Filipenses 1
MƗKÁNDA LORỤ ꞌBƗ LOMO KƗ́ DOSỊ́ ÉYỊ́ E (BDH) vs AAI
1 Sée ꞌyị ga bɨ sɨmɨ gara bɨ Phị́lị́poyị, ṇgúṇgusé ledre ꞌbɨ Kɨ́résịto Yésụ Ngére ezé ní, máa Páwulo kɨ́ Timatíyo ezemá ꞌyị moko ꞌbɨ Kɨ́résịto Yésụ.
1 Ayu Paul Timothy airi i Keriso Jesu ana’akir wairafi. God ana sabuw etei Keriso Jesu wanawananamaim kwaikofan nati Philipi kwama’am naatu kwa Nutetenayah, baibaisayah bairi a fef iti abiyafar. Paul diburumaim fef kirum baiyowayan bat i’itin|alt="Paul writing in prison" src="CN02069B.TIF" size="span" loc="Php 1.1" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="1.1"
2 ꞌBụzé Lomo kɨ́ Kɨ́résịto Yésụ Ngére ezé idínɨ́ ówo ledre kɨ́se, zɨ́ye méngị bɨlámá ledre zɨ́se.
2 Manaw kabeber Tamat Godane naatu ata Regah Jesu Keriso’one kwa etei isa nama.
3 Mándị́sị sómụ́ ledresé kacɨ́ kadra mbá, zɨ́ma ndị́sịmá kɨ́ mbófo Lomo gɨ rosé.
3 Ayu au God ana merar ayiy ana veya mar etei kwa anunuhi.
4 Ndaá kpá lá dụụ́ wo née wá, mándị́sị íni ini zɨ́ Lomo kɨ́ rokinyi do mɨmbéꞌdemá gɨ rosé,
4 Matan fufur au yoyobanamaim, ayu mar etei ereyasisir kwa etei isa ayoyoyoban.
5 gɨ zɨ́a íꞌbísé rosé go kɨ́ngaya ndị́sị sáká máa gɨ ro zɨ́ bɨlámá ledre ꞌbɨ Kɨ́résịto bɨ mándị́sị méngị a ní ngbóró tátá roné fú ꞌdáꞌdá. Tónósé kóo sáká máa go kú geré gɨ sɨmɨ mɨzefị ógụ kóo máógụ zɨ́se sɨmɨ Phị́lị́poyị íri ní.
5 Anayabin tur gewasin wantoro’ot abai ana biyat atitit ana veya, kwa a baibais kwaitu bairi iti tur tafaram tanan iti boun tatit.
6 Gɨ zɨ́ kéyị née, máówo go kɨ́dí bɨlámá ledre bɨ Lomo oto do mɨmbéꞌdesé ásé go ndị́sị méngị ledre e kɨ́e kenée née, utúasá ídí lá gbékpị́ne wá. Wo Lomo nɨ ndị́sị íꞌbí rokoꞌbụ zɨ́se, gɨ ro zɨ́se ndị́sịsé méngị bɨlámá ledre ga gére née kɨ́e fú kenée ndéréógụné gị sɨmɨ sịndị́ kadra bɨ karanée Kɨ́résịto Yésụ nɨ ndáꞌbaógụ sɨmɨ a ní.
6 Naatu ayu i abitumatum, God iti bowabow gewasin kwa wanawananamaim bubusuruf boro nabow nan yomanin na’asa’ubibo Keriso Jesu ana veya natit.
7 Utúasá mɨútúásá zɨ́ma kpá óto ꞌbúse gɨ zɨ́a bɨ ótosé ꞌbúma go gbála ní. Ótoómosé máa sɨmɨ bɨ mááyí ndị́sị úkulúgu ledre kacɨ́ nduꞌyú ꞌbɨ ꞌyị e kɨ́dí ledre ꞌbɨ Kɨ́résịto nɨ maꞌdíi, kpá sɨmɨ bɨ onzónɨ́ máa sɨmɨ sị́gịnị gɨ ro moko ꞌbɨ Kɨ́résịto ní óyósé sogosé zɨ́ma wá. Ndị́sịsé kpá fú tóro ngbúó sogomá kɨ́ sáká máa do tụ́ꞌdụ́ mɨsiꞌdi e.
7 Kwa i mar etei ayu dogorou’umaim kwama’am, naatu au naniyan iti na’atube mar etei kwa isa anotanot, anayabin dibur baremaim, o tur gewasin awawasfarimaim, o aitafofor tur ao’orerebamaim. Kwa etei i ayu bairit God ana manaw ana kabeber tafafarambonen.
