Lucas 1
Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs AAI
1 Nje hwe engo Tiyoufilos sohwosi, kɨko nje hungkuno upaꞌnyo. Kɨlais kako olo hwaho lopo humamojo sohonta yoꞌmayo imoꞌnɨmentiso somneꞌno aꞌamu piꞌnɨngo engo sohwa hofɨko nakwo ifalifaliyo womtɨꞌmokano lontɨfi yamofo imentohofofoho.
1 Are Theophilus,
2 Jisasɨye inomokomoyo sohwanji nomꞌne aꞌamu soꞌnji hofɨko yoꞌmayo Jisas imentiso sɨmoꞌmtaꞌango somo tɨmo uhwonontɨfi aꞌamu nomꞌne somo ulahonɨngkofi hofɨko mtɨꞌmokumentohofofoho.
2 Abisa hikikirum i sabuw iyab iti sawar matar matah yan hi’itin hio hinonowar i hikirum, naatu sabuw iyab iti tur isan hibow hibibinan i hio hinowar hikirum.
3 I, ngko huhwoꞌni Jisasɨye mpoyoso kikiyepono wolɨhwatɨmo lonji mtɨꞌmokalokweno. Sɨkuno piꞌnɨngo engo ngko syoho yokumpohnꞌnyo yonji hungkuno hisoꞌno itoꞌno yasiyoꞌne aꞌamu piꞌnɨngo engo somo yoꞌmayo sɨmoꞌmtaꞌango somneꞌno ulohononji hungkuno hwapɨngo neso tɨpemanji hungkuno itoꞌnohini kikineꞌno mtɨꞌmokalokweno.
3 Isan imih Theophilus o i gewas maiyow, ayu iti sawar himamatar isan kiruminamih anot, imih sawar no aneika anutitiy, sabuw ai babatiyih hai an abow gewas, naatu akubaitutur o isa iti a kikirum,
4 Oseso yoꞌmayo hungkuno nto lokitɨhwawoꞌnɨngkohofo somneꞌno nehopitɨkeno hwasyotɨkeno syafɨsyohojɨꞌmanji olo hungkuno kikineꞌno kumtɨꞌmokiyalokwe losomo atofo lohoji hungkuno neso wotɨpemaꞌmonnoho.
4 saise o boro inaso’ob sawar iti etei o hibi’obaiyi i turobe.
5 Nje mpoyo lomayoso olenoho. Hwe engo Helout sohwo kako hwaho Jutiya mokosyohumamentiso sohonta hwe fihwo kakoe yofe Sekolaiya sohwo kako nohumanto kako tajo ango syohoꞌnjo hweho. Oso syoho imotofo huhwo sohwa hotitoꞌmentohofoso aꞌamu fehohnjoso Apaija mokosyohumamentisofoho. Sekolaiya hofɨkoꞌnji syoho imojo hweho. Sekolaiyafe ape hiye temtitofo huhwa oso syoho imotofofoho. Kako Mousesɨye kolaꞌwehwo Elounɨye imuyoho. Aꞌmu hisi yofe Elisapetɨyoho.
5 Judea wanawanan Herod bi’aiwob ana maramaim, firis wabin Zechariah i Abaijah ana kou’ay wanawanan ma firis ana bowabow bowabow, naatu aawan Elizabeth ana tufuw an i Aaron ana rara’ane na tufuw.
6 Hisiyaꞌu siko Anɨtuye tɨmo sopo wonyohofiyo humamojiyeyaꞌuyoho. Siko Anɨtuye honɨngkano hungkuno itoꞌnohino somo inɨngkawenji honɨngkano wonyo ane humamojiyeyaꞌuyoho.
6 Iti orot aawan hairi God matanamaim hai yawas i gewasin, God ana ofafar naatu ana tur etei hibosiyasiyar hibi’ufunun.
7 Siko mehomi nɨhuꞌno ane yaswoho. Hwapɨngoso Elisapet kako hwonjo ape humanto siko aꞌmane imoꞌnɨmentisiyeyaꞌuyoho.
7 Baise hairi natunatuh en hima hin hiregah hibabine, anayabin Elizabeth i a’arin.
8 — ausente —
8 Veya ta Jerusalem Tafaror Bar gagamin wanawanan firis ana bowabow isan matan fufur tebowabow na’atube, Zechariah ibo ana veya na tit Tafaror Bar wanawanan ana bowabow isan run.
