2 Coríntios 11

MƗKÁNDA LORỤ ꞌBƗ LOMO KƗ́ DOSỊ́ ÉYỊ́ E (BDH) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Owụ́ ꞌbɨ Babá e, togụ́ nɨ zɨ́se káa zɨ́ éyị́ bɨ mándị́sị mbófo romá ní yá, ónzósé aka mɨmbéꞌdesé zɨ́ma ndoo sɨmɨ ledre ṛifu máa née.
1 Ayu anotanot mar kikimin au tur anao i boun koko’aw hai tur te’o na’atube, baise kwa marasika kwabusuruf kwabowabowaka.
2 Kacɨ́ kadra mbá ledresé nɨ zɨ́ma owóowó kpá káa zɨ́ bɨ ledresé nɨ zɨ́ Lomo owóowó ní. Máíli ídísé ídí dụụ́ ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ Kɨ́résịto ní zɨ́se ndị́sịsé méngị dụụ́ ledre ené.
2 Ayu kwa isa abi’o’orot, boun God ebi’o’orot na’atube, kwa i boun babin biyan numin orot ta’imon bai’awanin isan hi’omatan na’atube nati i Keriso akisin.
3 Mándị́sị sómụ́ sɨmɨmá gɨ rosé kɨ́dí karanée ngíti géyị ꞌyị e nɨyí lóndo sée káa zɨ́ bɨ kóo Satána londo Áwa ní, zɨ́se óyó sogosé zɨ́ Kɨ́résịto.
3 Ayu i abirubir kwa a not boro ni’afiy abistan Eve biyanamaim mamatar boro kwa biyamaim namatar. Kok i so’ob kwanekwan, naatu i iwa’an Eve God fanan sair naatu bowabow kakafin sinaf, imih nati baifufuwenayah boro kwa hinifuwi naatu hinifuwen anot hini’a’afiy saise kwa boro men kafa’imo Keriso akisinamo kwanitumitumimih
4 Ótosé komosé kị́éꞌdo wá gɨ zɨ́ ꞌdi? Sɨmɨ bɨ kóo ꞌdodozé ledre ꞌbɨ Ngére Yésụ zɨ́se ní, zɨ́se kóo ṇgúṇgu a zɨ́ ꞌDówụ́ Lomo kóo go ógụné sɨmɨsé. Bɨ ba ní ótoómosé bɨlámá ledre ꞌbɨ Lomo bɨ kóo née go kenée, ndị́sịsé nda yị́ esé go úwú ꞌdódo ledre bɨ kpị́ ngárá ndaá ꞌbɨ Yésụ kɨ́ ꞌDówụ́ Lomo sɨmɨné wá ní.
4 Anayabin sabuw afa hinan naatu Jesu isan hinabinan men boun aki abibinan na’at. Anunin ta kwanab men boun aki abaib na’at o tur gewasin men boun kwanonowaramaim tebibinanumih, hamehamen maiyow kwa boro mar ta’imon kwanab.
5 Abú ꞌyị ṛanga ga gére née ukunɨ́ ledre kɨ́dí yée nɨyí mbigí ꞌyịmɨkása ga bɨ ꞌbɨ Yésụ ní yá née ṛanga, utúasánɨ́ rómo domá kɨ́ ledre wá.
5 Baise anotanot ayu i ai gewasin kwanekwan men boun kob abarayah wabih gagamih gewasih na’atube.
6 Abú ꞌyị ṛanga ga gére née ndịsịnɨ́ ꞌdódo ledre káa éyị́ bɨ owo romonɨ́ ledre domá ní yá, wo bɨ maꞌdíi ní, máówo rómo doyé kɨ́ ledre. Ówo yémesé go bɨlámáne sɨmɨ ledre ga bɨ mándị́sị ꞌdódo yée zɨ́se ní.
6 Ayu tur ao’o i boun kek sosof hai tur te’o na’atube, baise ayu auru not so’ob ema’am, aki ef etei bebeyanamaim ao kwanowar sawar.
7 Ndaá ꞌbɨ ené kóo lúyú ledre zɨ́ma ndị́sịmá ꞌbóꞌbụ́ romá kɨ́ óto úndrusé sɨmɨ bɨ mándị́sị ꞌdódo bɨlámá ledre ꞌbɨ Lomo zɨ́se lá gbékpị́ne máꞌdíꞌbi éyị́ gɨ zɨ́se wá ní wá.
