João 4
Tĩrtũm kapẽr ã kagà nyw (APNNT) vs ARA
1 Tã nhũm Parijew nhõ xwỳnhjaja Jejus jarẽnh ma. Nẽ hkôt mẽ pa xwỳnhjaja ohtô rax o Juãw Paxis kôt mẽ pa xwỳnhjê jakrenh ã mẽ harẽnh ma. Nẽ Jejus kot mẽ hkrã kumrãr rax o Juãw Paxis jakrenh ã harẽnh ma.
1 Quando, pois, o Senhor veio a saber que os fariseus tinham ouvido dizer que ele, Jesus, fazia e batizava mais discípulos que João
2 Nom Jejus na pre mẽ hkrã kumrãr kêt nẽ. Ãm mẽ ixte hkôt ri mẽ ixpa ho mẽ ixpa xwỳnhjaja na pa prem kãm mẽ hkrã kumrãr o ri ixpa.
2 (se bem que Jesus mesmo não batizava, e sim os seus discípulos),
3 Jakamã nhũm Jejus amnhĩ tã Parijew nhõ xwỳnhjê jarẽnh ma hãmri nẽ mẽ kêp kato nẽ hpãnhã ma akupỹm Garirej wỳr mõ pa mẽ ma hkôt ixpa.
3 deixou a Judeia, retirando-se outra vez para a Galileia.
4 Tã pa mẽ mõ nẽ kormã pyka pê Samar mã axà nẽ hkôt ixpa.
4 E era-lhe necessário atravessar a província de Samaria.
5 Hãmri nẽ krĩ pê Sika hwỳr ixpôx o mõ. Amnepêm finat Jako kot hkra Juje mã pyka nhõr xwỳnh tã krĩja xa pa mẽ ra hwỳr ixpôx o mõ.
5 Chegou, pois, a uma cidade samaritana, chamada Sicar, perto das terras que Jacó dera a seu filho José.
6 Nẽ amnepêm Jako kot gôm kakwỳnhta wỳr pôj. Nhũm ra kaxkwa nhĩpôk ri myt nhỹr mẽ nhũm Jejus ra mrar ryy kurê hkẽngrà nẽ. Hãmri nẽ gôm kakwỳnh mỳ ri tẽm nẽ hkôkôt o nhỹ.
6 Estava ali a fonte de Jacó. Cansado da viagem, assentara-se Jesus junto à fonte, por volta da hora sexta.
7 — ausente —
7 Nisto, veio uma mulher samaritana tirar água. Disse-lhe Jesus: Dá-me de beber.
8 — ausente —
8 Pois seus discípulos tinham ido à cidade para comprar alimentos.
9 Nhũm amnhĩ jaêr pê amnhĩ tã kuma. Ijaew na pre htem Samar nhõ xwỳnhjê kutã apkur rỳ mẽ hkôt ri pa rỳ mẽ ho mjên kêt nẽ. Rỳ mẽ kutã hkõm kêt nẽ. Tã nhũm Jejus ã gô hã nija wỳr anẽ nhũm tee ri amnhĩ tã kuma nẽ kãm:
9 Então, lhe disse a mulher samaritana: Como, sendo tu judeu, pedes de beber a mim, que sou mulher samaritana (porque os judeus não se dão com os samaritanos )?
10 Hãmri nhũm kuma nẽ kãm amnhĩ jarẽ. No ãm amnhĩ tã kuxi nẽ kãm kapẽr nẽ kãm:
10 Replicou-lhe Jesus: Se conheceras o dom de Deus e quem é o que te pede: dá-me de beber, tu lhe pedirias, e ele te daria água viva.
11 Hãmri nhũm tee ri kot ã õ gô jarẽnh anhỹrja ã kuma nẽ htỳx ho gôm kakwỳnh kamã gô hã hkamnhĩx nẽ tee ri hkukamã hamaxpẽr nẽ kãm:
11 Respondeu-lhe ela: Senhor, tu não tens com que a tirar, e o poço é fundo; onde, pois, tens a água viva?
12 Mẽ inhõ gôm kakwỳnhja amnepê mã mẽ panhĩgêt finat Jako nhõ gôm kakwỳnh na pre. Jako hkwỳjaja na prem hkakwỳ nhũm kamã gô kato nhũm pre htem hanhi nẽ ho hkõm o pa. Nẽ hkrajaja nẽ hkrit piitã ho hkõm o pa. Jakamã na pre mẽ ixpê hkanrẽhã htàmnhwỳjê mã hkaga. Tã xep axtem anhõ gô. Mẽ kot ho hkõm nẽ htĩr tũm kaxyw na xep. Jakamã xê xà ate amnhĩ to rax o mẽ panhĩgêt Jako jakrenh mê? Anẽ.
