Romanos 9
Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs NAA
1 Ngko Poulɨꞌni Kɨlaisɨye aꞌamu sohwoꞌni hwasyo hungkuno moselalokuyohono. Oꞌo, ngko sekumo hungkuno nehopiꞌnohini selalokweno. Ngko huno niyalokunjo soꞌnji Anɨtuye Towahuno Wopɨngo nje sɨmeho moꞌmo humaso sohwoꞌnji ngkimo olo soꞌno nehopeho ntantofoho.
1 Digo a verdade em Cristo, não minto, e a minha consciência confirma isso por meio do Espírito Santo:
2 Nje aꞌamu Jutaso hofɨko Jisas Kɨlaisɨmo minɨngkayo somneꞌno ngko hitoho ntokwoho. Nje sɨmeho tango nɨhuꞌnonohinoso hofɨkineꞌno niyohoho.
2 sinto grande tristeza e tenho incessante dor no coração.
3 Aꞌamu Jutaso hofɨko nje nɨngkwahwo nampohwosafoho. Hofɨko nje temtitofo mtaꞌangofoho. Osoꞌno hofɨko Anɨtuye aꞌamu ne imoꞌnyo soꞌno nɨmoꞌnɨngkohoho. U honɨngkano woꞌnnyopontentesi u ngko Anɨtumo olo soꞌno jomo ulahonɨꞌmo Anɨtu kɨko nje aꞌamu Jutaso hofɨko jɨje aꞌamu ne imoꞌnɨfitnneꞌno kɨko ngkimo tɨkanomo nɨhumajo ose ulɨꞌmnesohilo.
3 Porque eu mesmo desejaria ser amaldiçoado, separado de Cristo, por amor de meus irmãos, meus compatriotas segundo a carne.
4 Nakwo aꞌamu Juta hnꞌnwi nakwo aꞌamu Isɨlael sofe imuꞌnwoho. Anɨtu kako nakumo nahwosopoꞌmentiso osohwo kako nje aꞌamu kuyoho nalonto kakoe yofe engo soꞌnji yokumpohnꞌnyo engo soꞌnji netɨhwamentisofoho. Nakumo Anɨtu ole nalɨmento, Sekwo ngkimo nɨfohiꞌnyoꞌne olo honɨngkano lomo ifijo soꞌno ngko wopɨngo waselohoꞌmonnoho. Ose nalonto kakoe honɨngkano hungkuno nejapmmentisofoho. Nomꞌneso olenoho. Kakoe yofe somneꞌno kakoe tajo angomo hwomtame ulohofoꞌne yahino wopɨngo nejapmmentisofoho. Yoꞌmayo hungkunoso ne imoꞌnone soꞌno nalɨmentisofoho.
4 São israelitas. A eles pertence a adoção, assim como a glória, as alianças, a promulgação da Lei, o culto e as promessas.
5 Neyakwosa sohwa hofɨko hwe engo hwafoho. Nakwoe temtitofo somtaꞌni Anɨtu kakoe hwomu Kɨlais osohumo nefoꞌmayoꞌne uhwosopoꞌmentiso sohwo kako aꞌamu imoꞌnɨmentisofoho. Anɨtu ne sohwo kako yoꞌmayo hopiꞌnonohino somo aho hulɨꞌmemokosyohumawoꞌnɨngkiso hweho. Osoꞌno nakwo kakoe yofe hoꞌnomayoso engolopohamo neꞌno neꞌnohini uyɨhwano. Nehopeho.
5 Deles são os patriarcas, e também deles descende o Cristo, segundo a carne, o qual é sobre todos, Deus bendito para sempre. Amém!
6 Aꞌamu Juta fehohnjoso Anɨtumo sɨmeho muyoꞌnjo soꞌno ole wolantantaho. Anɨtuye hungkunoso ne mmoꞌnonehoho ose wolantantaho. Oꞌo, awonoho. Anɨtu aꞌamu Juta somo kakoe mehomi imoꞌnyoꞌne ko uhwosopoꞌmentisoso fehohnjoso Jutafe temtitofo ko hi hofɨko kakoe aꞌamu neꞌmaho.
6 E não pensemos que a palavra de Deus falhou. Porque nem todos os de Israel são, de fato, israelitas,
7 Apɨlohamɨye imu fehohnjo somo Anɨtu uhwononteso hofɨko Apɨlohamɨye aꞌamu yofe uhwoeꞌneꞌmaho. Oꞌo, Anɨtu Apɨlohammo ulɨmento, Jɨje hwomu Aisak kakoe imu osoꞌnohini hofɨko jɨje temtitofo nefoho.
7 nem por serem descendentes de Abraão são todos filhos. Pelo contrário: “Por meio de Isaque será chamada a sua descendência.”
