Gálatas 2

Bafut (BFD) vs BKJ

Sair da comparação
1 Ɨ̀lòò ɨ tsyà mə̂ nɨghûm ǹtsò ji nɨkwà, mə̀ bû ŋ̀kɔꞌɔ ŋghɛɛ fu a Yerusalem biꞌi Barnabas. Bìꞌì kà mə aa ŋghɛɛ aa, ǹlɔgə Titus bìꞌibo ghɛɛ̀.
1 Então, catorze anos depois, eu subi outra vez a Jerusalém com Barnabé, levando também Tito comigo.
2 Mə̀ lɛ ŋkɔꞌɔ ŋghɛɛ aa ajàŋ mə Nwìŋgɔ̀ŋ à lɛ ndɨ̀ꞌɨ a mbo mə̀ aà. Mə̀ kɔ̀ꞌɔ̀ mə̂ ŋ̀ghɛɛ, ntsiꞌi bɨ̀tsyàsə̀, a tswê tsiꞌì bìꞌibo, mə̀ nɔ̂ŋsə̀ ǹtoo yì ǹsɨgɨ̀nə̀ ya mə mə̀ lɛ sɨ swoŋ a mbo bɨ̀ tɨ̀zî Nwî aa a nsi bo tǎ ghɨ̀rə mə ɨ̀fàꞌâ gha yìi mə mə̀ lɛ sɨ fàꞌà aa, nɨ̀ yìi mə̀ bùrə kɨ fàꞌà aa, tâ ɨ̀ tsuu a dàŋə̀ dàŋə tsyà.
2 E subi por causa de uma revelação, e comuniquei-lhes o evangelho que prego entre os gentios, porém particularmente aos que eram de reputação, a fim de eu não correr ou de não ter corrido em vão.
3 Kaa ŋù tsù à lɛ ŋkɨꞌɨ Titus yìi mə bìꞌiyu lɛ ntswe aa gaansə̀ mə tâ bɨ̀ ŋetə yi ka mə à nɨ ŋù bàGrikia laa aà.
3 Mas nem Tito, que estava comigo, sendo grego, foi obrigado a circuncidar-se;
4 Ka mə bə̀ bî mɔꞌɔ lɛ ŋka nlɔɔ mə bɨ ghɨ̀rə̀ yiꞌi nɨ̂ ɨ̀bùꞌù aa, bə̀ bî mɔꞌɔ bìi mə bɨ lɛ ŋeꞌesə ŋkuu a tɨtɨ̀ɨ bìꞌì, m̀bagɨlə nɨ mə bo nɨ bɨ̀lɨ̂m biꞌi a njɨm Kristo, ŋkuu aa mə bo bə tsiꞌì tsǒ bɨ̀tswɛ̀rə̀, mə bɨ yə ajàŋ mə bìꞌi tswe ntswê yìꞌì kaa ànnù yî tsù a waꞌà nɨ̀ yiꞌi kwerə̀, ǹloŋ ajàŋ mə bìꞌì tswe nɨ̂ ànnù yî mɔꞌɔ bìꞌibɨ̀ Kristo Yesu aa,
4 e isso por causa da presença dos falsos irmãos, desconhecedores, que secretamente introduziram-se entre nós para espionar a liberdade que temos em Cristo Jesus, a fim de nos escravizar;
5 lâ kaa bìꞌì lɛ waꞌǎ ŋgoo a mbo bo bii a nɨ mû àtɨɨ noò bə̂, ta lə̀ə annù nɨ̂ŋkoŋ yìi mə a tswe a mûm ǹtoo yì ǹsɨgɨ̀nə̀ ya a mbo bù.
5 aos quais não nos sujeitamos nem por uma hora; a fim de que a verdade do evangelho permanecesse convosco.
