Gênesis 12
MƗKÁNDA LORỤ ꞌBƗ LOMO KƗ́ DOSỊ́ ÉYỊ́ E (BDH) vs VC
1 Zɨ́ Ngére Lomo úku ledre zɨ́ Abaráma kɨ́dí, “Ídí ótoómo káṇgá esé, ꞌyị eyị́ e kɨ́ ꞌbụyị́ e mbá, zɨ́yị ómụ́yị sɨmɨ káṇgá bɨ mááyí ꞌdódo a zɨ́yị ní.
1 O Senhor disse a Abrão: "Deixa tua terra, tua família e a casa de teu pai e vai para a terra que eu te mostrar.
2 Mááyí íꞌbí úndru zɨ́yị, zɨ́ma óto bulúnduyị́ e zɨ́ye étrịyé do ídíye káa do mongụ́ sị́ do. Mááyí óto ịrịyị́ zɨ́a ówụ́ne mɨówụ́ zɨ́yị ídíyị ꞌyị bɨ ꞌyị e nɨyí ndị́sị ndíki úndru kpụrụ́ gɨ zɨ́a ní.
2 Farei de ti uma grande nação; eu te abençoarei e exaltarei o teu nome, e tu serás uma fonte de bênçãos.
3 Mááyí íꞌbí úndru zɨ́ ꞌyị ga bɨ nɨyí óto úndruyị́ ní, ꞌyị bɨ nɨ óto tarané kacɨ́yị ní mááyí kpá óto taramá kacɨ́ a. Nda kpụrụ́ gɨ sɨmɨyị́ mááyí íꞌbí úndru zɨ́ ṛị́kị́ kúfú ꞌyịmaꞌdí e do sogo káṇgá mbá.”
3 Abençoarei aqueles que te abençoarem, e amaldiçoarei aqueles que te amaldiçoarem; todas as famílias da terra serão benditas em ti."
4 Née ní zɨ́ Abaráma ị́nyịné ndéréne tɨ́ káa zɨ́ bɨ Ngére Lomo uku zɨ́a ní. Zɨ́ Lóto útúne do kacɨ́ a. Sɨmɨbi ꞌbɨ Abaráma nɨ kóo cị́ ota doa sokó doa ịnyị (75) sɨmɨ bɨ omụ́ gɨ sɨmɨ Arána ní.
4 Abrão partiu como o Senhor lhe tinha dito, e Lot foi com ele. Abrão tinha setenta e cinco anos, quando partiu de Harã.
5 Zɨ́ Abaráma ómụ́ye kɨ́ meꞌbené Sárayi e kɨ́ Lóto owụ́ ꞌbɨ lúnduné, zɨ́ye ꞌdíꞌbi za éyị́ ga bɨ ꞌbɨ ꞌbe ní mbá, ꞌyị ꞌbɨ moko eyé ga bɨ kóo nɨyí kéye sɨmɨ Arána ore ní mbá zɨ́ye ị́nyịyé ndéréye sɨmɨ káṇgá bɨ Kanána ní. Do ndéréógụyé íri.
5 Tomou Sarai, sua mulher, e Lot, filho de seu irmão, assim como todos os bens que possuíam e os escravos que tinham adquirido em Harã, e partiram para a terra de Canaã. Ali chegando,
6 Zɨ́ye ókpóye gɨ sɨmɨ Kanána fú lá mɨókpó do ndéréógụyé sɨmɨ owụ́ gara kɨ́ ịrịné Sekéme, do ndị́sịyé cigí kágá bɨ ndịsịnɨ́ ndólo a Móre. Sɨmɨ sịndị́ kadra máa bɨ kóo née ꞌyị ꞌbɨ Kanána e ndịsịnɨ́ kóo ndị́sị ore.
6 Abrão atravessou a terra até Siquém, até o carvalho de Moré. Os cananeus estavam então naquela terra.
7 Née ní zɨ́ Ngére Lomo ꞌdódo roné zɨ́ Abaráma íri zɨ́a úku ledre zɨ́a kɨ́dí, “Mááyí íꞌbí káṇgá ba zɨ́ bulúnduyị́ e za fí.” Zɨ́ Abaráma óꞌbó mbayi zɨ́ Ngére Lomo bɨ ꞌdódo roné zɨ́a ní ore.
7 O Senhor apareceu a Abrão e disse-lhe: "Darei esta terra à tua posteridade." Abrão edificou um altar ao Senhor, que lhe tinha aparecido.
8 Gɨ do kacɨ́ née ní, zɨ́ Abaráma ị́nyịyé ndéréye do bi bɨ ekị́ekị́ bɨ sɨmɨ Bétele mɨꞌdí gbére ní, zɨ́a óto táya ore. Bétele nɨ ꞌbɨ ené mɨꞌdí gólụ Áyi nɨ ꞌbɨ ené mɨꞌdí gbére. Zɨ́a óꞌbó mbayi ore ndị́sị íni ini zɨ́ Ngére Lomo sị́ a.
8 Em seguida, partindo dali, foi para a montanha que está ao oriente de Betel, onde levantou a sua tenda, tendo Betel ao ocidente e Hai ao oriente. Abrão edificou ali um altar ao Senhor, e invocou o seu nome.
