Lucas 16
Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs NTLH
1 Jisas kakoe inomokomoyo sohwamo pahnnɨmo hungkuno ole ulɨmento, Hwe hamniyoho engoꞌnjo sohwo kakoe yoꞌmayo syoho umokosyohumayoꞌne sohwo humunyo hweho. Oso hwe syoho umokosyohumayo huhwo sohuneꞌno aꞌamu fehohnjo sohwa hwe engo sohumo ole ulɨmentohofi, Jɨje syoho kilohofiyo sohwo kako jɨje hamniyoho yoꞌmayoso fonɨfonyo kilohofɨwoꞌnɨngkiso hweho.
1 Jesus disse aos seus discípulos:
2 Ose ulahonɨngki hwe engo sohwo kakoe syoho ulohofiyo sohumo joho lutɨmanto ulɨmento, Oso hungkuno kikineꞌno upaꞌnɨngkoheso pipi imahnneꞌelo. Kɨko nje syoho ntohofiyoso hopoenohinɨꞌmaho. Jɨje syoho moiꞌwonoho. Kɨko nje yoꞌmayo syoho mokosyohumawoꞌnɨngkino soꞌno ngkineꞌno hungkuno yolohoso iyoswomo mtɨꞌmojo.
2 Por isso ele o chamou e disse: “Eu andei ouvindo umas coisas a respeito de você. Agora preste contas da sua administração porque você não pode mais continuar como meu administrador.”
3 Ose ulahonɨngki hwe huhwo sohwo kako ole hnnɨmento, Nje hwe engo sohwo kako ngkimo yoꞌmayo syoho mokosyohumayoso wae weenɨmoꞌmteꞌno yohoho. Ngko pipi imnehono. Nomꞌni hwoe syoho tohohmtnnoꞌnjo somneꞌno ulohofiyo soꞌno yokumpohnꞌnyo ane hwoꞌnyoho. Ngko nomꞌni hwamo wopayo yoꞌmayo soꞌne jomo ujo soꞌno wonɨmangoꞌnjo hwoꞌnyoho.
3 — Aí o administrador pensou: “O patrão está me despedindo. E, agora, o que é que eu vou fazer? Não tenho forças para cavar a terra e tenho vergonha de pedir esmola.
4 Nje hwe engo ngkimo wae yanɨmofososo aꞌamu hofɨkoe angomo ntɨmapijo soꞌno ngko pipi imnehono. Huno piꞌnɨngo syofɨsikaofonto huno wopɨngo tɨpemanto
4 Ah! Já sei o que vou fazer… Assim, quando for mandado embora, terei amigos que me receberão nas suas casas.”
5 kako kakoe hwe engo sohwoe yoꞌmayo yoꞌmayo siki maꞌmentohofo sohwamo joho lutɨmaꞌmentisofoho. Sɨmoꞌmjo sohwo uꞌmahonɨngki ulɨmento kɨko nje hwe engo sohumtaꞌni yoꞌmayo yoꞌmayo siki maꞌmentohino soꞌno aku uyɨhnneso alalelo.
5 — Então ele chamou todos os devedores do patrão e perguntou para o primeiro: “Quanto é que você está devendo para o meu patrão?”
6 Ose ulahonɨngki kako ulɨmento, Ngko sikilɨꞌmijo ipofoso wan hantɨlet (100) siki maꞌmentohefoho. Ose ulahonɨngki syoho mokosyohumayo sohwo ulɨmento, Kɨko olopo komoꞌno fosyohumahoji olo iyoswo wan hantɨlet (100) mtɨꞌmokinyo lomo fifɨtiꞌnohini (50) mtɨꞌmojo.
6 — “Cem barris de azeite!” — respondeu ele.
7 Ose ulontanɨngki nomꞌnihwo tɨfi iꞌmofopahonɨngki osohumo ulɨmento, Kɨko nje hwe engo sohumtaꞌni yoꞌmayo siki maꞌmentohino soꞌno aku uyɨhnneso alalelo. Ose ulahonɨngki ulɨmento wopakiꞌyo wan hantɨlet (100) maꞌmentohefoho. Ose ulahonɨngki hwe mokosyohumayo sohwo ulɨmento, Kɨko jɨje aku uhnne soꞌno iyoswo nomahoji etiꞌnohino (80) mtɨꞌmojo. Ose ulɨmentisofoho.
7 — Para o outro ele perguntou: “E você, quanto está devendo?”