6 Bə̀ bya mə bɨ lèntə̀ nɨ̂ waa tsǒ bɨ̀tsyàsə̀ aa, (mə̀ swoŋ laa nloŋ mə kə̀ m̀bə bo bə bɨ̀tsyàsə̀ kə̀ ŋ̀gaŋ, kaa ma ya a sɨ̌ annû tsu a mbo mə̀ bə̂. Kaa Nwìŋgɔ̀ŋ à sɨ bə̂ lentə nyòŋə̀ aa a nɨ̂ ŋ̀kɨ̀rə̂ yàà). Kaa bo lɛ ŋwaꞌa annǔ yî fii yì tsu a mbo mə̀ dɨꞌɨ̀.
6 Mas quanto aos que pareciam ser alguma coisa, (o que quer que eles fossem, nenhuma diferença faz para mim: nada me importa; Deus não se deixa levar pela aparência do homem) pois aqueles que pareciam ser alguma coisa quando reunidos nada me acrescentaram,
7 Bo lɛ mbàŋnə̀ nyə bə mə, bɨ fà mə ntoo yì ǹsɨgɨ̀nə̀ ya mə mə̀ ghɛɛ nɨ yu a mbo bɨ̀tɨ̀ŋètə̀, tsǒ ajàŋ mə bɨ lɛ ŋkɨ mfa a mbo Peta mə à ghɛɛ nɨ yu a mbo bɨ̀ŋètə aà;
7 antes, pelo contrário, quando viram que o evangelho da incircuncisão me foi confiado, assim como o evangelho da circuncisão foi confiado a Pedro;
8 (ǹloŋ mə ŋù yìi mə à lɛ mfa mɨdaꞌa a mbo Peta mə tâ à ghɛɛ ŋka mfaꞌa a mbo bàYuda aa, à kɨ mbə yu mə à fa mɨdaꞌa mə tâ mə̀ ghɛɛ ŋka mfaꞌa a mbo bɨ̀tɨ̀zî Nwî aà.)
8 (porque aquele que operou eficazmente em Pedro para o apostolado da circuncisão, o mesmo operou também em mim para com os gentios);
9 Àjàŋ mə Jɛms nɨ Cephas nɨ Jɔn, bìi bɨ lɛ mbə ntəꞌə ndânwì maa noò aa, lɛ nyə ɨbɔ̀ŋ yìi mə Nwî à lɛ ŋghɨ̀rə a nu bìꞌì aa, bo lɛ ntɨgə mfa abo nɨ̀ mə̀ nɨ Barnabas ǹtsaꞌatə yiꞌi ghu a ndɨ̀ꞌɨ mə biꞌibo fàꞌa aa àbo mɔꞌɔ̀, ǹtɨgə mbeentə mə tâ bìꞌì ghɛɛ a mbo bɨ̀tɨ̀zî Nwî tâ bo baŋnə ŋghɛ̀ɛ̀ a mbo baYuda.
9 e quando Tiago, Cefas e João, que pareciam ser os pilares, perceberam a graça que me foi dada, deram a mim e a Barnabé suas mãos direitas em sinal de comunhão; nós iríamos aos gentios e eles aos circuncidados.
10 Ànnù yìi mə bo lɛ mbù ǹnaŋsə waꞌatə a mbo bìꞌì aa a bə mə bìꞌì ka nlentə ŋgàŋəfumə jìi ɨ lɛ tswe a tɨtɨ̀ɨ̂ ŋ̀ghòtə̀ aà. A tɛꞌɛ̀ m̀bə annù yìi mə mə̀ lɛ sɨ naŋsə ŋwaꞌatə a ŋghɨ̀rə̂.
10 Recomendaram-nos apenas que nos lembrássemos dos pobres; justamente o que eu também estava determinado a fazer.
11 Nòò yìi mə Peta à lɛ nzì a alaꞌa Antiokia aa, mə̀ lɛ ŋghààntə̀ yi a tɨtɨ̀ɨ bə̀ ǹloŋ mə a lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ ǹlaa mə à lɛ ŋghɨ̀rə annù a waꞌà kùꞌùnə̀.