12 És tu, porventura, maior do que Jacó, o nosso pai, que nos deu o poço, do qual ele mesmo bebeu, e, bem assim, seus filhos, e seu gado?
13 Hãmri nhũm Jejus kãm:
13 Afirmou-lhe Jesus: Quem beber desta água tornará a ter sede;
14 No ixte amã gô jarẽnh xwỳnhta kot ka hkwỳ ho ixkõ hãmri nẽ axte amã kôr kêt kumrẽx nẽ apa. Nhũm te akaxwỳnh kãm hinore hprõt pyràk o ka amnhĩ nhĩpêx. Hãmri nẽ te hinore kamã gôja aa grà hkêt pyrà nẽ aa ajapêx kêt kumrẽx. Nhỹrmã atyk tã akupỹm atĩr nẽ atĩr tũm nẽ amex rãhã apa ho apa. Anẽ.
14 aquele, porém, que beber da água que eu lhe der nunca mais terá sede; pelo contrário, a água que eu lhe der será nele uma fonte a jorrar para a vida eterna.
15 Nhũm nija kuma hãmri nẽ kãm:
15 Disse-lhe a mulher: Senhor, dá-me dessa água para que eu não mais tenha sede, nem precise vir aqui buscá-la.
16 Hãmri nhũm kãm:
16 Disse-lhe Jesus: Vai, chama teu marido e vem cá;
17 Hãmri nhũm tee ri kuma nẽ kãm:
17 ao que lhe respondeu a mulher: Não tenho marido. Replicou-lhe Jesus: Bem disseste, não tenho marido;
18 Na ka pre ra amjên kêp 5. Nẽ my mẽ ri war apa xwỳnh ata te kêp amjên pyràk nom kêp amjên kumrẽx kêt. Anẽ.
18 porque cinco maridos já tiveste, e esse que agora tens não é teu marido; isto disseste com verdade.
19 Hãmri nhũm amnhĩ jaêr pê kot ã kãm kapẽr anhỹrja ma hãmri nẽ kãm:
19 Senhor, disse-lhe a mulher, vejo que tu és profeta.
20 Xê inhmã mẽmoj jarẽ. Nhỹhỹm kot paj wem axpẽn kôt mra nẽ Tĩrtũm mã mex o mex ã harẽ? Amnepê mã mẽ panhĩgêtjaja na prem hixêt mũj nhĩmõk ã api nẽ hã kãm amnhĩ jarẽ nẽ kãm mex o mex ã harẽ. No mẽ apê Ijaew na ka htem krĩ pê Jerujarẽ pix kãm mẽ ixte axpẽn kôt mrar nẽ ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr ã mẽ inhmã karõ. Xà hixêt nhĩmõk ã mẽ ixte kãm amnhĩ jarẽnhja xà apê omnuj mê? Ma xà apê omnuj kêt? Anẽ.
20 Nossos pais adoravam neste monte; vós, entretanto, dizeis que em Jerusalém é o lugar onde se deve adorar.
21 Hãmri nhũm Jejus kãm:
21 Disse-lhe Jesus: Mulher, podes crer-me que a hora vem, quando nem neste monte, nem em Jerusalém adorareis o Pai.
22 Mẽ apê Samar nhõ xwỳnhjaja mẽ ate Tĩrtũm mã mex o mex ã harẽnh o apa htã aprĩ hã kot amnhĩ nhĩpêx ã omunh kêt. Nẽ tanhmã hamaxpẽr to ho pa hã omunh kêt. No mẽ ixpê Ijaew na pa mẽ arom kot tanhmã amnhĩ nhĩpêx to nẽ tanhmã hamaxpẽr to hã omunh mex. Mẽ inhĩõ kukwak ri koja Tĩrtũm mẽ kot hkôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnh piitã nê mẽ kot amnhĩ tomnuj rênh pa.
22 Vós adorais o que não conheceis; nós adoramos o que conhecemos, porque a salvação vem dos judeus.
23 Tã koja mẽ piitã Mẽpahpãm Tĩrtũm mã mex o mex ã harẽnh kaxyw nhỹhỹm pa hkêt nẽ. Koja mẽ nhỹri pa xà kamã mẽ õpinh xà kaxwỳnh kãm ã kãm amnhĩ jarẽnh anhỹr o pa. Ja na Tĩrtũm kãm hprãm. No nhỹhỹm mrar nẽ nhỹri kuhê xà pix kamã kãm amnhĩ jarẽnhja nhũm kãm hprãm kêt nẽ.