9 — ausente —
9 Firis hai binanakwaramaim eo na’atube, gem kakafiyin tafanamaim fi’ufiu afunin isan hibi’arow Zechariah wabin tit, basit na Regah ana Tafaror Bar wanawanan run.
10 Sekolaiya kako oso tɨkayo usɨmokontanɨngki aꞌamu piꞌnɨngo engo sohwa hofɨko mempo hohntaꞌni nohumantɨfi Mpohumo jomo ulɨmentohofofoho. Hofɨkoe yahino ose imotofofoho.
10 Naatu Tafaror Bar wanawanan fi’ufiu Zechariah ea’afun ana veya’amaim, sabuw etei i bar ufunane hibat hiyoyoyoban.
11 Sekolaiya osopo nohumanto uhwonɨmentisoso Anɨtuye aꞌamu ahwomomjo sohwo kako oso epohumayo tɨkayo usɨmokiyo aho anga sohohntaꞌni lohofontanɨngki uhwononto
11 Regah ana tounamatar, gem kakafiyin tainin asukwafune fi’ufiu ea’afunimaim tit irerereb bat.
12 yomo engo yonto iyoho unɨmentisofoho.
12 Zechariah tounamatar tit batabat itin yan hamu iwa’an ana bir ra’at,
13 I osoꞌno aꞌamu ahwomomjo sohwo kakimo ulɨmento, Sekolaiya, kɨko iyoho yohotoho. Anɨtu kako jɨje jomo ujo somo nto kupaꞌnɨmaho. Jɨje ape Elisapetɨsi kako hwomu womaꞌmontonoho. Notɨpemahosɨsi kɨko yofe ole muso Jounɨyoho.
13 baise tounamatar eo, “Zechariah men inabir! God a yoyoban nowar. O aaw Elizabeth boro yan namatar naatu nataub kek orot nayai o wabin John iniwab.
14 Hwomu huhwo sohwo iꞌmofopahonɨngkuhwosi siko sɨmonyo engo uyanjiyoho. I aꞌamu piꞌnɨngo engo hiꞌnji sɨmonyo engo uyantɨfeho.
14 Nati kek orot natutufuw ana veya o ya wanawanan boro yasisir kawasa awan nakaratan, na’atube sabuw moumurih maiyow auman boro hiniyasisir,
15 Hwomu huhwo sohumo Anɨtu kako yofe engo mulonefoho. Kako yoꞌmayo mijo yokumpohnꞌnyoso nonɨngkuhwoloho. Kako konaꞌwohiye sɨmeho moꞌmo mnawentanɨngkuhwoso sohonta Anɨtuye Towahuno Wopɨngo uhulaꞌofonefoho.
15 anayabin Regah matanamaim i boro orot gagamin ta. Iti kek wine o harew fokarih men natom, naatu God Anunin Kakafiyin boro niwanasum auman nama’ama natufuw.
16 Kako Anɨtuye hungkuno aꞌamu Juta somo ulɨhwosoꞌno hofɨko hofɨkoe honɨngkano wonyo somneꞌno hohujo ikinjaofɨkuji hofɨko hofɨkoe Hwe Engo Anɨtu sohumo apaꞌno unɨngkowantɨfeho.
16 I boro Israel sabuw maumurih na’in nabow hinamatabir maiye Regah hai God isan.
17 Kako oso aꞌamu sohumo Ilaija hohonta Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨmojo sohwoe yokumpohnꞌnyo paꞌnyo sohwo nohumahwosi kako oso hwe Anɨtu nakwoe hwahopo uhwatɨmonteꞌno yoso sohumneꞌno aꞌamufe honɨngkano itoꞌno esyohumayoꞌne hweho. Kako Anɨtuye hungkuno ulɨhwosoꞌno hwe sohwa upaꞌnɨngkuji hofɨko hofɨkoe mehomi sɨmeho afa apaꞌno wepufisyantɨfeho. Aꞌamu sɨmeho afa minyoꞌnjoso Anɨtuye hungkunomo hwotoho fewoꞌnɨngkohofoso hofɨko aꞌamu honɨngkano wopɨngoꞌnjo sofe huno apaꞌno wotɨpemantɨfeho. Oseso kako Hwe Engo sohumneꞌno aꞌamu itoꞌno wesyohumamontonoho.