8 Anɨtu Apɨlohamɨye hwomu angaꞌnohino sohuneꞌno hungkuno ulahonɨngki kako hwomu angaꞌno tɨpemaꞌmentiso sohwo osohwo kako Anɨtuye mehomi hweho. I nomꞌne tɨpemaꞌmentiso oso hwa hofɨkoe imuso hofɨko Anɨtuye mehomiꞌmaho.
8 Isto é, não são os filhos da carne que são filhos de Deus, mas os filhos da promessa é que são contados como descendência.
9 Oso hungkuno Apɨlohammo ulɨmentiso hiso olenoho. Soswo angaꞌno niyakolofɨhwosoꞌno ngko asomo wapmmonnoho. Osohonta Sola kako hwomu aswo womaꞌmontonoho. Ose ulɨmentisofoho.
9 Porque a palavra da promessa é esta: “Por esse tempo voltarei, e Sara terá um filho.”
10 Ihwoni. Aisak kako imoꞌnonto kakoe ape Lepeka kako hufaꞌu mehomi imoꞌnɨmentisofoho. Oso hufaꞌu mehomi sohwaꞌuye kanɨngkwohwo afa hweho. Aisak huhwo sohwo kako nakwo aꞌamu Juta hnꞌnwiye neyakweho.
10 E isto não aconteceu somente com ela, mas também com Rebeca, ao conceber de um só, de Isaque, nosso pai.
11 Oso hwomu hufaꞌu Lepekafe sɨmehomjo mnawojo oso hwaꞌumo Anɨtu kako kakoe huno mtaꞌni hwomu angaꞌnohino humo kakoe mehomi imoꞌnyoꞌne uhwosopoꞌmentisofoho. Anɨtu kako oso hwomu sohwaꞌu sikoe yahino wopɨngo somneꞌno yano ulohmmentisoꞌmaho. Oꞌo, siko mmoꞌnyo sohonta Anɨtu kako hwomu angaꞌnohino sohumo kakoe mehomi imoꞌnyoꞌne uhwosopoꞌmentisofoho. Osoꞌno nakwo huno ole nayohi, Anɨtu kako aꞌamufe yahino somneꞌno huno mosyafɨsiyoꞌnjo yonto aꞌamu somo kakoe huno mtaꞌni mtitofonto uhwosopewoꞌnɨngkiso hweho.
11 E os gêmeos ainda não eram nascidos, nem tinham feito o bem ou o mal — para que o propósito de Deus, quanto à eleição, prevalecesse, não por obras, mas por aquele que chama —,
12 Oso hwomo sohwaꞌu siko mmoꞌnyo sɨmeho moꞌmo mnowentanjo sohonta Anɨtu Lepekamo ulɨmento, Oso hwomu sɨmoꞌmjo sohumo nomꞌne jɨje hwomu tɨfinjo sohwoe syoho ulohofiyoꞌnehwo umoꞌnɨmontonoho. Ose ulɨmentisofoho.
12 quando foi dito a Rebeca: “O mais velho será servo do mais moço.”
13 Anɨtuye hungkuno mtɨꞌmokumentohofo sohwa hofɨko ole mtɨꞌmokumentohofi, Anɨtu ole lɨmento, Ngko Aisakɨye hwomu tɨfinjo Jekoup oso huneꞌno sɨmeho uyalokweno. I ngko kolaꞌwehwo Isou sohuneꞌno ngkilaho, ose lɨmentisofoho.
13 Como está escrito: “Amei Jacó, porém desprezei Esaú.”
14 Oseso nakwo ole wolantantaho. Olo Anɨtuye yahino oleso ntoꞌnohinɨꞌmaho. Ose wolantantaho. Oꞌo, awonoho.
14 Que diremos, então? Que Deus é injusto? De modo nenhum!
15 Anɨtu Mousesɨmo ole ulɨmento, U ngko hwe fihuneꞌno wopɨngo wakilohoꞌmo ulɨꞌmo u ngko kakimo wopɨngo ulohoꞌmnoho. U ngko kakineꞌno hitoho wantoꞌmtonoho.
15 Pois ele diz a Moisés: “Terei misericórdia de quem eu tiver misericórdia e terei compaixão de quem eu tiver compaixão.”
16 Oseso hwe fihwo kako ole malonehoho. Ngko syoho wopɨngo iꞌmeꞌno Anɨtu kako ngkimo wopɨngo wantohoꞌmontonoho. Ose malɨmnehono. Oꞌo, Anɨtu kakoe huno mtaꞌni mtitofɨhwosi aꞌamumo wopɨngo ulohoꞌmontonoho.
