2 Coríntios 12
Bafut (BFD) vs NTLH
1 Ka mə kaa à sɨ̌ annù yî sɨgɨ̀nə̀ a ŋka ntə̀rə bə aa, mə̀ ka ghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì kɨ tə̀rə̀. Tsɨ̂tsɔ̀ŋ mə̀ ka kɨ swoŋ ɨnnù ǹloŋ njə̀ə̀ təə təə bo bɨ̀ ɨ̀nnù jî wè jî wè jìi mə Mmàꞌàmbî Yesu Kristo à lɛ mfiꞌisə ndɨꞌɨ a mbo mə̀ aà.
1 Embora não adiante nada, eu preciso me gabar de mim mesmo. Agora vou falar a respeito das visões e revelações que o Senhor me tem dado.
2 Mə̀ zi mu Kristo yî mɔ̀ꞌɔ mə Nwì à lɛ lɔ̀gə̀ ŋ̀kɔꞌɔ ŋghɛɛ nɨ ghu a aburə yìi a kɔꞌɔ ntsɨrə aa, wa adɨgə yìi mə Nwì a tswe ghu aa, à bə̀ mə̂ tsiꞌì tsǒ ɨ̀lòò nɨghûm ǹtsò ji nɨkwà. Mə swoŋə nloŋ aà ghâ. Lâ kaa mə̀ sɨ̀ naŋsə̀ ǹzi mə à lɛ nnaŋsə ŋkɔꞌɔ ŋghɛɛ a aburə. Kə̀ à lɛ mbaà m̀bə bə ǹjə̀ə̀ təə təə ò, bəə boŋ a zi tsiꞌì Nwìŋgɔ̀ŋə̀.
2 Conheço um cristão que há catorze anos foi levado, de repente, até o mais alto céu. Não sei se isso, de fato, aconteceu ou se ele teve uma visão; somente Deus sabe. Repito: sei que esse homem foi levado, de repente, ao paraíso . Não sei se isso, de fato, aconteceu ou se foi uma visão; somente Deus sabe. E ali ele ouviu coisas que palavras humanas não conseguem contar.
3 Mə̀ kwatə̀ ǹswoŋə nɨ mə mə̀ zi ŋû yî mɔ̀ꞌɔ yìi mə bɨ lɛ nlɔ̀gə̀ ŋ̀kɔꞌɔ ŋghɛɛ nɨ ghua paradiso, ŋkuꞌusə nswoŋə nɨ mə kə̀ à lɛ mbaà ǹnaŋsə ŋkɔꞌɔ a mûm ɨ̀bɨ̀ɨnû yì, kə̀ à lɛ mbə aa ǹjə̀ə̀ təə təə boŋ a zi tsiꞌì Nwì.
3 — ausente —
4 À lɛ ŋkɔꞌɔ ŋghɛɛ aa nyuꞌu ɨnnù jìi mə kaa ŋù mɨ̀sɔ̀ŋ à waꞌà swoŋə̀, jìi mə kaa mbə bɨ waꞌà kɨ̀ m̀bii mə mbə bɨ swoŋə a mbo ŋù.
4 — ausente —
5 Mə̀ ka kɨ tə̀rə loŋə aa ŋgaa ŋù ma ghû, kaa mə̀ aa waꞌà kà ǹtərə nloŋ ŋgaà yà. Tsǒ mə a bə laà, mə̀ ka kɨ tə̀rə̀ aa loŋə bə̂ ɨ̀nnù jya jìi mə ɨ dɨ̀ꞌɨ mə mə̀ bə aa àbɔ̀rɨkə ayoo aà.
5 Eu me gabarei desse homem. Mas não me gabarei de mim mesmo, a não ser das coisas que mostram as minhas fraquezas.
6 Mə̀ bə tɛꞌɛ kɨ lɔ̀ɔ̀ mə mə kɨ tə̀rə̀, bəə boŋ kaa mə̀ ka waꞌǎ atɨ̀rə̀ bə̂, ǹloŋ mə mə̀ ka kɨ swoŋ aa tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋ aà. Lâ kaa mə̀ ka waꞌà kà ǹtərə nloŋ ɨnnù jû mə mə̀ yə aà. Kaa mə̀ sɨ kɔ̀ŋə̀ mə tâ ŋù tsù à tɨgə nyə gha tsǒ ŋù yî ŋ̀wè ǹloŋ aa bə̂ ɨ̀nnù jìi mə mə̀ yə a nɨ̂ ǹjə̀ə̀ təə təə aa ǹtsyatə ɨnnù jìi à yə mə̀ ghɨrə̀ bo bɨ̀ jìi à yùꞌu mə̀ swoŋə aà.