17 Naatu God ana dinab orot Elijah ana fair baib na’atube boro nab Regah aunan ni’iyon nan, kek tamahinah bairi dogoroh nikitabir hinan hinita’imon maiye; sabuw baifanasairayah dogoroh nikitabir hinan mutufor ma ana not gewasin hinab, naatu Regah ana sabuw nabobunabuna’ih.”
18 Aꞌamu ahwomomjo sohwo ose ulahonɨngki Sekolaiya ulɨmento, I, pipineto. Ngko aꞌmane moiꞌwonoho. Nje ape hi aꞌmane moiꞌwonoho. Jɨje hungkuno ne imoꞌnyoso ngko huno pipi wanimontolo.
18 Zechariah tounamatar iu, “Iti i boro mi’itube anitumatum? Anayabin ayu i ai regah, naatu aawau auman ibabine sawar.”
19 Ose ulahonɨngki aꞌamu ahwomomjo sohwo ulɨmento, Ngko Ngkepɨliyel hwoꞌnyoho. Ngko Anɨtuye sɨmanopo lohofɨwoꞌnɨngkohe hwoꞌnyoho. Olo hungkuno wopɨngoꞌne kilohe losoꞌno Anɨtu kako lonɨhwatɨmasoꞌno pmmale hwoꞌni kuꞌmahono.
19 Tounamatar iya’afut eo, “Ayu i Gabriel God nanamaim abatabat, imih ayu iyafaru o airit oisan tur gewasin abai ana o a tur ao’owen,
20 I, kɨko upaꞌnyo. Nje hungkuno hilo somo kɨko sɨmeho hiꞌntnnono mantape soꞌno jɨje mango pɨkuꞌnnyo imoꞌnɨngkohoji kɨko hungkuno majoꞌnjo uyɨmonnoho. Oso hopa nohumentanɨngkohoji yoꞌmayo kiloheso ne umoꞌnɨmontonoho. Yoꞌmayo nje hungkuno kiloheso kakoe sɨkuno somo ne imoꞌnɨngkuhwosoꞌno kɨko hungkuno apaꞌno walɨmonnoho.
20 baise ayu au tur men itumitum, imih o boro mena nabit, inama nanan sawar mataramih ao ana veya’amaim namatar, abisa ao’omatan nan niturobe.”
21 Oso hungkuno hiso hnnontanɨngki aꞌamu mempo hohntaꞌni uhwontohumantɨfi huno piꞌnɨngo engo syafɨsyontɨfi ole hnnɨmentohofi, Peho uꞌmahonɨngki kiyalofoho. Sekolaiya kako Anɨtuꞌnjopo nohumanto kuntoꞌno moswapeꞌnjo yalofoho. Ose hnnɨmentohofofoho.
21 Nati ana maramaim sabuw ufunane hima’am hai kasiy ra’at, Zechariah manin maiyow Tafaror Bar wanawanan ma’am isan.
22 Hwangku kako noswaponto kako hungkuno hwe moyaꞌmi somo mujoꞌnjo imentisofoho. Oꞌo kako iloꞌnnyo hopa imoꞌnonto kako kakoe ahoꞌnjiꞌnohini itɨhwahonɨngki uhwonontɨfi ole syafɨhuꞌmentohofi, Sekolaiya kako Anɨtuye ango weꞌe soꞌmo nohumanto yoꞌmayo wonyoangkafoso uhwonɨngkiso hwolɨkeno. Ose syafɨhuꞌmentohofofoho.
22 Naatu Zechariah Tafaror Barene titit ana mar, tur oisan menan bit, sabuw nati’imaim hi’itin hiso’ob ina’inan ta isan matar, naatu tur o isan menan bit umanamaim imanuman bairi hio.
