2 Timóteo 4
MƗKÁNDA LORỤ ꞌBƗ LOMO KƗ́ DOSỊ́ ÉYỊ́ E (BDH) vs NTLH
1 Timatíyo, ba ledre bɨ oꞌbụ mɨóꞌbụ ní. Ídí óto a sɨmɨ doyị́, ndaá lị́gị yị́ị wá. Mɨndáꞌbaógụ Yésụ ndaá owụ́ ledre wá. Yésụ nɨ ndáꞌbaógụ ꞌdécị ngbanga ꞌyị e za mbá. Yée ga bɨ nɨyí aka trịdrị kɨ́ yée ga bɨ uyunɨ́ go ní. Gɨ zɨ́ kéyị née, zɨ́ma énzị komoyị́ ꞌdesị́ do bi kacɨ́ ꞌBụzé Lomo kɨ́ Kɨ́résịto Yésụ maꞌdáa.
1 Na presença de Deus e de Cristo Jesus, que julgará todos os seres humanos, tanto os que estiverem vivos como os que estiverem mortos, eu ordeno a você, com toda a firmeza, o seguinte: por causa da vinda de Cristo e do seu Reino ,
2 Ídí íꞌbí royị́ kɨ́ngaya ndị́sị ꞌdódo ledre ꞌbɨ Lomo zɨ́ ꞌyị e. Zɨ́yị kɨ́ énzị komoyé. Idínɨ́ ndị́sị méngị dụụ́ ledre ga bɨ bi nɨ ndị́sị éme ro Lomo gɨ zɨ́ye mɨéme ní. Ndanɨ́ lúyú ledre wá. Ídí ndị́sị ꞌdódo ledre née kenée zɨ́ ꞌyị e kɨ́ mɨmbéꞌdeyị́ kị́éꞌdo.
2 pregue a mensagem e insista em anunciá-la, seja no tempo certo ou não. Procure convencer, repreenda, anime e ensine com toda a paciência.
3 Gɨ zɨ́a sịndị́ kadra nɨ ógụ, ꞌyị e nɨyí ésịꞌdụ́tụ mbílíye ngbụ́rụ́ kɨ́ úwú ledre ꞌbɨ Lomo. Zɨ́ye óto komoyé yị́ eyé dụụ́ ndị́sị úwú ledre ga bɨ ngárá ndanɨ́ ꞌbɨ Lomo wá ní kɨ́ngaya. Gɨ zɨ́a née ledre ga bɨ ilinɨ́ yị́ eyé yée ní.
3 Pois vai chegar o tempo em que as pessoas não vão dar atenção ao verdadeiro ensinamento, mas seguirão os seus próprios desejos. E arranjarão para si mesmas uma porção de mestres, que vão dizer a elas o que elas querem ouvir.
4 Nɨyí ási gɨ ro cóngó ꞌdódo ledre bɨ ꞌbɨ Lomo ní kenée, do nda óto komoyé ro gbékpị́ bɨcayi ꞌdódo ledre ga bɨ ngárá ndanɨ́ ꞌbɨ Lomo wá ní.
4 Essas pessoas deixarão de ouvir a verdade para dar atenção às lendas.
5 Kacɨ́ kadra za mbá, ídí ndị́sị tóro ngbúó, mɨmbéꞌdeyị́ idí ídí dụụ́ ro moko ꞌbɨ Lomo bɨ do sị́lị́yị ní, gɨ ro zɨ́yị ndị́sịyị́ ꞌdíꞌbiógụ ꞌyị e zɨ́ Ngére Yésụ.
5 Mas você, seja moderado em todas as situações. Suporte o sofrimento, faça o trabalho de um pregador do evangelho e cumpra bem o seu dever de servo de Deus.
6 Máúku ledre ga gére née zɨ́yị kenée, gɨ zɨ́a kacɨ́ma akpa do sogo káṇgá go, mááyí nda go káa zɨ́ kadra tagá ní, mááyí go gbóo gɨ ro ndáꞌbalúgu romá zɨ́ ꞌBụzé Lomo komo ere.
6 Quanto a mim, a hora já chegou de eu ser sacrificado , e já é tempo de deixar esta vida.
7 Moko bɨ kóꞌdụ́ma ní, máméngịónzó go. Máódó mɨmbéꞌdemá zɨ́ma méngị a za kɨ́ sɨmɨmá mbá, gị do odụné tɨ́ káa zɨ́ bɨ Lomo, mị́ngị́ moko maꞌdáa ili ní.
