Atos 11
Bafut (BFD) vs VC
1 Ŋ̀gǎŋntoo Kristo jya a bɔꞌɔ bɨ̀lɨ̂m byaa a mbùꞌù Yudea aa bɨ lɛ nyuꞌu mə bɨ̀tɨ̀zi Nwî bɨ kɨ̀ mə̂ m̀bii nɨghàà nɨ Nwî.
1 Os apóstolos e os irmãos da Judéia ouviram dizer que também os pagãos haviam recebido a palavra de Deus.
2 Peta à bù mə̂ ŋkɔꞌɔ ghɛɛ fu a Yerusalem, bə̀ bya bìi mə bɨ lɛ sɨ lɔ̀ɔ̀ nɨ mə tâ bɨ̀ ka ŋŋetə nɨ̂ bɨ̀tɨ̀zi Nwî aa, bɨ lɛ ntɨgə ntswa yi nɨ̂ ɨ̀saꞌa, ŋ̀ghaantə
2 E, quando Pedro subiu a Jerusalém, os fiéis que eram da circuncisão repreenderam-no:
3 nswoŋə nɨ mə, “A gho aà a kɨ̀ ghɨ̀rə̂ àkə̀ ò ghɛɛ̀ a nda bɨ̀tɨ̀zi Nwî bìi mə bɨ̂ sɨ̀ waa ŋêtə̀ aa ɛ? Ò ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ghu, m̀bii njɨ mɨjɨ bu bo!”
3 Por que entraste em casa de incircuncisos e comeste com eles?
4 Lâ Peta a lɔgɨ̀nə̀ ǹtɔꞌɔtə ɨnnù tsɨ̀m a mbo bo tsiꞌì àjàŋ yìi mə ɨ lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ aà:
4 Mas Pedro fez-lhes uma exposição de tudo o que acontecera, dizendo:
5 “Mə̀ kɨ̀ sɨ tsàꞌàtə̀ Nwî a njɔ̀ꞌɔ̀ alaꞌa Joppa, mə̀ kà mə̂ aa ntsaꞌatə aa, ǹjə̀ə̀ təə təə ɨ lɛ̂ gha, mə̀ yə̂ àyoò tsu a lô a aburə ŋka nsɨgə, m̀bə tso àbàꞌa atsə̀ꞌə̀ yìi mə a burə ŋghaꞌatə aa, bɨ tswa nɨ mɨ̀buù mi mi nɨkwà, a sɨgə nzì ǹtəə a mbɛ̀ɛ mə̀.
5 Eu estava orando na cidade de Jope e, arrebatado em espírito, tive uma visão: uma coisa, à maneira duma grande toalha, presa pelas quatro pontas, descia do céu até perto de mim.
6 Mə̀ ləŋtə̀ ǹyə mbuu naà tsɨ̀m ghu, nàà jî màꞌàtə̀, nàa ŋgɛ̀ɛ̀ jìi mə nɨ naà mɨtsəꞌə aa, bo bɨ̀ ǹjoo jìi mə ɨ ŋàŋnə̀ a nsyɛ aa, bo bɨ̀ bɨ̀sɨŋ bɨtsɨ̀m bìi mə bɨ dàrə̀ nɨkàŋ aà.
6 Olhei-a atentamente e distingui claramente quadrúpedes terrestres, feras, répteis e aves do céu.
7 Mə̀ yə̀ mə̂ aa, nyuꞌu njì ŋù ɨ ghaà ǹswoŋ a mbo mə̀ mə, ‘Peta, bɨ̀ɨ̀nə nzwitə nkurə̀!’
7 Ouvi também uma voz que me dizia: Levanta-te, Pedro! Mata e come.
8 Lâ mə̀ swoŋ mə, ‘Ŋ̀nyâ ghâ, mə̀ tùu ghâ, Taà. Ǹloŋ mə kaa mə̀ lɛɛ̀ ŋwaꞌǎ ayoo adàŋə̀ àdàŋə̀ yî tsu kə̌ njoo jì fwɛ̀ ma jû jî tsu jɨ̂.’
8 Eu, porém, disse: De nenhum modo, Senhor, pois nunca entrou em minha boca coisa profana ou impura.
9 Lâ ǹjì ya ɨ bû ŋ̀ghaa, a aburə, ŋgaa yìi ɨ̀ yweꞌe ji baa aa, nswoŋ mə, ‘Kaa a sɨ̀ bɔ̂ŋ mə tâ ò ka ntwoŋ njoo jìi mə Nwì à nàŋsə, ŋ̀ghɨ̀rə̀ ɨ laa aa nɨ̂ ǹjoo jì fwɛ̀.’
