Atos 27
Bafut (BFD) vs ACF
1 Nòò yìi mə Festus à lɛ mbii mə tâ bìꞌì kuu abaŋə ŋkì ŋ̀ghɛɛ a Itali laa, bɨ tɨgə̀ m̀fa Paul bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋatsaŋ jǐ mɔꞌɔ a mbo Julius, atu bɨ̀sogyɛ̀ baRoma yìi à lɛ sɨ tsyàsə ntsǔ ntsò Kaisa yî wè laà.
1 E, como se determinou que havíamos de navegar para a Itália, entregaram Paulo, e alguns outros presos, a um centurião por nome Júlio, da coorte augusta.
2 Bìꞌì lɛ ntɨgə ŋkuu abaŋ a Adramyttium, yìi a lɛ sɨ ghɛ̀ɛ̀ nɨ a ɨdɨgə aghəŋə ŋkì a mbùꞌu Asia aa, ǹtɨgə ntoo ŋghɛɛ. Aristacus, ŋù Macedonia yìi mə à lɛ nlò a Tesalonika aa à lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ biꞌibo.
2 E, embarcando nós em um navio adramitino, partimos navegando pelos lugares da costa da Ásia, estando conosco Aristarco, macedônio, de Tessalônica.
3 À bə̀ mə a njwi yìi ɨ̀ lɛ nyòŋtə̀ aa bìꞌì ghɛɛ̀ ŋ̀kuu a Sidon. Julius à lɛ nlentə Paul sɨgɨ̀nə̀ ǹtɨgə mmaꞌatə yi mə tâ à ghɛɛ ŋghantə ɨkaꞌâ ji tâ bo tɨgə nlentə yi sɨgɨ̀nə̀ m̀fa njoo jìi mə ɨ lɛ sɨ wɛꞌɛ ghu mbo aà.
3 E chegamos no dia seguinte a Sidom, e Júlio, tratando Paulo humanamente, lhe permitiu ir ver os amigos, para que cuidassem dele.
4 Bìꞌì lɛ mbù ŋ̀ghɛɛ ŋkuu abaŋə ŋkì ya, lâ tsǒ mə àfìsə̀ a lɛ sɨ tsyà ǹzi nàa a nu bìꞌì aa, bìꞌì lɛ ntɨgə mbəŋ ŋghɔŋtə ŋghɛɛ ntsyà a nɨ̂ m̀bɛ̀ɛ̀ kɨ̂ŋkì a Cypres yìi a lɛ ŋkɨ̀ŋtə afìsə̀ aà.
4 E, partindo dali, fomos navegando abaixo de Chipre, porque os ventos eram contrários.
5 Bìꞌì lɛ ntɨgə ŋka ntoo ŋkì mɨyaa wa ŋghoŋtə nɨ a mbɛ̀ɛ̀ àlaꞌa Cilicia, bo Pamphylia, ntɨgə ŋghɛɛ ŋkuu a Myra a mbùꞌu Lysia.
5 E, tendo atravessado o mar, ao longo da Cilícia e Panfília, chegamos a Mirra, na Lícia.
6 Maa adɨgə atu bɨ̂sogyɛ̀ ya a lɛ nyə abaŋ yǐ mɔꞌɔ mə a lɛ nlo a alaꞌa Alexandria, ntoo ŋghɛɛ nɨ Itali, ǹnɨŋə yiꞌi ghu.
6 E, achando ali o centurião um navio de Alexandria, que navegava para a Itália, nos fez embarcar nele.
7 Bìꞌì lɛ sɨ tɨgə ŋghɛɛ tsiꞌì àbɔɔ̀ bɔɔ a nɨ̂ ǹjwi jì ghàꞌàtə̀, naŋsə nyə ŋgɨꞌɨ mbɔŋ tɨgə zǐ ghɔŋtə tsya a mbɛ̀ɛ̀ ǹjɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa Nidus, kaa fɨ̀fə̀rə̀ wa kaa à lɛ waꞌà bìì mə bìꞌì ghɛɛ maa mbɛ̀ɛ̀, bìꞌì tɨgə̀ ŋ̀ghɔŋtə nsɨgə a mbɛ̀ɛ̀ kɨ̀ŋkǐ Crete, mbɔŋ ŋghɔɔ ghɛ̀ɛ tsyǎ a mbɛ̀ɛ̀ Cape Salmone.