8 Gɨ zɨ́ kéyị née ní, Lomo owo go bɨlámáne kɨ́dí máóto ꞌbúse go kɨ́ mɨmbéꞌdemá kị́éꞌdo káa zɨ́ bɨ Kɨ́résịto Yésụ oto ꞌbúze ní.
8 Ayu dogorou wanawanan au naniyan tutufin etei Keriso ekukura’ara’ah na kwa iti isan, God i etei so’ob, ayu men abifuwen.
9 Ba sị́ ledre bɨ mándị́sị íni ini zɨ́a, idí sáká sée zɨ́se ndị́sịsé óto ꞌbúse kɨ́ lafúse e gɨ ro zɨ́ cíyí ledre ené ídíne sɨmɨsé ngị́rị, zɨ́se ówoyéme ledre ené nda za kɨ́ngaya gɨ zɨ́a ní,
9 Ayu ayoyoyoban kwa a yabow i akokok tafan nayababar nara’at, anot hinarerekab, naatu turobe hai naniyah etei kwanaso’ob gewas,
10 gɨ ro zɨ́se ówo mbigí ledre ꞌbɨ Lomo bɨlámáne kpá gɨ ro zɨ́se ídísé ꞌyị ga bɨ lúyú ledre ndaá royé wá, ndéréógụné gị sɨmɨ sịndị́ kadra bɨ karanée Kɨ́résịto Yésụ nɨ ndáꞌbaógụ sɨmɨ a ní.
10 saise kwa tur nowar fufunin gewas yabuna’in isan boro kwanasinaf gewas. Naatu Keriso ana Veya’amaim kwa boro aur ubar en sasouwi kwanabat.
11 Togụ́ ndị́sịsé tɨ́ go ndị́sị méngị ledre ga bɨ utúasánɨ́ mɨútúásá ní do komo Lomo kɨ́ ꞌyịmaꞌdí e sɨmɨ rokoꞌbụ ꞌbɨ Kɨ́résịto Yésụ ndéré kɨ́e fú kenée ꞌdáꞌdá yá, nɨ óto ꞌyị e zɨ́ye ndị́sịyé íꞌbí mbófo éyị́ zɨ́ Lomo kɨ́ngaya.
11 Naatu roumutufuren ana ro’on gewasih Jesu Keriso’one hinanan boro dogor wanawanan nare naatu imaim kwa boro God merarayow kwanitin kwanabora’ara’ah.
12 Owụ́ ꞌbɨ Babá e, máíli zɨ́se ówo a kɨ́dí mɨónzó máa bɨ sɨmɨ sị́gịnị ní, likpí mɨsiꞌdi go zɨ́ bɨlámá ledre ꞌbɨ Kɨ́résịto ngbóró tátá roné ꞌdáꞌdá.
12 Taitu tuwai’inah, ayu akokok kwanaso’ob, sawar abistan isou himamatar imaim Tur Gewasin ibais ra’at etatasasar.
13 Ndaá ꞌbɨ ené mɨótoécị ledre wá, asikíri ga bɨ yáa kpá kɨ́ ngíti géyị mɨngburoko ꞌyị e owonɨ́ go mbá kɨ́dí onzónɨ́ máa sɨmɨ sị́gịnị ba gɨ zɨ́a bɨ mándị́sị méngị moko ꞌbɨ Kɨ́résịto ní.
13 Sinaf ana itinin iti’imaim aiwob orot ana bar wanawanan ana kaifenayah naatu sabuw afa nati’imaim hima’am auman hiso’ob, ayu i Keriso ana bowayan orot, imih hifatumu.
14 Gɨ zɨ́a bɨ onzónɨ́ máa sɨmɨ sị́gịnị ní, zɨ́ Lomo íꞌbí rokoꞌbụ zɨ́ tụ́ꞌdụ́ ngíti géyị ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ Ngére Yésụ ní, zɨ́ye ndị́sịyé úku bɨlámá ledre ené zɨ́ ꞌyị e nda za kɨ́ rokoꞌbụyé, gɨ zɨ́a ngịrị ndaá lolụ royé wá.
14 Ayu dibur arurumaim taituwau iyab Regah wanawananamaim hima’ama moumurihika koufair hibai himisir hitafofor God ana tur tibibinan.
15 Ngíti géyị ꞌyị e ndịsịnɨ́ ꞌbɨ eyé méngị moko ꞌbɨ Kɨ́résịto maꞌdáa kɨ́ bɨsinyí mɨmbéꞌdeyé gɨ zɨ́a ilinɨ́ gɨ ro zɨ́ ꞌyị e ndị́sịyé mbófoyé, ngíti géyị mengịnɨ́ ꞌbɨ eyé kɨ́ bɨlámá mɨmbéꞌdeyé.
