Atos 27

Bafut (BFD) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 Nòò yìi mə Festus à lɛ mbii mə tâ bìꞌì kuu abaŋə ŋkì ŋ̀ghɛɛ a Itali laa, bɨ tɨgə̀ m̀fa Paul bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋatsaŋ jǐ mɔꞌɔ a mbo Julius, atu bɨ̀sogyɛ̀ baRoma yìi à lɛ sɨ tsyàsə ntsǔ ntsò Kaisa yî wè laà.
1 Quando ficou decidido que navegaríamos para a Itália, Paulo e alguns outros presos foram entregues a um centurião chamado Júlio, que pertencia ao Regimento Imperial.
2 Bìꞌì lɛ ntɨgə ŋkuu abaŋ a Adramyttium, yìi a lɛ sɨ ghɛ̀ɛ̀ nɨ a ɨdɨgə aghəŋə ŋkì a mbùꞌu Asia aa, ǹtɨgə ntoo ŋghɛɛ. Aristacus, ŋù Macedonia yìi mə à lɛ nlò a Tesalonika aa à lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ biꞌibo.
2 Embarcamos num navio de Adramítio, que estava de partida para alguns lugares da província da Ásia, e saímos ao mar, estando conosco Aristarco, um macedônio de Tessalônica.
3 À bə̀ mə a njwi yìi ɨ̀ lɛ nyòŋtə̀ aa bìꞌì ghɛɛ̀ ŋ̀kuu a Sidon. Julius à lɛ nlentə Paul sɨgɨ̀nə̀ ǹtɨgə mmaꞌatə yi mə tâ à ghɛɛ ŋghantə ɨkaꞌâ ji tâ bo tɨgə nlentə yi sɨgɨ̀nə̀ m̀fa njoo jìi mə ɨ lɛ sɨ wɛꞌɛ ghu mbo aà.
3 No dia seguinte, ancoramos em Sidom; e Júlio, num gesto de bondade para com Paulo, permitiu-lhe que fosse ao encontro dos seus amigos, para que estes suprissem as suas necessidades.
4 Bìꞌì lɛ mbù ŋ̀ghɛɛ ŋkuu abaŋə ŋkì ya, lâ tsǒ mə àfìsə̀ a lɛ sɨ tsyà ǹzi nàa a nu bìꞌì aa, bìꞌì lɛ ntɨgə mbəŋ ŋghɔŋtə ŋghɛɛ ntsyà a nɨ̂ m̀bɛ̀ɛ̀ kɨ̂ŋkì a Cypres yìi a lɛ ŋkɨ̀ŋtə afìsə̀ aà.
4 Quando partimos de lá, passamos ao norte de Chipre, porque os ventos nos eram contrários.
5 Bìꞌì lɛ ntɨgə ŋka ntoo ŋkì mɨyaa wa ŋghoŋtə nɨ a mbɛ̀ɛ̀ àlaꞌa Cilicia, bo Pamphylia, ntɨgə ŋghɛɛ ŋkuu a Myra a mbùꞌu Lysia.
5 Tendo atravessado o mar aberto ao longo da Cilícia e da Panfília, ancoramos em Mirra, na Lícia.
6 Maa adɨgə atu bɨ̂sogyɛ̀ ya a lɛ nyə abaŋ yǐ mɔꞌɔ mə a lɛ nlo a alaꞌa Alexandria, ntoo ŋghɛɛ nɨ Itali, ǹnɨŋə yiꞌi ghu.
6 Ali, o centurião encontrou um navio alexandrino que estava de partida para a Itália e nele nos fez embarcar.
7 Bìꞌì lɛ sɨ tɨgə ŋghɛɛ tsiꞌì àbɔɔ̀ bɔɔ a nɨ̂ ǹjwi jì ghàꞌàtə̀, naŋsə nyə ŋgɨꞌɨ mbɔŋ tɨgə zǐ ghɔŋtə tsya a mbɛ̀ɛ̀ ǹjɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa Nidus, kaa fɨ̀fə̀rə̀ wa kaa à lɛ waꞌà bìì mə bìꞌì ghɛɛ maa mbɛ̀ɛ̀, bìꞌì tɨgə̀ ŋ̀ghɔŋtə nsɨgə a mbɛ̀ɛ̀ kɨ̀ŋkǐ Crete, mbɔŋ ŋghɔɔ ghɛ̀ɛ tsyǎ a mbɛ̀ɛ̀ Cape Salmone.