23 Kakoe syoho iyo soꞌno sɨkuno moiꞌwo imoꞌnɨngkahonɨngki kako kakoe angopono asomo umentisofoho.
23 Zechariah ana bowabow Tafaror Bar wanawanan sasawar ufunamaim matabir maiye na ana bar tit.
24 Tɨfi sohonta kakoe ape Elisapet sɨmeho ihnꞌnonto kako hiyasoꞌmo humentanɨngki hamno aho fehohnjo hopiꞌnono uyakoloꞌmentisofoho. Ilisapet kako sɨmehoꞌnjo honɨngkanonto ole hnnɨmento,
24 Nati ufunamaim a wan Elizabeth yan matar, sumar etei umatroun na’atube baremaim nutanub ma.
25 Nje Hwe Engo Anɨtu kako ngkimo wopɨngo ntohokwoho. Ngko mehomi mmoꞌnyo soꞌno wonɨmango nnontanjopo Anɨtu aꞌamufe tɨmopo oso tango hiso wae yanɨmokwoho. Ose hnnonto sɨmonyo imentisofoho.
25 Elizabeth eo, “Regah bounabo ibaisu au biya’ohow, orot babin matahimaim etei’imak bosair.”
26 Elisapet sɨmehoꞌnjosi humentanɨngki hamno aho fehohnjo hopiꞌnono nomꞌne mtaꞌni angaꞌnohinoso uyokolofahonɨngki Anɨtu kako kakoe aꞌamu ahwomomjo Ngkepɨliyel sohumo hwaho Ngkalili ango weꞌe Nasalet soponeꞌno lɨhwatɨmentisofoho.
26 Elizabeth ana sumar umatroun ta’imon ana maramaim God ana tounamatar Gabriel iyafar in Galilee wanawananamaim bar merar ta wabin Nazareth imaim tit.
27 Oseso kako ape sijo siyepono umentisofoho. Oso aꞌmu hisimo kakoe hwehuneꞌno uhwojano lontɨfi hwosopeehiniyoho. Oso hwe huhwo sohwo kakoe yofeso Jousepɨyoho. Hofiyakwosa hwe engo Ntefitɨye temtitofo mtaꞌango hweho. Oso aꞌmu siye yofeso Maliyafoho.
27 Nati’imaim babitai ta biyan numin Joseph, aiwob orot David ana agir ta i ana rum hiomatan ma’ama biyan tit, babitai wabin Mary.
28 Ngkepɨliyel kako oso hisiꞌnjo sopo iꞌmofawento ulɨmento, Nje mupe mofehiꞌnyoꞌnjoho. Anɨtu kako wopɨngo kilohofalofoho. Kako kɨkoꞌnji humaho.
28 Tounamatar na babitai biyan tit eo, “Tufuw isa nama! Regah o isa i yan ebaib kwanekwan, naatu baigegewasin o ebit.”
29 Maliya oso hungkunoso nupaꞌnonto kako huno piꞌnɨngo engo syafɨhuꞌmentisofoho. Oso hungkuno njiso hiso hwapɨngo neso pipineto.
29 Mary iti tur nonowar ana veya biyababan na’atube bai naatu ana kasiy ra’at iti merarayow ana’an isan.
30 Ose syofɨsyahonɨngki aꞌamu ahwomomjo sohwo ulɨmento, Maliya, kɨko huno piꞌnɨngo syafɨsyohotoho. Iyoho kinyoꞌeno. Anɨtu kako kikineꞌno sɨmeho wopɨngo umoꞌnalofoho.
30 Baise tounamatar eo “Mary, men inabirumih, anayabin God o isa ebiyasisir gagamin maiyow.
31 Upaꞌnyo. Kɨko sɨmeho ihnꞌnɨngkiji hwomu aswo womaꞌmonnoho. Hwomu huhwo sohumo kakoe yofeso Jisasɨyo muso.
31 O boro ya namatar inatoub kek orot inayai, naatu wabin Jesu iniwab.
32 Kako hwe engo umoꞌnɨmontonoho.
32 I boro orot gagamin naatu God auyomtoro’ot Natun narouw nao, naatu Regah God boro aiwob nitin, marasika ana’agir David bitin na’atube.
33 Kako aꞌamu Juta somo neꞌno mokosyohumantɨhwone hweho.
33 Naatu Jacob ana rara’ane i boro ni’aiwob wanatowan, naatu ana aiwob i boro nama wanatowan, wanatowan ana yomanin en.”
34 Ose ulahonɨngki Maliya ulɨmento, Oso hiso pipi umoꞌnɨmontolo. Ngko hwehwo manɨmahnꞌnyoho.
34 Mary tounamatar isan eo, “Ayu i biyau numin. Iti i boro mi’itube namatar?”
35 Ose ulahonɨngki aꞌamu ahwomomjo sohwo ulɨmento,
35 Tounamatar iya’afut eo, “Anun kakafiyin boro niwani, naatu God ana fair boro natarsumi, imih iti kek Kakafiyin natutufuw i boro God Natun hinarouw hinao.
