Mateus 25
MƗKÁNDA LORỤ ꞌBƗ LOMO KƗ́ DOSỊ́ ÉYỊ́ E (BDH) vs ARA
1 “Sɨmɨ sịndị́ kadra máa née ní, ledre gɨ ro ꞌbe ꞌbɨ Lomo komo ere nɨ ídí káa zɨ́ owụ́kará ga bɨ sokó (10) ꞌdiꞌbinɨ́ lámba eyé ndéréye sóngó mɨkánda adrúgu bɨ ili ógụ ní.
1 Então, o reino dos céus será semelhante a dez virgens que, tomando as suas lâmpadas, saíram a encontrar-se com o noivo.
2 Yée ga bɨ ịnyị (5) ní nɨyí ꞌyị komokenzị e, ngítí géyị ga bɨ ịnyị (5) ní nɨyí ꞌbɨ eyé ꞌyị cayi e.
2 Cinco dentre elas eram néscias, e cinco, prudentes.
3 Yée ga bɨ ꞌyị cayi e ní ꞌdiꞌbinɨ́ lámba eyé e tɨ́ go ní, tɨ́ lá ꞌdiꞌbiutúnɨ́ eyé yata sụꞌbụ́ phoꞌdụ wá.
3 As néscias, ao tomarem as suas lâmpadas, não levaram azeite consigo;
4 Yée ga bɨ ꞌyị komokenzị ní ꞌdiꞌbinɨ́ ꞌbɨ eyé lámba eyé, zɨ́ye ꞌdíꞌbi yata sụꞌbụ́ phoꞌdụ kpa sɨmɨ kúkú ndéré kɨ́e.
4 no entanto, as prudentes, além das lâmpadas, levaram azeite nas vasilhas.
5 Zɨ́ mɨkánda adrúgu née lúꞌbúne kɨ́ngaya ogụ ené ꞌdiya wá. Zɨ́ ꞌbí ꞌdíꞌbi owụ́kará ga bɨ ndịsịnɨ́ sóngó wo ba zɨ́ye útúye mbá ꞌdúꞌduyé.
5 E, tardando o noivo, foram todas tomadas de sono e adormeceram.
6 “Nda go kɨ́ yana ndụlụ, zɨ́ ngíti ꞌyị gbúrógbóne kɨ́dí, ‘ꞌDiꞌdiya, mɨkánda adrúgu ogụ go, ị́nyịógụsé mu ꞌdíꞌbi wo sɨmɨ sụmụ.’
6 Mas, à meia-noite, ouviu-se um grito: Eis o noivo! Saí ao seu encontro!
7 “Zɨ́ owụ́kará ga gére née gbúgbu úrúye óto phoꞌdụ do lámba eyé e.
7 Então, se levantaram todas aquelas virgens e prepararam as suas lâmpadas.
8 Zɨ́ yée ga bɨ ꞌyị cayi e ní úku ledre zɨ́ lafúye ga bɨ ꞌyị komokenzị ní kɨ́dí, ‘Sákásé aka zée kɨ́ owụ́ sụꞌbụ́ phoꞌdụ. Lámba ezé ayínɨ́ go ị́lị́.’
8 E as néscias disseram às prudentes: Dai-nos do vosso azeite, porque as nossas lâmpadas estão-se apagando.
9 “Zɨ́ owụ́kará ga bɨ ꞌyị komokenzị ní, úkulúgu ledre zɨ́ lafúye ga gére née kɨ́dí, ‘Sụꞌbụ́ phoꞌdụ utúasá ásá zɨ́ze kése mbá wá, bɨlámá a ídísé ndéré úgú ꞌbɨ esé.’
9 Mas as prudentes responderam: Não, para que não nos falte a nós e a vós outras! Ide, antes, aos que o vendem e comprai-o.
10 “Tɨ́ lá sɨmɨ bɨ oyónɨ́ aka lá sogoyé ndéréye úgú sụꞌbụ́ phoꞌdụ ní, zɨ́ mɨkánda adrúgu née ógụné. Zɨ́ owụ́kará ga bɨ ꞌyị komokenzị bɨ kóo nɨyí yị́ eyé nzíyiyé ní ndéréye kéye sɨmɨ ꞌdị́cị́ bɨ ayínɨ́ ófụ́ kára sɨmɨ a ní. Do ꞌdụ́tụ mbotụ.
10 E, saindo elas para comprar, chegou o noivo, e as que estavam apercebidas entraram com ele para as bodas; e fechou-se a porta.