23 Mas vem a hora e já chegou, em que os verdadeiros adoradores adorarão o Pai em espírito e em verdade; porque são estes que o Pai procura para seus adoradores.
24 —Nẽ Tĩrtũmja mẽ pahpyrà nẽ ĩ hkêt jakamã na te kaxkwa nẽ pika piitã hkôt pa ho pa. Jakamã na htem nhỹri pa nẽ õpinh xà kaxwỳnh kãm amnhĩ kaxyw kãm hamaxpẽr nẽ kãm mex o mex ã harẽ nhũm ra amnhĩ tã mẽ kuma. Ã mẽ kot amnhĩ nhĩpêx anhỹrja na kãm hprãm. Anẽ.
24 Deus é espírito; e importa que os seus adoradores o adorem em espírito e em verdade.
25 Nhũm pre ã Jejus nija mã kapẽr anẽ nhũm kuma nẽ kãm:
25 Eu sei, respondeu a mulher, que há de vir o Messias, chamado Cristo; quando ele vier, nos anunciará todas as coisas.
26 Hãmri nhũm kãm:
26 Disse-lhe Jesus: Eu o sou, eu que falo contigo.
27 Nhũm pre ã kãm amnhĩ jarẽnh anhỹrja rôm pa mẽ ixte hkôt ri mẽ ixpa ho ixpa xwỳnhjaja ra ixujaprôr pa nẽ akupỹn hwỳr ixpôx o mra. Hãmri nẽ amnhĩ jaêr pê kot Samar nhõ xwỳnh nita mã kapẽr ã omu nẽ tee ri hkukamã ijamaxpẽr nom tanhmã hã hkukjêr to hkêt nẽ. Nija kêp Samar nhõ xwỳnh tã nhũm àmnhĩx kãm kapẽr o nhỹ. Pa mẽ omu nẽ ãm omu nẽ tanhmã hã kãm nẽ hkêt nẽ.
27 Neste ponto, chegaram os seus discípulos e se admiraram de que estivesse falando com uma mulher; todavia, nenhum lhe disse: Que perguntas? Ou: Por que falas com ela?
28 Hãmri nhũm nita gôm kakwỳnh mỳr ri õ poti re nẽ ma akupỹm krĩm tẽ nẽ hkwỳjê mã awjarẽ.
28 Quanto à mulher, deixou o seu cântaro, foi à cidade e disse àqueles homens:
29 Nẽ mẽ kãm:
29 Vinde comigo e vede um homem que me disse tudo quanto tenho feito. Será este, porventura, o Cristo?!
30 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ ma hkôt Jejus wỳr mrar kurê kumrẽx.
30 Saíram, pois, da cidade e vieram ter com ele.
31 Rôm pa mẽ ixte Jejus kôt ri ixpa ho ixpa xwỳnhjaja tee ri mẽ ixàpkur xà ho Jejus ma nẽ kãm:
31 Nesse ínterim, os discípulos lhe rogavam, dizendo: Mestre, come!
32 Anhỹr tã nhũm mẽ inhma nẽ tanhmã mẽ inhmã amnhĩ jarẽnh to. Nom amnhĩ tã kuxi nẽ amnhĩ jarẽ nẽ mẽ inhmã:
32 Mas ele lhes disse: Uma comida tenho para comer, que vós não conheceis.
33 Hãmri pa mẽ kuma nẽ tee ri hã axpẽn kukja nẽ axpẽn mã:
33 Diziam, então, os discípulos uns aos outros: Ter-lhe-ia, porventura, alguém trazido o que comer?
34 Hãmri nhũm mẽ inhma nẽ mẽ inhmã:
34 Disse-lhes Jesus: A minha comida consiste em fazer a vontade daquele que me enviou e realizar a sua obra.
35 Anhỹr o mẽ inhmã amnhĩ jarẽ. Hãmri nẽ ra Samar nhõ xwỳnhjaja mẽ ixwỳr mrar ã mẽ omu nẽ mẽ inhmã tanhmã mẽ harẽnh to nom mẽ hã kuxi nẽ mẽ harẽ nẽ mẽ harẽnh o:
35 Não dizeis vós que ainda há quatro meses até à ceifa? Eu, porém, vos digo: erguei os olhos e vede os campos, pois já branquejam para a ceifa.