16 Assim, pois, isto não depende de quem quer ou de quem corre, mas de Deus, que tem misericórdia.
17 Osoꞌno Anɨtu kako hwe engo hwaho Ijip mokosyohumamentiso osohumo ole ulɨmento, Ngko kikimo olo hwaho Ijip osopo mokosyohumayoꞌne kuhumajɨꞌmentohefoho. Hwapɨngoso ngko kikimtaꞌni nje aꞌamu Isɨlael somo utɨmahmꞌmeꞌno kɨko yokumpohnꞌnyo imoꞌnɨngkohoji hahnꞌnyo yohojoꞌno ngko kikimo hwotoho kufeꞌmo wokiyakoloꞌmonnoho. Oseso aꞌamu angoꞌmeemjoso hofɨko nje yokumpohnꞌnyoso nohonɨngkuji nje yofeso wohoꞌnonɨmantɨfeho. Ose ulɨmentisofoho.
17 Porque a Escritura diz a Faraó: “Foi para isto mesmo que eu o levantei, para mostrar em você o meu poder e para que o meu nome seja anunciado em toda a terra.”
18 Oseso nakwo huno ole nayohoho. U Anɨtu kako hwe fihuneꞌno ngko kakineꞌno hitoho wantofono lɨhwosi u kakineꞌno hitoho uloꞌmontonoho. U Anɨtu kako nomꞌne aꞌamu huneꞌno huno ole syafɨsyososo, Hwe fihwo kako yokumpohnꞌnyo umoꞌnono ose syafɨsyososo oso hwe huhwo sohwo kako yokumpohnꞌnyo umoꞌnɨmontonoho.
18 Logo, Deus tem misericórdia de quem quer e também endurece a quem ele quer.
19 Oseso Anɨtu yoꞌmayoso umoꞌnono lonte soꞌno oso hiso ne imoꞌnɨwoꞌnɨngkisofoho. Osoꞌno aꞌamu fehohnjoso ole wontantɨfeho. Nakwoe yahino wonyo iwoꞌnɨngkuhwone soꞌno Anɨtu kako yoka pehoꞌno nalɨwoꞌnɨngkohoho. Yoꞌmayo imoꞌnɨwoꞌnɨngkiso soꞌno sɨmoꞌmo Anɨtu kakoe huno yoꞌmayoso umoꞌnono lonte huno syafɨsyɨwoꞌnɨngkiso osomo tɨhwo ulojaoꞌmontolo.
19 Mas você vai me dizer: “Por que Deus ainda se queixa? Pois quem pode resistir à sua vontade?”
20 Ose ntɨkujoꞌno ngko ole ulɨmno, U, kɨko aꞌamu hwahoponjo fihwosi Anɨtumneꞌno yoka ujoso kɨko hopoenohintaho. Oseso hwakwontoho osohwo kako oso hwe mtɨꞌmokoso osohumo ole ulɨmontolaho, Kɨko olo paꞌnyo pehoꞌno nɨmtɨꞌmokumentohino hwoꞌnto. Ose ulɨmontolaho.
20 Mas quem é você, caro amigo, para discutir com Deus? Será que o objeto pode perguntar a quem o fez: “Por que você me fez assim?”
21 Aꞌamu hwakwontoho syohoꞌnjo sohwo kako hwaho nomahwosi hwontoho nomꞌne wosopayo hoꞌnasiyoꞌne mtɨꞌmokuhwosi nomꞌne sikinjo jopaho iwontofasiyoꞌne mtɨꞌmokososo wonyotaho. Oꞌo, kako yoꞌmayo kakoe huno mtaꞌni mtɨꞌmokiyoso u oso kako hwapɨngo hweho. Kakoe syohofoho.
21 Será que o oleiro não tem direito sobre a massa, para do mesmo barro fazer um vaso para honra e outro para desonra?
22 Oso yahino oseso Anɨtu huhwoꞌnjoho. Anɨtu aꞌamu honɨngkano wonyo imotofo soꞌno tohino womapɨfe lɨmentisofoho. Anɨtu kakoe yokumpohnꞌnyoꞌnji kakoe sɨmeho tohino osoꞌnji utɨhwaꞌnyopo ulɨkemokontentesi aꞌamu somo tohino komoꞌno uyɨhwonesohilo. Oꞌo, Anɨtu kako oso aꞌamu somneꞌno hitoho ulofahonɨngki hontohumaho. I osoꞌno hofɨko hahnꞌnyo neꞌno yahonɨngkofi Anɨtu kako tohino engo uyɨmentisofoho.