7 Navegamos vagarosamente por muitos dias e tivemos dificuldade para chegar a Cnido. Não sendo possível prosseguir em nossa rota, devido aos ventos contrários, navegamos ao sul de Creta, defronte a Salmona.
8 Bìꞌì lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì a nyə̂ ŋ̀gɨꞌɨ, ŋghɔŋtə ŋghɛɛ wa mbɛ̀ɛ̀ ŋ̀kì, ŋ̀ghɛɛ nyweꞌe a adɨgə yî mɔꞌɔ mə bɨ lɛ sɨ twoŋə nɨ Safe Harbors aa, àdɨgə̀ yìi mə kaa àghaꞌa a lɛ ŋwàꞌà sàꞌà a nlǒ ghu ŋghɛɛ a alaꞌa Lasea aa.
8 Costeamos a ilha com dificuldade e chegamos a um lugar chamado Bons Portos, perto da cidade de Laséia.
9 Akòrə̀ nɨtəə ya a lɛ ntɨgə ntsyanə siꞌi tsǒ mə à lɛ tɨ bə maa noò aa lɛ nòò ŋ̀ghɛɛ a nɨghaa a mûm ŋ̀kì à tsyà mə̂ ǹloŋ mə bìꞌì lɛ ntɨ̀gə̌ mânjì siꞌi, lɛ boŋ njwî Ǹsìꞌìtə̂ ɨ̀bɨ ɨ̀ kɨ̀ mə̂ ǹtsya aa, Paul a tɨgə̀ ǹdɨꞌɨtə waa,
9 Tínhamos perdido muito tempo, e agora a navegação se tornara perigosa, pois já havia passado o Jejum. Por isso Paulo os advertiu:
10 nswoŋ mə, “Bɨ̀taà, mə̀ yə mə àkòrə̀ nɨtəə yù, ǹlɔgɨnə faà, a ka zì nɨ̂ ŋ̀gɨꞌɨ siꞌi siꞌi; bɨ ka bwɛ njoo bo bɨ̀ àbaŋ yù tâ bə̀ kɨ ŋkwokə.”
10 "Senhores, vejo que a nossa viagem será desastrosa e acarretará grande prejuízo para o navio, para a carga e também para as nossas vidas".
11 Lâ atû bɨsogyɛ̀ ya kaa à lɛ ŋwaꞌǎ annù ya mə Paul à lɛ swoŋ aa yuꞌutə̀ m̀baŋnə naŋsə nyuꞌutə aa bə̂ ànnù yìi mə ǹtsyàsə̀ abaŋ ya bo bɨ̀ m̀bɔ̂ŋ àbaŋ ya bo lɛ nswoŋ aà.
11 Mas o centurião, em vez de ouvir o que Paulo falava, seguiu o conselho do piloto e do dono do navio.
12 Kaa adɨgə ntəə abaŋ ma ya a lɛ waꞌà kɨ̀ m̀bɔŋə a ntswe ghu a noò m̀fəꞌə. Bə̀ bî ghàꞌàtə̀ tɨgə̀ ǹswoŋ mə tâ bo ghɛɛ nɨ̂ m̀bìì, ŋ̀ka ŋgaansə adaꞌà yaa mə mbə bɨ ghɛɛ̀ ǹyweꞌe a Fonix, yìi mə à lɛ mbə adɨgə ntəə abaŋ a Crete, ǹlii nɨ̂ mbɨ̂ ǹsaꞌa nòò a bô ŋ̀kwàbə̀, ǹyuꞌutə ghu tâ nòò m̀fəꞌə wa tâ à mɛ.
12 Visto que o porto não era próprio para passar o inverno, a maioria decidiu que deveríamos continuar navegando, com a esperança de alcançar Fenice e ali passar o inverno. Este era um porto de Creta, que dava para sudoeste e noroeste.
13 Àfìsə̀ yî bɔ̀nə̀ a lɛ ŋka ntsya nlo nɨ mbɛ̀ɛ̀ mbɨ̂ ntii ŋka ntsya, bo mɔɔ̀ntə̀ mə mbə bo ghɛɛ̀ nɨ̂ m̀bìì, ǹtɨgə mbwɛɛ atɨɨ ntwâ àbaŋ ya, ǹlɔgɨnə ŋka ŋghɔŋtə ŋghɛɛ nɨ a mbɛ̀ɛ alaꞌa Crete.
