Hebreus 12
Bafut (BFD) vs ACF
1 Tsiꞌì tsǒ mə bìꞌinə̀ tswe nɨ ǹnɔ̀ɔ̀ bɨ̂yəfə bɨ karɨsə̀ yiꞌinə̀ aa, â bìꞌinə̀ maꞌatə ŋgɔ̀ŋ ɨ̀nnù tsɨ̀m jìi mə mbə ɨ kɨŋə̀ mânjì a mbo bìꞌinə̀ aa, bo bɨ̀ ŋ̀gɔ̀ŋ ɨ̀nnù jî bɨ ɨ̀tsɨ̀m jìi mə ɨ lɨ̀gɨ̀nə̀ ǹtɨŋnə nɨ a nu bìꞌinə̀ aa, ŋgaansə mɨtɨ̀ɨ̂ miꞌinə̀, ǹtaŋ ntɨɨ, ŋka ŋkhə nɨkhə̀ nìi mə nɨ tswe a mbìi bìꞌinə̀ aà.
1 Portanto nós também, pois que estamos rodeados de uma tão grande nuvem de testemunhas, deixemos todo o embaraço, e o pecado que tão de perto nos rodeia, e corramos com paciência a carreira que nos está proposta,
2 Tâ bìꞌinə̀ tɛꞌɛ miꞌî mìꞌinə̀ a nu Yesu yìi mə àbìintɨɨ̀ yìꞌinə̀ a lɛ nlɔ̀gɨ̀nə̀ ghu nu ŋkɨ nlwiꞌisə ghu nu aà. À lɛ m̀bii ŋgɨꞌɨ ŋkwo a ati bàŋnə̀ bàŋnə̀ kaa ŋkɨꞌɨ̀ nɨ̀ àdɨ̀rə atu yìi mə àti bàŋnə̀ bàŋnə̀ a lɛ sɨ zì nɨ yu aa bɔꞌɔ̀. Ǹloŋ mə à lɛ nzi nɨdorə nɨ̀ wè nìi mə nɨ lɛ sɨ yuꞌutə nii aà. Tsɨ̂tsɔ̀ŋ à tɨ̀gə ntswe a mbɛ̀ɛ̀ nɨ̀kwɛɛ Nwì yìi mə à ŋàŋnə a aburə aa nî màꞌà.
2 Olhando para Jesus, autor e consumador da fé, o qual, pelo gozo que lhe estava proposto, suportou a cruz, desprezando a afronta, e assentou-se à destra do trono de Deus.
3 Naŋsə ŋwaꞌatə̀ nɨ̌ mbuu ŋgɨꞌɨ yìi mə à lɛ nyə aa, nɨ̂ m̀buu kɨ̂bàà yìi mə ŋ̀gǎŋghɨ̀rə̂ ɨ̀nnù jî bɨ ɨ lɛ sɨ bàà nii ghu aa, maa ajàŋ, tâ nɨ̀ tsuu lǒ kaa, ɨ swùŋtə akòrə̂ yuu ɨ bɨ̀ɨ̀ nɨ̂ ǹjɨ̀m bə̂.
3 Considerai, pois, aquele que suportou tais contradições dos pecadores contra si mesmo, para que não enfraqueçais, desfalecendo em vossos ânimos.
