Romanos 7
Zliya Yǝwǝn kwǝma wǝzǝ naa dzǝkǝn Yesǝw Kǝristǝw (BCW) vs NTLH
1 A ngwarməhira, ta gəzəŋwəy kwəma ɗee, dzar kwa kwəma pəhəti Hyala, sa nzana mbaꞌa ghwəy sənata gwaꞌa gwaꞌa. Ma kwəma pəhəti Hyalay, kəray ghala pətsa nza ndə tə ghwəməy, ka bərciy nza vəə dzəkən ntsa va.
1 Meus irmãos, vocês todos podem compreender muito bem o que vou dizer. Vocês conhecem as leis e sabem que elas só têm poder sobre uma pessoa enquanto essa pessoa está viva.
2 Ya lə mali ta zaləy, a ghwəmməə mbəə nighəti kwəma va. Mbaꞌa kə zata mali tə ghwəməyəy, kwal va mali va ta ɓə tsahwəti zaləw, kə kwəma pəhəti Hyala. Ma mbaꞌa kə zata tsa va mətiyəy, nahwəti kwəma tiɓa gar zhiniy makə mali va va ɓə tsahwəti zal ghwəlaw.
2 Por exemplo, a mulher casada está ligada pela lei ao marido enquanto ele estiver vivo; mas, se ele morrer, ela estará livre da lei que a liga ao marido.
3 Ɗi naa gəzəy, mbaꞌa kə zata mali tə ghwəməy, dza na mbaꞌa ɓarvata ti, mbaꞌa dzaa ɓəvə tsahwəti zaləy, a nava mali mənti ghwərghwər. Ma mbaꞌa kə zata mətiyəy, nahwəti kwəma tiɓa gar zhiniy makəti ta ɓə tsahwəti zal ghwəlaw, Ya ə zhini naa ɓə tsahwəti zal ghalaɓay, ka dza məndiy har kwa ghwərghwər maliw!
3 De modo que, se ela viver com outro homem enquanto o marido estiver vivo, ela será chamada de adúltera. Mas, se o marido morrer, ela estará legalmente livre e não cometerá adultério se casar com outro homem.
4 Ava tsəgha na kwəma va lə ghwəy sana kwərakwə kia ngwarməhira. Ghwəyəy, mbəzliy bəkwəshiy gə ghwəy sana va kwəma pəhəti Hyala. Sa nzana mbaꞌa Yesəw *Kəristəw mətiy, ka mbəərəhwə məti ghwəy, Ka dza ghwəy nza mbə dəvə kwəma pəhəti Hyala ghwəlaw, mbəzli Yesəw tsaa zhakatiy va mbə məti dza ghwəy nza, ta mbə ghwəmmə məni naa təɓanta kwəma kaa Hyala.
4 O mesmo acontece com vocês, meus irmãos. Do ponto de vista da lei, vocês também já morreram, pois são parte do corpo de Cristo. E agora pertencem a ele, que foi ressuscitado para que nós possamos viver uma vida útil no serviço de Deus.
5 Ghala pətsaa niy nza ghwəmmə mbə məni shiy njasa ɗi vəgha ghwəmməy, mbə cimmə niy nza kwəma pəhəti Hyalaa dzəkən kwəma məni ghwəmmə jikir na, mbə ci tsaa cimmə na vay, ə niy zhini naa mətsəhəmmə maw məni kwəma va. War ə *kwəma jikir na va niy tsəkwəmmə kwa kwəma kwa kwəma, ta dzəghwa kwal məti ki.
5 Pois, quando vivíamos de acordo com a nossa natureza humana, os maus desejos despertados pela lei agiam em todo o nosso ser e nos levavam para a morte.
6 Ghalaɓa kiy, kwa dəŋw tsa kwəma pəhəti Hyala niy nza ghwəmmə. Ma nana ki na, mbaꞌa ghwəmmə mənimmə ka mbəzliy bəkwəshi və, ka mbay naa sləkəmmə ghwəlaw. Ka ghəra sləni ghwəmmə dzar kwa pəhal kwal tsaa niy tsasliti məndi va mbə kwəma pəhəti Hyalaw. Dzar kwa kwal tsa ꞌwarꞌwar tsa, njasa cimmə *Safə tsa Hyala ghəra ghwəmmə sləni nana.