13 Começando a soprar suavemente o vento sul, eles pensaram que haviam obtido o que desejavam; por isso levantaram âncoras e foram navegando ao longo da costa de Creta.
14 Tsiꞌì maa nɨ̂ àtɨɨ noò, àfìsə̀ yî wè yìi mə bɨ lɛ sɨ twoŋə nɨ “northeaster” a lô wa kɨ̂ŋkì nzwu nsɨgə;
14 Pouco tempo depois, desencadeou-se da ilha um vento muito forte, chamado Nordeste.
15 ǹtii abaŋ ya bìꞌì tɨgə̀ m̀maꞌatə a tɨgə ntii ǹloŋ mə kaa bìꞌì lɛ waꞌà zi a mbu ŋka ŋghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì aà.
15 O navio foi arrastado pela tempestade, sem poder resistir ao vento; assim, cessamos as manobras e ficamos à deriva.
16 Bìꞌì zî ǹyweꞌe a kɨ̂ŋkì Cauda ǹtɨgə ŋghɔŋtə ntsya a mbɛ̀ɛ̀ yìi mə àfìsə̀ a lɛ mbɔnə ghu aa, nyə ŋgɨꞌɨ mbɔŋ swùŋə akànuꞌu abaŋ ya kɔꞌɔsə ghu mumə kwerə.
16 Passando ao sul de uma pequena ilha chamada Clauda, foi com dificuldade que conseguimos recolher o barco salva-vidas.
17 Bo kɔ̀ꞌɔ̀sə̀ mə̂ aa ŋkɨ tɨgə kwere ɨbɨɨ abaŋ wa nɨ̀ mɨ̀ŋkɨ̀rə̀. Àjàŋ yìi mə bo lɛ sɨ bɔꞌɔ mə mbə àbaŋ ya a zî ŋ̀kuu a mûm àwàŋ a ghəŋə ŋkì Lybia aa, bɨ lɛ sɨgɨsə ayoo yìi mə a ghɨ̀rə̀ mə tâ àbaŋ ya a tɨgə nlərə ŋghɛɛ tsiꞌì àbɔɔ̀ àbɔɔ̀, ajàŋ yìi mə àfìsə̀ ya a lɛ sɨ tii aà.
17 Levantando-o, lançaram mão de todos os meios para reforçar o navio com cordas; e temendo que ele encalhasse nos bancos de areia de Sirte, baixaram as velas e deixaram o navio à deriva.
18 Àbɛ̀ɛ̀ a fùꞌù mə̂, bo tsuꞌu ŋka fiꞌi nɨ̂ àbèꞌə̀ m̀maꞌa wa mûm ŋ̀kì ǹloŋ mə àfìsə ya a lɛ sɨ tsɨ̀gə abaŋ ya siꞌi siꞌi aà.
18 No dia seguinte, sendo violentamente castigados pela tempestade, começaram a lançar fora a carga.
19 À bə̀ mə̂ a njwi yìi ɨ̀ yòŋtə aa, bo kɨ̂ ǹtsuꞌu ŋka mmaꞌa nɨ̂ ǹjoo abaŋ jya ji mɔꞌɔ a mûm ŋ̀kì.
19 No terceiro dia, lançaram fora, com as próprias mãos, a armação do navio.
20 Àfìsə̀ ya a lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì a nɨ̂ ǹjwi jì ghàꞌàtə̀ kaa ŋù waꞌa noò kə̀ fɨ̂njɔ̀ŋ nɨ nɨ̀liꞌi yə̂. Bìꞌì lɛ nyə mə kaa mânjì ŋ̀khə nɨ̀wo kaa à lɛ ŋwaꞌà bə̂.
20 Não aparecendo nem sol nem estrelas por muitos dias, e continuando a abater-se sobre nós grande tempestade, finalmente perdemos toda a esperança de salvamento.
