Atos 22

MƗKÁNDA LORỤ ꞌBƗ LOMO KƗ́ DOSỊ́ ÉYỊ́ E (BDH) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 “Owụ́ ꞌbɨ babá e kɨ́ babá e, ídísé índi mbílíse úwú ledre bɨ mááyí úku a zɨ́se ba.”
1 “Tamai’inah, naatu taitu tuwai’inah au wasfafaren ana tur anao kwananowar.”
2 Sɨmɨ bɨ uwúnɨ́ kɨ́dí ndịsị ódro zɨ́ye kɨ́ tara Aramáyika ní, zɨ́ye mụ́kụ́ye ꞌduo sií.
2 Hebrew turamaim eo hinonowar ana veya etei surur binon tar.
3 “Mááyí yị́ amá Yụ́da, aránɨ́ máa sɨmɨ gara bɨ Tarasísi sɨmɨ Silísiya ní, tɨ́ lá mángbóró sɨmɨ Yerụsaléma ona. Gamaléle ꞌdodo kóo ledre gɨ ro lorụ ꞌbɨ bulúnduzé e go zɨ́ma bɨlámáne kɨ́ngaya, zɨ́ma íꞌbí romá karaba méngị ledre ꞌbɨ Lomo kɨ́ rokoꞌbụmá kpá cé káa zɨ́ se ní.
3 “Ayu i Jew orot Tarsus imaim atufuw tafaram Silisia wanawanan, baise Jerusalemamaim ama ara’at. Gamaliel ana bai’obaiyen babanamaim ama, uwatanah hai ofafar etei ayu i’obaiyu, naatu ayu i baibobowenayan orot ta God ana ofafar tur isan, kwa boun iti kwama’am na’atube.
4 Mándị́sị kóo ꞌdóꞌdo ꞌyị ga bɨ ndịsịnɨ́ lódụ́ kacɨ́ Mɨsiꞌdi ꞌbɨ Yésụ ní, kɨ́ úfu yée, kpá kɨ́ ódó yaꞌdá e kɨ́ kará e ónzó yée sɨmɨ sị́gịnị.
4 Sabuw iyab ef iti hibi’ufun abow ai’a’akirih arouw asbunubunuwen naatu afa abow ana dibur aya.
5 Mongụ́ ꞌyị ꞌdáná éyị́ kɨ́ mɨngburoko ꞌyị lúrú bi sɨmɨ ledre ga bɨ sɨmɨ gara ona ní, nɨyí ṇgúṇgu ledre bɨ mááyí úku a zɨ́se ba ya nɨ maꞌdíi. Iꞌbínɨ́ wáraga bɨ ekénɨ́ zɨ́ lafúma Yụ́da ga bɨ sɨmɨ Damásika ní zɨ́ma ꞌdíꞌbi a ndéré kɨ́e gɨ ro ꞌdíꞌbi ꞌyị lódụ́ kacɨ́ Yésụ máa yée ga bɨ íri ní, ógụ kɨ́ye sɨmɨ Yerụsaléma gɨ ro do ꞌdóꞌdo yée.
5 Firis Gagamin naatu Kaniser tutufin etei abisa ao i hiso’ob turobe. Anayabin i fef hikirum hitu abai an Damaskas wanawanan, sabuw baitumatumayah nati’imaim hima’am fatumih bow na Jerusalem tit isan ayen an.”
6 “Káa zɨ́ bɨ mándéréógụ go gbóo kɨ́ Damásika ní, kɨ́ yana kadra, zɨ́ mongụ́ bimɨóṇgó óṇgóne gɨ komo ere cigíma gbaá.
6 “Ana Damaskas abiyubin auman i’ouyit, naniyan meyemeye marakaw namanamarabe bow marane ra’iy sisibu etei marakaw.
7 Zɨ́ma útúma bi, nda née ní zɨ́ma úwú kúrú ꞌyị kɨ́ úku ledre zɨ́ma kɨ́dí, ‘Sáwulo, Sáwulo, Éyị́ bɨ ndị́sị ꞌdóꞌdo máa gɨ roa kenée ní ꞌdi?’
7 Ayu me yan ara’iy rabu naatu orot ta fanan anowar eo, ‘Saul! Saul! O aisim ayu kubi’a’akiru?’
8 “Zɨ́ma ndúnduꞌyú kɨ́dí, ‘Áyí náambi Ngére?’