22 Que diremos, se Deus, querendo mostrar a sua ira e dar a conhecer o seu poder, suportou com muita paciência os vasos de ira, preparados para a destruição,
23 I Anɨtu kakoe yahino wopɨngo ujo ehontojwasiyoꞌne soꞌno Anɨtu kako aꞌamu fehohnjo wopɨngo ulohoꞌmneꞌento uhwosopoꞌmentiso somo nje yofe engo soꞌnji nje yahino wopɨngo soꞌnji mapitnneꞌento imentisofoho. Hwapɨngoso oso hisoꞌno nakuneꞌno ntoꞌno nto enesyohumaho.
23 a fim de que também desse a conhecer as riquezas da sua glória nos vasos de misericórdia, que de antemão preparou para glória?
24 Oso aꞌamu wopɨngo ulohoꞌmneꞌento uhwosopoꞌmentisoso nakwonoho. Oso hiso aꞌamu Jutaꞌnohiniꞌmaho. Oꞌo, aꞌamu temtitofo kengo kengoꞌnwoho.
24 Estes vasos somos nós, a quem também chamou, não só dentre os judeus, mas também dentre os gentios,
25 Houseya sohumo Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨmojo sohwo kako olo hungkuno loso aꞌamu Jutaꞌmaso, aꞌamu temtitofo kengo somneꞌno ole mtɨꞌmokumentisofoho.
25 como também diz em Oseias: “Chamarei de ‘meu povo’ ao que não era meu povo; e de ‘amada’ à que não era amada.
26 Angoꞌmeemjo aꞌamu somo nje aꞌamu kuꞌmaho sɨmoꞌmo ulɨmentohe oso angoꞌmeemjo aꞌamu somo ole ulɨmonnoho.
26 E no lugar em que lhes foi dito: ‘Vocês não são o meu povo’, ali mesmo serão chamados ‘filhos do Deus vivo’.”
27 I Aisaiya hwe nomꞌnehumo Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨmentiso sohwo kako aꞌamu juta somneꞌno ole mtɨꞌmokumento,
27 Mas Isaías clama a respeito de Israel: “Ainda que o número dos filhos de Israel seja como a areia do mar, o remanescente é que será salvo.
28 Hwapɨngoso aꞌamu honɨngkano wonyoꞌnjo somo Anɨtu hofɨkoe yahino wonyo soꞌno hungkuno ulɨhwosi tohino komoꞌno uyonefoho.
28 Porque o Senhor cumprirá a sua palavra sobre a terra, de forma plena e em breve.”
29 Oso hungkuno Aisaiya sɨmoꞌmjo mtɨꞌmokumentisoso olenoho.
29 Como Isaías já disse: “Se o Senhor dos Exércitos não nos tivesse deixado descendência, nós nos teríamos tornado como Sodoma e semelhantes a Gomorra.”
30 Oseso nakwo pehofo lanehwono. Olenoho. Aꞌamu temtitofo kengoso hofɨko nakwo Anɨtuye aꞌamu ne imoꞌnaneꞌentɨfi syoho yokumpohnꞌnyo imentohofoꞌmaho. Oꞌo, hofɨko Jisasɨmo sɨmeho hiꞌntnnono uyahonɨngkofi Anɨtu sekwo wopɨngo kuyoho ulɨmentisofoho.
30 Que diremos, então? Que os gentios, que não buscavam a justificação, vieram a alcançá-la, a saber, a justificação que decorre da fé,
31 I aꞌamu Jutaso hofɨko ole syafɨhuꞌmentohofi nakwo Anɨtuye honɨngkano hungkunomo ntoꞌno inɨngkohwasoꞌno Anɨtu kako nakumo wopɨngo kuyoho wonalɨmontonoho. Ose syafɨsyontɨfi syoho engo ko imentohofo soꞌno Anɨtu kako wopɨngo kuyoho ose mulonehoho.
31 e que Israel, que buscava a lei de justiça, não chegou a atingir essa lei.
32 Hwapɨngoso hofɨko Jisasɨmo sɨmeho hiꞌntnnono uyoso nakwolaho lontɨfi honɨngkano hungkuno osomo ntoꞌno inɨngkuhwasi Anɨtuye aꞌamu ne umoꞌnano. Ose lɨmentohofofoho. Hofɨko oso sojo engkwosaho paꞌnyoso Anɨtu honɨngkanopo hoꞌnahumentiso osomo entofomantɨfi pɨwahuꞌmentohofofoho.
32 Por quê? Porque não a buscou pela fé, mas como que por obras. Tropeçaram na pedra de tropeço,
33 Aꞌamu Anɨtuye hungkuno mtɨꞌmokumentohofo oso hwa hofɨko Jisasɨmneꞌno oso sojo homo somo ole mtɨꞌmokumentohofi,
33 como está escrito: “Eis que ponho em Sião uma pedra de tropeço e rocha de ofensa, e aquele que nela crê não será envergonhado.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.