9 Zɨ́ Abaráma e kpá ị́nyịyé gɨ ore ndéré ꞌdị́yị royé mɨꞌdí sɨmɨ Negébe.
9 Continuou depois sua viagem, de acampamento em acampamento, para Negeb.
10 Sɨmɨ sịndị́ kadra máa bɨ kóo née ní, zɨ́ mongụ́ ꞌbú útúne. Zɨ́ Abaráma ị́nyịyé gɨ ore ndéréye ndị́sịyé cúkuꞌdée sɨmɨ Ízibiti gɨ zɨ́ mongụ́ ꞌbú née.
10 Sobreveio, porém, uma fome na região; e sendo grande a miséria, Abrão desceu ao Egito para aí viver algum tempo.
11 Sɨmɨ bɨ nɨ go gbóo gɨ ro ólụ́ sɨmɨ Ízibiti ní, zɨ́a úku ledre zɨ́ meꞌbené Sárayi kɨ́dí, “Sárayi, Máówo bú lámá nɨ royị́ kɨ́ngaya.
11 Quando estava para entrar no Egito, disse a Sarai sua mulher: "Escuta, sei que és uma mulher formosa.
12 Sɨmɨ bɨ ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ Ízibiti nɨyí lúrúndíki yị́ị ní, nɨyí geré úku ledre kɨ́dí, ‘Ba meꞌbené.’ Née ní nɨyí úfu máa do ótoómo yị́ị trịdrị.
12 Quando os egípcios te virem, dirão: 'É sua mulher', e me matarão, conservando-te a ti em vida.
13 Togụ́ nduꞌyúnɨ́ yị́ị go yá, ídí úku a zɨ́ye kɨ́dí áyí lémịmá, gɨ ro zɨ́ye ndị́sịyé méngị ledremá kɨ́ngaya gɨ royị́, utúasánɨ́ ufu máa wá gɨ zɨ́yị.”
13 Dize, pois, que és minha irmã, para que eu seja poupado por causa de ti, e me conservem a vida em atenção a ti."
14 Sɨmɨ bɨ Abaráma ogụnɨ́ sɨmɨ Ízibiti ní, zɨ́ ꞌyị ꞌbɨ Ízibiti e lúrú Sárayi nɨ kára bɨ kɨ́ lámá roné kɨ́ngaya ní.
14 Chegando Abrão ao Egito, os egípcios notaram que sua mulher era extremamente bela.
15 Nda sɨmɨ bɨ ngíti géyị mɨngburoko ꞌyị ꞌbɨ ngbanga ꞌbɨ mongụ́ ngére Fáro lurúnɨ́ Sárayi nɨ kɨ́ lámá roné kɨ́ngaya ní, zɨ́ye ndéréye úku ledrea zɨ́ mongụ́ ngére, zɨ́ye ógụyé ꞌdíꞌbi wo ndéré kɨ́e ꞌbe ꞌbɨ ngére zɨ́a ndị́sịné íri.
15 Os grandes da corte, vendo-a, elogiaram-na diante do faraó, e a mulher foi introduzida no seu palácio.
16 Gɨ ro ledre Sárayi, zɨ́ ngére ꞌbɨ Ízibiti ndị́sịné méngị ledre Abaráma kɨ́ngaya, do íꞌbí éyị́ ga bɨ káa zɨ́ kábịṛị́kị e, Ị́tị́ e, dongí e, owụ́kụlụ́ e nda kɨ́ gémele e ní zɨ́a.
16 por causa dela, Abrão foi bem tratado pelo faraó, e recebeu ovelhas, bois, jumentos, servos e servas, jumentas e camelos.
17 Gɨ zɨ́a bɨ ngére ꞌbɨ Ízibiti ꞌdíꞌbi Sárayi meꞌbe Abaráma ní, zɨ́ Ngére Lomo kása bɨsinyí ndíyá doa kɨ́ ꞌyị ꞌbɨ ꞌbe ꞌbɨ ené e mbá.
17 O Senhor, porém, feriu com grandes pragas o faraó e a sua casa, por causa de Sarai, mulher de Abrão.
18 Née ní zɨ́ ngére ꞌbɨ Ízibiti kákasa kacɨ́ Abaráma do úku ledre zɨ́a kɨ́dí, “Méngị kéyị zɨ́ma kenée gɨ zɨ́ ꞌdi? Úku kóo zɨ́ma yaá Sárayi nɨ yị́ ené meꞌbeyị́ wá gɨ zɨ́ ꞌdi?
18 O faraó mandou chamá-lo e disse-lhe: "Que me levaste a fazer? Porque não me disseste que era tua mulher?
19 Éyị́ bɨ úku ledre zɨ́ma gɨ zɨ́a yaá, ‘Sárayi nɨ lémịné’ gɨ zɨ́a ní ꞌdi, bɨ zɨ́ma ꞌdíꞌbi wo káa do kára ní? Bɨ ba ní meꞌbeyị́ nɨ go née. ꞌDíꞌbi wo mu zɨ́se ndérése.”
19 Por que disseste que ela era tua irmã, levando-me e a tomá-la por esposa? Mas agora eis tua mulher: toma-a e vai-te!"
20 Née ní, zɨ́ ngére ꞌbɨ Ízibiti úku ledre gɨ ro Abaráma e kɨ́ meꞌbené kɨ́dí, idínɨ́ mu ꞌdíꞌbi éyị́ eyé e mbá zɨ́ye ólụ́ógụ gɨ sɨmɨ Ízibiti gɨ ona ꞌdáꞌba.
20 Então, o faraó deu ordens aos seus para reconduzir Abrão e sua mulher com tudo o que lhe pertencia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gênesis 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.