9 Outra vez falou a voz do céu: O que Deus purificou não chames tu de impuro.
10 Àjàŋ annù ma yû a lɛ ŋkwatə ŋghɨrə ŋgaa ji tarə, bɨ tɨgə̀ ǹlɔgə njoo jya tsɨ̀m m̀bu ŋkɔꞌɔ ŋghɛɛ nɨ ju fu a aburə.
10 Isto aconteceu três vezes e tudo tornou a ser levado ao céu.
11 Mə̀ ghə̀ə kɨ yə tsiꞌì maa noò, m̀bâŋnə̀ jî mɔꞌɔ ji tarə ɨ zî ŋ̀kuu wa a nda yìi mə bìꞌì lɛ ntswe ghu aà, ǹlo aa a alaꞌa Kaisaria, a ajàŋ mə bɨ too waa a nu mə̀.
11 Nisso chegaram três homens à casa onde eu estava, enviados a mim de Cesaréia.
12 Bo zì mə̂, Àzwì Nwî a swoŋ a mbo mə̀ mə tâ mə̀ lo ŋghɛ̀ɛ̀, ǹtsuu lǒ kɨ jɨ̀ŋkə̀ bə̂. Bɨ̀lɨ̂m ba buà bi ntoꞌo mə bɨ lo a Kaisaria aa, bɨ lɛ nyòŋə̀ gha bìꞌibo ghɛɛ̀ ŋ̀kuu wa nda ŋù wâ.
12 O Espírito me disse que fosse com eles sem hesitar. Foram comigo também os seis irmãos aqui presentes e entramos na casa de Cornélio.
13 Bìꞌì ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀kuu ghu nda, a swoŋ àjàŋ yìi mə yu lɛ nyə angel wa a zî ǹtəə a nda yu, ǹswoŋ mə, ‘Too bə̂ a Joppa tâ bo ghɛɛ ntwoŋ Simon Peta mə tâ à zi;
13 Este nos referiu então como em casa tinha visto um anjo diante de si, que lhe dissera: Envia alguém a Jope e chama Simão, que tem por sobrenome Pedro.
14 à bə zì boŋ à ka swoŋ ntoo yìi mə wò nɨ̂ ŋ̀gwɛ̀ꞌɛ̀ ǹdâ yò, bù bɨ tsɨ̀m ka tsyà ghu ɨ yweenə aà.’
14 Ele te dirá as palavras pelas quais serás salvo tu e toda a tua casa.
15 À swòŋ mə̂ laà, mə̀ lɔgɨ̀nə̀ ŋ̀ka ŋghaa a mbo bo, mə̀ kà mə aa ghaa, Àzwì Nwî a sɨgə ŋkuu a nu bo, tsiꞌì wa ajàŋ yìi mə a lɛ ŋkɨ nsɨgə ŋkuu a nu bìꞌinə̀ a mbìì aà.
15 Apenas comecei a falar, quando desceu o Espírito Santo sobre eles, como no princípio descera também sobre nós.
16 Ma mùù àjàŋ, mə̀ tɨgə̀ ŋ̀waꞌatə a ajàŋ yìi mə Mmàꞌàmbî Yesu à lɛ nswoŋ aa, mə, ‘Bə̀ lɛ sɨ kwɛrə aà ŋ̀kì a mbo Jɔn, lâ nɨ̀ ka yǐ bàŋnə tɨgə kwɛrə aa bə̂ Àzwì Nwî.’
16 Lembrei-me então das palavras do Senhor, quando disse: João batizou em água, mas vós sereis batizados no Espírito Santo.
17 A naŋsə nlaa tsiꞌì sɨgɨ̀nə̀ mə à nɨ aa tsiꞌì mɨ̀təŋnə̀ mya mìi mə Nwì à lɛ mfa a mbo bìꞌinə a noò yìi mə bìꞌinə̀ lɛ nnɨŋ mɨ̂ntɨɨ̀ mìꞌinə̀ a nu Mmàꞌàmbî Yesu Kristo aa mə Nwì à kɨ̀ kɨ ntəŋə bɨ̂tɨ̀zî Nwì bû ghu. M̀bə a bə aa mùu ajàŋ, mə̀ tɨgə̀ m̀bu mbə wò yî dàŋə̀ mə mbə mə̀ tsyâ ŋ̀kɨɨ annù yìi mə Nwì à kɨ̀ ghɨ̀rə a nu bo aa, mə tâ à tsuu lǒ ghɨ̀rə̀ aa ɛ?”