36 —Jakamã koja mẽhõ kumrẽx mẽ hwỳr tẽ nẽ mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr jarẽ hãmri nẽ te kêp õ pahi mã hpur kãm ahkre ho pa pyràk. Nhũm mẽ kot mar xwỳnhjaja kuma nom kormã hprĩ hã mar tỳx kêt nẽ. Tã kot kaj mẽ atõ wamta kôt mẽ hwỳr tẽ nẽ mẽ kot ixkôt amnhĩ xunhwỳr kaxyw aprĩ hã mẽ kãm ijarẽnh o mẽ hkôt apa hãmri nẽ te apê mẽ anhõ pahi mã hpur kãm axujamỳnh xwỳnh pyràk. Hãmri nhũm mẽ hkwỳjaja mẽ ama nẽ ixkôt amnhĩ xunhwỳ nẽ ixkôt ri amnhĩ nhĩpêx o pa. Hã koja nhỹrmã mẽ apyrà nẽ Tĩrtũm mẽ wa ixri mex rãhã nẽ htĩr tũm nẽ pa ho pa. Ka mẽ amnhĩ tã mẽ omu nẽ akĩnh nẽ apa. Te mẽ kot mẽ hpur kãm ahkre xwỳnhjaja nẽ mẽ kot hamỳnh xwỳnhjaja mẽõ rũnh pumunh nẽ hkĩnhta pyràk.
36 O ceifeiro recebe desde já a recompensa e entesoura o seu fruto para a vida eterna; e, dessarte, se alegram tanto o semeador como o ceifeiro.
37 —Na htem tõhã ã mẽ pur kãm mẽ àpênh xwỳnhjê jarẽnh anẽ nẽ mẽ harẽnh o: “Axtem mẽ ahkre xwỳnhjaja nẽ axtem mẽ kot hamỳnh xwỳnhjaja.” Anẽ. Tã te mẽ ate mẽ ujarẽnh ja pyràk.
37 Pois, no caso, é verdadeiro o ditado: Um é o semeador, e outro é o ceifeiro.
38 Na pa pre ra ma mẽ hwỳr mẽ arẽ. Mẽ ate aprĩ hã mẽ kãm ijarẽnh nhũm mẽ kot mẽ amar nẽ amnhĩ kaxyw ixkôt hamaxpẽr nẽ ixkôt amnhĩ xunhwỳr kaxyw. Nom mẽ kajaja na ka prem akumrẽx mẽ hwỳr amrar nẽ mẽ kãm ijarẽnh kêt nẽ. Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o mẽ pa xwỳnhjaja na prem kumrẽx mẽ hwỳr mra nẽ ixkukamã mẽ kãm ijarẽnh o ri mẽ hkôt pa. Te mẽ kot hpur kãm ahkre ho pata pyràk. Tã kot kaj mẽ hpãnhã mẽ kot amnhĩ kaxyw ixkôt amnhĩ xunhwỳr kaxyw aprĩ hã mẽ kãm ijarẽnh o apa. Jakamã te mẽ ate mẽ hpur kãm mẽõ jamỳnh xwỳnh kot amnhĩ nhĩpêxta pyràk. Anẽ.
38 Eu vos enviei para ceifar o que não semeastes; outros trabalharam, e vós entrastes no seu trabalho.
39 Rôm nhũm Samar nhõ xwỳnh kwỳjaja nija kot mẽ kãm amnhĩ jarẽnh ma hãmri nẽ uràk nẽ amnhĩ kaxyw Jejus kôt hamaxpẽr. Na pre ra amnhĩ tã tanhmã mẽ kãm Jejus jarẽnh to nẽ mẽ kãm harẽnh o:
39 Muitos samaritanos daquela cidade creram nele, em virtude do testemunho da mulher, que anunciara: Ele me disse tudo quanto tenho feito.
40 Hãmri nẽ man mẽ ixwỳr mra nẽ Jejus pumu nẽ amnhĩ wỳr kuwỳ nẽ kãm:
40 Vindo, pois, os samaritanos ter com Jesus, pediam-lhe que permanecesse com eles; e ficou ali dois dias.
41 Nhũm Jejus mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o ri mẽ hkôt pa nhũm mẽ axte ohtô nẽ kuma nẽ nita pyrà nẽ hkôt amnhĩ xunhwỳ.
41 Muitos outros creram nele, por causa da sua palavra,
42 Hãmri nẽ nita wỳr mra nẽ kãm:
42 e diziam à mulher: Já agora não é pelo que disseste que nós cremos; mas porque nós mesmos temos ouvido e sabemos que este é verdadeiramente o Salvador do mundo.