8 Ayu aibatiy ao ‘Regah o yait? Iyafutu eo,
9 ꞌYị ga bɨ kóo azé kéye ní lurúndikinɨ́ ꞌbɨ eyé lá bimɨóṇgó, uwú ꞌdiꞌbinɨ́ eyé kúrú ꞌyị bɨ ndịsị ódro zɨ́ma ba wá.
9 Sabuw bairi anan marakaw hi’itin, baise orot ayu isou eo fanan men hinowar.
10 “Zɨ́ma ndúnduꞌyú kɨ́dí, ‘Máídí méngị ꞌdi Ngére?’
10 Ayu aibatiy, ‘Regah ayu boro abisa anasinaf?’
11 Gɨ ore, zɨ́ komomá ꞌdụ́tụné gɨ zɨ́ mongụ́ bimɨóṇgó bɨ utú komomá ní. Zɨ́ ꞌyị amá ga bɨ kóo azé kéye ní ꞌdíꞌbi sị́lị́ma kókó máa ndéré kɨ́ma sɨmɨ Damásika.
11 Naatu au sabuw bairi anan umou hibai hinawiyu an Damaskas atit, anayabin marakaw ana bonamanamarin re ayu matou yi ifim.
12 “Zɨ́ ngíti oꞌdo kɨ́ ịrịné Ananíya ógụné lúrú máa. Nɨ ꞌyị bɨ ndịsị óto úndru Lomo kɨ́ ndị́sị lódụ́ kacɨ́ lorụ ezé ní. Yụ́da ga bɨ sɨmɨ Damásika ní ndịsịnɨ́ óto dokuwu a kɨ́ngaya.
12 Nati bar meraramaim i orot wabin Ananias God, ana orot ta ma’am, ofafar etei i bobosiyasiyar naatu Jew sabuw nati’imaim hima’am etei i hikakakafiy.
13 Zɨ́a ógụné tóroné cigíma, zɨ́a úku ledre ya, ‘Lúndu ꞌbɨ ené e Sáwulo, komoyị́ idí mu líkpí, zɨ́yị lúrú bi.’ Geré sɨmɨ sịndị́ kadra née ní, zɨ́ komomá líkpíne, zɨ́ma lúrúndíki wo.
13 Na biyou tit sisibu’umaim bat naatu eo, ‘Taiu Saul, mata ekubunai kunuw maiye!’ Mar ta’imon matau kubunai anuw Ananaias a’itin.
14 “Nda née ní, zɨ́a úku ledre zɨ́ma ya, ‘Lomo ꞌbɨ bulúnduzé e gelé yị́ị go zɨ́yị ówo íli ledre ené, zɨ́yị lúrú ꞌYị bɨ ngará lúyú ledre ndaá roa wá ní, zɨ́yị úwú ledre cụ́ gɨ taraa kɨ́ mbílíyị.
14 Imaibo iuwu eo, ‘Uwatanah hai God o rubini i ana kok o so’ob isan, saise Orot ana Yawas Mutufurin boro ina’itin naatu abisa nao’o o taiyuw tainika fanan inanowar.
15 Áyí ídí ꞌyị bɨ nɨ ndị́sị úku ꞌdódo ledre ga bɨ lúrú yée kɨ́ komoyị́ kɨ́ yée ga bɨ úwú yée gɨ roa ní zɨ́ ꞌyị e mbá.
15 Anayabin o boro i isan inakubuna, abisa i’itin naatu inonowar sabuw etei hai tur ina’owen.
16 Éyị́ bɨ ndị́sị sóngó a ní ꞌdi? Ị́nyịógụ mu ꞌdága, do bábátị́zị́ yị́ị, zɨ́yị íni ini kɨ́ ịrị Yésụ nɨ lúguóyó lúyú ledre eyị́ ꞌdáꞌba.’
16 Imih boun abisa ao inonowar aisim boro inama inakaif? Kumisir bapataito kubai, naatu kuyoyoban a bowabow kakafih ekusouwen.’
17 “Sɨmɨ bɨ mándáꞌbalúgu romá sɨmɨ Yerụsaléma ndị́sịmá íni ini zɨ́ Lomo sɨmɨ ꞌDị́cị́ ꞌbɨ Lomo zɨ́ Ngére Yésụ ꞌdódo roné zɨ́ma.
17 “Ayu amatabir maiye ana Jerusalem atit naatu ayoyoyoban ana maramaim matou bora’ah ina’inanen ta aitin.