21 Tsǒ ajàŋ mə à lɛ sɨ baa boŋ bə̀ bya tswe mə a njwi jì ghàꞌàtə̀ tɨ jɨ aa, Paul à lɛ ntəə a tɨtɨ̀ɨ bo nswoŋ a mbo bo mə, “Bɨ̀lɨ̂m bâ, a lɛ mbaa mbɔŋ mə boŋ nɨ̀ lɛ nyuꞌu annù ya mə mə̀ lɛ nswoŋ aa, kaa waꞌǎ a Crete màꞌàtə̀, bəə boŋ kaa àfìsə̀ ya a sɨ̌ ŋgɨꞌɨ nɨ̂ àbaŋ yù tâ, kaa bìꞌinə̀ waꞌǎ ndùu njoo ghù mə bìꞌinə̀ màꞌà mə a ŋkì aa bwɛ̂.
21 Visto que os homens tinham passado muito tempo sem comer, Paulo levantou-se diante deles e disse: "Os senhores deviam ter aceitado o meu conselho de não partir de Creta, pois assim teriam evitado este dano e prejuízo.
22 La tsɨ̂tsɔ̀ŋ, mə bùꞌu mbo mə tâ nɨ̀ tswa mɨ̂ntɨɨ̀ muu, ǹloŋ mə kaa ŋù yî m̀fùù kaa à ka waꞌǎ ntswêntɨ̀ɨ̂ yì bwɛ̂. A ka kɨɨ bwɛ tsiꞌǐ abaŋ yù.
22 Mas agora recomendo-lhes que tenham coragem, pois nenhum de vocês perderá a vida; apenas o navio será destruído.
23 Ǹloŋ mə à ghɨ̀rə mbə nɨ̂tugə tsiꞌì sìi aa, angel Nwì, wa mə mə ghaꞌasə aa, a zî a mbo mə̀,
23 Pois ontem à noite apareceu-me um anjo do Deus a quem pertenço e a quem adoro, dizendo-me:
24 ǹswoŋ mə, ‘Tsee kɨ bɔꞌɔ mbâ Paul, wa ò tswe nɨ̀ ŋ̀ghɛɛ ntəə a nsi Kaisa; yə̂, Nwì, a njɨ̌m àbɔ̀ŋəntɨɨ̀ yi, à kɨ̀ mə̂ m̀fa ntswêntɨ̀ɨ bə̀ bû bɨtsɨ̀m bìi mə bùbo tswe aa a mbo wò.’
24 ‘Paulo, não tenha medo. É preciso que você compareça perante César; Deus, por sua graça, deu-lhe as vidas de todos os que estão navegando com você’.
25 Nɨ̀ tɨgə ntswa mɨ̂ntɨɨ̂ muu mbâ bɨ̂lɨ̂m bâ ǹloŋ mə mə̀ nɨ̌ŋ ǹtɨɨ̀ ghâ a nu Nwì, m̀bìi mə ànnù yìi mə à swoŋ a mbo mə̀ aa a ka fɛ̀ꞌɛ̀ tsiꞌì maa ajàŋə̀.
25 Assim, tenham ânimo, senhores! Creio em Deus que acontecerá do modo como me foi dito.
26 La bɨ ka tɨgə tii yiꞌinə̀ ɨ ghɛɛ fiꞌisə a mbɛ̀ɛ kɨ̀ŋkì yî mɔ̀ꞌɔ̂.”
26 Devemos ser arrastados para alguma ilha".
27 À bə̀ mə̂ nɨ̂ ǹtɨ̀ɨ̂ ɨ̀tugə nɨ̂ ǹjwî yìi ɨ lɛ ntɨgə nyweꞌe nɨghûm ǹtsò ji nɨ kwà aa, afìsə̀ ya a lɛ mburə kɨ tii yiꞌi wa mûm ŋ̀kì Miditerɨ̀nea, ǹgǎŋntiì àbaŋ jya yə mə bìꞌì ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀ka nyweꞌe a mbɛ̀ɛ̀ àghəŋə ŋkì.
27 Na décima quarta noite, ainda estávamos sendo levados de um lado para outro no mar Adriático, quando, por volta da meia-noite, os marinheiros imaginaram que estávamos próximos da terra.
28 Bo lɛ ntɨgə mfɨgə ntsotə̀ ŋ̀kì ya, ǹyə mə à lɛ mbə tsǒ bɨ̀meta mɨghum mi nɨkwà. Àbàŋtə̀ atsyâ a bù mfɨgə nyə mə à lɛ mbə bɨ̂meta mɨghum mi ntarə̀.
28 Lançando a sonda, verificaram que a profundidade era de trinta e sete metros; pouco tempo depois, lançaram novamente a sonda e encontraram vinte e sete metros.
