Atos 26

MƗKÁNDA LORỤ ꞌBƗ LOMO KƗ́ DOSỊ́ ÉYỊ́ E (BDH) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Zɨ́ Agụrị́pa úku ledre zɨ́ Páwulo kɨ́dí, “Otoomonɨ́ mɨsiꞌdi go zɨ́yị, gɨ ro zɨ́yị úku ledre bɨ gɨ royị́ ní.” Zɨ́ Páwulo kóco komo sị́lị́ne, zɨ́a tónóne lị́kpị́ ledre gɨ roné káa zɨ́ ba.
1 Agripa iu, “O i baibasit abit taiyuw isa inao.” Paul uman bora’ah naatu taiyuwin wasfafar eo,
2 “Ngére Agụrị́pa, málúrú romá kɨ́dí kodo amá nɨ bo, bɨ karaba mááyí go úku ledre gɨ romá kóꞌdụ́yị ona gɨ sɨmɨ tụ́ꞌdụ́ ledre ga bɨ mbá Yụ́da e ndịsịnɨ́ úku a gɨ romá ní.
2 “Aiwob Agripa, ayu i abiyasisir anayabin boun o namaim Jew sabuw abisa isan ayu ubar hibitu i boro ana wasfafaru anao inanowar. Paul aiwob Agripa isah ibibinan|alt="Paul speaking to crowd" src="cn01993b.tif" size="col" loc="Act 26.2" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="26.1-2"
3 Kɨ́ngaya gɨ zɨ́a bɨ ówoyéme ondụ́ kɨ́ kangú ꞌbɨ Yụ́da e mbá bú ní, mándéndị́ romá go zɨ́yị gɨ ro zɨ́yị ị́drị mɨmbéꞌdeyị́ úwú ledre bɨ mááyí úku a ba.
3 Iti ao i turobe, anayabin o i Jew sabuw hai binanakwar naatu hai ofafar iso’ob kwanekwan, imih o abifefeyani yatenanub inama ana’o inanowar.
4 “Yụ́da e mbá owonɨ́ ndị́sị amá sɨmɨ bɨ mááyí aka do owụ́ma ní bú. Owonɨ́ ledre ga bɨ mándị́sị méngị yée sɨmɨ mɨzefị ndị́sị amá dongará ꞌyị amá e sɨmɨ mbigí káṇgá amá kɨ́ sɨmɨ Yerụsaléma ní mbá bú.
4 Jew sabuw etei ayu kek ana veya mi’itube ama’am i hiso’ob, ayu au yawas no aneika au tafaramamaim mi’itube ama’am ana Jerusalem atit ama’ama etei i hiso’ob.
5 Owonɨ́ ledre gɨ romá go kɨ́ tụ́ꞌdụ́ sɨmɨbi e. Utúasánɨ́ bú lị́kpị́ a zɨ́yị togụ́ ilinɨ́ go kenée ní kɨ́dí ꞌdáꞌdá kóna mááyí ngúru ꞌyị bɨ toro ngbúó gɨ ro ledre ṇgúṇgu ledre ezé káa zɨ́ Farụsáyo e ní.
5 Ayu i manin maiyow bairi ama, imih ayu i hisu’ubu kwanekwan. Hinakokok na’at hina’orereb. Anaika ayu i Pharisee orot, kwafiren ana ofafar fokarin wanawanan i ayu ama, naatu men kafa’imo ofafar ta astu’ub.
6 Bɨ ba ní ꞌdiꞌbiogụnɨ́ máa go do ngbanga gɨ zɨ́a bɨ mándị́sị óto komomá gɨ ro éyị́ bɨ kóo Lomo mócụ́ ledre a zɨ́ bulúnduzé e ní.
6 Naatu boun ayu iti ubar tibitu anayabin God ana’omatanen ai a’agir bitih imaim ayu nuhufot ama’am isan, ubar hitu bairi tao.