7 Fiz o melhor que pude na corrida, cheguei até o fim, conservei a fé.
8 Gɨ zɨ́ kéyị née ní, Lomo maꞌdáa yemeomo bɨlámá bi go zɨ́ma ꞌbe ꞌbɨ ené komo ere, gɨ zɨ́a mɨútúásá go kacɨ́ komoa káa do mbigí ꞌyị ené. Ngére Yésụ nɨ ꞌdíꞌbióto máa née do bɨlámá bi máa née. Ndaá kpá lá dụụ́ máa ngúcumá wá, azé ídí kɨ́ ꞌyị ga bɨ ṇguṇgunɨ́ ledre Yésụ go, otonɨ́ royé go ndị́sị lódụ́ kacɨ́ a gị sɨmɨ sịndị́ kadra bɨ karanée Yésụ maꞌdáa nɨ ndáꞌbaógụ sɨmɨ a ní.
8 E agora está me esperando o prêmio da vitória, que é dado para quem vive uma vida correta, o prêmio que o Senhor, o justo Juiz, me dará naquele dia , e não somente a mim, mas a todos os que esperam, com amor, a sua vinda.
9 Timatíyo, méngị aka kéyị zɨ́yị ngásáógụyị́ zɨ́ma yáa ꞌdiya.
9 Venha me ver logo que puder.
10 Éyị́ bɨ Démasi e kɨ́ Kɨrɨséne e kɨ́ Tị́to e mengịnɨ́ ní, ndaá bɨlámáne wá. Bayiomonɨ́ moko bɨ Lomo iꞌbí zɨ́ye ní go. Démasi nderé go sɨmɨ Tasalonị́ka, Kɨrɨséne nderé ꞌbɨ ené go sɨmɨ Galatíya, Tị́to ndéré ꞌbɨ eyị́ sɨmɨ Dalamatíya. ꞌYị ga gére née mbá, ꞌbú ledre ꞌbɨ sága ba ꞌdiꞌbioyó yée go.
10 Pois Demas se apaixonou por este mundo, me abandonou e foi para a cidade de Tessalônica. Crescente foi para a província da Galácia, e Tito, para a região da Dalmácia.
11 Idíakázé nda yáa go lá dụụ́ gbre kɨ́ Lúka. Togụ́ áyí gɨrí go ógụ yá, ndá óyó sogoyị́ zɨ́ Márɨko wá, ꞌdíꞌbiútú wo gɨrí kpa, gɨ ro zɨ́a ógụné ndị́sị sáká máa,
11 Somente Lucas está aqui comigo. Procure Marcos e traga-o com você porque ele pode me ajudar no trabalho.
12 gɨ zɨ́a máíli aka kása Takíka sɨmɨ Éfeso.
12 Eu mandei Tíquico para a cidade de Éfeso.
13 Sɨmɨ bɨ togụ́ áyí gɨrí go ị́nyị ní, mongụ́ bongó drụ́ amá kóo máótoómo lị́gị sɨmɨ Tóra ꞌbe ꞌbɨ Karapó ní, ꞌdíꞌbiútú gɨrí kpa zɨ́ma. Kpá kɨ́ mɨéké kúrú Lomo ga bɨ kóo máótoómo yée íri ní, ꞌdíꞌbiútú yée gɨrí kpá kpa zɨ́ma.
13 Quando você vier, traga a minha capa que deixei na cidade de Trôade, na casa de Carpo. Traga os livros também, principalmente os de couro.
14 Éyị́ bɨ Alakɨzánde ꞌyị ꞌboro mengị zɨ́ma ní, sinyí romá go gbála. Máútúásá méngịlúgu bɨsinyí ledre zɨ́a kacɨ́ ledre bɨ mengị zɨ́ma née wá. Odụ a, Ngére Yésụ idí lúrú bi zɨ́a sɨmɨ ledre máa née dụụ́ ne.
