kɨ ŋkwɛrə aà ghâ, ŋù yìi mə à kwɛ̀rə gha aa, à kɨ ŋkwɛrə aa yu wa yìi mə à lɛ ntoo gha aà.”
20 Em verdade, em verdade vos digo: Quem receber aquele que eu enviar, a mim me recebe; e quem me recebe a mim, recebe aquele que me enviou.
21 Yesu à màŋsə̀ mə̂ a nswoŋə ma juù ɨ̀nnù aa, ǹtɨɨ̀ yi ɨ naŋsə̀ ǹluu nɨ̂ àjəŋnə̀, a swoŋ nɨ̀ ǹsi nɨ̀ ǹsi mə, “Mə̀ swòŋə a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋ mə, ŋù yì mɔ̀ꞌɔ a tɨtɨ̀ɨ bù à ka ghɨ̀rə fèè ghâ.”
21 Tendo Jesus dito isto, turbou-se em espírito, e declarou: Em verdade, em verdade vos digo que um de vós me há de trair.
22 Ànnù a lɛ ŋghaꞌa ŋgǎŋyəgə̂nnù ji jya, bɨ tɨgə̀ ǹlenə waa bo nɨ bo.
22 Os discípulos se entreolhavam, perplexos, sem saber de quem ele falava.
23 Ŋ̀gàŋyègə̂nnù yi wa yì mɔ̀ꞌɔ, yìi mə à lɛ nnaŋsə ŋkɔŋə aa, à lɛ ntswe nnaŋsə nyoŋ ŋkɔ̀ɔ̀ntə̀ ghu mbɛ̀ɛ̀.
23 Ora, achava-se reclinado sobre o peito de Jesus um de seus discípulos, aquele a quem Jesus amava.
24 Simon Peta a tɛꞌɛ miꞌì mi ghu nu nswoŋ ghu mbo mə, “Betə yi mə a ghàà aa nloŋ ŋgaa wò aa ɛ?”
24 A esse, pois, fez Simão Pedro sinal, e lhe pediu: Pergunta-lhe de quem é que fala.
25 Ma waà ŋ̀gàŋyəgə̂nnù yì, a lô ǹyoŋtə nyəkətə ghu nu, m̀betə yi mə, “M̀màꞌàmbî, ŋù ma ghû, a nɨ̀ wò aa ɛ?”
25 Aquele discípulo, recostando-se assim ao peito de Jesus, perguntou-lhe: Senhor, quem é?
26 Yesu a kwiꞌi mə, “Ŋù yìi mə mə̀ ka tsùtə abaa a nɨ̂ ǹjyà ɨ fa ghu mbo aa, à nɨ ghu.” À kwìꞌì mə̂ laà aa, ntɨgə nlɔgə abàꞌa abaa ntsùtə̀ m̀fa a mbo Judas mu Simon Iscariot.
26 Respondeu Jesus: É aquele a quem eu der o pedaço de pão molhado. Tendo, pois, molhado um bocado de pão, deu-o a Judas, filho de Simão Iscariotes.
27 Àjàŋə Judas à lɛ ŋghɛ̀sə̀ ŋ̀kwɛrə abaa ya aa, Satan a kuu ghu ntɨɨ̀. Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Wàŋsə̀, ghɨ̀rə annù yìi mə o lɔ̀ɔ ŋghɨ̀rə aà!”
27 E, logo após o bocado, entrou nele Satanás. Disse-lhe, pois, Jesus: O que fazes, faze-o depressa.
28 Kaa àbùgə̀ bə̂ yìi a lɛ ntswe wa atu tɛtə aa, kaa bo lɛ waꞌǎ njiꞌì ànnù ma yû yìi mə Yesu à lɛ nswoŋ ghu mbo aa zî.
28 E nenhum dos que estavam à mesa percebeu a que propósito lhe disse isto;
29 Tsǒ mə Judas à lɛ sɨ lə̀ə abàa ŋkabə aa, ŋgǎŋyəgə̂nnù Yesu jya jǐ mɔꞌɔ ɨ waꞌatə̌ mə, Yesu à lɛ ntswe aà ǹtoo yi aa mə tâ à ghɛɛ nyuu njoo jìi mə bo ka jɨ ɨkòò wa aa ghu; kə̀ mə tâ à ghɛɛ mfa ayoo a mbo ŋ̀gàŋə̂fumə.
29 pois, como Judas tinha a bolsa, pensavam alguns que Jesus lhe queria dizer: Compra o que nos é necessário para a festa; ou, que desse alguma coisa aos pobres.