7 Ba mócụ́ éyị́ bɨ sị́ dozé ga bɨ sokó doa gbre ndịsịnɨ́ óto komoyé gɨ roa, zɨ́ye ndị́sịyé íni ini zɨ́ Lomo kɨ́ ndụlụ e kɨ́ kadra mbá ní. Ngére, Yụ́da e iꞌbínɨ́ ngbángáma ba gɨ zɨ́ kéyị née.
7 Iti omatanen i aki ai big etei 12 hibitumitum mi’itube hita’itin titurobe, imih fai mar dogoroh tutufin etei God hikwakwafir, naatu anayabin iti baitumatum isan. Aiwobomon, Jew sabuw ayu ubar hitu iti tao.
8 Éyị́ bɨ nɨ mɨórụné zɨ́se ga bɨ ona gɨ ro zɨ́se ṇgúṇgu a kɨ́dí Lomo uru umbu bú gɨ zɨ́a ní ꞌdi?
8 Kwa Jew sabuw iyab iti kwabatabat aisim God sabuw murumurubih ibiyawasih baitutumin isan kwa isa efofokar?
9 “Máa kɨ́ romá, mándị́sị kóo gámásóꞌdo mɨsiꞌdi bɨ nɨ útúásá fála ledre ꞌbɨ Yésụ ꞌyị ꞌbɨ Nazeréta ní.
9 Ayu auman mat i na’atube anot, sawar moumurih na’in ata sinaf Jesu Nazareth mowan wabin ati’ib isan.
10 Née ledre bɨ máméngị wo sɨmɨ Yerụsaléma ní. Manda ga bɨ ꞌbɨ ꞌyị ꞌdáná éyị́ e ní iꞌbínɨ́ rokoꞌbụ zɨ́ma ndị́sịmá óto tụ́ꞌdụ́ ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ Yésụ ní sɨmɨ sị́gịnị. Sɨmɨ bɨ togụ́ ꞌdecịnɨ́ ngbangayé gɨ ro do úfu yée yá, zɨ́ma ndị́sị tóromá sogo ledre bɨ kɨ́dí idínɨ́ úfu yée ní.
10 Naatu nati na’atube Jerusalemamaim asinaf. Firis ukwarih biyahine fair abai God ana sabuw moumurih maiyow abow dibur aya. Naatu rouw morobomih teo ana veya ayu auman aibasit terouw temomorob.
11 Zɨ́ma ndị́sị gámá andá romá kɨ́ꞌdí tụ́ꞌdụ́ sɨmɨ ꞌDị́cị́ Kótrụro e gɨ sɨmɨ ngíti a ꞌduo sɨmɨ ngíti a ndị́sị íꞌbí ꞌdoꞌdó royé, gɨ ro zɨ́ye úku sínyi ledre gɨ ro Kɨ́résịto. Mɨmbéꞌdemá esị́ kóo royé go gbála zɨ́ma ndéréma kɨ́ gámásóꞌdo yée gba sɨmɨ káṇgá ꞌbɨ ꞌyị lóṇgó e gɨ ro ꞌdóꞌdo yée.
11 Mar moumurih maiyow Kou’ay Bar efan tata’amaim abow biyababan aitih, naatu hai baitumatum baihamiyin isan a’okikimih. Na’atube hai baitumatum baigigimin isan a’okimih, naatu atit an menah tatabirih hai bar hai meraramaim bai akir kakafin maiyow aitih.
12 “Née sị́ ledre bɨ kóo mándéré gɨ roa sɨmɨ gara bɨ Damásika ní. Manda ga bɨ ꞌbɨ ꞌyị ꞌdáná éyị́ e ní ukunɨ́ ye kɨ́ rokoꞌbụ bɨ iꞌbínɨ́ zɨ́ma ní.
12 Ana’an iti isan ayu firis ukwarih biyahine fair hitu hiyunu an Damaskas atit.
13 Ngére, sɨmɨ bɨ ꞌdiꞌbizé mɨsiꞌdi go mɨndéréze ní, kɨ́ yana kadra zɨ́ mongụ́ bimɨóṇgó óṇgóne gɨ komo ere cigíma kɨ́ ꞌyị ga bɨ kóo azé kéye ní gbaá.