17 Pois, se Deus lhes deu a mesma graça que a nós, que cremos no Senhor Jesus Cristo, com que direito me oporia eu a Deus?
18 Àjàŋ yìi mə bɨ lɛ nyuꞌu Peta a swoŋ lâlà aa, bo lɛ ntɨgə ŋkɛntə waa, kaa waꞌà ɨsaꞌa ghu nu bù nlɔɔ. Ǹlɔgɨnə ntɨgə ŋghaꞌasə nɨ̂ Nwî, ǹswoŋə nɨ mə, “Nwì à kɨ̀ mə̂ m̀bii mfa abwarə a mbo bɨ̀tɨ̀zi Nwî mə tâ bo bəŋkə mɨ̂ntɨɨ̀ myaa ntswe nɨ̂ ǹtswêntɨ̀ɨ̀.”
18 Depois de terem ouvido essas palavras, eles se calaram e deram glória a Deus, dizendo: Portanto, também aos pagãos concedeu Deus o arrependimento que conduz à vida!
19 Bə̀ bya bìi mə bɨ lɛ nsɛ̀ɛ̀nə̀ ǹloŋ mə bɨ lɛ ntɨgə ntsɔꞌɔ nɨ̂ àkòrə̀ yaa wa noò mə bɨ lɛ nzwitə Stephen aa, bɨ lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀kə̀ ŋghɛɛŋkə a ɨdɨgə ɨdɨgə. Bǐ mɔꞌɔ bɨ lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ŋkə̀ a Fonikia, bo bɨ̀ a Cyprus, bi mɔꞌɔ bɨ kɨ̂ ŋ̀ghɛɛŋkə a Antiokia. A ajàŋ yìi mə bɨ lɛ ntɨgə nsɛɛnə ŋghɛ̀ɛ̀ laà aa, bɨ lɛ ntɨgə nswoŋə nɨ̂ ànnù Nwî nɨ̂ ɨ̀too mà jû, lâ ǹswoŋə nɨ̂ ǹtoo ma yû tsiꞌì a mbo baYuda.
19 Entretanto, aqueles que foram dispersados pela perseguição que houve no tempo de Estêvão chegaram até a Fenícia, Chipre e Antioquia, pregando a palavra só aos judeus.
20 Lâ bǐ mɔꞌɔ a tɨtɨ̀ɨ bo bìi mə bɨ lɛ nlò a Cyprus bo bɨ̀ a Cyrene aa, bɨ lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ a Antiokia, ǹlɔgɨnə ntɨgə ŋkɨɨ nswoŋə nɨ̂ ànnù Nwî a mbo baGrikia, ǹswoŋə nɨ̂ ǹtoo yì ǹsɨgə̀nə̀ ya nloŋ Mmàꞌàmbî Yesu a mbo bo.
20 Alguns deles, porém, que eram de Chipre e de Cirene, entrando em Antioquia, dirigiram-se também aos gregos, anunciando-lhes o Evangelho do Senhor Jesus.
21 M̀màꞌàmbî à lɛ nnɨŋ abô yi nɨ̂ ànnù ma yû mə bo lɛ sɨ swoŋ aa, ŋ̀ghɨrə bə̀ bî ŋ̀ghàꞌà ghaꞌa bɨ bəŋkə mɨ̀ntɨɨ̀ myaa nnɨŋ a nu M̀màꞌàmbî.
21 A mão do Senhor estava com eles e grande foi o número dos que receberam a fé e se converteram ao Senhor.
22 Ŋ̀ghòtə a Yerusalem ɨ̀ lɛ nyuꞌu annù ma yû yìi mə a lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ a Antiokia. Bɨ yùꞌù mə̂, ǹtoo Barnabas a Antiokia.