7 Ayu taiyuwu anayara’iyu naatu kwa anabora’ahi Regah ana tur gewasin baiyan en anabinan nati i bowabow kakafin?
8 Máꞌdíꞌbi gága amá éyị́ gɨ zɨ́ ꞌyị e méngị moko ꞌbɨ Kɨ́résịto kɨ́e dongaráse wá. ꞌYị e iꞌbínɨ́ yị́ eyé éyị́ e ye kɨ́ mɨmbéꞌdeyé kị́éꞌdo.
8 Ayu Kirisiyan sabuw afa biyahine kabay abai kwa baibaisi isan, kwanotanot ayu abainuwih?
9 Sɨmɨ bɨ kóo mááyí dongaráse íri ní, abú lerị́ ngíti géyị éyị́ e mengịnɨ́ kóo máa ndotó, máómbo amá kóo éyị́ e gɨ zɨ́se wá. Ngíti géyị ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ Kɨ́résịto ogụnɨ́ gɨ sɨmɨ Mekedonị́ya ní, iꞌbínɨ́ sáká éyị́ go zɨ́ma. Gɨ zɨ́ kéyị née, tónóne karaba ndéréne ꞌdáꞌdá, máíli ídí káa do éyị́ mɨówó dosé gɨ ro sáká éyị́ wá.
9 Bairit tama’am ana mar ayu au kok sawar bain nowau matar isan, men kafa’imo yait ta aiwowa’ani. Anayabin teitit no Masedonia’ane hinanan sawar abistanawat akokok etei’imak anafofonin abai. Ayu boro taiyuwu bit ana’abar naatu boro na’atuka anasinaf anan.
10 Máúku zɨ́se maꞌdíi káa zɨ́ bɨ mááyí ꞌyịmɨkása ꞌbɨ Kɨ́résịto ní, ledre bɨ kóo mándị́sị mbófo romá kɨ́e máyá ndásé íꞌbí éyị́ sáká máa kɨ́e wá ní, mááyí fú lá ndịsị mbófo a sɨmɨ Ákaya ona ꞌyị bɨ nɨ ụ́cụómo máa ní ndaá.
10 Keriso ana turobe ayu wanawana’umaim ema’am. Ayu ao’omatani, iti ora’ara’at boro men kafa’imo awau nafot iti tafaram Akaiya wanawanan.
11 Ndaá ꞌbɨ ené gɨ zɨ́a bɨ ya ꞌbúse ndaá domá wá ní wá. Lomo owo bú kɨ́dí ꞌbúse nɨ domá kɨ́ngaya.
11 Aisimamih? Anayabin ayu men kwa abiyabuwi? God so’ob ayu kwa abiyabuwi.
12 Mááyí ndị́sị méngị moko amá tɨ́ fú káa zɨ́ bɨ lengbe ní. Káa bɨ ꞌyị ṛanga ga gére née nɨyí ndị́sị mbófo royé kɨ́dí moko eyé nɨ kpá káa zɨ́ ꞌbɨ ezé ní ke.
12 Ayu boun abistan abowabow boro na’atuka anabow anan. Saise ayu bowabow iti na’atube anabowabow i baifufuwen bai’obaiyenayah anarufutih. Hai yabih en isah hinao’ra’ara’at naatu asir hinao i mi’itube tebowabow aki bairi ta’imon abowabow.
13 ꞌYị ga gére née ndanɨ́ eyé mbigí ꞌyịmɨkása ga bɨ ꞌbɨ Kɨ́résịto ní wá, moko eyé ndaá kpá mɨútúásáne wá. Ndịsịnɨ́ lá lóndo sée kɨ́ úku ledre kɨ́dí yée nɨyí ꞌyịmɨkása ꞌbɨ Kɨ́résịto.
13 Anayabin sabuw nati na’atube i turabarayah baifufuwenayah, i hai bowabow isan i taiyuwih tebifufuwen. Naatu taiyuhiwat tesisinaf hai itinin i boun Keriso ana turabarayah na’atube.
14 Mɨméngị ledre eyé née utúasá ówó kacɨ́ komomá wá, gɨ zɨ́a Satána utúasá kpá bú lóndo roné zɨ́ ꞌyị e, ndị́sị lóndo ꞌyị e kɨ́dí née nɨ maláyika ꞌbɨ Lomo.