8 Oso hwe huhwo sohwo ose imentiso soꞌno kakoe hwe engo sohwo ole hnnɨmento, Nje syoho ntohofiyo hwe wonyo sohwo kako hunoꞌnjo hweho. Jisas oso pahnnɨmo hungkuno ulonto, kakoe inomokomoyo sohwamo ulɨmento, Aꞌamu hwahoponjo yahinomo inɨngkawowoꞌnɨngkohofoso hofɨko hofɨkoe hofiyo humayo soꞌno yoꞌmayo hoꞌyango engo mayoꞌne hunoꞌnjofoho. Oso huno engo tɨpemawoꞌnɨngkohofoso aꞌamu Anɨtumneꞌno syafɨsyɨwoꞌnɨngkohofo somo uyakoloꞌnnyofoho.
8 — E o patrão desse administrador desonesto o elogiou pela sua esperteza. E Jesus continuou:
9 Oseso sekwo sekwoe hamniyoho hoꞌyango yoꞌmayo soꞌnji nomꞌni hwamo wopɨngoꞌnohini ulohopijoso hwangku sekwoe sɨkuno moiꞌwo imoꞌnoso sohonta hamniyoho yoꞌmayoso ulɨkoꞌmajo sohonta Anɨtu kako kikimo wokitɨmaꞌmontonoho. Osopo wopɨngo neꞌnohino nohumantohotnnefoho.
9 Por isso eu digo a vocês: usem as riquezas deste mundo para conseguir amigos a fim de que, quando as riquezas faltarem, eles recebam vocês no lar eterno.
10 Kɨko yoꞌmayo weꞌe somo itoꞌno mokosyohumayoꞌmanji yoꞌmayo engo somo itoꞌno womokosyohumamonnoho. I hwe fihwo kako yoꞌmayo weꞌe somo syoho itoꞌno miyoꞌmanji kako yoꞌmayo engo homo syoho itoꞌno miyonehoho.
10 Quem é fiel nas coisas pequenas também será nas grandes; e quem é desonesto nas coisas pequenas também será nas grandes.
11 Kɨko hwahoponjo hamniyoho hoꞌyango yoꞌmayo somo itoꞌno momokosyohumayoꞌnjo isoso ahwomomjo hoꞌyango neso mokosyohumayo syoho ne tɨhwo wokijapmmontolo.
11 Pois, se vocês não forem honestos com as riquezas deste mundo, quem vai pôr vocês para tomar conta das riquezas verdadeiras?
12 Kɨko nomꞌnihwoe yoꞌmayo somo itoꞌno momokosyohumayoꞌnjo isoso kɨkoꞌne hoꞌyango yoꞌmayoso tɨhwo wokijapmmontolo.
12 E, se não forem honestos com o que é dos outros, quem lhes dará o que é de vocês?
13 Jisas ose ulonto ulɨmento, Hwe fihwo kako hwe engo hufaꞌu sohwaꞌumo syoho ulohofiyoso hopoꞌmaho. Oꞌo, hwe engo hufaꞌu sohwaꞌumo syoho ulohofiyo soꞌmanji syoho ulohofiyo sohwo kako hwe engo fihumo sɨmeho uyɨhwosi nomꞌnihuneꞌno sɨmeho wonyo uyɨmontonoho. U, angaꞌnohino sohwoe syoho somneꞌno hi umoꞌnɨngkuhwosoꞌno nomꞌnihumneꞌno ngkilaho unɨmontonoho. Kɨko Anɨtuye syoho soꞌnji yoꞌmayo hwahoponjo yahino soꞌnji oso hufaꞌuyo sohwaꞌumo mokosyohumayoso syoho itoꞌno mihnnehino.
13 — Um escravo não pode servir a dois donos ao mesmo tempo, pois vai rejeitar um e preferir o outro; ou será fiel a um e desprezará o outro. Vocês não podem servir a Deus e também servir ao dinheiro.
14 Aꞌamu Falisi hofɨko hamniyohoꞌno hi umoꞌnyo sohwa Jisasɨye hungkuno homo somo upaꞌnontɨfi hofɨko Jisasɨmneꞌno sɨmano wonyo ikinontɨfi sitofo ulɨmentohofofoho.
14 Os fariseus ouviram isso e zombaram de Jesus porque amavam o dinheiro.
15 Jisas hofɨkimo ulɨmento, Sekwo aꞌamufe tɨmopo yahino wopɨngoꞌnjo hwafoho nalɨfitnneꞌentɨfi yahino itoꞌnohino iwoꞌnɨngkohofɨhwasoho. I osoꞌno Anɨtu kako sekwoe sɨmeho moꞌmjo soꞌno huno uyohoho. Sekwo yoꞌmayo iwoꞌnɨngkohofosomo aꞌamu uhwonontɨfi sekwoe yofe ko hoꞌnosemahonɨngkofi Anɨtu kako sekwoe sɨmeho moꞌmjo soꞌno huno unyo soꞌno kako wonyofoho selalofoho.