13 Baise efamaim anan bi’auyit auman, Aiwobomon, marakaw no marane, mamarakaw men veya na’atube, marakaw kwanekwan re ayu au sabuw bairi anan tarbebera’uhi.
14 Zɨ́ze útúze mbá bi, nda née ní zɨ́ma úwú kúrú ꞌyị kɨ́ úku ledre zɨ́ma kɨ́ tara Aramáyika kɨ́dí, ‘Sáwulo, Sáwulo. Éyị́ bɨ ndị́sị ꞌdóꞌdo máa gɨ roa kenée ní ꞌdi? Ndị́sị née ꞌdíꞌbiógụ bɨsinyí ledre zɨ́yị kɨ́ royị́.’
14 Aki etei’imak me yan are, naatu ayu orot fanan anowar Hebrew turamaim iuwu eo, ‘Saul! Saul! aisim ayu irabu kubia’akiru? Ayu kubi’a’akiru i o taiyuw biya irab kubi’a’afiy.’
15 “Zɨ́ma ndúnduꞌyú kɨ́dí, ‘Áyí náambi Ngére?’
15 Ayu aibatiy ao, ‘O yait Regah?’ Naatu Regah eo, ‘Ayu i Jesu, o irabu kubia’akiru.
16 Tɨ́ lá Ị́nyịógụ mu zɨ́yị tóroyị́ ꞌdága do sịndị́yị. Máꞌdódo romá zɨ́yị gɨ ro zɨ́yị ídíyị káa do ꞌyị moko amá ndị́sị úku ꞌdódo ledre ga bɨ ówo yée gɨ romá ní kɨ́ yée ga bɨ mááyí karanée ꞌdódo yée zɨ́yị ní.
16 Baise kumisir kubat, ayu o isa abirerereb ana rubini isou inabow naatu boun abisa isa mamatar sabuw afa hai tur ina’owen. Naatu abisa isa namamatar boro ani’obaiyi.
17 Mááyí yómo yị́ị gɨ zɨ́ Yụ́da e kɨ́ ꞌyị ga bɨ ngárá ndanɨ́ Yụ́da e wá ní. Mááyí ógụ kása yị́ị zɨ́ye
17 Ayu o a sabuw Jew umahine naatu Ufun Sabuw umahine boro anatafafari. Ayu abiyafari nati sabuw wanawanahimaim inan,
18 gɨ ro zɨ́yị líkpí komoyé, zɨ́ye ólụ́ógụyé gɨ sɨmɨ mɨtụlụrụ sɨmɨ bimɨóṇgó, gɨ sị́ sị́lị́ rokoꞌbụ ꞌbɨ Satána do sị́lị́ Lomo, gɨ ro zɨ́ye ṇgúṇgu ledremá, Lomo nɨ ótoómo lúyú ledre eyé, zɨ́ye ólụ́ye dongará ꞌyị ga bɨ Lomo gelé yée go ní.’
18 matah inabotawiy naatu guguminane inanawiyih hinatit marakawamaim hinarun. Naatu Satan umane inabow God initin, saise bowabow kakafihine notawiyen hinab, naatu God ana rourubin sabuw wanawanahimaim hai efan hinab hinamare.’
19 “Ngére Agụrị́pa, gɨ ore mákála amá ledre bɨ Ngére Yésụ uku ya máídí méngị a sɨmɨ bɨ ꞌdodo roné zɨ́ma gɨ komo ere ní wá.