14 Naatu nati men tanakasiy! Satan karam taiyuwin nabotabir marakaw ana tounamatar, itininabe namatar.
15 Gɨ zɨ́ kenée née, ꞌyị ṛanga ga gére née utúasánɨ́ yị́ eyé bú kɨ́ rokoꞌbụ bɨ gɨ zɨ́ Satána ní ógụ ndị́sị ꞌdódo ledre zɨ́ ꞌyị e káa zɨ́ ꞌyịmɨkása ga bɨ ꞌbɨ Kɨ́résịto ní. Karanée Lomo nɨ ꞌdóꞌdo yée ásáne kpịnị kɨ́ mɨméngị ledre ga gére née.
15 Isan imih aki men akakasiy Satan ana akir wairafih i taiyuwih hibotabirih akir wairafih hai yawas gewasih na’atube himamatar. Mar yomanin mi’itube hai bowabowamaim hisisinaf imaim boro baimakiy hinab.
16 Mááyí kpá úku ándá zɨ́se, ꞌyị ndaá sómụ́ a bɨ ya mándị́sị mbófo romá née mááyí ꞌyị ṛifu ní wá. Togụ́ nɨ káa zɨ́ mándị́sị mbófo romá ní yá, índisé aka mbílíse zɨ́ma zɨ́se úwú ledre ga bɨ mándị́sị úku yée ní mbị́mbị́.
16 Ayu ibanak ao maiye! Men yait ta nanot ayu au not meyemeye narouw. Baise kwa iti na’atube kwananotanot na’at, basit kwanabuwu ayu i au not en, saise mar kafa’i ayu anaora’ara’at.
17 Mámbófo amá romá née kɨ́ sómụ́ ledre bɨ kɨ́dí Ngére ili ne ní wá, máíli máa zɨ́ma ídíma káa zɨ́ ꞌyị ṛifu ní.
17 Anamaramaim ora’ara’aten ana tur anao i men Regah ana kokomaim ayu ao’omih, iti tur i hai not meyemeye hai tur.
18 Káa zɨ́ bɨ ngíti géyị ꞌyị e ndịsịnɨ́ mbófo royé gɨ ro éyị́ ga bɨ mengịnɨ́ yée ye ní. Mááyí kpá ndị́sị mbófo romá gɨ ro moko ꞌbɨ Kɨ́résịto bɨ mándị́sị méngị a ní.
18 Baise sabuw afa abistan hisisinaf isan hina’ora’ara’at na’at, ayu auman boro anao ra’ara’at.
19 Káa zɨ́ bɨ lúrúsé kɨ́dí ásé ꞌyị ówo ledre e ní, ídísé mu ndị́sị ndị́sị kótrụ rosé fú kɨ́ ꞌyị ṛanga ga gére née ásé ówo mɨsínyíye.
19 Kwa taiyuw i notayah anababatun, naatu imih sabuw hai not meyemeye bairi yasisiramaim kwabita’ay.
20 Ówosé ledre wá gɨ zɨ́ ꞌdi? ꞌYị ga bɨ ndịsịnɨ́ óto sée káa do owụ́kụlụ́ eyé e, zɨ́ye ndị́sịyé lóndo sée kɨ́ ꞌdíꞌbi éyị́ esé e ní, do ndị́sịyé kɨ́ óngbo komosé kpá drú ní. Éyị́ bɨ mengị sée zɨ́se ndáꞌba ndị́sị ndị́sị kótrụ rosé kéye ní ꞌdi?
20 Na’atube sabuw afa bairi kwaita’ay dibur kwamatar, taiyuwin kususur wan i’iyon o yumat ifafar.
21 Máṇgúṇgu go kɨ́dí máúku kóo ledre e go zɨ́se káa zɨ́ ꞌyị bɨ owo ledre wá ní káa zɨ́ bɨ ngíti géyị ꞌyị e somụ́nɨ́ ní.
21 Ayu au biya’ohow, nati isan i anababatun ririmit sawar sinaf isan na’atube atao kwatanowar.
22 Togụ́ ukunɨ́ kɨ́dí yée nɨyí gɨ sɨmɨ kúfú bɨ Ébere ní yá, mááyí kpá gɨ sɨmɨyé, togụ́ ya gɨ sɨmɨ kúfú Isɨréle e yá, mááyí kpá gɨ sɨmɨyé, togụ́ ukunɨ́ ya yée nɨyí gɨ sɨmɨ bulúndu Abarayáma yá, mááyí kpá bulúndu Abarayáma.
22 I anababatun Hebrew ma’anih? Ayu auman Hebrew orot. I Israel sabuw? Ayu auman Israel orot. I Abraham ana a’agir sabuw? Ayu auman Abraham ana agir orot.