36 Ose ulɨkwato lohofonto ole ulɨmento, Upaꞌnyo. Jɨje aꞌamu Elisapet aꞌmanesi kako sɨmehoꞌnjoho. Aꞌamu kakineꞌno hwonjo apefoho lɨmotofosi kako sɨmeho ihnꞌnɨngkahonɨngki hamno aho fehohnjo hopiꞌnono nomꞌni mtaꞌni angaꞌnohinoso uyakoloꞌmasofoho.
36 Naatu o tura Elizabeth sabuw a’arin hirouw hio baise boun babine tafan yan matar ana sumar umatroun ta’imon sawar.
37 Yoꞌmayo hopiꞌnono aꞌamu miyɨwoꞌnɨngkiyohofoso Anɨtu kako yoꞌmayo hwapɨngo sohwo yososo ne umoꞌnɨmontonoho.
37 Anayabin God isan sawar etei’imak i men ta fokarinamih.”
38 Ose ulahonɨngki Maliya ulɨmento, Ihwoni, ngko Anɨtuye syoho ulohofiꞌnyoho. Kɨko ngkimo hungkuno ntohinoso nolohino hopaso Anɨtu kako ngkimo wantohofono. Ose ulahonɨngki aꞌamu ahwomomjo sohwo kako Maliyamo ulɨkoꞌmaꞌmentisofoho.
38 Mary eo, “Ayu i Regah ana akir wairafin, abis isou kuo na’atube namatar.” Naatu tounamatar Mary itumar tit.
39 Oso hohosohonta Maliya kako yoꞌmayoso itoꞌno esyohumanto nolɨkafonto kako hwofɨkiꞌnyo poneꞌno komoꞌno sɨmentisofoho. Oso hwaho Jutiya ango weꞌe sopo sɨꞌmofapmmentisofoho.
39 Nati ana veya’amaim, Mary matan kabiy bobuna ra’iy yen in Judah wanawananamaim oyaw na’atune bar merar gagamin ta imaim tit,
40 Sɨꞌmofaponto Sekolaiya sohwoe angomo noswonto Elisapetɨmo nje aꞌamuyo ulonto hinjoho huꞌnɨmentisofoho.
40 Zechariah ana bar wanawanan run Elizabeth ana merar yi. Mary Elizabeth ana merar eyiy|alt="Mary greeting Elizabeth" src="CN01609b.tif" size="col" loc="Luk 1.40" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="1.40"
41 Elisapet Maliyafe mampaho upaꞌnonto kakoe mehomi sɨmeho moꞌmo mnawoꞌnnyo sohwo kako yomo imentisofoho. Oso hohosohonta Anɨtuye Towahuno Wopɨngo Elisapetɨmo uhulaꞌmoꞌmentisoso
41 Elizabeth Mary ana merarayow nonowar ana maramaim, yan wanawanan kek inu’in ia’ayob, nati’imaim Anun Kakafiyin Elizabeth iwan
42 Elisapet kako mango engo ole ulɨmento, Anɨtu kako moyaꞌmi hopiꞌnonohino sofamo wopɨngo ulohofɨwoꞌnɨngkiso somo kako kikimo wopɨngo kilohofoso yakoloꞌnnyo kiyoho. Oso mehomi jɨje sɨmeho moꞌmo mnawojo sohumo Anɨtu kako wopɨngo ulohoꞌnnyo hweho.
42 fanan aumetawat eo, “God ana baigegewasin o ebit baibin etei tafahimaim, naatu ya wanawanan a ub auman God ebigegewasin!
43 Nje Hwe Engofe naꞌu siki ngkiyepono pehoꞌno pohino. Ngko yoꞌmɨngiꞌnɨꞌmaho. Anɨtu kako wonyoangkafo ntohofantofoho.
43 Aisim sawar gagamin na’in iti na’atube isou matar, au Regah hinah na ebinanawanu?
44 Upaꞌnyo. Ngko jɨje mampaho ngkineꞌno ntohinoso upaꞌnonji nje sɨmehomjo mehomi mnawojo sohwo nolɨkafonto sɨmonyo yohoho.