30 Judas à kwɛ̀rə̀ mə abaa ya aa, mburə mmaꞌatə tsiꞌì maa noò m̀fɛꞌɛ. Ɨ̀tugə ɨ fiì.
30 Então ele, tendo recebido o bocado saiu logo. E era noite.
31 Judas à màꞌàtə̀ mə aa, Yesu a swoŋ mə, “Tsɨ̂tsɔ̀ŋ, bɨ ghàꞌàsə̀ mə̂ Mu Ŋù. Tsɨ̂tsɔ̀ŋ bɨ tsyà mə̂ ghu nu, ŋghaꞌasə Nwî.
31 Tendo ele, pois, saído, disse Jesus: Agora é glorificado o Filho do homem, e Deus é glorificado nele;
32 M̀bə bɨ ghaꞌasə Nwî ǹtsya ghu nu, bəə boŋ Nwì à ka kɨɨ ghaꞌasə yi ɨ tsyà a nu yu Nwîŋgɔ̀ŋ, ɨ kɨɨ burə ghɛ̀sə ghaꞌasə yi ŋgaa yî m̀fùùrə̀.
32 se Deus é glorificado nele, também Deus o glorificará em si mesmo, e logo o há de glorificar.
33 Bɔɔ̀ bâ, kaa mə̀ ka waꞌǎ biꞌinə̀ bù ǹtswe tâ àghaꞌa saꞌatə; mə̀ bə lǒ boŋ nɨ̀ ka tɨgə lɔ̀ɔ̀ nàâ, lâ mə̀ swoŋ a mbo bù tsiꞌǐ ajàŋə mə lɛ nswoŋə a mbo baYuda aa, mə̀ swòŋə a mbo bù tsɨ̂tsɔ̀ŋ mə, ‘Kaa mbə nɨ̀ waꞌǎ adɨgə yìi mə mə ghɛ̀ɛ̀ ghu aa ghɛ̀ɛ̀.’
33 Filhinhos, ainda por um pouco estou convosco. Procurar-me-eis; e, como eu disse aos judeus, também a vós o digo agora: Para onde eu vou, não podeis vós ir.
34 Mə̀ fâ ǹdɨꞌɨ yì m̀fii a mbo bù. Nɨ̀ ka ŋkɔŋnə ghu bo nɨ bù. A ŋgɨ̌ŋ ŋgɨ̀ŋ a ajàŋ mə mə kɨɨ ŋkɔŋə ghuu aa, nɨ̀ ka ŋkɔŋə ghuu bu nɨ bù.
34 Um novo mandamento vos dou: que vos ameis uns aos outros; assim como eu vos amei a vós, que também vós vos ameis uns aos outros.
35 Nɨ̀ bə kɨ kɔ̀ŋnə̀ ghuu bu nɨ bù boŋ bə̀ bɨ̀tsɨ̀m ka zi mə nɨ̀ laa mbə ŋgǎŋyəgə̂nnù jyâ.”
35 Nisto conhecerão todos que sois meus discípulos, se tiverdes amor uns aos outros.
36 Simon Peta a betə̀ yi mə, “M̀màꞌàmbî, o ghɛ̀ɛ̀ aa a fə aa ɛ?”
36 Perguntou-lhe Simão Pedro: Senhor, para onde vais? Respondeu Jesus; Para onde eu vou, não podes agora seguir-me; mais tarde, porém, me seguirás.
37 Peta a swoŋ ghu mbo mə, “M̀màꞌàmbî, m̀bə mə̀ waꞌà gho tsɨ̀tsɔ̀ŋ yoŋə̀ aa a ya aa ɛ? Wâ à tɛꞌɛ bə bə̂ ànnù nɨwo, boŋ mə̀ ka fa ntswêntɨ̀ɨ̂ yà mbɨꞌɨ ŋkwîtû yò.”
37 Disse-lhe Pedro: Por que não posso seguir-te agora? Por ti darei a minha vida.
38 Yesu a betə̀ yi mə, “Ò ka naŋsə fa ntswêntɨ̀ɨ̂ yò m̀bɨꞌɨ ŋkwîtû ghâ aa ɛ? Mə̀ swòŋə a mbo wò tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋ mə mbɔŋ tâ àŋkə̀gə̀ à tɔŋ nɨ̂tugə sìi boŋ ò tùù mə̂ gha ŋgàà ji tarə̀.”
38 Respondeu Jesus: Darás a tua vida por mim? Em verdade, em verdade te digo: Não cantará o galo até que me tenhas negado três vezes.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.