7 E, como por muitos dias navegássemos vagarosamente, havendo chegado apenas defronte de Cnido, não nos permitindo o vento ir mais adiante, navegamos abaixo de Creta, junto de Salmone.
8 Bìꞌì lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì a nyə̂ ŋ̀gɨꞌɨ, ŋghɔŋtə ŋghɛɛ wa mbɛ̀ɛ̀ ŋ̀kì, ŋ̀ghɛɛ nyweꞌe a adɨgə yî mɔꞌɔ mə bɨ lɛ sɨ twoŋə nɨ Safe Harbors aa, àdɨgə̀ yìi mə kaa àghaꞌa a lɛ ŋwàꞌà sàꞌà a nlǒ ghu ŋghɛɛ a alaꞌa Lasea aa.
8 E, consteando-a dificilmente, chegamos a um lugar chamando Bons Portos, perto do qual estava a cidade de Laséia.
9 Akòrə̀ nɨtəə ya a lɛ ntɨgə ntsyanə siꞌi tsǒ mə à lɛ tɨ bə maa noò aa lɛ nòò ŋ̀ghɛɛ a nɨghaa a mûm ŋ̀kì à tsyà mə̂ ǹloŋ mə bìꞌì lɛ ntɨ̀gə̌ mânjì siꞌi, lɛ boŋ njwî Ǹsìꞌìtə̂ ɨ̀bɨ ɨ̀ kɨ̀ mə̂ ǹtsya aa, Paul a tɨgə̀ ǹdɨꞌɨtə waa,
9 E, passado muito tempo, e sendo já perigosa a navegação, pois, também o jejum já tinha passado, Paulo os admoestava,
10 nswoŋ mə, “Bɨ̀taà, mə̀ yə mə àkòrə̀ nɨtəə yù, ǹlɔgɨnə faà, a ka zì nɨ̂ ŋ̀gɨꞌɨ siꞌi siꞌi; bɨ ka bwɛ njoo bo bɨ̀ àbaŋ yù tâ bə̀ kɨ ŋkwokə.”
10 Dizendo-lhes: Senhores, vejo que a navegação há de ser incômoda, e com muito dano, não só para o navio e carga, mas também para as nossas vidas.
11 Lâ atû bɨsogyɛ̀ ya kaa à lɛ ŋwaꞌǎ annù ya mə Paul à lɛ swoŋ aa yuꞌutə̀ m̀baŋnə naŋsə nyuꞌutə aa bə̂ ànnù yìi mə ǹtsyàsə̀ abaŋ ya bo bɨ̀ m̀bɔ̂ŋ àbaŋ ya bo lɛ nswoŋ aà.
11 Mas o centurião cria mais no piloto e no mestre, do que no que dizia Paulo.
12 Kaa adɨgə ntəə abaŋ ma ya a lɛ waꞌà kɨ̀ m̀bɔŋə a ntswe ghu a noò m̀fəꞌə. Bə̀ bî ghàꞌàtə̀ tɨgə̀ ǹswoŋ mə tâ bo ghɛɛ nɨ̂ m̀bìì, ŋ̀ka ŋgaansə adaꞌà yaa mə mbə bɨ ghɛɛ̀ ǹyweꞌe a Fonix, yìi mə à lɛ mbə adɨgə ntəə abaŋ a Crete, ǹlii nɨ̂ mbɨ̂ ǹsaꞌa nòò a bô ŋ̀kwàbə̀, ǹyuꞌutə ghu tâ nòò m̀fəꞌə wa tâ à mɛ.
12 E, como aquele porto não era cômodo para invernar, os mais deles foram de parecer que se partisse dali para ver se podiam chegar a Fenice, que é um porto de Creta que olha para o lado do vento da África e do Coro, e invernar ali.
13 Àfìsə̀ yî bɔ̀nə̀ a lɛ ŋka ntsya nlo nɨ mbɛ̀ɛ̀ mbɨ̂ ntii ŋka ntsya, bo mɔɔ̀ntə̀ mə mbə bo ghɛɛ̀ nɨ̂ m̀bìì, ǹtɨgə mbwɛɛ atɨɨ ntwâ àbaŋ ya, ǹlɔgɨnə ŋka ŋghɔŋtə ŋghɛɛ nɨ a mbɛ̀ɛ alaꞌa Crete.