14 Alexandre, o ferreiro, me prejudicou muito; o Senhor lhe dará a sua recompensa de acordo com o que ele fez.
15 Komoyị́ idí ídí royị́ gɨ zɨ́ Alakɨzánde maꞌdáa. Oto roné go okó rozé, ndịsị go úkucáyi ledre gɨ do bi ledre ꞌbɨ Lomo bɨ ndịsịzé ꞌdódo a zɨ́ ꞌyị e ní kɨ́ngaya.
15 Tome cuidado com ele, pois combateu com muita violência a nossa mensagem.
16 Sɨmɨ mɨzefị ꞌdíꞌbi bɨ kóo ꞌdiꞌbinɨ́ máa ógụ kɨ́ma kóꞌdụ́ ꞌyị ꞌdécị ngbanga e gɨ zɨ́a bɨ mándị́sị ꞌdódo ledre ꞌbɨ Ngére Yésụ zɨ́ ꞌyị e ní, bɨkéṛị́ ꞌyị bɨ kóo iꞌbí roné útúne do kacɨ́ma ndéré úku yéme ledre gɨ romá ní ndaá. Abú mengịnɨ́ kóo bɨsinyí ledre zɨ́ma kenée ndotó, Lomo ndaá méngịlúgu bɨsinyí ledre zɨ́ye kacɨ́ a wá.
16 Na primeira vez em que fiz a minha defesa diante das autoridades, ninguém ficou comigo; todos me abandonaram. Espero que Deus não ponha isso na conta deles!
17 Sɨmɨ ledre máa bɨ kóo née mbá, Ngére Yésụ otoomo ené kóo máa wá. Nɨ kóo fú kɨ́ma, ndịsị kɨ́ íꞌbí rokoꞌbụ zɨ́ma, zɨ́ma ndị́sịmá úku bɨlámá ledre ené kɨ́e zɨ́ ṛị́kị́ kúfú ꞌyị e za mbá. Née sị́ ledre bɨ kóo yomo máa gɨ roa gɨ zɨ́ kemị ga gére ní.
17 Mas o Senhor ficou comigo, me deu força para que eu pudesse anunciar a mensagem completa a todos os não judeus e me livrou de ser condenado à morte.
18 Máówo bú, Ngére Yésụ nɨ ndị́sị sáká máa gɨ zɨ́ bɨsinyí ledre fú kenée gị zɨ́ma ndéréma ndị́sịmá sị́ sịndị́a komo ere, gɨ zɨ́a, nɨ ne Ngére amá. ꞌYị e idínɨ́ ndị́sị mbófo wo kacɨ́ kadra za mbá, kenée za fí. Idí kenée.
18 O Senhor me livrará de todo mal e me levará em segurança para o seu Reino celestial . A ele seja dada a glória para todo o sempre! Amém !
19 Mandá zɨ́ Akúwíla e kɨ́ meꞌbené, Purisíla e kɨ́ Onésịforụ kɨ́ ꞌyị ꞌbɨ ꞌbe ꞌbɨ eyé e za mbá.
19 Saudações a Priscila e ao seu marido Áquila e também à família de Onesíforo.
20 Sɨmɨ bɨ kóo máị́nyị ógụmá sɨmɨ Róma ní, Erésito idíaká kóo cịkị sɨmɨ Korị́ndo, zɨ́ma nda kóo ótoómo Tarafímo sɨmɨ Meléto gɨ zɨ́a nɨ kɨ́ ndíyá.
20 Erasto ficou na cidade de Corinto, e eu deixei Trófimo na cidade de Mileto porque ele estava doente.
21 Odụ ledre, ndá lúꞌbú wá, ídí méngị kéyị, zɨ́yị ógụyị́ ꞌdáꞌdá zɨ́ iní kɨ́ ndáꞌbaógụné. ꞌYị ga bɨ ꞌbɨ Ngére Yésụ azé kéye yáa ní, Yubúla e kɨ́ Pódene e kɨ́ Lị́no e kɨ́ Kụlị́da e, Iꞌbínɨ́ mandá zɨ́yị kɨ́ngaya.
21 Faça o possível para vir antes do inverno . Os irmãos Êubulo, Pudente, Lino, e a irmã Cláudia e todos os outros irmãos mandam saudações.
22 Ngére Yésụ idí ídí kɨ́yị, zɨ́a íꞌbí úndru zɨ́se za mbá.
22 Timóteo, que o Senhor esteja com o seu espírito! Que a
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Timóteo 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.