15 Então Jesus disse a eles:
16 Mousesɨye honɨngkano hungkuno soꞌnji aꞌamumo Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨmotofo soꞌnji neꞌno nowentanɨngki Joun aꞌamumo mijo kiyomaꞌmojo sohwo iꞌmofapmmentisofoho. Mꞌmofape sohonta Anɨtu kako oso hungkuno sɨmoꞌmjo somo nnɨngkapɨfitnneꞌento lɨmentisofoho. I osoꞌno Joun iꞌmofapmmentiso sohonta kako Anɨtumo enjwaꞌmo itoꞌno humayo soꞌno hungkuno wopɨngo lomaꞌmentisofoho. Oseso olohonta aꞌamu piꞌnɨngo engo Anɨtumo uꞌmano lontɨfi mjiyohoto yohotofo ko mjolohoꞌnɨmopahonɨngkofi sekwo aꞌamu Falisi sohwasi tɨmoꞌnohini uhwontohumawoꞌnɨngkohofo hwasoho.
16 — A
17 Hungkuno songo ko lomaꞌmentisoso nakwoe hwahoꞌnji ahwomoꞌnji moiꞌwo ko imoꞌnɨngkuhwosi Anɨtuye honɨngkano hungkunoso moiꞌwo mmoꞌnyo neꞌno nowentɨhwonefoho.
17 — É mais fácil o céu e a terra desaparecerem do que ser tirado um simples acento de qualquer palavra da Lei.
18 Hwe fihwo kako kakoe ape hoꞌnasyɨhwosi nomꞌne ape maso sohwo kako ape itoꞌno mayo honɨngkano somo mtɨhupeso sohwo kako ose yososo kako honɨngkano wonyoꞌnjo hweho. I nomnꞌihwo kako ape nomꞌnihwo hoꞌnasyoso somo maso sohwo kako huhwo ape itoꞌno mayo honɨngkano somo mtɨhupeso soꞌno kako huhwo honɨngkano wonyoꞌnjo hweho. Jisas ose ulɨmentisofoho.
18 — Se um homem se divorciar e casar com outra mulher, comete adultério. E quem casar com a mulher divorciada também comete adultério.
19 Jisas kako ole ulɨmento, Hwe fihwo kako hamniyoho yoꞌmayo hoꞌyango engoꞌnjo sohwo nohumanto he wopɨngo wopɨngoꞌnohinoso yonto wosopayo wonyoangkafoꞌnohini nɨmojo hweho.
19 Jesus continuou:
20 Oso hwe huhwo sohwoe hokuꞌyo sopo aꞌamu fehohnjo sohwa hwe hoꞌyango ane fihumo motasontɨfi uhumatɨꞌmotofofoho. Oso hwe huhwo sohwoe yofe Lasalosɨyoho. Kakoe aꞌapaho uyo engoꞌnjo hweho.
20 Havia também um homem pobre, chamado Lázaro, que tinha o corpo coberto de feridas, e que costumavam largar perto da casa do rico.
21 Oso hwe hamniyoho engoꞌnjo sohwoe ijempoho sopo ntaꞌni yoꞌmayo wosopayo mɨkufo pɨwasyonteso womanɨmo lonto humamojofoho. Osopo nohumentanɨngki sɨwojoso kakoe uyomo melanyo kotoꞌmotofofoho.
21 Lázaro ficava ali, procurando matar a fome com as migalhas que caíam da mesa do homem rico. E até os cachorros vinham lamber as suas feridas.
22 Hwangku sohonta oso hwe hoꞌyango ane sohwo poyo peꞌnɨngkahonɨngki aꞌamu ahwomomjoso utɨmotasontɨfi Apɨlohamꞌnjopo uhumatɨꞌmentohofofoho. Hwe hoꞌyango engoꞌnjo huhwo poyo peꞌnɨngkahonɨngki aꞌamu sohwa hwahomo ijopijisyahumentohofofoho.
22 O pobre morreu e foi levado pelos anjos para junto de Abraão, na festa do céu. O rico também morreu e foi sepultado.
23 Oso hwe hoꞌyango engoꞌnjo sohwo kako tɨkanomo nohumanto aꞌapaho tohino mɨkunɨmposoꞌnji humanto tɨmo yokintahopo uhwonɨmentisoso Apɨloham kengo nohopo nohumentanɨngki uhwononto Lasalosoꞌnji nohumentanɨngki uhwonɨmentisofoho.