18 Zɨ́a úku ledre zɨ́ma ya, ‘ꞌDiꞌdiya. Ídí mu geré ólụ́ógụ gɨ sɨmɨ Yerụsaléma gɨ ona ꞌdáꞌba, gɨ zɨ́a ꞌyị e utúasánɨ́ eyé ṇgúṇgu ledre bɨ áyí úku a gɨ romá ní wá.’
18 Nati matou bobora’ah ana maramaim Regah aitin naatu isou eo, ‘Mata nakabiy Jerusalem saisewat inihamiy, anayabin iti’imaim ayu isou inaorereb sabuw boro men hinitumatum.’
19 “Zɨ́ma úkulúgu ledre zɨ́a kɨ́dí, ‘Ngére, ꞌyị ga gére née owonɨ́ bú kɨ́dí mándị́sị kóo tátá kɨ́ ꞌdíꞌbi ꞌyị e gɨ sɨmɨ ꞌDị́cị́ Kótrụro kɨ́ ndị́sị ócó ꞌyị ga bɨ ṇguṇgunɨ́ ledre eyị́ go ní.
19 Ayu ai ya’afut ao, ‘Regah sabuw etei hiso’ob ayu Kou’ay Bar ta ta arun atit sabuw iyab o hibitutumi abow arow afatum dibur aya’ay.
20 Sɨmɨ bɨ kóo nɨyí úfu Sitifáno ꞌyị eyị́ bɨ ndịsị úku ledre gɨ royị́ ní, mááyí kóo bo íri ndị́sị ṇgúṇgu ledre mɨúfu a kɨ́ ndị́sị lúrú bi kacɨ́ bongó ꞌbɨ ꞌyị ga bɨ ufunɨ́ wo ní.’
20 Naatu Stephen orot wantoro’ot iti ef isan hirab ana rara re’er ana veya ayu i nati’imaim.’ Ayu auman aisaito hirab morob naatu sabuw iyab hi’a’asabun hai faifuw i ayu abotanen abat.
21 “Zɨ́ Ngére úku ledre zɨ́ma kɨ́dí, ‘Ndéré mu, Mááyí kása óyó yị́ị gɨ ona ꞌdáꞌba gbála zɨ́ ꞌyị ga bɨ ngárá ndanɨ́ Yụ́da e wá ní.’ ”
21 Imaibo Regah ayu iuwu eo, ‘O abiyafari inan ef yok Ufun Sabuw isah.’”
22 Zɨ́ tụ́ꞌdụ́ ꞌyị ga gére née ndị́sịyé úwú ledre née tɨ́ kenée e, lá sɨmɨ bɨ Páwulo ukuogụ ledre gɨ ro ꞌyị ga bɨ ngárá ndanɨ́ Yụ́da e wá ní, zɨ́ ledre née útúne sɨmɨyé ꞌduo vuu zɨ́ye tónóye gbúrógbóye kɨ́ kúrúye ꞌdága, “Úfusé wo mɨúfu. Utúasá zɨ́a ídíne trịdrị wá.”
22 Sabuw hibat Paul eo hinowar in ana tur sawar. Baise iban maiye sabuw hibusuruf hitar koukuw hio? Sa’ab kwabai kwan! Kwa’asabun! Men karam boro nama!”
23 Káa zɨ́ bɨ kóo nɨyí ndị́sị gbúrógbó kɨ́ lálaóyó bongó gɨ royé ụ́cụóyó a, kɨ́ ndị́sị óyụ ꞌbụrụ sɨmɨ síli ní,
23 Hitar koukuw fah sib hai faifuw hibow hirudab, naatu fofob hibow asir hirouw kwanekwan.
24 zɨ́ mongụ́ manda ꞌbɨ asikíri ga gére née úku ledre zɨ́ asikíri ené e idínɨ́ ꞌdíꞌbi Páwulo ndéré kɨ́e do bi eyé ꞌbɨ asikíri e. Zɨ́a úku ledre idínɨ́ ócó wo gɨ ro zɨ́a úku ꞌdódo sị́ ledre bɨ ꞌyị e ndị́sịnɨ́ gbúrógbó doa kenée gɨ roa ní.
24 Baiyowayan hai orot ukwarin iuwih Paul hibai baiyowayah hai bar wanawanan hirun naatu wabirin isan iuwih, saise biyan tababan tao hitanowar ana’an aisim Jew sabuw iti na’atube isan fanah sibisib.