43 Tã pa mẽ Jejus kôt Samar rũm ixkato nẽ ma pika pê Garirej wỳr mõ. Kamã Jejus nhõ krĩ pê Najare htã pa mẽ hwỳr inhmõr kêt nẽ.
43 Passados dois dias, partiu dali para a Galileia.
44 Na pre ra Jejus mẽ inhmã tanhmã õ krĩ nhõ xwỳnhjê jarẽnh to nẽ mẽ harẽnh o:
44 Porque o mesmo Jesus testemunhou que um profeta não tem honras na sua própria terra.
45 Anhỹr jakamã na pa prem hwỳr inhmõr kêt nẽ. Pãnhã nhãm krĩ hõ hwỳr mõ nẽ hwỳr pôj hãmri nhũm mẽ amnhĩ wỳr Jejus pumu nẽ hkĩnh nẽ. Na prem ra krĩ pê Jerujarẽ kamã arĩgro pê Pas ã mẽ hkĩnh kãm tanhmã kot amnhĩ nhĩpêx to ho pa hã omu. Jakamã amnhĩ wỳr omu nẽ hkĩnh nẽ.
45 Assim, quando chegou à Galileia, os galileus o receberam, porque viram todas as coisas que ele fizera em Jerusalém, por ocasião da festa, à qual eles também tinham comparecido.
46 Tã pa mẽ kormã Garirej kamã ixpa nẽ akupỹm krĩ pê Kanã hwỳr mõ. Kamã na pre Jejus mẽ kãm gô ho wĩhti nhĩpêx. Jakamã pa mẽ akupỹm mẽ hwỳr mõ. Nhũm mẽõ pahi nhõ kôwenatôjê hõ hkra myja kêp à htỳx nẽ nõ. Nom Kanã kamã hkêt axtem krĩ hõ pê Kapanaũ kamã.
46 Dirigiu-se, de novo, a Caná da Galileia, onde da água fizera vinho. Ora, havia um oficial do rei, cujo filho estava doente em Cafarnaum.
47 Jakamã nhũm hipêêxàja tee ri hkra pumu hãmri nẽ ra Jejus kot Jutej rũm Kanã hwỳr hpôx ã harẽnh ma nẽ hkra kaxyw kãm hamaxpẽr nẽ ma hwỳr mõr kurê kumrẽx. Hãmri nẽ nhỹri omu nẽ hwỳr tẽ nẽ kãm kapẽr kãm hihtỳx nẽ kãm:
47 Tendo ouvido dizer que Jesus viera da Judeia para a Galileia, foi ter com ele e lhe rogou que descesse para curar seu filho, que estava à morte.
48 Hãmri nhũm kuma nẽ kãm:
48 Então, Jesus lhe disse: Se, porventura, não virdes sinais e prodígios, de modo nenhum crereis.
49 Hãmri nhũm tee ri kuma nẽ kãm:
49 Rogou-lhe o oficial: Senhor, desce, antes que meu filho morra.
50 Hãmri nhũm kãm:
50 Vai, disse-lhe Jesus; teu filho vive. O homem creu na palavra de Jesus e partiu.
51 Nẽ kormã õ krĩ hwỳr hpôx o mõr ri nhũm ra kãm mẽ àpênh xwỳnhjaja kutã mra nẽ nhỹri pry hã hkaxpa nẽ kãm:
51 Já ele descia, quando os seus servos lhe vieram ao encontro, anunciando-lhe que o seu filho vivia.
52 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ hkĩnh tỳx nẽ. Nẽ mẽ kãm:
52 Então, indagou deles a que hora o seu filho se sentira melhor. Informaram: Ontem, à hora sétima a febre o deixou.
53 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ mẽ kãm:
53 Com isto, reconheceu o pai ser aquela precisamente a hora em que Jesus lhe dissera: Teu filho vive; e creu ele e toda a sua casa.
54 Nhũm Jejus ã kãm hkra ho mex anẽ. Na pre ra pika pê Garirej kamã mẽ kot mẽmoj pumunh kêt õ ho anhỹr o tipxi nẽ mẽ kãm gô pix o wĩhti nhĩpêx. Tã ra pyka pê Jutej rũm akupỹm mẽ hwỳr mõ nẽ ã akupỹm mẽ hkrata o mex anẽ.
54 Foi este o segundo sinal que fez Jesus, depois de vir da Judeia para a Galileia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.