6 No entanto, se eu quisesse me gabar de mim mesmo, isso não seria uma loucura, porque estaria dizendo a verdade. Mas eu não me gabarei, pois quero que a opinião que as pessoas têm de mim se baseie naquilo que me viram fazer e me ouviram dizer.
7 A ŋghɨ̀rə mə̀ tâ mə̀ tsuu siꞌi kɨ tə̀rə̀ ǹloŋ ɨ̀nnù jî wè jî we jya mə bɨ lɛ mfiꞌisə ndɨꞌɨ a mbo mə̀ aa bɨ lɛ nsǒ njɔŋ yì mɔ̀ꞌɔ a njyǎ nu mə̀, ɨ tɨgə̀ m̀bə tsǒ ŋgàŋàfàꞌa Satan mfa nɨ̂ ŋ̀gɨꞌɨ a mbo mə̀, ŋ̀kwɛtə a ŋghɨ̀rə mə tâ mə̀ tsee siꞌi kɨ tə̀rə̀.
7 Mas, para que não ficasse orgulhoso demais por causa das coisas maravilhosas que vi, eu recebi uma doença dolorosa, que é como um espinho no meu corpo. Ela veio como um mensageiro de Satanás para me dar bofetadas e impedir que eu ficasse orgulhoso.
8 Mə̀ lɛ ntsàꞌàtə̀ Nwî ŋ̀gaa ji tarə, ǹlɔɔ a mbô M̀màꞌàmbi mə tâ à tsɔꞌɔ njɔŋ ya a nu mə̀ lɔꞌɔsə.
8 Três vezes orei ao Senhor, pedindo que ele me tirasse esse sofrimento.
9 A kwiꞌi mə, “Ɨ̀bɔ̀ŋə̂ gha yìi mə ò tswe nɨ ghu aa, àa àyoo yìi mə a kuꞌunə a mbo wò aà. Ǹloŋ mə bɨ naŋsə nyə mɨdaꞌà ma mɨ̀tsɨ̀m a nu wò aa a noò yìi mə ò bɔ̀rə aà.” Ma mùu ajàŋ mə̀ ka kùꞌùsə bǔ kɨ naŋsə tə̀rə̀ a noò yìi mə mə̀ bɔ̀rə aa, nloŋ mə à nɨ nòò yìi mə mɨ̀dàꞌà mɨ Kristo mɨ kusə ghâ aà.
9 Mas ele me respondeu: “A minha Portanto, eu me sinto muito feliz em me gabar das minhas fraquezas, para que assim a proteção do poder de Cristo esteja comigo.
10 Ma mùu ajàŋ mə dorɨtə a nyə̂ ŋ̀gɨꞌɨ ǹloŋ ŋkwitu Kristo. Mə̀ aa kɨ tɨgə dorɨtə a ŋkwɛrə ɨnnù jìi mə dɨ̀ꞌɨ̀ mə mə̀ bɔ̀rə aa, kə̀ m̀bə̀gɨ̀tə̀ yìi mə bɨ bə̀gɨ̀tə̀ nɨ̂ gha ghu aa, kə̀ ŋ̀gɨꞌɨ jìi ɨ kuu a nu mə̀ aa, kə̀ bə̂ ɨ̀nnù jìi mə bɨ tsɔꞌɔ akòrə̂ ya ghu ŋkɨɨ mfɨrə nɨ̂ gha ghu aa, kə̀ ɨ̀nnù jìi mə ɨ tsyà nɨ̂ gha laà. Ǹloŋ mə a yi mbə a noò yìi mə mə̀ bɔ̀rə aa, mə̀ bâŋnə̀ ǹtɨɨ.
10 Eu me alegro também com as fraquezas, os insultos, os sofrimentos, as perseguições e as dificuldades pelos quais passo por causa de Cristo. Porque, quando perco toda a minha força, então tenho a força de Cristo em mim.
11 Mə̀ tɨ̀gə̀ mə̂ ŋ̀ghaa tsǒ ajɨ̀ŋtə̀ ǹloŋ mə a ghâ aà â gàànsə̀ bù mə mə̀ ghɨrə ma mùu ajàŋ aà. Àa bù bìi mə boŋ nɨ̀ tswe nɨ̂ m̀bàŋnə mbeentə gha aà. Ǹloŋ mə mə̀ laa tɛꞌɛ bə ayoo adàŋə̀ àdàŋə̀ boŋ kaa ŋgǎŋtoo Kristo jî wè juu jya kaa ɨ sɨ̀ kɔꞌɔnə̀ ǹtsyatə gha a nɨ mâŋjì yî tsù.