11 “Nda gɨ ꞌdáꞌba zɨ́ yée ga bɨ gáa nderénɨ́ úgú sụꞌbụ́ phoꞌdụ ní ndáꞌbaógụyé. Zɨ́ye ndóndóló kɨ́dí, ‘Ngére, Ngére, líkpí mbotụ zɨ́ze.’
11 Mais tarde, chegaram as virgens néscias, clamando: Senhor, senhor, abre-nos a porta!
12 “Tɨ́ lá zɨ́a úkulúgu ledre zɨ́ye kɨ́dí, ‘Máúku zɨ́se maꞌdíi, máówo amá sée wá.’
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo que não vos conheço.
13 “Bɨ kenée ní, komosé idí ídí rosé gɨ zɨ́a ówosé esé sị́lị́ kɨ́ sịndị́ kadra bɨ ledre née nɨ méngị roné sɨmɨ a ní wá.
13 Vigiai, pois, porque não sabeis o dia nem a hora.
14 “Nɨ ídí kpá káa zɨ́ ꞌyị bɨ ịnyị ndéré do ngíti bi zɨ́a íꞌbíómo éyị́ ené ga bɨ ꞌbɨ ꞌbe ní mbá zɨ́ ꞌyị ꞌbɨ moko ené e ní.
14 Pois será como um homem que, ausentando-se do país, chamou os seus servos e lhes confiou os seus bens.
15 Iꞌbí késị́ álifu ịnyị (5,000) zɨ́ mɨzefịyé, zɨ́a íꞌbí álifu gbre (2,000) zɨ́ gbreyé nda zɨ́ otayé (3) ꞌbɨ ené álifu kị́éꞌdo (1,000) kpịnị kacɨ́ rokoꞌbụyé mɨkékeṛị́a. Zɨ́a ị́nyịné ndéréókpóne.
15 A um deu cinco talentos, a outro, dois e a outro, um, a cada um segundo a sua própria capacidade; e, então, partiu.
16 Zɨ́ wo bɨ iꞌbínɨ́ álifu ịnyị (5,000) zɨ́a ní, geré tónóne méngị moko kɨ́e zɨ́a ndíki yata a doa kpá álifu ịnyị (5,000).
16 O que recebera cinco talentos saiu imediatamente a negociar com eles e ganhou outros cinco.
17 Wo bɨ iꞌbínɨ́ zɨ́a álifu gbre (2,000) ní, zɨ́a ndíki yata a doa kpá álifu gbre (2,000).
17 Do mesmo modo, o que recebera dois ganhou outros dois.
18 Tɨ́ lá wo bɨ iꞌbínɨ́ zɨ́a álifu kị́éꞌdo ní, zɨ́a ꞌdíꞌbi késị́ ꞌbɨ mongụ́ ꞌyị ené née ndéréne ícióto a sɨmɨ káṇgá.
18 Mas o que recebera um, saindo, abriu uma cova e escondeu o dinheiro do seu senhor.
19 “Nda gɨ do kacɨ́ ngbángbá sị́lị́, zɨ́ mongụ́ ꞌyị née ndáꞌbaógụné. Zɨ́a ndóloyóko ꞌyị ꞌbɨ moko ené ga gére née ndúꞌyú yée gɨ ro éyị́ bɨ mengịnɨ́ wo go kɨ́ késị́ ené ní.
19 Depois de muito tempo, voltou o senhor daqueles servos e ajustou contas com eles.
20 Zɨ́ wo bɨ kóo mongụ́ ꞌyị iꞌbí zɨ́a álifu ịnyị (5,000) ní ꞌdíꞌbiógụ kpá ngíti álifu ịnyị. Zɨ́a úku ledre kɨ́dí, ‘Mongụ́ ꞌyị, íꞌbí kóo zɨ́ma álifu ịnyị (5,000), mándíki yata a doa go kpá álifu ịnyị (5,000).’
20 Então, aproximando-se o que recebera cinco talentos, entregou outros cinco, dizendo: Senhor, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco talentos que ganhei.
21 “Mongụ́ ꞌyị ené ya zɨ́a ní, ‘Mbófo éyị́ zɨ́yị, áyí cóngó ꞌyị ꞌbɨ moko. Méngị moko go kɨ́ owụ́ késị́ bɨ cúkuꞌdée ní bɨlámáne, mááyí óto yị́ị ꞌyị lúrú bi kacɨ́ tụ́ꞌdụ́ éyị́ amá e. Ógụ mu zɨ́ze ídíze kéyị sɨmɨ rokinyi.’