13 E, soprando o sul brandamente, lhes pareceu terem já o que desejavam e, fazendo-se de vela, foram de muito perto costeando Creta.
14 Tsiꞌì maa nɨ̂ àtɨɨ noò, àfìsə̀ yî wè yìi mə bɨ lɛ sɨ twoŋə nɨ “northeaster” a lô wa kɨ̂ŋkì nzwu nsɨgə;
14 Mas não muito depois deu nela um pé de vento, chamado Euro-aquilão.
15 ǹtii abaŋ ya bìꞌì tɨgə̀ m̀maꞌatə a tɨgə ntii ǹloŋ mə kaa bìꞌì lɛ waꞌà zi a mbu ŋka ŋghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì aà.
15 E, sendo o navio arrebatado, e não podendo navegar contra o vento, dando de mão a tudo, nos deixamos ir à toa.
16 Bìꞌì zî ǹyweꞌe a kɨ̂ŋkì Cauda ǹtɨgə ŋghɔŋtə ntsya a mbɛ̀ɛ̀ yìi mə àfìsə̀ a lɛ mbɔnə ghu aa, nyə ŋgɨꞌɨ mbɔŋ swùŋə akànuꞌu abaŋ ya kɔꞌɔsə ghu mumə kwerə.
16 E, correndo abaixo de uma pequena ilha chamada Clauda, apenas pudemos ganhar o batel.
17 Bo kɔ̀ꞌɔ̀sə̀ mə̂ aa ŋkɨ tɨgə kwere ɨbɨɨ abaŋ wa nɨ̀ mɨ̀ŋkɨ̀rə̀. Àjàŋ yìi mə bo lɛ sɨ bɔꞌɔ mə mbə àbaŋ ya a zî ŋ̀kuu a mûm àwàŋ a ghəŋə ŋkì Lybia aa, bɨ lɛ sɨgɨsə ayoo yìi mə a ghɨ̀rə̀ mə tâ àbaŋ ya a tɨgə nlərə ŋghɛɛ tsiꞌì àbɔɔ̀ àbɔɔ̀, ajàŋ yìi mə àfìsə̀ ya a lɛ sɨ tii aà.
17 E, levado este para cima, usaram de todos os meios, cingindo o navio; e, temendo darem à costa na Sirte, amainadas as velas, assim foram à toa.
18 Àbɛ̀ɛ̀ a fùꞌù mə̂, bo tsuꞌu ŋka fiꞌi nɨ̂ àbèꞌə̀ m̀maꞌa wa mûm ŋ̀kì ǹloŋ mə àfìsə ya a lɛ sɨ tsɨ̀gə abaŋ ya siꞌi siꞌi aà.
18 E, andando nós agitados por uma veemente tempestade, no dia seguinte aliviaram o navio.
19 À bə̀ mə̂ a njwi yìi ɨ̀ yòŋtə aa, bo kɨ̂ ǹtsuꞌu ŋka mmaꞌa nɨ̂ ǹjoo abaŋ jya ji mɔꞌɔ a mûm ŋ̀kì.
19 E ao terceiro dia nós mesmos, com as nossas próprias mãos, lançamos ao mar a armação do navio.
20 Àfìsə̀ ya a lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì a nɨ̂ ǹjwi jì ghàꞌàtə̀ kaa ŋù waꞌa noò kə̀ fɨ̂njɔ̀ŋ nɨ nɨ̀liꞌi yə̂. Bìꞌì lɛ nyə mə kaa mânjì ŋ̀khə nɨ̀wo kaa à lɛ ŋwaꞌà bə̂.
20 E, não aparecendo, havia já muitos dias, nem sol nem estrelas, e caindo sobre nós uma não pequena tempestade, fugiu-nos toda a esperança de nos salvarmos.