25 Tɨ́ lá sɨmɨ bɨ odóonzónɨ́ wo go bi kenée gɨ ro do ócó wo ní, zɨ́ Páwulo úku ledre zɨ́ mongụ́ ꞌyị ꞌbɨ asikíri e bɨ kóo mɨtóroné ore ní kɨ́dí, “Nɨ mɨútúásáne zɨ́se ócó ꞌyị ꞌbɨ Róma bɨ ꞌdecịnɨ́ aka ngbanga a do ówo lúyú ledre ené wá ní?”
25 Baise wabirinamih hibai hifafatum ana veya Paul baiyowayan hai bonawiyenayan orot ukwarin ta i nati sisibinamaim batabat itin naatu ibatiy, “Orot Rome tafaram bai matuwan isan ana fef bai ema’am, baibatiyinae asir kwanarabirab boro ofafar kwana’astu’ub ai en?”
26 Sɨmɨ bɨ mongụ́ ꞌyị ꞌbɨ asikíri e née uwú ledre née kenée ní, zɨ́a ndéréne ndúꞌyú mongụ́ manda ꞌbɨ asikíri e née kɨ́dí, “Áyí méngị go ꞌdi? Oꞌdo ba nɨ yị́ ené ꞌyị ꞌbɨ Róma.”
26 Baiyowayah hai bonawiyenayan orot ukwarin iti tur nonowar ana veya in baiyowayah hai orot ukwarin ibatiy, “O abisa inasinafumih? Iti orot i Rome ana fef bai ema’am.”
27 Zɨ́ mongụ́ manda née ndéréne ndúꞌyú Páwulo, “Ídí aka úku a zɨ́ma, maꞌdíi áyí ꞌyị ꞌbɨ Róma?”
27 Naatu baiyowayah hai orot ukwarin na Paul ibatiy eo, “Kuo anowar, o i Rome ana fef ibai kuma’am?”
28 Gɨ ore, zɨ́ mongụ́ manda ꞌbɨ asikíri e née úku ledre kɨ́dí, “Máíꞌbí kóo mongụ́ késị́ gɨ ro zɨ́ma ídíma ꞌyị ꞌbɨ Róma.”
28 Imaibo baiyowayah hai orot ukwarin eo, “Ayu iti tafaram bai matuwan isan kabay gagamin na’in au fef atubun.” Baise Paul iya’afut eo, “Ayu i Rome wanawanan atufuw.”
29 Geré zɨ́ ꞌyị ga bɨ kóo nɨyí gɨ ro ndúꞌyú Páwulo ní, ígí royé gɨ roa. Zɨ́ ngịrị útúne sɨmɨ mongụ́ manda ꞌbɨ asikíri ga gére née sɨmɨ bɨ owo kɨ́dí née odó Páwulo bɨ nɨ ꞌyị ꞌbɨ Róma ní go kɨ́ káꞌdá késị́ e ní.
29 Sabuw iyab baibatiyinamih hinan marta’imon au’uf hibat. Baiyowayah hai orot ukwarin ana bir ra’at, anayabin Paul Rome ana fef bai ma’am so’oba’e bai fatum.
30 Sɨmɨ bɨ bi aráloꞌbó roné ní, zɨ́ mongụ́ manda ꞌbɨ asikíri ga gére née áyíne fú lá gɨ ro zɨ́ne ówo sị́ ledre bɨ Yụ́da e ndịsịnɨ́ íꞌbí ngbángá Páwulo gɨ roa ní. Zɨ́a líkpí káꞌdá késị́ gɨ ro Páwulo, zɨ́a úku ledre zɨ́ manda ga bɨ ꞌbɨ ꞌyị ꞌdáná éyị́ e ní kɨ́ mɨngburoko ꞌyị ꞌdécị ngbanga e yóko royé. Gɨ ore zɨ́a ꞌdíꞌbiógụ Páwulo, zɨ́ Páwulo tóroné kóꞌdụ́ye.
30 Marto mar auman baiyowayah hai orot ukwarin kok taso’ob gewas, aisim Jew sabuw Paul hibubuw hi’u’u kwanikwaniy, Paul hifatum ma’am hirufamen, naatu firis ukwarih Kaniser tutufin etei iuwih hiru’ay. Imaibo Paul bai na nahimaim bat.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.