4 A ajàŋ mə bu bɨ̀ ɨ̀nnù jî bɨ ɨ to aa, kaa nɨ̀ burə tɨ̀ to ŋghɛ̀ɛ̀ ǹyweꞌe a adɨgə yìi mə mbə nɨ̀ saansə̀ àləə̀ yuu ghu.
4 Ainda não resististes até ao sangue, combatendo contra o pecado.
5 Nɨ̀ lìꞌìnə̀ mə̂ a adɨꞌɨtə̀ ya yìi mə Nwìŋgɔ̀ŋ a fa nɨ a mbo bù tsǒ bɔɔ̀ bi nswoŋə nɨ mə,
5 E já vos esquecestes da exortação que argumenta convosco como filhos: Filho meu, não desprezes a correção do Senhor, E não desmaies quando por ele fores repreendido;
6 Ǹloŋ mə Nwìŋgɔ̀ŋ a tsisə aa bə̀ bìi mə à kɔ̀ŋə̀ aa,
6 Porque o Senhor corrige o que ama,E açoita a qualquer que recebe por filho.
7 Nɨ̀ tswa ntɨɨ̀ ghuu a nɨ̂ àjàŋ yìi mə Nwì a mɨ̀rɨ̀sə̀ ghuu aà, a lèntə̀ nɨ̂ ghuu aa tsiꞌì tsǒ bɔɔ̀ bi. Ŋ̀gɨꞌɨ yìi mə nɨ yə aa ɨ dɨ̀ꞌɨ̀ aa mə Nwìŋgɔ̀ŋ a mɨ̀rɨ̀sə̀ ghuu aa tsiꞌì tsǒ bɔɔ̀ bi. Kə̀ mu yì tsù à tswe ghu yìi mə taà yì à sɨ mɨ̀rɨ̀sə̀ aa ɛ?
7 Se suportais a correção, Deus vos trata como filhos; porque, que filho há a quem o pai não corrija?
8 M̀bə bɨ tsuu ghuu kɨ mɨ̀rɨ̀sə̀ tsiꞌì tsô àjàŋ mə bɨ kɨɨ mmɨ̀rɨsə bɔɔ bǐ mɔꞌɔ aa, bəə boŋ kaa nɨ̀ sɨ̌ bɔɔ̀ bi naŋsə mbə; boŋ nɨ̀ bə aa bɔɔ bɨ tɨ̂ tà.
8 Mas, se estais sem disciplina, da qual todos são feitos participantes, sois então bastardos, e não filhos.
9 M̀bə bɨ̀tà bìi mə bɨ jwe yiꞌinə̀ fàa mbi aa, mbə bɨ ka mmɨrɨsə yiꞌinə̀, bìꞌinə̀ kɨɨ mbɔꞌɔtə nɨ̂ waa, bəə boŋ kaa mbə bìꞌinə̀ waꞌǎ ɨbɨɨ nû yiꞌinə̀ sɨgɨ̀sə̀ a mbo Taà yìꞌinə̀ a mûm Àzwì tǎ ɨ tswe ntɨ̀ɨ̀ aa ɛ?
9 Além do que, tivemos nossos pais segundo a carne, para nos corrigirem, e nós os reverenciamos; não nos sujeitaremos muito mais ao Pai dos espíritos, para vivermos?
10 Bɨ̀tà bî fàa nsyɛ bɨ mɨ̀rɨ̀sə̀ yìꞌinə̀ a nɨ mû àtɨɨ noò aa nɨ̂ ŋ̀kɔ̀ŋə̂ yàà, lâ Nwîŋgɔ̀ŋ a mɨ̀rɨ̀sə̀ nɨ̂ yiꞌinə̀ ŋ̀ghɨrə aa ɨbɔ̀ŋ a nu bìꞌinə̀, mə tâ bìꞌinə̀ kɨ nlaa maŋsə tsiꞌì tsǒ yu.
10 Porque aqueles, na verdade, por um pouco de tempo, nos corrigiam como bem lhes parecia; mas este, para nosso proveito, para sermos participantes da sua santidade.
11 A nɨ̂ ŋ̀gɔ̌ŋ ɨnnǔ tsɨ̀m jìi mə Nwǐ a tsisə nɨ̂ yiꞌinə̀ aa, bìꞌinə̀ lɔgə̀ maa noò tsiꞌì tsǒ ànnù yî bɨ ŋka njəŋnə, kaa waꞌà bàŋnə̀ ŋ̀ka ndorɨtə, lâ a tɨ bə a njɨ̀m bə̀ bìi mə bɨ mɨ̀rɨ̀sə̀ waa aa, bɨ koonə̀ mɨ̂ntà mìi mə mɨ zì nɨ̂ mbɔɔnə̀ ŋghɨ̀rə̀ bo ghɨrə̀ nɨ̂ ɨ̀nnù jìi ɨ tsinə aà.