21 Tsǒ ajàŋ mə à lɛ sɨ baa boŋ bə̀ bya tswe mə a njwi jì ghàꞌàtə̀ tɨ jɨ aa, Paul à lɛ ntəə a tɨtɨ̀ɨ bo nswoŋ a mbo bo mə, “Bɨ̀lɨ̂m bâ, a lɛ mbaa mbɔŋ mə boŋ nɨ̀ lɛ nyuꞌu annù ya mə mə̀ lɛ nswoŋ aa, kaa waꞌǎ a Crete màꞌàtə̀, bəə boŋ kaa àfìsə̀ ya a sɨ̌ ŋgɨꞌɨ nɨ̂ àbaŋ yù tâ, kaa bìꞌinə̀ waꞌǎ ndùu njoo ghù mə bìꞌinə̀ màꞌà mə a ŋkì aa bwɛ̂.
21 E, havendo já muito que não se comia, então Paulo, pondo-se em pé no meio deles, disse: Fora, na verdade, razoável, ó senhores, ter-me ouvido a mim e não partir de Creta, e assim evitariam este incômodo e esta perda.
22 La tsɨ̂tsɔ̀ŋ, mə bùꞌu mbo mə tâ nɨ̀ tswa mɨ̂ntɨɨ̀ muu, ǹloŋ mə kaa ŋù yî m̀fùù kaa à ka waꞌǎ ntswêntɨ̀ɨ̂ yì bwɛ̂. A ka kɨɨ bwɛ tsiꞌǐ abaŋ yù.
22 Mas agora vos admoesto a que tenhais bom ânimo, porque não se perderá a vida de nenhum de vós, mas somente o navio.
23 Ǹloŋ mə à ghɨ̀rə mbə nɨ̂tugə tsiꞌì sìi aa, angel Nwì, wa mə mə ghaꞌasə aa, a zî a mbo mə̀,
23 Porque esta mesma noite o anjo de Deus, de quem eu sou, e a quem sirvo, esteve comigo,
24 ǹswoŋ mə, ‘Tsee kɨ bɔꞌɔ mbâ Paul, wa ò tswe nɨ̀ ŋ̀ghɛɛ ntəə a nsi Kaisa; yə̂, Nwì, a njɨ̌m àbɔ̀ŋəntɨɨ̀ yi, à kɨ̀ mə̂ m̀fa ntswêntɨ̀ɨ bə̀ bû bɨtsɨ̀m bìi mə bùbo tswe aa a mbo wò.’
24 Dizendo: Paulo, não temas; importa que sejas apresentado a César, e eis que Deus te deu todos quantos navegam contigo.
25 Nɨ̀ tɨgə ntswa mɨ̂ntɨɨ̂ muu mbâ bɨ̂lɨ̂m bâ ǹloŋ mə mə̀ nɨ̌ŋ ǹtɨɨ̀ ghâ a nu Nwì, m̀bìi mə ànnù yìi mə à swoŋ a mbo mə̀ aa a ka fɛ̀ꞌɛ̀ tsiꞌì maa ajàŋə̀.
25 Portanto, ó senhores, tende bom ânimo; porque creio em Deus, que há de acontecer assim como a mim me foi dito.
26 La bɨ ka tɨgə tii yiꞌinə̀ ɨ ghɛɛ fiꞌisə a mbɛ̀ɛ kɨ̀ŋkì yî mɔ̀ꞌɔ̂.”
26 É contudo necessário irmos dar numa ilha.
27 À bə̀ mə̂ nɨ̂ ǹtɨ̀ɨ̂ ɨ̀tugə nɨ̂ ǹjwî yìi ɨ lɛ ntɨgə nyweꞌe nɨghûm ǹtsò ji nɨ kwà aa, afìsə̀ ya a lɛ mburə kɨ tii yiꞌi wa mûm ŋ̀kì Miditerɨ̀nea, ǹgǎŋntiì àbaŋ jya yə mə bìꞌì ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀ka nyweꞌe a mbɛ̀ɛ̀ àghəŋə ŋkì.
27 E, quando chegou a décima quarta noite, sendo impelidos de um e outro lado no mar Adriático, lá pela meia-noite suspeitaram os marinheiros que estavam próximos de alguma terra.
28 Bo lɛ ntɨgə mfɨgə ntsotə̀ ŋ̀kì ya, ǹyə mə à lɛ mbə tsǒ bɨ̀meta mɨghum mi nɨkwà. Àbàŋtə̀ atsyâ a bù mfɨgə nyə mə à lɛ mbə bɨ̂meta mɨghum mi ntarə̀.
28 E, lançando o prumo, acharam vinte braças; e, passando um pouco mais adiante, tornando a lançar o prumo, acharam quinze braças.