19 Nati isan Aiwobomon Agripa, ayu abisa marane re ai’itin men ai fanasair.
20 Máꞌdódoụ́tụ ledre gɨ roa zɨ́ Yụ́da ga bɨ sɨmɨ gara bɨ Damásika ní, gɨ ore sɨmɨ Yerụsaléma, nda kɨ́ sɨmɨ káṇgá ꞌbɨ Yụdáya mbá, odụ a zɨ́ ꞌyị ga bɨ ngárá ndanɨ́ Yụ́da e wá ní. Máꞌdódo zɨ́ye kɨ́dí idínɨ́ óyólóꞌbó mɨmbéꞌdeyé zɨ́ye ndáꞌbaógụyé zɨ́ Lomo, zɨ́ye ndị́sịyé méngị ledre ga bɨ nɨ ꞌdódo a kɨ́dí oyóloꞌbónɨ́ mɨmbéꞌdeyé go ní.
20 Bowabow wantoro’ot i Damaskas imaim abusuruf naatu ana sabuw iyab Jerusalem hima’am isah atit, Judea wanawanan etei abinan naatu Eteni Sabuw wanawanahimaim auman a binan. Abibinan anayabin sabuw bowabow kakafihine God isan hitatatabir naatu hai bowabowamaim titurobe i dogor baikitabir hibai.
21 “Née sị́ ledre bɨ Yụ́da e ꞌdiꞌbinɨ́ máa gɨ do ligá ꞌDị́cị́ ꞌbɨ Lomo áyíye gɨ ro úfu máa ní.
21 Ana’an nati isan Jew sabuw ayu Tafaror Bar wanawanan ana sebosebomaim hibuwu hifatumu rabu morobomih hiwa’an.
22 Tɨ́ lá do sị́lị́ ba, Lomo ndịsị sáká máa née. Mátóro ona ba uku ledre zɨ́se mɨngburoko ꞌyị ga bɨ kɨ́ ledreyé owóowó ní kɨ́ yée ga bɨ ndanɨ́ kɨ́ ledreyé owóowó wá ní mbá. Máúku amá ledre rómo gɨ do ledre bɨ nébị e kɨ́ Mụ́sa ukunɨ́ kɨ́dí nɨ ógụ méngị roné ní wá.
22 Baise God tafafaru yawasu ama ana it boun atit, imih o namaim abat orot babin kikimin yen in orot babin gagamin etei matahimaim abisa isou mamatar i ao’orerereb. Ayu au tur ao i dinab oro’orot naatu Moses sawar abisa mataramih hi’o inu’in mamatar imaim ao.
23 Bɨ ya kɨ́dí, Kɨ́résịto nɨ ꞌdóꞌdó kí, zɨ́a ídíne ne mɨzefị ꞌyị bɨ nɨ úrú gɨ sɨmɨ umbu, nɨ ótrụ́ kodo bimɨóṇgó zɨ́ ꞌyị ené e kɨ́ ꞌyị ga bɨ ngárá ndanɨ́ Yụ́da e wá ní.”
23 Roubininenayan boro biyan nababan ni’akir naatu morobone, moroboyah wanawanahimaim i boro wan namisir marakaw ana yawas Jew sabuw naatu Ufun Sabuw isah nakurereb.”
24 Páwulo lịkpị́ ogụ aka ledre lá gị kɨ́ra ní, zɨ́ Fésito gbúrógbóne kɨ́dí, “Páwulo, ṛífu yị́ eyị́ go. Mongụ́ ólo ledre bɨ ólo ba nɨ go óto yị́ị zɨ́yị ṛífuyị́.”
24 Paul iti na’atube taiyuwin wasfafar eo inan auman Festus Paul isan iwow eo, “O i kubikoko’aw so’obamaim nawiyi in kubikoko’aw!”
25 Zɨ́ Páwulo úkulúgu ledre zɨ́ Fésito kɨ́dí, “Gávana, mándá amá ꞌyị rịfu wá. Mándị́sị lị́kpị́ née mbigí cóngó ledre bɨ maꞌdíi ní.