21 Disse-lhe o senhor: Muito bem, servo bom e fiel; foste fiel no pouco, sobre o muito te colocarei; entra no gozo do teu senhor.
22 “Zɨ́ wo bɨ iꞌbínɨ́ zɨ́a álifu gbre (2,000) ní ꞌdíꞌbiógụ kpá ngíti álifu gbre. Zɨ́a úku ledre kɨ́dí, ‘Mongụ́ ꞌyị, íꞌbí kóo zɨ́ma álifu gbre (2,000), mándíki yata a doa go kpá álifu gbre (2,000).’
22 E, aproximando-se também o que recebera dois talentos, disse: Senhor, dois talentos me confiaste; aqui tens outros dois que ganhei.
23 “Mongụ́ ꞌyị ené ya zɨ́a ní, ‘Mbófo éyị́ zɨ́yị, áyí cóngó ꞌyị ꞌbɨ moko. Méngị moko go kɨ́ owụ́ késị́ bɨ cúkuꞌdée ní bɨlámáne, mááyí óto yị́ị ꞌyị lúrú bi kacɨ́ tụ́ꞌdụ́ éyị́ amá e. Ógụ mu zɨ́ze ídíze kéyị sɨmɨ rokinyi.’
23 Disse-lhe o senhor: Muito bem, servo bom e fiel; foste fiel no pouco, sobre o muito te colocarei; entra no gozo do teu senhor.
24 “Zɨ́ wo bɨ iꞌbínɨ́ zɨ́a álifu kị́éꞌdo (1,000) ní ógụné. Zɨ́a úku ledre kɨ́dí, ‘Mongụ́ ꞌyị, máówo bú bi ndeke ndaá ꞌbɨ ené royị́ wá. Abú óꞌdo éyị́ wá áyí fú lá ꞌdíꞌbiógụ éyị́ e gɨ yáká, zɨ́yị ndị́sịyị́ kpá kótrụ éyị́ mɨánu gɨ do bi bɨ ꞌdị́yị́ éyị́ doa yị́ị wá ní.
24 Chegando, por fim, o que recebera um talento, disse: Senhor, sabendo que és homem severo, que ceifas onde não semeaste e ajuntas onde não espalhaste,
25 Ngịrịyị́ mengị máa ne, zɨ́ma ótoécị késị́ eyị́ sɨmɨ káṇgá. Lúrú aka ba tɨ́ kacɨ́ sị́lị́yị bɨ kóo ódó kɨ́e ní.’
25 receoso, escondi na terra o teu talento; aqui tens o que é teu.
26 “Mongụ́ ꞌyị ené ya zɨ́a ní, ‘Áyí bɨsinyí ꞌyị kpá ꞌyị ngịdrị. Ówo bú mándị́sị ꞌdíꞌbiógụ éyị́ e gɨ yáká bɨ máóꞌdo máa wá ní, zɨ́ma ndị́sịmá kpá kótrụ éyị́ mɨánu gɨ do bi bɨ máꞌdị́yị́ éyị́ doa wá ní.
26 Respondeu-lhe, porém, o senhor: Servo mau e negligente, sabias que ceifo onde não semeei e ajunto onde não espalhei?
27 Áyí kóo ndéré kɨ́ késị́ amá née óto a zɨ́a méngị moko zɨ́ma gɨ ro zɨ́ma ndáꞌbaógụmá ndíki a ngboró go.’
27 Cumpria, portanto, que entregasses o meu dinheiro aos banqueiros, e eu, ao voltar, receberia com juros o que é meu.
28 “Zɨ́ mongụ́ ꞌyị née úku ledre kɨ́dí, ‘ꞌDíꞌbisé álifu kị́éꞌdo (1,000) née gɨ zɨ́a ꞌdáꞌba zɨ́se íꞌbí a zɨ́ wo bɨ nɨ kɨ́ álifu zɨ́ne sokó (10,000) ní.
28 Tirai-lhe, pois, o talento e dai-o ao que tem dez.
29 Gɨ zɨ́a ꞌyị bɨ kɨ́ éyị́ zɨ́ne ní, Lomo nɨ íꞌbí yata éyị́ e zɨ́a, zɨ́a nda ídíne kɨ́ tụ́ꞌdụ́ éyị́ e zɨ́ne kɨ́ngaya. Tɨ́ lá ꞌyị máa wo bɨ éyị́ ndaá ꞌbɨ ené zɨ́a wá ní, owụ́ a bɨ zɨ́a ní, nɨyí ꞌdíꞌbióyó a gɨ zɨ́a ꞌdáꞌba.