29 Bo kâ m̀bɔꞌɔ nɨ mə à baŋ ya a ka yî fùu alaŋsə ŋgɔ̀ꞌɔ̀ ǹtɨgə mmaꞌa ɨtɨɨ ntswâ àbaŋ ji nɨkwà wa njɨ̀m àbaŋ, ǹtswe ntɨgə ntsaꞌatə Nwî mə̂ àbɛ̀ɛ̀ à fuꞌu.
29 E, temendo ir dar em alguns rochedos, lançaram da popa quatro âncoras, desejando que viesse o dia.
30 Ŋ̀gǎŋntii abaŋ jya ɨ lɛ ntɨgə nlɔbɨtə mə bɨ khə̀ waa, lɛ boŋ bɨ sɨ̀gɨ̀sə̀ mə̂ mûntsìrə̂ àkànuꞌu wa mûm ŋ̀kì, m̀bagɨlə nɨ mə bo tsyà ŋ̀ghɛɛ a mmàꞌa àyoo ntswâ àbaŋ ya yî mɔꞌɔ wa nsi abaŋə̀.
30 Procurando, porém, os marinheiros fugir do navio, e tendo já deitado o batel ao mar, como que querendo lançar as âncoras pela proa,
31 Paul a tɨgə̀ ǹswoŋ a mbo ǹdɨ̀ɨ̂ bɨ̀sogyɛ̀ wa bo bɨ̀ a mbo bɨ̀sogyɛ̀ bya mə, “Wâ ǹgǎŋntiì abaŋ jù bə tuu fàa mûm abaŋ tswe, boŋ kaa mbə nɨ̀ waꞌà yweenə̀.”
31 Disse Paulo ao centurião e aos soldados: Se estes não ficarem no navio, não podereis salvar-vos.
32 Bɨ̀sogyɛ̀ bya tɨgə ŋkwyɛ ŋkɨrə akànuꞌu wa a tɨgə̀ ǹlərə ŋghɛɛ.
32 Então os soldados cortaram os cabos do batel, e o deixaram cair.
33 Àbɛ̀ɛ̀ a kà mə aa ŋwanə, Paul a buꞌù m̀bo a mbo bə̀ bya bɨ̀tsɨ̀m mə bo jɨ ayoò, ǹswoŋə nɨ mə, “Sii àâ ǹjwi nɨ̀ghûm ǹtsò ji nɨkwà mə nɨ̀ tswe nɨbɔꞌɔ nyuꞌutə, ntswe tsiꞌì tɨ̀ jɨ̂.
33 E, entretanto que o dia vinha, Paulo exortava a todos a que comessem alguma coisa, dizendo: É já hoje o décimo quarto dia que esperais, e permaneceis sem comer, não havendo provado nada.
34 Mə gaansə ghuu mə nɨ̀ jɨ ayoo nɨ jɨ̂ tǎ bɔɔ tswe ntɨ̀ɨ̀. Wa kaa tsiꞌì nòŋə̀ àtû ŋù yî m̀fùùrə̀ a tɨtɨ̀ɨ bù kaa ɨ̀ ka waꞌà bwɛ̂.”
34 Portanto, exorto-vos a que comais alguma coisa, pois é para a vossa saúde; porque nem um cabelo cairá da cabeça de qualquer de vós.