29 Bo kâ m̀bɔꞌɔ nɨ mə à baŋ ya a ka yî fùu alaŋsə ŋgɔ̀ꞌɔ̀ ǹtɨgə mmaꞌa ɨtɨɨ ntswâ àbaŋ ji nɨkwà wa njɨ̀m àbaŋ, ǹtswe ntɨgə ntsaꞌatə Nwî mə̂ àbɛ̀ɛ̀ à fuꞌu.
29 Temendo que fôssemos jogados contra as pedras, lançaram quatro âncoras da popa e faziam preces para que amanhecesse o dia.
30 Ŋ̀gǎŋntii abaŋ jya ɨ lɛ ntɨgə nlɔbɨtə mə bɨ khə̀ waa, lɛ boŋ bɨ sɨ̀gɨ̀sə̀ mə̂ mûntsìrə̂ àkànuꞌu wa mûm ŋ̀kì, m̀bagɨlə nɨ mə bo tsyà ŋ̀ghɛɛ a mmàꞌa àyoo ntswâ àbaŋ ya yî mɔꞌɔ wa nsi abaŋə̀.
30 Tentando escapar do navio, os marinheiros baixaram o barco salva-vidas ao mar, a pretexto de lançar âncoras da proa.
31 Paul a tɨgə̀ ǹswoŋ a mbo ǹdɨ̀ɨ̂ bɨ̀sogyɛ̀ wa bo bɨ̀ a mbo bɨ̀sogyɛ̀ bya mə, “Wâ ǹgǎŋntiì abaŋ jù bə tuu fàa mûm abaŋ tswe, boŋ kaa mbə nɨ̀ waꞌà yweenə̀.”
31 Então Paulo disse ao centurião e aos soldados: "Se estes homens não ficarem no navio, vocês não poderão salvar-se".
32 Bɨ̀sogyɛ̀ bya tɨgə ŋkwyɛ ŋkɨrə akànuꞌu wa a tɨgə̀ ǹlərə ŋghɛɛ.
32 Com isso os soldados cortaram as cordas que prendiam o barco salva-vidas e o deixaram cair.
33 Àbɛ̀ɛ̀ a kà mə aa ŋwanə, Paul a buꞌù m̀bo a mbo bə̀ bya bɨ̀tsɨ̀m mə bo jɨ ayoò, ǹswoŋə nɨ mə, “Sii àâ ǹjwi nɨ̀ghûm ǹtsò ji nɨkwà mə nɨ̀ tswe nɨbɔꞌɔ nyuꞌutə, ntswe tsiꞌì tɨ̀ jɨ̂.
33 Pouco antes do amanhecer, Paulo insistia que todos se alimentassem, dizendo: "Hoje faz catorze dias que vocês têm estado em vigília constante, sem nada comer.
34 Mə gaansə ghuu mə nɨ̀ jɨ ayoo nɨ jɨ̂ tǎ bɔɔ tswe ntɨ̀ɨ̀. Wa kaa tsiꞌì nòŋə̀ àtû ŋù yî m̀fùùrə̀ a tɨtɨ̀ɨ bù kaa ɨ̀ ka waꞌà bwɛ̂.”
34 Agora eu os aconselho a comerem algo, pois só assim poderão sobreviver. Nenhum de vocês perderá um fio de cabelo sequer".