11 E, na verdade, toda a correção, ao presente, não parece ser de gozo, senão de tristeza, mas depois produz um fruto pacífico de justiça nos exercitados por ela.
12 Ka ŋɛntə̂ nɨ̀ m̀bô muu mìi mə mɨ kàà mə̂ aa a ndəŋə, ŋkɨ ntɨ̀nsə̂ nɨ̀ nɨ mɨ̀kùꞌùtə̂ muu mìi mə mɨ tsɨ̀gɨ̀nə̀ aà.
12 Portanto, tornai a levantar as mãos cansadas, e os joelhos desconjuntados,
13 Nɨ̀ ghɨrə tâ mânjì yìi mə nɨ təə ghu aa tâ à tsìnə̀, tâ ɨ̀dɨ̀gə̀ jìi mə ɨ kwokə a mɨkaꞌa bù aa tâ ɨ tsuu lǒ fààkə̀, tâ ɨ̀ baŋnə ntɨɨ tɨ̀ɨ̀.
13 E fazei veredas direitas para os vossos pés, para que o que manqueja não se desvie inteiramente, antes seja sarado.
14 Nɨ̀ yweꞌetə a ŋka ntswe nɨ̀ m̀bɔɔnə bu bɨ̀ bə̀ bɨ̀tsɨ̀mə̀; ŋ̀kɨɨ ntəə nɨ̂ àkòrə̀ nɨzì yuu tâ à laa maŋsə nloŋ mə ŋù yìi mə àkòrə̀ nɨzì yi a sɨ̀ laa màŋsə̀ aa kaa à ka yǐ waꞌǎ Mmàꞌàmbi yə̂.
14 Segui a paz com todos, e a santificação, sem a qual ninguém verá o Senhor;
15 Nɨ̀ ka ntsyɛsə ghuu, nyə mə tâ ŋù tsù à tsuu lǒ tswe tɨ kwɛrə̀ ɨ̀bɔ̀ŋ Nwî wâ. Tâ ŋù nɨ bù à tsuu lǒ bə tsiꞌì tsǒ àtì nɨlwì tsegə yìi mə a fa ŋgɨꞌɨ, ŋ̀ghɨrə ɨ bəŋ ntɨgə nlɨꞌɨ yìi mbə lɨꞌɨ bə̀ bî ghàꞌàtə̀ aà.
15 Tendo cuidado de que ninguém se prive da graça de Deus, e de que nenhuma raiz de amargura, brotando, vos perturbe, e por ela muitos se contaminem.
16 Tâ ŋù nɨ̀ bù ghùù yî mɔ̀ꞌɔ tâ tsuu lǒ bə ŋû àtsùùrə̀ kə̀ tsǒ ŋù yìi mə à sɨ Nwî bɔꞌɔ aa tsiꞌì tsǒ Esau yìi mə à lɛ fèe abwarə̀ yi tsǒ ǹdɨ̀ɨ̂ mu, ŋ̀kwɛrə mɨjɨ mɨ ŋgaà mɔꞌɔ ghu aà.
16 E ninguém seja devasso, ou profano, como Esaú, que por uma refeição vendeu o seu direito de primogenitura.
17 Nɨ̀ zi mə à lɛ mbə a njɨ̀m aa a bû ŋ̀ka nlɔɔ mə yu tswe nɨ̂ m̀bɔɔnə̂ taà yì, lâ bɨ lɛ mfurə yi nloŋ mə kaa mânjì yìi mə mbə a kwensə̀ ànnù yìi mə à lɛ ŋghɨ̀rə̀ aa kaa à lɛ ŋkɨꞌɨ̀ bə̂ ka mə à lɛ sɨ yə̀ꞌə̀ nɨ mɨ̀làà a miꞌi yu aà.