15 Binanuyah i turobe Keriso isan tebibinan, baise afa dogoroh wanawanan i geg bobowen ayu isou ma auman tibibinan, naatu afa i not gewasinamaim tebibinan, anayabin tekokok ayu hinibaisu.
16 Yée ga bɨ ukunɨ́ ꞌbɨ eyé ledre maꞌdáa kɨ́ bɨlámá mɨmbéꞌdeyé kɨ́ ꞌbúne ní, gɨ zɨ́a owonɨ́ go kɨ́dí onzónɨ́ máa sɨmɨ sị́gịnị gɨ zɨ́a bɨ mándị́sị úku yéme bɨlámá ledre gɨ ro Kɨ́résịto ní.
16 Iti binanuyah i yabowamaim bonawiyih tebibinan, anayabin ayu Tur Gewasin atafafar isan dibur ama’ama i hiso’ob.
17 Yée ga bɨ ndịsịnɨ́ úku ledre ꞌbɨ Kɨ́résịto kɨ́ bɨsinyí mɨmbéꞌdeyé née, gɨ zɨ́a bɨ ilinɨ́ ꞌbɨ eyé zɨ́ma ídíma kɨ́ lerị́ do mɨmbéꞌdemá sɨmɨ sị́gịnị yáa ní.
17 Binanuyah afa Keriso isan tibibinan baise geg bobowenamaim tibibinan, anayabin tekokok hinasinaf ayu dibur baremaim yababan anab isan.
18 Yée ga bɨ ukunɨ́ ꞌbɨ eyé kɨ́ bɨsinyí mɨmbéꞌdeyé, kɨ́ yée ga bɨ ukunɨ́ ꞌbɨ eyé kɨ́ bɨlámá mɨmbéꞌdeyé ní, ledre ga gére née ata ené komo wá, mááyí kɨ́ rokinyi gɨ zɨ́a moko ꞌbɨ Kɨ́résịto nɨ mɨndéréne ꞌdáꞌdá.
18 Baise ayu nati isan men anotanot! Anayabin binanuyah not gewasinamaim tibibinan o geg bobowenamaim tibibinan, ana’an gagamin Keriso ana tur gewasin i hibinan sabuw tenonowar isan ayu abiyasisir, naatu boro mar etei aniyasisir.
19 gɨ zɨ́a máówo bú kɨ́dí ini bɨ ndị́sịsé íni a zɨ́ Lomo gɨ romá ní, Lomo nɨ úwú a, karanée nɨyí ꞌdíꞌbiógụ máa gɨ sɨmɨ sị́gịnị sɨmɨ rokoꞌbụ ꞌbɨ ꞌDówụ́ Lomo bɨ Kɨ́résịto Yésụ kasa ní.
19 Anayabin kwa ayoyobanamaim naatu Jesu Keriso Anunin ana baibaisamaim ayu aso’ob iti biyababanane boro nabotaitu anatit.
20 Ba ledre bɨ mándị́sị óto komomá gɨ roa ní, dokuwu mengị máa wá. Máíli íꞌbí romá ndị́sị méngị moko ꞌbɨ Kɨ́résịto za kɨ́ sómụ́ ledre amá mbá. Togụ́ ídí trịdrị, togụ́ mbú umbu yá, mááyí nzíyimá gɨ roa.
20 Ayu au naniyan tutufin etei nuhufot ama akakaif wanawanan boro men kafa’imo ef ta’amaim anasinaf kakaf biya’ohow anabaimih, en baise, biyou yawasin ema’ama o biyou emomorob, ayu boro mar etei anitafofor anabinan sabuw etei Keriso hinarusagisagiy.
21 Mongụ́ sómụ́ ledre amá cakaba dụụ́ ndị́sị méngị moko ꞌbɨ Kɨ́résịto. Togụ́ ufunɨ́ mbú máa gɨ zɨ́a bɨ mándị́sị méngị moko zɨ́a ní yá, mengị éyị́ wá, kasalugunɨ́ née máa ꞌdiya zɨ́ Kɨ́résịto maꞌdáa.
21 Anayabin yawasu ama’am i Keriso isan ama’am, naatu anamomorob na’at au gewasin i gagaminaka ema’am.
22 Togụ́ umbu ꞌdiꞌbi aka máa wá, nɨ kpá bɨlámáne zɨ́ma aka ꞌdódo yata ledre ꞌbɨ Kɨ́résịto zɨ́a ndị́sịné sáká sée. Máówo wá wo be ꞌdi nɨ mɨútúásáne.