11 Quando, porém, Pedro foi para Antioquia, me opus a ele face a face, porque ele era reprovável.
12 Ǹloŋ mə mbɔŋ tâ bə̀ bî mɔꞌɔ bìi mə Jɛms à lɛ ntoo aa bɨ̀ zi, à lɛ sɨ jɨnə bo bɨ̀ bɨ̀tɨ̀zi Nwî. La nòò yìi mə bə̀ bya lɛ nzì aa, a tɨgə̀ ǹtsuꞌutə nɨ̂ waa nloŋ mə à lɛ sɨ bɔꞌɔ bə̂ bya mə bɨ tɨ̀ɨ̀ nɨ̂ ànnǔ ŋŋètə bə̀ aà.
12 Porque, antes de chegarem alguns da parte de Tiago, ele comia com os gentios; mas, quando aqueles vieram, ele retirou-se e separou-se deles, temendo os que eram da circuncisão.
13 Bɨ̀lɨ̂m biꞌi bî mɔꞌɔ bìi bɨ lɛ mbə baYuda aa bɨ lɛ nlɔ̀gɨ̀nə̀ ǹtɨgə mbagɨlə tsiꞌì tsǒ Peta. Tsiꞌì Barnabas à lɛ ŋkɨɨ ntɨgə nlɔɔ mə yu kɨ bagɨlə yòŋə̀ nɨ̂ waa.
13 Os demais judeus se afastaram como ele, de modo que mesmo Barnabé foi levado por eles a essa dissimulação.
14 Nòò yìi mə mə̀ lɛ nyə mə kaa nɨ̀ghàâ nyaa nɨ lɛ ŋwaꞌà tsinə nloŋ annù nɨ̂ŋkoŋə ntoo yì ǹsɨgɨ̀nə̀ ya aa, mə̀ lɛ ŋghàà a mbo Peta a nsi bo, m̀betə yi mə, “Wò yìi mə ò nɨ ŋû baYuda m̀baŋnə ntswe nɨ̂ ǹtswêntɨ̀ɨ̂ yò tsiꞌì tsǒ tɨ̀zî Nwî, kaa ŋkɨꞌɨ̀ tswe aa tsiꞌì tsǒ ŋù baYuda, mbə ò tɨgə̀ ŋ̀gaansə bɨ̂tɨ̀zî Nwî mə bɨ̀ ka ntswe ntswêntɨ̀ɨ̂ yàà tsiꞌì tsǒ baYuda aa mə akə aa ɛ?
14 Mas, quando vi que eles não andavam corretamente segundo a verdade do evangelho, eu disse a Pedro diante de todos eles: Se tu, sendo judeu, vives como os gentios, e não como os judeus, como obrigas os gentios a viverem como os judeus?
15 Bìꞌinə̀ bìi mə bìꞌinə̀ nɨ baYuda bî jwe jwe, kaa ŋkɨꞌɨ̀ bə “ŋgǎŋghɨ̀rənnù jî bɨ, bɨ̀tɨ̀zî Nwî” bə̂,
15 Nós que somos naturalmente judeus, e não pecadores dentre os gentios;
16 bìꞌinə̀ zi mə Nwì a ghɨ̀rə annù ŋû a tsinə̀ a nsi miꞌi yu ntsya aa tsiꞌǐ a njɨ̀mə̂ àbìintɨɨ a nu Yesu Kristo. Kaa bɨ sɨ aa njɨ̌m ŋghɨ̀rə̂ ɨ̀nnù jìi mə nɔ̀ŋsə̀ a lɔ̀ɔ̀ aa tsyà. Bìꞌinə̀ kɨ̀ mə̂ m̀bii Kristo Yesu mə tâ Nwì a ghɨrə̀ ɨ̀nnû jiꞌinə̀ tsinə̀ ǹtsya aa a njɨ̌m àbìintɨɨ a nu Kristo, kaa ŋkɨꞌɨ bə aa a njɨ̌m ŋghɨ̀rə̂ ɨ̀nnù jìi mə nɔ̀ŋsə̀ a lɔ̀ɔ̀ aa tsyà. Ǹloŋ mə bìꞌinə̀ zi mə kaa mbə bɨ waꞌà ghɨ̀rə̀ mə tâ ɨ̀nnù ŋû tsinə a nsi miꞌi Nwì ǹtsya aa a njɨ̌m ɨnnù jìi mə nɔ̀ŋsə̀ a lɔ̀ɔ̀ aà.