44 O a merarayow anonowar ana mar, kek yau wanawanan inu’in yasisir auman ia’ayob.
45 Oso hungkuno Anɨtu kilɨmaso somo kɨko sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmahnno soꞌno sɨmonyo fiyo. Oseso Hwe Engo sohwo nokilɨmaso hopaso wakilohoꞌmontonoho. Elisapet ose ulɨmentisofoho.
45 O a baitumatumamaim baigegewasin ibai, God eo’omatani boro nan turobe namatar!”
46 Maliya ulɨmento,
46 Mary eo,
47 Nje huyoꞌmango Anɨtu nefoꞌmawoꞌnɨngkiso sohuneꞌno sɨmonyo yalokwemo.
47 Naatu yau wanawanan yasisir awan karatan,
48 Ngko Anɨtuye syoho ulohofiyohnꞌni yoꞌmɨngiꞌnɨꞌmaho.
48 Anayabin i ana akir wairafin wabin men gagamin baise nuh, imih boun ebubusuruf sabuw etei boro ayu baigegewasinayan hinarouw hinao.
49 Anɨtu kako Yokumpohnꞌnyo Hwofiloꞌnnyo sohwo kako ngkimo wopɨngo ntohofo soꞌno ngko kakoe yofe wopɨngoꞌnohinoso wohoꞌnɨmaꞌmo.
49 Anayabin sawar gagamih God Fairin ayu isou sinaf.
50 Anɨtu kako aꞌamumneꞌno hitoho ulofahonɨngki aꞌamu kakoe hungkunomo enjwaꞌmo humawoꞌnɨngkohofoso hofɨko Anɨtu kakoe hitohomo humalofo.
50 I ana kabeber i aunan etuwatuw, sabuw hitufuw tema’am,
51 Anɨtuye yokumpohnꞌnyo itɨhwahonɨngki aꞌamu kakineꞌno yokumpohnꞌnyo imoꞌnɨwoꞌnɨngkohofo somo Anɨtu kakoe aho yokumpohnꞌnyo engo soꞌnji ilojaofososo hofɨko kengoꞌmo humpopitnnefoho.
51 God umanamaim sawar fairih sinaf,
52 Anɨtu kako hwe yofe engo hwaho mokosyohumamotofo sohwamo monje yasyɨhwosi aꞌamu yofe engo ane somo hoꞌnomawoꞌnɨngkisofoho.
52 Aiwob fairih hai ura ma’ama’amaim bow yara’iyih,
53 Aꞌamu mijoho unyo somo Anɨtu kako yoꞌmayo wopɨngo wonyoangkafo uyɨmontonoho.
53 Sabuw aa himomorob, sawar gewasihimaim ituwih,
54 Kako kakoe aꞌamu Juta hnꞌnɨmo hofiyo nefoꞌmawoꞌnɨngkiso hweho.
54 Ana omatanen ata a’agir eo’omatanih i kaif,
55 Kako neyakwosamo Apɨloham sohwoꞌnji kakoe imu sohwatnneꞌno hitoho ulofahonɨngki oso hitoho hiso engolopohamo neꞌno nowentɨhwonefoho.
55 Abraham nuh kakabibir na’atube,
56 Maliya kako Elisapetɨꞌnji nohumentanɨngki hamno hufaꞌu sɨhune memjaofahonɨngki kakoe angopo neꞌno asomo umentisofoho.
56 Mary sumar etei tounu na’atube Elizabeth hairi hima, imaibo matabir maiye na ana bar tit.
57 Elisapet kakoe sɨkuno moiꞌwo imoꞌnɨngkahonɨngki kako hwomu aswo maꞌmentisofoho.
57 Elizabeth ana toub isan veya na tit, naatu toub ana kek orot yai.
58 Anɨtu kako oso wopɨngo hiso Elisapetɨmo ulohoꞌmentiso soꞌno hoꞌnɨngkahonɨngki aꞌamu ango afaponjo soꞌnji Elisapetɨye temtitofo soꞌnji hofɨko Elisapetɨꞌnji sɨmonyo imentohofofoho.
58 Tain tuwan naatu ana ofonah, God ana baigegewasin gagamin na’in Elizabeth bitin ana tur hinowar hina ana merar hiyi bairi hiyasisir.