29 Porque a todo o que tem se lhe dará, e terá em abundância; mas ao que não tem, até o que tem lhe será tirado.
30 ꞌYị ꞌbɨ moko máa wo bɨ moko ndaá sɨmɨ a wá née, ꞌdíꞌbisé wo, zɨ́se ụ́cụógụ wo sɨmɨ mụtụlụrụ sága kɨ́ꞌdí bɨ ini nɨ gú ídí kɨ́ náná do so ꞌyị gɨ zɨ́ éyị́ mɨówo ní.’
30 E o servo inútil, lançai-o para fora, nas trevas. Ali haverá choro e ranger de dentes.
31 “Sɨmɨ bɨ Owụ́ ꞌbɨ ꞌYịmaꞌdí nɨ ndáꞌbaógụ kɨ́ mongụ́ rokoꞌbụné káa do Ngére kɨ́ maláyika e ené ní, nɨ ndị́sị do kị́tị ngére ené kɨ́ rokoꞌbụ bɨ gɨ komo ere ní.
31 Quando vier o Filho do Homem na sua majestade e todos os anjos com ele, então, se assentará no trono da sua glória;
32 Zɨ́a ndóloyóko ṛị́kị́ sị́ do ꞌyịmaꞌdí e za mbá kóꞌdụ́ne, zɨ́a ndị́sịné ífi sɨmɨyé káa zɨ́ ꞌyị ꞌbáꞌbá kábịṛị́kị e ndị́sị ífi sɨmɨ ína e kɨ́ kábịṛị́kị e ní.
32 e todas as nações serão reunidas em sua presença, e ele separará uns dos outros, como o pastor separa dos cabritos as ovelhas;
33 Nɨ óto kábịṛị́kị e do sị́lị́ne ꞌbɨ ánu, zɨ́a óto ína e ꞌbɨ eyé do ngelị.
33 e porá as ovelhas à sua direita, mas os cabritos, à esquerda;
34 “Née ní, Ngére Yésụ nɨ úku ledre zɨ́ yée ga bɨ do sị́lị́ne ꞌbɨ anú ní kɨ́dí, ‘Sée ga bɨ Babá iꞌbí úndru go zɨ́se ní, ógụsé mu ꞌdíꞌbi úndru bɨ Lomo yemeomo gɨ rosé ꞌbe ꞌbɨ ené kú ꞌdesị́ ꞌdáꞌdá gɨ zɨ́ Lomo kɨ́ ótoógụ do sogo káṇgá ba ní ní.
34 então, dirá o Rei aos que estiverem à sua direita: Vinde, benditos de meu Pai! Entrai na posse do reino que vos está preparado desde a fundação do mundo.
35 Gɨ zɨ́a sɨmɨ bɨ kóo mááyí kɨ́ ꞌbú ní, zɨ́se íꞌbí éyị́ mɨánu zɨ́ma, sɨmɨ bɨ mááyí kɨ́ kodró ní, zɨ́se íꞌbí iní mɨéwé zɨ́ma, sɨmɨ bɨ mááyí káa zɨ́ ꞌyị lóṇgó ní, zɨ́se ꞌdíꞌbi máa sɨmɨ sụmụ.
35 Porque tive fome, e me destes de comer; tive sede, e me destes de beber; era forasteiro, e me hospedastes;
36 Mááyí do lerị́ bongó, zɨ́se íꞌbí bongó zɨ́ma. Mááyí kɨ́ ndíyá, zɨ́se ndị́sịsé cigíma. Onzónɨ́ máa sɨmɨ sị́gịnị, zɨ́se ndị́sị ógụsé lúrú máa.’
36 estava nu, e me vestistes; enfermo, e me visitastes; preso, e fostes ver-me.
37 “Née ní ꞌyị ga bɨ ndịsịnɨ́ méngị ledre ga bɨ Lomo ili yée ní nɨyí úkulúgu ledre kɨ́dí, ‘Ngére, áyí kóo kɨ́ ꞌbú kɨ́ be ꞌdi bɨ zɨ́ze íꞌbí éyị́ mɨánu zɨ́yị ní, togụ́ mbú kɨ́ kodró royị́ kɨ́ be ꞌdi bɨ zɨ́ze íꞌbí iní mɨéwé zɨ́yị ní?