17 Porque bem sabeis que, querendo ele ainda depois herdar a bênção, foi rejeitado, porque não achou lugar de arrependimento, ainda que com lágrimas o buscou.
18 Kaa nɨ̀ sɨ̀ zî aa tsiꞌì tsǒ baIsrael lɛ nzì, a mbɛ̀ɛ ǹtaꞌa yìi mə mbə bɨ waꞌà mɔ̀ɔ̀ntə̀, ɨ khɨ̂ nɨ mɔꞌɔ; a mûm m̀fii ɨ̀dɨ̀gə̀, bo bɨ̀ ɨ̀dɨ̀gə̀ buurə̀ bùùrə̀, nɨ̂ àfìsə̀ yî tɨ̀ɨ̀,
18 Porque não chegastes ao monte palpável, aceso em fogo, e à escuridão, e às trevas, e à tempestade,
19 bo bɨ̀ ǹjì ǹtàŋ, nɨ̂ ǹjì ŋù. Nòò yìi mə bə̀ bya lɛ nyuꞌu njì ya aa, bo lɛ mbɔꞌɔ ntɨgə mbuꞌu nɨ̂ m̀bo nswoŋ nɨ mə kaa bo sɨ bù ŋ̀kɔŋ a nyuꞌu tâ bɨ̀ swoŋ ntoo yì mɔ̀ꞌɔ a mbo bo.
19 E ao sonido da trombeta, e à voz das palavras, a qual os que a ouviram pediram que se lhes não falasse mais;
20 Ǹloŋ mə ǹdɨꞌɨ jìi mə bɨ lɛ mfa a mbo bo ɨ swoŋə̀ nɨ mə, “M̀bə a tɛꞌɛ mbə tsiꞌì nàà mə ɨ̀ mɔ̀ɔ̀ntə ntaꞌa wa aa, bɨ tumntə̀ ǹzwitə!” ɨ lɛ ntɨ̀ɨ̀ siꞌi.
20 Porque não podiam suportar o que se lhes mandava: Se até um animal tocar o monte será apedrejado ou passado com um dardo.
21 Ɨ̀dɨ̀gə̀ ɨ lɛ nswèrə̀ siꞌi siꞌi, Moses a tɨgə̀ ǹswoŋ mə, “Mə tsɨ̀gɨ̀nə̀ nɨ nɨ̀bɔꞌɔ̀.”
21 E tão terrível era a visão, que Moisés disse: Estou todo assombrado, e tremendo.
22 Lâ nɨ̀ baŋnə nzì aa a Ntaꞌa Sion, bo bɨ̀ a njɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa Nwìŋgɔ̀ŋ yìi mə à tswe ntɨ̀ɨ̀ aa, Yerusalem yìi mə à tswe a aburə aa, nɨ bɨ̀angel a ŋkam nɨ̀ ŋ̀kàmə̀ bìi bɨ ghotə ntswe nluu nɨ nɨ̀dorə aà.
22 Mas chegastes ao monte Sião, e à cidade do Deus vivo, à Jerusalém celestial, e aos muitos milhares de anjos;
23 Nɨ̀ zi aa a nɨ̂ ŋ̀ghòtə̂ yìi mə à nɨ yî bɔɔ bɨ Nwî bi ntsyàmbìì bìi mə bɨ ŋwaꞌanə mɨkûm myaa a aburə aà. Nɨ zì aa a mbo Nwìŋgɔ̀ŋ yìi mə a saꞌa ŋù ǹtsɨ̀m aa, bo bɨ̀ a mbô ɨ̀zwì bə̂ bìi mə bɨ ghɨ̀rə ɨnnù jìi ɨ tsinə, m̀bə bə̂ bìi bɨ kwi ŋkɔꞌɔ nluu aà.