59 Sɨkuno aho fehohnjo hopiꞌnono fehohntaꞌni hufaꞌu sɨhune memjaofahonɨngki aꞌamu huhwo sohwa hofɨko hwomu sohwoe aꞌapahomo sɨhu kolofoꞌneꞌentɨfi uhuꞌmokumentohofofoho. Hofɨko kanɨngkwohwoe yofe Sekolaiyafeso womelompulano lontɨfi imentohofofoho.
59 Naatu fur ta’imon ufunamaim, kek ana’ar mo’on afuwin wabin baiwabin isan tain tuwan etei hina. Tain tuwan hikokok kek wabin i boro Zechariah, tamah wabinamaim hitiwabimih hio,
60 Ose yahonɨngkofi konaꞌwohi ulɨmento, Oꞌo, awonoho. Nakwo kakoe yofeso ole womulano. Jounɨyoho.
60 baise hinah eo, “En! Kek wabin i boro John taniwab.”
61 Ose ulahonɨngki hofɨko ulɨmentohofi, I, sikoe aꞌamu sohwa oso yofe Jounɨyo eso hiꞌnjo hwaꞌmaho. Nɨhuꞌno awonoho.
61 Sabuw hio, “O taituwa wabih men ta nati na’atube ema’ama boro kek wabin nati taniwab.”
62 Ose ulontɨfi hofɨko kanɨngkwohumo hungkuno mujoꞌnjo mehomife yofeꞌno ahoꞌnohini upiyoꞌmentohofofoho.
62 Basit umahimaim kek tamah isan himan wabin menatan kokok baiwabin isan hibatiy.
63 Upiyofahonɨngkofi Sekolaiya kako iyo feejo soꞌno ipiyofahonɨngki umentohofoso kako ole mtɨꞌmokumento, Kakoe yofeso Jounɨyoho. Aꞌamuso ose uhwonontɨfi hofɨko yomo yontɨfi huno piꞌnɨngo engo syafɨhuꞌmentohofofoho.
63 Zechariah eo fef hibai hina hitin imaim kirum eo, “Kek wabin i John.” Sabuw etei hifofofor men kafaita.
64 Oso hohosohonta Sekolaiyafe mango hwosampo lohofonto melanyo itoꞌno imoꞌnɨngkahonɨngki kako hungkuno lonto kako Anɨtuye yofe hoꞌnomaꞌmentisofoho.
64 Nati ana veya’amaim Zechariah menan bit ma’am menan kerer busuruf tur eo, God bora’ara’ah.
65 Oso aꞌamu ango afaponjoso hofɨko yoꞌmayo homo somo uhwonontɨfi yomo yontɨfi iyoho unɨngkahonɨngki pisopisaho lɨmentohofofoho. Oso yoꞌmayo imoꞌnɨmentiso hisoꞌno oso hwaho Jutiya hwofɨkiꞌnyoꞌmeemjo ango somo hoꞌnomɨmentisofoho.
65 Taintuwan etei awah hae’e hai baifofofor ra’at, baise abisa himamatar ana tur tasasar tit tafaram Judea wanawanan sabuw etei hinowar.
66 Aꞌamu hopiꞌnonohino oso hungkuno homo somo upaꞌnontɨfi huno piꞌnɨngo engo syafɨsyontɨfi hofɨkoe sɨmeho moꞌmo ole hnnɨmentohofi, Oso hwomu huhwo sohwo kako hwangku pipi wehumamontehwolo. Ose hnnontɨfi huno ole umento, Anɨtuye yokumpohnꞌnyoso kakimo umokosyohumaho. Huno ose umentisofoho.
66 Sabuw etei iti sawar matar ana tur hinonowar isan hai kasiy ra’at taiyuwih hibabatiyih hio, “Iti kek narara’at ana itinin i boro mi’itube?” Anayabin Regah uman i iti kek biyanamaim ma’am.
67 Jounɨye kanɨngkwohwo Sekolaiya sohumo Anɨtuye Towahuno Wopɨngo ehuhnnaofahonɨngki Sekolaiya kako hungkuno Anɨtu uyɨmentisoso ulɨmentisofoho.