22 A notícia dessas coisas chegou aos ouvidos da Igreja de Jerusalém. Enviaram então Barnabé até Antioquia.
23 À ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ghu, ǹyə ajàŋ yìi mə Nwì à lɛ nnɨŋ mbɔɔnə a nu bə̀ ghu aa, ǹtɨgə ndorɨtə; ǹdɨꞌɨtə waa bɨtsɨ̀m ǹswoŋ mə tâ bo tɛꞌɛ atû yaa nɨ̂ ànnù Nwî, ŋ̀ka yoŋə nɨ̂ M̀màꞌàmbi nɨ̂ ǹtɨɨ̀ waa tsɨ̀mə̀.
23 Ao chegar lá, alegrou-se, vendo a graça de Deus, e a todos exortava a perseverar no Senhor com firmeza de coração,
24 Barnabas à lɛ mbə ŋû yî ǹsɨgɨ̀nə̀, ǹluu nɨ̂ Àzwì yî Làà, bo bɨ̀ nɨ̂ àbìintɨɨ̀. Bə̀ bî ghàꞌà ŋ̀ghaꞌa bɨ lɛ ntɨgə mbəŋkə mɨ̂ntɨɨ̀ myaa, ǹzi a mbɛ̀ɛ Mmàꞌàmbî.
24 pois era um homem de bem e cheio do Espírito Santo e de fé. Assim uma grande multidão uniu-se ao Senhor.
25 Barnabas à lɛ ntɨgə mbu nlò ŋ̀ghɛɛ a Tarsus a nlɔ̀ɔ Saul ghu.
25 Em seguida, partiu Barnabé para Tarso, à procura de Saulo. Achou-o e levou-o para Antioquia.
26 À ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ǹlɔɔ nyə, ntɨgə nlɔgə nzì nɨ ghu a Antiokia. A atû ɨ̀lòò yî fùùrə̀ bo ma bû bi baa bo lɛ ntɨgə mboontə bo bɨ̀ ŋ̀ghòtə ya a Antiokia, ǹdɨꞌɨ nɨ̂ ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ yî ghàꞌàtə̀ ghu. À lɛ mbə aa a Antiokia mə bɨ lɛ mfòò ǹlɔgɨnə ntɨgə twoŋə nɨ̂ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù Yesu jya nɨ bɨ̀Krisènə̀.
26 Durante um ano inteiro eles tomaram parte nas reuniões da comunidade e instruíram grande multidão, de maneira que em Antioquia é que os discípulos, pela primeira vez, foram chamados pelo nome de cristãos.
27 Ma mùu noò ŋ̀gǎŋntoo Nwî jî mɔꞌɔ ɨ lɛ nlò a Yerusalem ǹsɨgə nzi a Antiokia.
27 Por aqueles dias desceram alguns profetas de Jerusalém a Antioquia.
28 Yì mɔ̀ꞌɔ yìi mə ɨ̀kǔm yi ɨ lɛ mbə Agabus aa, a bɨɨ̀nə̀ ǹtəə a ndəŋ ŋghaa nɨ̂ àdàꞌa Azwì, ǹswoŋ annù yìi mə Àzwì a lɛ mɨ̀tə̀ ghu mbo aa, ǹswoŋ mə mɨ̀kwenə̀ yî ŋ̀wè à ka kuu a mbî ǹtsɨ̀m. (Ma yuù ànnù a lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ aa a noò yìi mə Klaudius à lɛ mbə Kaisa aà.)
28 Um deles, chamado Ágabo, levantou-se e deu a entender pelo Espírito que haveria uma grande fome em toda a terra. Esta, com efeito, veio no reinado de Cláudio.
29 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù Yesu jya ɨ lɛ nlə̀ə̀ mə tâ ŋù nɨ̀bò waa yî mɔ̀ꞌɔ yî mɔ̀ꞌɔ tâ à gaansə mɨtɨ̀ɨ̂ mi ntoo ayoo yìi mə mbə a fa aa, tâ bɨ̀ kwɛtə bɨlɨ̂m byaa bìi mə bɨ lɛ ntswe a Yudea aa ghu.
29 Os discípulos resolveram, cada um conforme as suas posses, enviar socorro aos irmãos da Judéia.
30 Bɨ lɛ ghɨ̀rə̀ ma yuù ànnù, ǹtɨgə ntoo Saul bo Barnabas bo ghɛɛ̀ m̀fa ŋkabə yìi mə bɨ lɛ ntswaꞌatə aa a mbo bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ndânwì.
30 Assim o fizeram e o enviaram aos anciãos por intermédio de Barnabé e Saulo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.