11 Eu estou agindo como um louco, mas foram vocês que me obrigaram a isso. Porque vocês é que deviam falar bem de mim. Pois, mesmo que eu não valha nada, não sou inferior, de modo nenhum, a esses tais “superapóstolos” de vocês.
12 Ɨ̀nnù jî yɛ̌yɛrə bo bɨ̀ ɨ̀nnùtsyâmbo bo bɨ̀ ɨ̀nnù jî wè jìi mə Nwì à lɛ lɛ nlɔ̀gə̀ noò ŋ̀ghɨrə mə̀ ghɨrə̀ a tɨtɨ̀ɨ bù aa, ɨ dɨ̀ꞌɨ̀ nɨ mə mə̀ nɨ ŋgàŋntoò Kristo yî ànnù nɨ̂ŋkoŋə̀.
12 As coisas que provam que, de fato, sou apóstolo foram feitas entre vocês com muita paciência. Foram sinais, maravilhas e milagres.
13 Ànnù yìi mə̀ lɛ ŋghɨ̀rə̀ a nu bù a bɨꞌɨ ntsyàtə̀ ajàŋ mə mə̀ lɛ ŋghɨ̀rə̀ a nû ǹdânwì jî mɔꞌɔ aa à bə aà àkə̀ lɛ? A bə aà àjàŋə mə kaa mə̀ lɛ ŋwaꞌà kà ǹdɨꞌɨ ghuu mə tâ nɨ̀ ka mfa ŋkabə ŋkwɛtə nɨ̂ gha ghu aa ɛ? M̀bə a bə aa ma yû ànnù, nɨ̀ liꞌìnə̀ ɨ̀bɨ̂ ghâ.
13 Como é que vocês foram tratados pior do que as outras igrejas? A única diferença é que eu não exigi que vocês me ajudassem. Por favor, perdoem essa injustiça!
14 Yə̂ nɨ̂ à nɨ̂ ŋ̀gàà yìi ɨ̀ yweꞌe ji tarə aa tsɨ̂tsɔ̀ŋ mə mə̀ tàŋtə ɨbɨɨnû gha a nzi a mbɛ̀ɛ bù. Kaa mə̀ ka zì aa kaa waꞌà ghuu ka ndɨꞌɨ nɨ̂ ànnǔ tsu nloŋ mə mə lɔ̀ɔ̀ aà àkɔ̀ŋnə̂ yuu bo bɨ̀ àjàŋə mə mbə bìꞌinə̀ kâ m̀faꞌa abo mɔꞌɔ aà, kaa mə̀ sɨ aà ŋ̀kabə̀ yùù lɔɔ. A laa mə a tswe nɨ̀ ŋ̀ka nlə̀ə bɨ̀tà bo bɨ̀ ma, nləə nɨ̂ ŋ̀kabə a mbo bɔɔ̀ byaa, kaa à sɨ̀ bàŋnə̀ ǹtswe nɨ̂ ŋ̀ka nlə̀ə bɔɔ byâ.
14 Já estou preparado para fazer a minha terceira visita a vocês e novamente não vou exigir que vocês me ajudem. Eu quero vocês e não o dinheiro de vocês. Afinal de contas, são os pais que devem juntar dinheiro para os filhos, e não os filhos, para os pais.
15 Mà ka bàŋnə kɨ dorɨtə a mfâ ŋ̀kabə̀ yǎ ntsɨ̀m a mbo bù, ɨ fa fa ɨbɨɨ nû gha, a ŋkwɛtə bù. Nɨ̀ ka waꞌǎ gha kɨ ŋka ŋkɔŋə mə mbə mə̀ naŋsə ŋkɔŋə ghuu ma mùu ajàŋ aa ɛ?
15 Vou ficar contente em gastar tudo o que tenho e até a mim mesmo para ajudá-los. Será que vocês me amarão menos só porque eu os amo tanto?
16 Maa ajàŋ nɨ̀ ka bii mə kaa mə̀ lɛ ŋwaꞌà ghuu nɨ̂ àbèꞌè yî tsu beꞌesə̀ a ŋka ŋkwɛrə̂ ŋ̀kabə a mbo bù, lâ bù bî mɔꞌɔ bɨ swoŋə nɨ mə mə̀ lɛ sɨ jɨtə nɨ̂ ŋ̀kòbə̀, ŋkɨɨ mbweꞌesə nɨ̂ ghuu nɨ̂ àbaŋnənnù.
16 Portanto, vocês vão concordar que eu não exigi nada de vocês. Porém alguém poderá dizer que os enganei e tapeei com mentiras.