23 À universal assembléia e igreja dos primogênitos, que estão inscritos nos céus, e a Deus, o juiz de todos, e aos espíritos dos justos aperfeiçoados;
24 Nɨ̀ zì aa a mbo Yesu yìi mə à zi nɨ̂ àkàà yî fii ya aa, a nɨ̂ àləə yìi mə bɨ mitə a ghaà ǹzi nɨ̂ ɨ̀bɔ̀ŋ yìi ɨ tsyatə yi aləə Abel aà.
24 E a Jesus, o Mediador de uma nova aliança, e ao sangue da aspersão, que fala melhor do que o de Abel.
25 Tâ nɨ̀ ka ntsyɛsə ghuu ǹtsuu lǒ tuu njì ŋù wa mə a ghàà aa bə̂. Bə̀ bìi mə bɨ lɛ ntuu njì ŋù wa mə à lɛ sɨ ghàà ŋ̀waꞌasə nɨ̂ waa fàa nsyɛ aa kaa bɨ lɛ ŋkɨꞌɨ̀ àjàŋ yìi mə mbə bɨ khə̂ zî. M̀bə biꞌinə̀ yî ǹtɨgə ŋkhə aa mə akə mə mbə biꞌinə̀ tuu njì ŋù wa yìi mə a ghàà ǹlo a aburə aa ɛ?
25 Vede que não rejeiteis ao que fala; porque, se não escaparam aqueles que rejeitaram o que na terra os advertia, muito menos nós, se nos desviarmos daquele que é dos céus;
26 Ǹjì Nwì ya, ɨ̀ lɛ ntsɨ̀gə nsyɛ̂ ǹtsɨ̀m maa noò. La tsɨ̂tsɔ̀ŋ à kàꞌà mə̂ mə, “Mə̀ ka kùꞌùsə bǔ tsɨ̀gə mbî, kaa waꞌa tsiꞌì ǹsyɛ yuyu tsɨgə̀, mə̀ ka kɨɨ tsɨ̀gə aburə ghu bɔ̀ꞌɔ̀.”
26 A voz do qual moveu então a terra, mas agora anunciou, dizendo: Ainda uma vez comoverei, não só a terra, senão também o céu.
27 Nɨ̀ghàà nya mə à swoŋ mə, “Mə̀ ka kùꞌùsə bǔ tsɨ̀gə̀ aa,” nɨ naŋsə ndɨꞌɨ nɨ mə ǹjoo jìi mə bɨ lɛ nnaŋsə aa, bɨ ka tsɨ̀gə lɔ̀ꞌɔ̀sə tâ jìi mə mbə bɨ waꞌà bù ntsɨgə aa tâ ɨ̀ tɨgə ntswe.
27 E esta palavra: Ainda uma vez, mostra a mudança das coisas móveis, como coisas feitas, para que as imóveis permaneçam.
28 Tâ bìꞌinə̀ ka mfa mbɨꞌikə a mbo Nwì ǹloŋ mə ànnù nɨfɔ̀ ya yìi mə bìꞌinə̀ kwɛrə aa, kaa mbə bɨ waꞌà bù ǹtsɨgətə. Tâ bìꞌinə̀ ka mfa mbɨꞌɨkə ŋkɨɨ ŋghaꞌasə Nwî nɨ mânjì yìi mə à bɔŋ ghu mbo aa, ŋghuꞌusə nii ŋkɨɨ mbɔꞌɔ,
28 Por isso, tendo recebido um reino que não pode ser abalado, retenhamos a graça, pela qual sirvamos a Deus agradavelmente, com reverência e piedade;
29 ǹloŋ mə Nwìŋgɔ̀ŋ yiꞌinə̀ à laa mbə mɔꞌɔ yìi mə ɨ tɔ̀ɔ njoo aà.
29 Porque o nosso Deus é um fogo consumidor.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.