6 Porém agora estamos livres da lei porque já morremos para aquilo que nos mantinha prisioneiros. Por isso somos livres para servir a Deus não da maneira antiga, obedecendo à lei escrita, mas da maneira nova, obedecendo ao Espírito de Deus.
7 Ghənzə tsəgha kiy, *kwəma jikir naa *kwəma pəhəti Hyala va dza ghwəmmə ni ki shəkəna? Am, nava tiɓa tepəw. Kala kwəma pəhəti Hyala tiɓa nzay, ka dzee sənata na jikir na kwəma nzaw. Kalaa niy gəzəkə kwəma pəhəti Hyala, ka məni mətsə gha ta sa ndə ma, kə nzay, ka dzee sənay nza na, kwəma jikir naa məni gəla shi tsəgha ni va pən nzaw.
7 O que vamos dizer então? Que a própria lei é pecado? É claro que não! Mas foi a lei que me fez saber o que é pecado. Pois eu não saberia o que é a cobiça se a lei não tivesse dito: “Não cobice.”
8 Səvəri mbə sa nə kwəma pəhəpəhə na va: «Ka məni gha tsaꞌ ma» kə ki na, dzəghwa kwəma jikir na mbaꞌa kwəmavə bərciy dzəkənee, ta ɓəraa dzəmbə mamaw məni ya namaɓa hwəlfə kwəma jikir na. War kalaa niy nza kwəma pəhəpəhə na tiɓa nzay, ka dza məndiy sənay a kwəma jikir na tiɓa, kə məndi nzaw. Ka dza slən tsa kwəma jikir naa nza tiɓa nzaw.
8 Porém o pecado se aproveitou dessa lei para despertar em mim todo tipo de cobiça. Porque, se não existe a lei, o pecado é uma coisa morta.
9 Kwataŋa, ghala pətsaa niy sənata mee kwəma pəhəti Hyalay, ka ntsaa məni kwəma wəzə na niy nayee ghən tsee. Ma nana ghala pətsa favee tsa kwəma pəhəti Hyala na, mbaꞌa kwəma jikir na təzlita.
9 Pois houve um tempo em que eu não conhecia a lei e estava vivo. Mas, quando fiquei conhecendo o mandamento, o pecado começou a viver,
10 Dzəghwa mbaꞌee mənira tsəgha, ka ndə məni kwəma jikir na. Kwəma pəhəti Hyala va kiy, nza mbəzli nza ka mbəzliy məni kwəma wəzə na, ta mbə ghəshiy piy niy pəhəti na. Dzəghwa, yən nee ki na, mbaꞌa kwəma va məntəra ka ntsa jikir tsa ta pəəslitəra.
10 e eu morri. E o próprio mandamento que me devia trazer a vida me trouxe a morte.
11 Səvəri mbə sa nə kwəma pəhəpəhə na va: Ka məni gha tsaꞌ ma kəy, dzəghwa kwəma jikir na mbaꞌa kwəmavə bərciy dzəkənee ta həərəɗaa dzəmbə məni kwəma jikir na. Dzəghwa sa cikəvəriɗa kwəma pəhəpəhə na va, ntsa jikir tsa nza gha kə ki na, mbaꞌa kwəma jikir na va pəəslitəra.
11 Porque o pecado, aproveitando a oportunidade dada pelo mandamento, me enganou e, por meio do mandamento, me matou.
12 Ɗi naa gəzə kiy, kwəma pəhəpəhə na va na, Kwəmaa səəkə va Hyala na kataŋ kataŋ. Ya namaɓa kwəma gəzə məndi mbə ɓa na, kwəma Hyala kataŋ, lə kwal tsa nzə, wəzə ghənzə ta ndə ngəri.
12 Assim a lei vem de Deus; e o mandamento também vem de Deus, diz o que é certo e é bom.
13 Əy, ya sa nzana tsəgha kiy, ə nzana mbaꞌa shi wəzə ni zhiniy mənishi ka shiy məntəra ka ntsa jikir tsa, ta pəəslira ki shəkəna? Am, nava tiɓa tepəw! Waa ə kwəmavə kwəma jikir na bərci səvəri mbə kwəma pəhəti Hyala va wəzə na, ta məntəra ka ntsa jikir tsa, ta pəəslira, ta mbəə kəslati slən tə kwəma jikir na. Sa ɓəvə kwəma jikir na va kwəma pəhəti Hyala va wəzə na ta pəəslira kiy, ghalaɓa cikəvəri na gəmgəm tsa nzəə dzəti ngwəla gwaꞌa gwaꞌa.