67 John tamah Zechariah Anun Kakafiyin targabuw, God ana ewamaim tabor eo.
68 Ole ulɨmento,
68 “Regah tanabora’ara’ah, Israel sabuw hai God, anayabin i ana sabuw baiyawasih isan natit,
69 Kako kakoe syoho ulohofiyo Ntefitɨye temtitofo mtaꞌango hwe yokumpohnꞌnyo engo nefoꞌmayoꞌne nejapohoho.
69 Baiyawasenayan fairin anababatun David ana rara’ane enan,
70 Olo hilo soꞌno Anɨtu hohonta kakoe aꞌamumo hungkuno uyahonɨngki lɨmotofo sohwa nakumo nalɨmotofofoho.
70 marasika ana dinab wanawanahimaim eo’omatanih na’atube.
71 Ole nalɨmentohofi, Hwangku kako nakwoe mango sohwafe aho mtaꞌni wonetɨmaꞌmontonoho.
71 boun it boro ata kamabiy sabuw umahine, naatu sabuw fairih tibifa’ifa’it umahine niyawasit.
72 Ose nalonto nomꞌnepo ole nalɨmento,
72 Ana obaibasit kakafiyin bimatar imaim nuh ata a’agir kabeber itih,
73 Anɨtu neyakwo Apɨloham sohumo ulɨmento, Ngko hungkuno nehopiꞌnohini yokintahoponeꞌno wakilɨmonneꞌno yohono.
73 naatu iti obaibasit i marasika God ata agir Abraham eomatan,
74 Ngko sekwoe mango sohwafe aho somtaꞌni nosetɨmahmꞌmo sekwo iyoho masenyoꞌnjo nje syoho wontohofiyantɨfeho
74 imih boun it ata kamabiy sabuw umahine baiyawasit isan natit ebiyawasit, naatu fair ebitit God isan men erebir auman tanabow,
75 Sekwo sɨkuno huhwo huhwi songo nohumafɨkuji sekwo nje tɨmopo sekwo honɨngkano wonyo aneꞌnjo wopɨngoꞌnohini fohumantokuno. Ose ulɨmentisofoho.
75 God matanamaim tanakakaf naatu tanayasairit ata ef mutufurinamaim tanakwafir wanatowan, wanatowan.
76 Nje hwomu sohwosi, aꞌamuso ole kilɨfitnnefoho.
76 Naatu o ayu natu, o boro God auyomtoro’ot ana dinabumih inamatar, Regah aunan ini’iyon inan ana ef inayabuna,
77 Kɨko Anɨtuye hungkuno aꞌamu somo ulohojoꞌno hofɨko huno ole uyɨmtonoho.
77 ana sabuw yawas isan inakubuna hai tur ina’owen bowabow kakafih hinihamiyen God hai kakafih nanotawiyen yawas hinab.
78 Anɨtu nakumneꞌno hitoho engo ulofɨwoꞌnɨngkiso sohwo sɨmeho neꞌnjo nejapɨwoꞌnɨngkiso soꞌno pomponaho ahwomo mtaꞌni iyoho longkonɨwoꞌnɨngkiso hopaso nejapososo nakumo wonalongkonɨmontonoho.
78 Anayabin ata God, i ana manaw kabeber wairafin, i wanawananamaim marakaw marane boro nakusisiar nare,
79 Oso pomponaho hiso kako aꞌamu sɨkwoꞌmjohoꞌmo humalofo soꞌnji aꞌamu hofɨko poyo peꞌnyo soꞌno iyoho unyo somo wolahumontonoho.
79 sabuw iyab guguminamaim tema’am naatu murumurubih hai youninamaim tema’am tafatamaim namarakaw, at narumutufur nanawiyit tanatit tufuw ana efamaim tanaremor.”
80 Oso hwomu Joun huhwo sohwo kako engo wento Anɨtumneꞌno sɨmeho uyonto kako hwaho aꞌamu mohumunyo sopo neꞌno humamojoso kako aꞌamu Isɨlael somneꞌno Anɨtuye hungkuno lutɨhwamneꞌento Anɨtuye syoho wemaꞌmo lonto hofɨkoꞌnjopo utɨhwaꞌnyopo iꞌmofapmmentisofoho.
80 Kek biyan naatu ayubin hairi ana fofonin ra’at yen orot matar, naatu run in arar yan imaim ma ana fair bai, imaibo tit ana bowabow Israel sabuw etei nahimaim busuruf bow.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.