35 Nòò yìi mə Paul à lɛ nswoŋ laa a aa, nlɔgə abaa, mfa mbɨꞌɨkə a mbo Nwì a nsi miꞌi bo bɨtsɨ̀m, m̀batə nkurə.
35 E, havendo dito isto, tomando o pão, deu graças a Deus na presença de todos; e, partindo-o, começou a comer.
36 Bo bɨ̀tsɨ̀m lɛ ntɨgə ntswa mɨ̂ntɨɨ̀ myaa, ŋkɨ nlɔɔ mɨjɨ njɨ.
36 E, tendo já todos bom ânimo, puseram-se também a comer.
37 Bə̀ lɛ ntswe wa mûm abaŋ ŋ̀khɨ̀ ji baa nɨ̀ mɨ̀ghum mi sambaa ntsò ǹtoꞌo.
37 E éramos ao todo, no navio, duzentas e setenta e seis almas.
38 Bo bɨtsɨ̀m jɨ̀ mə̂ ǹyurə, ntɨgə mfiꞌi mɨsàŋ mɨ̀tsɨ̀m mìi mɨ lɛ mburə aa mmaꞌa a ŋkì mə tâ àbaŋ ya yaŋsə.
38 E, refeitos com a comida, aliviaram o navio, lançando o trigo ao mar.
39 Àbɛ̀ɛ̀ a fùꞌù mə̂, kaa bo waꞌǎ adɨgə ya mə bo lɛ ntswe ghu aa naŋsə nzi. Ǹyə adɨgə yî mɔꞌɔ a bə tsǒ àghəŋə ŋkì yìi mə àwàŋ a lɛ ntswe ghu aa, ntɨgə̀ ǹlɔɔ mə bo yweꞌetə swuŋə abaŋ ya ɨ ghɛ̀ɛ̀ nɨ yu maa adɨgə,
39 E, sendo já dia, não conheceram a terra; enxergaram, porém, uma enseada que tinha praia, e consultaram-se sobre se deveriam encalhar nela o navio.
40 Bo lɛ ntɨgə ŋkwyɛ ɨtɨɨ ntswâ àbaŋ jya màꞌanə a ŋkì, ŋkɨ ntentə mɨ̂ŋkɨ̀rə̀ mìi mə bɨ lɛ ŋkwerə mbɨ̀ɨ̀ àbaŋ ya ghu aà; ntɨgə ŋkɔꞌɔsə atsə̀ꞌə ntiì àbaŋ ya yìi a lɛ ntswe a nsi aa mmaꞌatə, àbaŋ ya a tɨgə̀ ŋ̀ghɛɛ wa aghəŋə ŋkì.
40 E, levantando as âncoras, deixaram-no ir ao mar, largando também as amarras do leme; e, alçando a vela maior ao vento, dirigiram-se para a praia.
41 Àbaŋ ya a lɛ mbàŋnə̀ ghɛɛ mfuu yi wa nɨ̂ àwàŋ ǹtso nsɨgə ŋghɛɛ a nsyɛ̂. Ǹsi abaŋ wa lɛ ŋkuu wa mûm àwàŋ kaa waꞌà bù ǹtsɨgɨnə. Ɨ̀kàŋnə ŋkì ɨ bâŋnə̀ ǹtɨgə mbatə njɨ̀m à baŋ ya a bàꞌa bàꞌà.
41 Dando, porém, num lugar de dois mares, encalharam ali o navio; e, fixa a proa, ficou imóvel, mas a popa abria-se com a força das ondas.
42 Bɨ̀sogyɛ̀ bɨ lɛ nlɔ̀ɔ̀ mə bɨ zwitə ŋgǎŋətsaŋ jya tâ bɨ̀ tsuu yɔꞌɔ ŋkì wa ɨ khə̀kə̀.
42 Então a idéia dos soldados foi que matassem os presos para que nenhum fugisse, escapando a nado.
43 Tsǒ mə atu bɨ̂sogyɛ̀ ya a lɛ sɨ lɔ̀ɔ nyweensə Paul aa, à lɛ ŋkɨɨ mə bɨ tsuu ma ya ànnù lǒ ghɨ̀rə̀. M̀baŋnə nswoŋ mə bə̀ bìi mə bɨ zî ǹyɔ̀ꞌɔ̂ ŋ̀kì aa, tâ bɨ̀ fuu nyɔꞌɔ ŋghɛɛ mfɛ̀ꞌɛ a aghəŋə̀,
43 Mas o centurião, querendo salvar a Paulo, lhes estorvou este intento; e mandou que os que pudessem nadar se lançassem primeiro ao mar, e se salvassem em terra;
44 tâ àbùgə̀ bə̂ tɨgə ntswa plank bo bɨ̀ ɨ̀bàꞌà plank abaŋ jya ntɨgə nyɔꞌɔ ŋghɛɛ mfɛ̀ꞌɛ a ntaꞌà. Ma mùu nɨ mânjì bə̀ bɨ̀tsɨ̀m lɛ ntɨgə nyɔꞌɔ ŋghɛɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ wa aghəŋə ŋkì sɨgɨ̀nə̀.
44 E os demais, uns em tábuas e outros em coisas do navio. E assim aconteceu que todos chegaram à terra a salvo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.