23 Togụ́ ukunɨ́ ledre zɨ́se kɨ́dí yée nɨyí ꞌyị ꞌbɨ moko ꞌbɨ Kɨ́résịto yá, mááyí úku ledre zɨ́se káa zɨ́ ꞌyị bɨ doa sinyí mɨsínyí ní, mándị́sị méngị moko ꞌbɨ Kɨ́résịto rómo doyé mbá, do óto ándá máa mɨótoándá sɨmɨ sị́gịnị, do ndị́sịyé ócó máa kɨ́ngaya do íꞌbí zɨ́ma ꞌduo umbu zɨ́ma ndị́sị ólụ́ógụmá gɨ zɨ́ye ꞌduo gɨ gu.
23 Iban Keriso ana akir sabuw? Iti tur ao’o ana nowarin i boun hai not en te’o na’atube. Baise ayu i akir wairafu gewasu men i na’atube! Ayu abow atetebon, ayu mar moumurin maiyow dibur arun, mar moumurin maiyow murab fokarinamaim hiwabiru, naatu mar moumurin maiyow kafa’imo hita’asbunu. Anayabin ayu Keriso isan abowabow.
24 Kɨ́ꞌdí ịnyị sɨmɨ ngíti géyị sịndị́ kadra, Yụ́da ga gére née ndịsịnɨ́ ócó máa kɨ́ síꞌdí cị́kéṛị́ a doa sokó doa ịnyị doa eso (39).
24 Mar etei five Jew hai ukwarih hibuwu hirabu. Mar ta’ita’imon hirarabu etei 39 biyau hitatakiyakiy hiruruseben.
25 Mɨngburoko ꞌyị ꞌbɨ Róma ocónɨ́ máa kɨ́ ngbángbá kɨ́ꞌdí ota (3), zɨ́ ngíti géyị ꞌyị e óngbo máa kɨ́ tutú e kɨ́ꞌdi kéṛị́. Sɨmɨ ngíti sịndị́ kadra zɨ́ kuṛúngba ꞌdéwené kɨ́ma kɨ́ꞌdí ota (3), zɨ́ bi áráne domá ndre kɨ́ ndị́sị éle do iní.
25 Mar tounu ayu auramaim hirabu naatu mar ta’imon kabayamaim hirouwou’uru, mar tounu wa tafofor riy yan are naatu veya ta’imon anafofonin riy yan ain earuwu aremor. |alt="Paul stoned" src="cn01965B.tif" size="col" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="2 Corinthians 11.25"
26 ꞌDoꞌdó ga bɨ mándíki yée sɨmɨ gámá ga bɨ kacɨ́ moko ꞌbɨ Kɨ́résịto ní, ngíti géyị nɨyí ngbuṛu e ndịsịnɨ́ kɨ́ úcuꞌdụ́tụ mɨsiꞌdi e, ngíti géyị yá ꞌyị ugu e ndịsịnɨ́ kɨ́ tóro ꞌdụ́tụ mɨsiꞌdi e, ngíti géyị yá ꞌyị amá e kɨ́ ꞌyị lóṇgó e ndị́sịyé ꞌdóꞌdo máa. Ngíti géyị yá zɨ́ma ndíki ꞌdoꞌdó gɨ zɨ́ ꞌyị ga bɨ sɨmɨ gara ní. Zɨ́ma kɨ́ ꞌdóꞌdóma sɨmɨ yana súwú gɨ zɨ́ ndéré ga bɨ gbála ní, ngíti géyị yá, gɨ zɨ́ mɨngburoko síli ga bɨ ndịsị kị́zị kuṛúngba do iní ní, ngíti géyị yá gɨ zɨ́ ꞌyị ga bɨ ndịsịnɨ́ óto royé kɨ́dí yée nɨyí ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ Kɨ́résịto ní.
26 Ayu mar moumurin maiyow efamaim aremor kakafih isou himatar, harew gagamih hititit kafa’imo ata’atomatom atamorob, naatu bainoyah kafa’imo hitarabu hitabainuwu. Ayu taiyuwu au sabuw Jew ma’anih naatu Ufun Sabuw kafa’imo hitarabu hiti’a’afiyu, bar oto’otowen gagamin wanawanan ama’am kafa’imo hitarabu, naatu arar yan anan kakafin kafa’imo atatita’ur, riy yan kafa’imo ata’atomatom ata morob, naatu taituwat baifufuwenayah kafa’imo hitarabu hiti’a’afiyu.