16 sabemos que um homem não é justificado pelas obras da lei, mas pela fé de Jesus Cristo, nós também cremos em Jesus Cristo, para que pudéssemos ser justificados pela fé de Cristo, e não pelas obras da lei, porque pelas obras da lei nenhuma carne será justificada.
17 Àjàŋ yìi mə bìꞌinə̀ lɔ̀ɔ mə tâ ɨ̀nnù jiꞌinə̀ ɨ̀ tsinə ntsya a njɨm àbìintɨɨ a nu Kristo aa, mbə bɨ yə mə bìꞌinə̀ kɨ mbə aa ŋgǎŋghɨ̀rə̂ ɨ̀nnù jì bɨ tsiꞌì tsǒ bɨ̀tɨ̀zî Nwì, a tɨgə̀ ǹdɨꞌɨ aa mə Kristo àâ ŋ̀gàŋàfàꞌâ ɨ̀nnù jì bɨ aa ɛ? Kaa mbə a waꞌa mə aa ajàŋ bə̂.
17 Porém, se enquanto procuramos ser justificados por Cristo, nós mesmos também formos achados pecadores, por acaso seria Cristo o ministro do pecado? De forma alguma.
18 Mbə mə̀ bu nlɔ̀gɨ̀nə̀ ŋ̀ka mbɔɔ nɨ̂ nɔ̂ŋsə̀ wa mə â lɛ mfòò ǹsaꞌa tsiꞌì mə̀ aa, boŋ mə̀ aa dɨ̀ꞌɨ ɨbɨɨnû gha aa tsiꞌì tsǒ ŋù yìi mə a wò nɔ̂ŋsə̀.
18 Se torno a construir as coisas que eu destruí, eu faço de mim mesmo um transgressor.
19 Ǹloŋ mə, ǹtsya a njɨm nɔ̀ŋsə̀, mə̀ lɛɛ̀ ŋ̀kwo a mbo nɔ̀ŋsə̀ mə mbə mə̀ tswêntɨ̀ɨ̀ a mbo Nwì.
19 Porque eu, pela lei, estou morto para a lei, para que eu possa viver para Deus.
20 Bɨ lɛɛ̀ ŋ̀kweentə gha a ati bàŋnə̀ bàŋnə̀ biꞌi Kristo, kaa sɨ̀ mə̂ bə mə mə bù ǹtswe nɨ̂ ntswentɨ̀ɨ̂ yà, à nɨ Kristo mə a tswe ntswêntɨ̀ɨ̀ a mûm nu mə̀. Ǹtswêntɨ̀ɨ̀ yìi mə mə̀ kɨ ntɨgə ntswe nɨ yu a mûm ǹjyǎnu aa, mə tswe aa a mûm àbìintɨɨ a nu Mu Nwì yìi à lɛ ŋkɔ̀ŋə̀ gha, mfa ɨbɨɨnû yi ǹloŋ ŋkwitû ghâ aà.
20 Estou crucificado com Cristo, não obstante, eu vivo, porém, não eu, mas Cristo vive em mim. E a vida que agora vivo na carne, vivo-a pela fé do Filho de Deus, que me amou, e entregou-se a si mesmo por mim.
21 Kaa mə̀ sɨ aa ɨbɔ̀ŋ Nwî wa bwɛsə, ǹloŋ mə bɨ bə kɨ ghɨ̀rə̀ tâ ɨ̀nnù ŋû aa ntsinə a nsi miꞌi Nwì ǹtsya aa a njɨ̌m nɔ̀ŋsə̀ boŋ Kristo à lɛ ŋkwo aa a atû àdàŋə̀ dàŋə̀.
21 Não negligencio a graça de Deus, pois se a justiça vem pela lei, então Cristo morreu em vão.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.