13 Então será que o que é bom me levou à morte? É claro que não! Foi o pecado que fez isso. Pois o pecado, usando o que é bom, me trouxe a morte para que ficasse bem claro aquilo que o pecado realmente é. E assim, por meio do mandamento, o pecado se mostrou mais terrível ainda.
14 A ghwəmmə sənay, ma na *kwəma pəhəti Hyalay, lə safə tsa nzə ɗewɗew tsa pəhəti na. Əy, ma na nee nee kiy, ndə ngəri nzee gwaꞌa tsəgha. Mbaꞌa *kwəma jikir na məntəra ka mava tsa nzə.
14 Sabemos que a lei é divina; mas eu sou humano e fraco e fui vendido ao pecado para ser seu escravo.
15 Sənay ghənee tə shi məni yaw. Sa nzana shi ɗee məni mbə nəfə tseyey, ka məni niva yaw. Ma shi ɗimee mbə nəfə tsee na, ghəshi shi mənee.
15 Eu não entendo o que faço, pois não faço o que gostaria de fazer. Pelo contrário, faço justamente aquilo que odeio.
16 Nay gha ki, mbaꞌee məni shiy kala kama ghəshiy shi ɗee mbə nəfə tseyey, e zləɓati kwəma pəhəti Hyala, mbaꞌee ɓəti ka sa wəzə na ɗi na gəzə.
16 Se faço o que não quero, isso prova que reconheço que a lei diz o que é certo.
17 Va tsəgha na ki, ma kwəma jikir na va kee məni kiy, yən məni naw, kwəma jikir na va mbə ya məni na kwəma va.
17 E isso mostra que, de fato, já não sou eu quem faz isso, mas o pecado que vive em mim é que faz.
18 E sənay karkar, yən yən ndə ngəriy, daw na bəlitee ta mənti na wəzə na va kwəma ɗi Hyala pən. Tərəŋw yən ɗi məni ni wəzə ni shiy na, a ka mbay yaa məntishiw, tsəgha.
18 Pois eu sei que aquilo que é bom não vive em mim, isto é, na minha natureza humana. Porque, mesmo tendo dentro de mim a vontade de fazer o bem, eu não consigo fazê-lo.
19 Ni wəzə ni va shiy ɗee məni na, ka mənishi yaw, ma ni gəmgəm ni va shiy ɗi mee məni na, ghəshi ni mənee ki
19 Pois não faço o bem que quero, mas justamente o mal que não quero fazer é que eu faço.
20 Nay gha ki yən məni shiy, kala kama ghəshiy shi ɗi yay, yən mənishi naw, kwəma jikir na va mbə ya mənishi na.
20 Mas, se faço o que não quero, já não sou eu quem faz isso, mas o pecado que vive em mim é que faz.
21 Ma shi nzee mbə məni nana yən nighəy: Ghala pətsa ɗee mənti na wəzə na va kwəma, dzəghwa kap pən kəsəvə məni nzəy, kee zhiniy nighə ɓa na, yən mbə məni kwəma jikir na.
21 Assim eu sei que o que acontece comigo é isto: quando quero fazer o que é bom, só consigo fazer o que é mau.
22 A na mbəɓa mbəɓa mbə nəfə tseyey, mbə ɗi nəw kwəma pəhəti Hyala nzee tərəŋw!
22 Dentro de mim eu sei que gosto da lei de Deus.
23 Ma kee nighə ɓa na, mbaꞌa nihwəti shiy mbə ya, lə bərci və shi! Ka njəghəzliva lə kwəma təkee va wəzə na mbə nəfə tsee. ꞌWakəvə niva shiy ki na mbaꞌa ghəshi mbahəhwəra, ka məntəra ka mava tsa kwəma jikir na.
23 Mas vejo uma lei diferente agindo naquilo que faço, uma lei que luta contra aquela que a minha mente aprova. Ela me torna prisioneiro da lei do pecado que age no meu corpo.
24 — ausente —
24 Como sou infeliz! Quem me livrará deste corpo que me leva para a morte?
25 — ausente —
25 Que Deus seja louvado, pois ele fará isso por meio do nosso Senhor Jesus Cristo! Portanto, esta é a minha situação: no meu pensamento eu sirvo à lei de Deus, mas na prática sirvo à lei do pecado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.