35 Nòò yìi mə Paul à lɛ nswoŋ laa a aa, nlɔgə abaa, mfa mbɨꞌɨkə a mbo Nwì a nsi miꞌi bo bɨtsɨ̀m, m̀batə nkurə.
35 Tendo dito isso, tomou pão e deu graças a Deus diante de todos. Então o partiu e começou a comer.
36 Bo bɨ̀tsɨ̀m lɛ ntɨgə ntswa mɨ̂ntɨɨ̀ myaa, ŋkɨ nlɔɔ mɨjɨ njɨ.
36 Todos se reanimaram e também comeram algo.
37 Bə̀ lɛ ntswe wa mûm abaŋ ŋ̀khɨ̀ ji baa nɨ̀ mɨ̀ghum mi sambaa ntsò ǹtoꞌo.
37 Estavam a bordo duzentas e setenta e seis pessoas.
38 Bo bɨtsɨ̀m jɨ̀ mə̂ ǹyurə, ntɨgə mfiꞌi mɨsàŋ mɨ̀tsɨ̀m mìi mɨ lɛ mburə aa mmaꞌa a ŋkì mə tâ àbaŋ ya yaŋsə.
38 Depois de terem comido até ficarem satisfeitos, aliviaram o peso do navio, atirando todo o trigo ao mar.
39 Àbɛ̀ɛ̀ a fùꞌù mə̂, kaa bo waꞌǎ adɨgə ya mə bo lɛ ntswe ghu aa naŋsə nzi. Ǹyə adɨgə yî mɔꞌɔ a bə tsǒ àghəŋə ŋkì yìi mə àwàŋ a lɛ ntswe ghu aa, ntɨgə̀ ǹlɔɔ mə bo yweꞌetə swuŋə abaŋ ya ɨ ghɛ̀ɛ̀ nɨ yu maa adɨgə,
39 Quando amanheceu não reconheceram a terra, mas viram uma enseada com uma praia, para onde decidiram conduzir o navio, se fosse possível.
40 Bo lɛ ntɨgə ŋkwyɛ ɨtɨɨ ntswâ àbaŋ jya màꞌanə a ŋkì, ŋkɨ ntentə mɨ̂ŋkɨ̀rə̀ mìi mə bɨ lɛ ŋkwerə mbɨ̀ɨ̀ àbaŋ ya ghu aà; ntɨgə ŋkɔꞌɔsə atsə̀ꞌə ntiì àbaŋ ya yìi a lɛ ntswe a nsi aa mmaꞌatə, àbaŋ ya a tɨgə̀ ŋ̀ghɛɛ wa aghəŋə ŋkì.
40 Cortando as âncoras, deixaram-nas no mar, desatando ao mesmo tempo as cordas que prendiam os lemes. Então, alçando a vela da proa ao vento, dirigiram-se para a praia.
41 Àbaŋ ya a lɛ mbàŋnə̀ ghɛɛ mfuu yi wa nɨ̂ àwàŋ ǹtso nsɨgə ŋghɛɛ a nsyɛ̂. Ǹsi abaŋ wa lɛ ŋkuu wa mûm àwàŋ kaa waꞌà bù ǹtsɨgɨnə. Ɨ̀kàŋnə ŋkì ɨ bâŋnə̀ ǹtɨgə mbatə njɨ̀m à baŋ ya a bàꞌa bàꞌà.
41 Mas o navio encalhou num banco de areia, onde tocou o fundo. A proa encravou-se e ficou imóvel, e a popa foi quebrada pela violência das ondas.
42 Bɨ̀sogyɛ̀ bɨ lɛ nlɔ̀ɔ̀ mə bɨ zwitə ŋgǎŋətsaŋ jya tâ bɨ̀ tsuu yɔꞌɔ ŋkì wa ɨ khə̀kə̀.
42 Os soldados resolveram matar os presos para impedir que algum deles fugisse, jogando-se ao mar.
43 Tsǒ mə atu bɨ̂sogyɛ̀ ya a lɛ sɨ lɔ̀ɔ nyweensə Paul aa, à lɛ ŋkɨɨ mə bɨ tsuu ma ya ànnù lǒ ghɨ̀rə̀. M̀baŋnə nswoŋ mə bə̀ bìi mə bɨ zî ǹyɔ̀ꞌɔ̂ ŋ̀kì aa, tâ bɨ̀ fuu nyɔꞌɔ ŋghɛɛ mfɛ̀ꞌɛ a aghəŋə̀,
43 Mas o centurião queria poupar a vida de Paulo e os impediu de executar o plano. Então ordenou aos que sabiam nadar que se lançassem primeiro ao mar em direção à terra.
44 tâ àbùgə̀ bə̂ tɨgə ntswa plank bo bɨ̀ ɨ̀bàꞌà plank abaŋ jya ntɨgə nyɔꞌɔ ŋghɛɛ mfɛ̀ꞌɛ a ntaꞌà. Ma mùu nɨ mânjì bə̀ bɨ̀tsɨ̀m lɛ ntɨgə nyɔꞌɔ ŋghɛɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ wa aghəŋə ŋkì sɨgɨ̀nə̀.
44 Os outros teriam que salvar-se em tábuas ou em pedaços do navio. Dessa forma, todos chegaram a salvo em terra.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.