17 Ɛ̀h ɛh! Mə̀ lɛ mbaa njɨtə ŋkòbə̀ a nu bù, ntsya a njɨ̌m bə̀ bya mə mə̀ lɛ sɨ too a nu bù aa ɛ?
17 Por acaso explorei vocês por meio de algum mensageiro que lhes mandei?
18 Mə̀ lɛ mbuꞌu aà m̀bo a mbo Titus ntoo yì bo mu Kristo yì mɔ̀ꞌɔ wa a nu bù. Ma la a bə mə Titus à lɛ nzì aa njɨtə ŋkòbə̀ a nu bù aa ɛ? Tɨgə bìꞌiyu tswe aa tsiꞌì nɨ̂ ǹtɨɨ mɔꞌɔ̀? À lɛ sɨ waꞌà kɨ̀ɨ̀ ǹyoŋə aa tsiꞌì nɨ̀ ɨ̀bùꞌù mɨkòrə̂ ja aa ɛ?
18 Eu pedi a Tito que fosse visitá-los e mandei com ele o outro irmão na fé. Por acaso Tito os explorou? Será que nós dois não temos agido do mesmo modo e com o mesmo espírito?
19 Nòò tsù nɨ̀ laà ǹtɨgə ŋwaꞌatə nɨ mə mə lɔ̀ɔ̀ aà ŋ̀kwɛ̀rə̂ àtû yiꞌi a mbo bù. Ŋ̀gàŋə ghâ! Nwì à nɨ̂ àyəfə yiꞌi, mə mə swoŋə aa tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋə̀ tsiꞌì tsǒ ŋgàŋàfàꞌa Kristo ǹloŋ mə ɨ̀nnù tsɨ̀m jìi mə ghɨ̀rə̀ aa mbǎ ɨkaꞌâ jyâ, mə ghɨ̀rə̀ aa a ŋkwɛtə bù ghu tâ nɨ̀ ka ŋkwe.
19 Talvez vocês pensem que estamos querendo nos defender diante de vocês, mas não é isso. Falamos como Cristo nos mandaria falar, na presença de Deus. E tudo o que fazemos, queridos amigos, é para ajudar vocês.
20 Mə bɔꞌɔ nɨ mə nòò yìi mə mə̀ ka zì aa, kaa mə ka waꞌà yə̂ ghuu tâ nɨ̀ bə aa tsiꞌì tsǒ bə̀ bìi mə boŋ nɨ̀ nɨ bu aa, tâ nɨ̀ kɨ nyə gha tâ mə̀ waꞌà ŋû yìi mə nɨ lɔ̀ɔ̀ mə mə̀ bə aa kɨ mbə. Mə bɔꞌɔ mə mə̀ ka yǐ zǐ yə ayɔ̀ŋ bo bɨ̀ àghə̀ꞌə̀nə̀, àlwintɔŋ bo bɨ̀ nɨ̀ yum, ànnǔ a ŋka mbə̀gɨ̀tə̀ bə̂ bî mɔꞌɔ bɨ̀ fɨswoŋ, kɨ̀ntə̀rə bo bɨ̀ àbuurə ɨnnù tâ ɨ̀ tswe a tɨtɨ̀ɨ bù.
20 Tenho medo de que, quando chegar aí, eu os encontre diferentes do que eu gostaria que fossem e que vocês me achem diferente do que gostariam que eu fosse. Tenho medo também de encontrar brigas e ciumeiras, ódio e egoísmo, insultos, falatório, orgulho e desordens.
21 Mə bɔꞌɔ mə nòò yìi mə mə̀ ka bǔ zì aa, Nwì à ka dɨ̀rə̀sə atû ya a tɨtɨ̀ɨ bù. Mə bɔꞌɔ mə mə̀ ka yǐ kɨ yə̀ꞌə̀ nloŋ bə̂ bya bɨ̀tsɨ̀m a tɨtɨ̀ɨ bù bìi mə bɨ ghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì a ŋka ŋghɨ̀rə̂ ɨ̀nnù jî bɨ jya jìi mə bo lɛ sɨ ghɨ̀rə a mbìi, kaa mburətɨ mmàꞌàtə ànnǔ atsùùrə̀, ànnǔ ajɨrə̀ bo bɨ̀ ɨ̀nnù tsɨ̀m jìi mə à nɨ ɨnnǔ nsɨŋ aà.
21 Receio ainda que na minha próxima visita o meu Deus me humilhe diante de vocês e que eu tenha de chorar por muitos de vocês que continuam a cometer os mesmos pecados que cometiam no passado e não se arrependeram da sua imoralidade sexual, nem das relações sexuais proibidas, nem de outras coisas indecentes que faziam.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.