23 Ele sofria muito no
24 Oso hwe hoꞌyango engoꞌnjo sohwo ose uhwononto joho mohmꞌno ulɨmento, Mpohwo Apɨloham sohwosi, kɨko ngkineꞌno hitoho wakilofono. Kɨko Lasalos ngkiyepono filɨhwajo. Kako nopɨhwosi kakoe ajoꞌmiyo mijo yomahwosi nje melanyopo ingo wantɨpeno. Ngko olohonta tohomo humanji tohino engo nɨmnantofoho.
24 Então gritou: “Pai Abraão, tenha pena de mim! Mande que Lázaro molhe o dedo na água e venha refrescar a minha língua porque estou sofrendo muito neste fogo!”
25 Ose ulahonɨngki Apɨloham ulɨmento, Hwomuhwo, kɨko huno wakiyono. Hohonta kɨko songo humanji kɨko yoꞌmayo yoꞌmayo wopɨngoꞌnohini tɨpemaꞌmotnno hwosoho. I, Lasalos sohwo kako yoꞌmayo wonyoꞌnohino tɨpemaꞌmojo hweho. I olohonta Lasalos kako wopɨngo humentanɨngki kɨko tohinoꞌnji fosyohumahnno.
25 — Mas Abraão respondeu: “Meu filho, lembre que você recebeu na sua vida todas as coisas boas, porém Lázaro só recebeu o que era mau. E agora ele está feliz aqui, enquanto você está sofrendo.
26 Osoꞌnji nomꞌne huno ole wakiyono. Nakwoꞌnji sekwoꞌnji ajwo lopo Anɨtu kako momonyo mɨkunɨmposo hoꞌnahumentiso weho. Aꞌamu olo hohntaꞌni humalofoso sekuyepono woseꞌmano lɨkuji oso momonyo somo nomtɨhupekuji moseꞌmapitnnehofo. Aꞌamu sekwoꞌnji humalofoso oso momonyo homo somo nomtɨhupekuji hofɨko nakuyepono mowekapɨfitnnehofo.
26 Além disso, há um grande abismo entre nós, de modo que os que querem atravessar daqui até vocês não podem, como também os daí não podem passar para cá.”
27 Ose ulahonɨngki hwe hoꞌyango engoꞌnjo sohwo ulɨmento, Mpohwo hungkuno yokumpohnꞌnyo wakilɨmonneꞌno yohono. Kɨko Lasalos sohumo nje mpohwoepono filɨhwajo.
27 — O rico disse: “Nesse caso, Pai Abraão, peço que mande Lázaro até a casa do meu pai
28 Oso hopo sopo nje nɨngkwahwosa aho fehohnjo hopiꞌnonohino sohwa humalofo. Lasalos kako nje aꞌamu huhwo sohwamo olo ango tohinoꞌnjo lopono iꞌwaho itoꞌno iyoꞌno hungkuno yokumpohnꞌnyo ulono. Hofɨko olopo nopɨfitnnoho.
28 porque eu tenho cinco irmãos. Deixe que ele vá e os avise para que assim não venham para este lugar de sofrimento.”
29 Ose ulahonɨngki Apɨloham ulɨmento, Hofɨko Mousesɨye hungkunoꞌnji aꞌamumo Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨmotofo sohwafe hungkuno hiꞌnjo hwafoho. Oso hungkuno homo somo haloho upaꞌnɨfe.
29 — Mas Abraão respondeu: “Os seus irmãos têm a
30 Ose ulahonɨngki aꞌamu hoꞌyangoꞌnjo sohwo ulɨmento, Oꞌo, Mpohwo Apɨloham sohwosi, hungkuno homo somo mupaꞌnɨfitnnehofo. I osoꞌno aꞌamu poyo sohwo songo nolɨkafɨhwosi hofɨkimo uꞌmahwosoꞌno hofɨko sɨmeho yɨwoloꞌmo kukuji honɨngkano wonyomo hohujo ukinjaofantɨfeho.
30 — “Só isso não basta, Pai Abraão!”, respondeu o rico. “Porém, se alguém ressuscitar e for falar com eles, aí eles se arrependerão dos seus pecados.”
31 Ose ulahonɨngki Apɨloham ulɨmento, Hofɨko Mousesɨye hungkuno soꞌnji aꞌamu Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨmotofo sohwafe hungkuno soꞌnji mupaꞌnɨfijoꞌmanji aꞌamu poyo fihwo songo lɨkafɨhwosi uꞌmahwosi hungkuno ulɨhwosoꞌno hofɨko kakoe hungkuno homo sɨmeho hiꞌntnnono muyɨfitnnehofo. Jisas ose ulɨmentisofoho.
31 — Mas Abraão respondeu: “Se eles não escutarem Moisés nem os profetas, não crerão, mesmo que alguém ressuscite.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.