22 Biyau yawasin anama’am na’at, Regah isan boro ana ma anabow, baise men aso’ob boro menatan anarubin?
23 Ledre e nɨyí bo gbre mbá gɨ romá. Mongụ́ a nɨ wo bɨ utúasá mɨútúásá zɨ́ma úyumá gɨ ro zɨ́ma ndáꞌbamá zɨ́ Kɨ́résịto Yésụ ní.
23 Ayu i sawar rou’ab hitarsibu. Baise ayu au kok gagamin i ata morob Keriso airi atama i igewasin kwanekwan.
24 Nda lá gɨ rosé gɨ ro zɨ́ma ꞌdódo yata ledre ꞌbɨ Kɨ́résịto zɨ́se, utúasá mɨútúásá zɨ́ma aka ídíma fú kɨ́ komomá.
24 Naatu baise gewasin anababatun i yawasu anama, saise kwa anibaisi.
25 Gɨ zɨ́ kéyị née máówo bú bɨlámáne kɨ́dí, Lomo nɨ yómo máa gɨ sɨmɨ ꞌdoꞌdó bɨ mááyí sɨmɨ a ba máúyu wá, gɨ ro zɨ́ma ꞌdódo ledre ené zɨ́se gɨ do bɨ zɨ́se ṇgúṇgu a za kɨ́ mɨmbéꞌdesé mbá, zɨ́se ndị́sị ídíse kɨ́ rokinyi.
25 Tur anababatun a tur ao’owen, aso’ob boro yawasu anama kwa etei anibaisi a baitumatum wanawanan kwanara’at kwanayen kwaniyasisir,
26 Togụ́ luguogụnɨ́ máa gɨ sɨmɨ sị́gịnị go, sɨmɨ bɨ mááyí ógụ zɨ́se íri ní, ásé ídí mbá kɨ́ mongụ́ rokinyi kɨ́ ndị́sị íꞌbí mbófo éyị́ zɨ́ Kɨ́résịto Yésụ gɨ romá.
26 saise ayu anabinanawani maiye, kwa boro abisa asisinaf isan Keriso Jesu ana merar kwanay wabin kwanabora’ara’ah.
27 Abú ledre e nɨyí kɨ́ méngị máa yá, mɨndị́sịsé idí ídí fú ꞌbɨ ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ Kɨ́résịto ní, gɨ ro zɨ́ ꞌyị e ndị́sịyé óto úndru bɨlámá ledre ené bɨ ndị́sịsé ꞌdódo a née. Togụ́ máógụ go lúrúsé e togụ́ máógụ wá, mááyí kpá fú úwú a kɨ́dí mɨndị́sịsé nɨ kị́éꞌdo tɨ́ ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ Kɨ́résịto ní, gɨ ro zɨ́ moko ené ngbóróne.
27 Au not gagamin i iti a tur ao’owen, akokok ama yawasamaim Keriso ana tur gewasin sabuw hinakakafiy. Ayu itimih ananan na’at, o men ananan, ayu akokok kwa a not etei i ta’imon, roun roun kwanabat kwanibaibaisbonen sabuw tur gewasin batkikin isan kwabowabow ana tur ananowar.
28 Togụ́ ꞌyị ga bɨ nɨyí okó ro Kɨ́résịto ní ayínɨ́ ndị́sị úkucáyi sée yá, ndásé éré ngịrị gɨ zɨ́ye wá, gɨ ro zɨ́ ꞌyị e ówo a kɨ́dí Lomo yomo sée ne, nɨ ꞌdóꞌdo yée gɨ rosé.
28 Arakit sabuw wanawanah kwanarur na hini’aiseyasey kwanabat, kwa abatkikinamaim nati sabuw gurugurusen wanawanan tirur boro hina’itin hinaso’ob, kwa i boro God yawas nit, naatu i boro nagurusih, iti i God boro nasinaf.
29 Bɨlámá ledre bɨ Lomo yeme zɨ́se ní ndaá ꞌbɨ ené lá dụụ́ gɨ ro ṇgúṇgu ledre Kɨ́résịto Yésụ wá, kpá gɨ ro zɨ́se ꞌdóꞌdóse mɨꞌdóꞌdó gɨ ro ledre ené.
29 Anayabin God ana baigegewasin it bitit i men baitutumin akisin, baise isan tani’akir auman.
30 Togụ́ ꞌdóꞌdósé yá, máꞌdóꞌdó kóo kpá kenée, ndéréógụné gị karaba ní mááyí aka kpá fú ꞌdóꞌdó gɨ ro moko ꞌbɨ Kɨ́résịto.
30 Ayu bairit tama’am ana veya wawainabu i kwa’itin, naatu boun ewawainabu ana tur i kwanonowar, imih kwa wainaben i nati ta’imon wanawanan kwarun ewawainabi.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Filipenses 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.