25 Paul iya’afut eo, “Ayu i men abikoko’aw, au Aiwobomon! Tur abisa ao i turobe hai yabih auman.
26 Máéré amá ngịrị kɨ́ úku ledre zɨ́ ngére Agụrị́pa wá, gɨ zɨ́a owo ledre gɨ ro ledre ga gére née bú. Máówo bú maꞌdíi kɨ́dí ledre ga bɨ máúku yée ba, ꞌdiꞌbi do ledre ga gére née go mbá gɨ zɨ́a mengịnɨ́ kóo royé mɨótoécịné dogboṛụ bi wá.
26 Aiwob Agripa, ayu o namaim men erebir auman ao’omih, anayabin iti sawar etei o iso’ob, naatu sawar iti himamatar boro men karam nuhinaburumih. Anayabin iti sawar men ta umasusunamaim mataramih.
27 Ngére Agụrị́pa, ṇgúṇgu ledre ga bɨ ꞌbɨ nébị e ní bú? Máówo bú kɨ́dí ṇgúṇgu bú.”
27 Aiwob Agripa o dinab orot kubitutumih? Ayu aso’ob o kubitumatum!”
28 Nda gɨ ore zɨ́ Agụrị́pa úku ledre zɨ́ Páwulo, “Sómụ́ ꞌbɨ eyị́ yá sɨmɨ owụ́ sịndị́ kadra bɨ cúkuꞌdée ba útúásá go óto máa zɨ́ma ídíma ꞌyị ꞌbɨ Kɨ́résịto?”
28 Aiwob Agripa Paul iya’afut eo, “O kunotanot iti veya ta’imon o boro ayu dogorou inikitabir anan Kirisiyan anamatar?”
29 Zɨ́ Páwulo úkulúgu ledre kɨ́dí, “Togụ́ owụ́ sịndị́ kadra cúkuꞌdée togụ́ mbú mongụ́ne, ini amá nɨ zɨ́ Lomo kɨ́dí yị́ị kɨ́ ꞌyị ga bɨ karaba bɨ uwúnɨ́ ledre bɨ máúku ba ní, idínɨ́ ṇgúṇgu ledre Yésụ káa zɨ́ máa ní, tɨ́ lá ndanɨ́ ónzó sée sɨmɨ sị́gịnị wá.”
29 Paul iya’afut eo, “Veya kabumin o veya manin ayu au yoyoban God isan i men o akis baise kwa iyab iti boun ao kwanonowar i mi’itube kwatan ayu ama’am na’atube kwatamatar. Baise men akokok hinafatum dibur hinayariyi kwanama.”
30 Gɨ ore zɨ́ ngére e ị́nyịyé ꞌdága, kɨ́ gávana e kɨ́ Bụrụnị́ke nda kɨ́ ꞌyị ga bɨ kóo nɨyí kéye ní.
30 Naatu Aiwob orot, gawan orot Bernis, naatu sabuw afa hima’am etei himisir.
31 Zɨ́ye ólụ́ógụyé gɨ ꞌdị́cị́ ndéréye, sɨmɨ bɨ ndịsịnɨ́ ódro kɨ́ úkulóꞌbó ledre née dongaráye ní, zɨ́ye úku ledre ya, “Oꞌdo née mengị ené bɨsinyí ledre bɨ gɨ ro do úfu wo togụ́ mbú óto wo sɨmɨ sị́gịnị ní wá.”
31 Efan hima tur hinonowar hihamiy hitit, naatu taiyuwih turahinah bairi hibidudur hio, “Iti orot i men abisa ta kakafin sinaf boro namorob o dibur narun.”
32 Zɨ́ Agụrị́pa úku ledre zɨ́ Fésito ya, “Idí oꞌdo née ndaá úku ledre kɨ́dí née nɨ ndéré ꞌdáꞌdá zɨ́ Káyísara ꞌdécị ngbangané ne wá, káa bɨ iꞌdízé sị́lị́ze gɨ roa go zɨ́a ndéré ené.”
32 Naatu Aiwob Agripa Festus isan eo, “Iti orot Caesar isan baifefeyanina’e tama’am, iti boun boro ata botait.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.