27 Mándị́sị méngị moko kɨ́ rokoꞌbụmá mbá gɨ ro zɨ́ma sáká romá. Ngíti géyị yá ꞌbí ꞌdiꞌbi komomá kɨ́ ndụlụ wá. Ngíti géyị yá zɨ́ma ndị́sịmá kadra teké éyị́ mɨánu kɨ́ iní ogụnɨ́ taramá wá. Ngíti géyị zɨ́ma ndị́sị ꞌdóꞌdóma gɨ zɨ́ drụ́ gɨ zɨ́ lerị́ bongó.
27 Foyab atatarakair naatu bowabow fokarih maiyow wanawanah arun abow. Gugumin wanawanah men ainu’in gewas, naatu harewamih sikou mamah naatu bayumih amorob, yakukur eanu naatu biyau asire ain.
28 Sɨmɨ ledre ga gére née mbá, mongụ́ a mándị́sị sómụ́ ledre ꞌdoꞌdó ga bɨ ndịsị ndíki ꞌyị ga bɨ ꞌbɨ Kɨ́résịto ní.
28 Sawar afa isou himatar, baise boro men anao kwananowar. Ayu mar etei fokarin maiyow airi abitar baise au not gagamin i Kirisiyan sabuw isah anotanot mi’itube hibow tenan.
29 Kacɨ́ kadra mbá mándị́sị sómụ́ ledre gɨ ro yée ga bɨ rokoꞌbụ ꞌbɨ Lomo ndaá aka sɨmɨyé wá ní gɨ ro zɨ́ma sáká yée, zɨ́ mɨmbéꞌdemá ndị́sị ésị́ne mɨésị́ gɨ ro yée ga bɨ londonɨ́ yée go gɨ ro zɨ́ye lúyú ledre ní.
29 Anamaramaim yait eriririm, ayu men ariririm, naatu yait ta bowabow kakafin bonawiy isisinaf, ayu wanawana’umaim men ea’earah o so’aso’ar eyey.
30 Togụ́ mándị́sị mbófo romá, nɨ mɨútúásáne zɨ́ma ndị́sị mbófo romá gɨ ro éyị́ ga bɨ mándị́sị méngị yée zɨ́se ndị́sịsé lúrú máa káa zɨ́ mááyí ꞌyị ṛifu ní.
30 Ayu anao ra’ara’at na’at, basit sawar abistanamaim iwa’an ariririm boro ni’obaiyu ana’ora’ara’at.
31 Máúku zɨ́se ba maꞌdíi ledre. Lomo bɨ ꞌBụ Ngére Yésụ, bɨ nɨ mɨútúásáne zɨ́ ꞌyị e ndị́sịyé mbófo wo ní owo bú kɨ́dí máṛánga amá ṛanga wá, mándị́sị úku mbigí ledre.
31 God naatu Regah Jesu Keriso Tamah i wabin tanabora’ara’ah wanatowan! God so’ob ayu men abifuwen.
32 Sɨmɨ bɨ kóo mááyí sɨmɨ gara bɨ Damásika ní, gávana bɨ kóo ndịsị méngị moko sị́ sị́lị́ mongụ́ ngére bɨ Aréta ní oto kóo asikíri ené e tara mbotụ gara máa née gɨ do bɨ zɨ́ye ꞌdíꞌbi máa.
32 Anamaramaim ayu Damascus hihirfutu ama’am, aiwob orot Aretas gawan gagamin sorodiy sabuw uwih bar oto’otowen wabin Damasenes ana etawan awan hima’uh hima hikakaif. Ayu atatitit hitabuwu hitafatumu isan.
33 Gɨ zɨ́ kéyị née ní, zɨ́ma ékị́ ndị́sịmá sɨmɨ mongụ́ gbété zɨ́ ngíti géyị ꞌyị e ésị́ógụ máa kɨ́e kɨ́ káꞌdá sága gɨ do bifúó bɨ ro gara bɨ oꞌbónɨ́ ro gara máa née ní ní. Née mɨsiꞌdi bɨ máómo doa ní.
33 Baise kaifetamaim hiwanu faf ana sou’uwat murabamaim hiruru ara’iy naatu uman wanawananane asorabon abihir. Paul kaifet wanawanan hiruru ere’er|alt="Letting Paul down in basket" src="CN01937b.TIF" size="col" loc="2Co 11.33" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="11.33"

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.