37 Então, perguntarão os justos: Senhor, quando foi que te vimos com fome e te demos de comer? Ou com sede e te demos de beber?
38 Áyí kóo káa zɨ́ ꞌyị lóṇgó ꞌda bɨ zɨ́ze ꞌdíꞌbi yị́ị sɨmɨ sụmụ ní, togụ́ mbú do lerị́ bongó kɨ́ be ꞌdi bɨ zɨ́ze íꞌbí bongó zɨ́yị ní.
38 E quando te vimos forasteiro e te hospedamos? Ou nu e te vestimos?
39 Útú kóo ndíyá togụ́ mbú onzónɨ́ yị́ị sɨmɨ sị́gịnị zɨ́ze ndéréze lúrú yị́ị ní kɨ́ be ꞌdi?’
39 E quando te vimos enfermo ou preso e te fomos visitar?
40 “Ngére Yésụ nɨ úkulúgu ledre kɨ́dí, ‘Máúku zɨ́se maꞌdíi, ledre ga bɨ za mbá ndị́sịsé méngị yée zɨ́ ꞌyị amá e ga bɨ ngárá ndanɨ́ kɨ́ ledreyé owóowó wá ní, méngịsé née zɨ́ma.’
40 O Rei, respondendo, lhes dirá: Em verdade vos afirmo que, sempre que o fizestes a um destes meus pequeninos irmãos, a mim o fizestes.
41 “Nɨ úku ledre zɨ́ ꞌyị ga bɨ do sị́lị́ne ꞌbɨ ngelị ní kɨ́dí, ‘Ị́nyịsé gɨ romá íri sée ꞌyị ga bɨ Babá ndaá kɨ́ rokinyi gɨ zɨ́se wá ní. Bi esé nɨ go mongụ́ phoꞌdụ bɨ kotụ́omonɨ́ gɨ ro ngére ꞌbɨ bɨcayi lomo e kɨ́ maláyika ené e za fí ní.
41 Então, o Rei dirá também aos que estiverem à sua esquerda: Apartai-vos de mim, malditos, para o fogo eterno, preparado para o diabo e seus anjos.
42 Gɨ zɨ́a sɨmɨ bɨ mááyí kɨ́ ꞌbú ní, íꞌbísé éyị́ mɨánu zɨ́ma wá, mááyí kɨ́ kodró, íꞌbísé iní mɨéwé zɨ́ma wá,
42 Porque tive fome, e não me destes de comer; tive sede, e não me destes de beber;
43 sɨmɨ bɨ mááyí ꞌyị lóṇgó ní, ꞌdíꞌbisé esé máa sɨmɨ sụmụ wá, mááyí do lerị́ bongó, íꞌbísé esé bongó zɨ́ma wá. Mááyí kɨ́ ndíyá zɨ́ma kpá ídíma sɨmɨ sị́gịnị, ógụsé esé lúrú máa wá.’
43 sendo forasteiro, não me hospedastes; estando nu, não me vestistes; achando-me enfermo e preso, não fostes ver-me.
44 “Nɨyí kpá úkulúgu ledre kɨ́dí, ‘Ngére, áyí kóo kɨ́ ꞌbú togụ́ mbú kodró, zɨ́yị ídíyị ꞌyị lóṇgó ní kɨ́ be ꞌdi? Áyí kóo do lerị́ bongó togụ́ kɨ́ ndíyá, togụ́ mbú sɨmɨ sị́gịnị ní ꞌda, bɨ zɨ́ze ógụzé lúrú yị́ị wá ní?’
44 E eles lhe perguntarão: Senhor, quando foi que te vimos com fome, com sede, forasteiro, nu, enfermo ou preso e não te assistimos?
45 “Ngére nɨ úkulúgu ledre kɨ́dí, ‘Máúku zɨ́se maꞌdíi ꞌyị amá ga bɨ ledreyé ndaá owóowó wá, bɨ ngárá sákásé yée wá ní, sákásé esé kpá máa wá.’
45 Então, lhes responderá: Em verdade vos digo que, sempre que o deixastes de fazer a um destes mais pequeninos, a mim o deixastes de fazer.
46 “Nda gɨ ore nɨyí ụ́cụ bɨsinyí ꞌyị e sɨmɨ ꞌdoꞌdó bɨ odụ a ndaá ní, tɨ́ lá bɨlámá ꞌyị e nɨyí ndéré ꞌbɨ eyé sɨmɨ rokinyi bɨ za fí ní.”
46 E irão estes para o castigo eterno, porém os justos, para a vida eterna.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.