Hebreus 11
Tĩrtũm kapẽr ã kagà nyw (APNNT) vs NTLH
1 Nẽ na htem Kris ã mẽ panhĩpêx kati ho pa pu mẽ pahpunuj rãhã nẽ ri papa. Te Kris kot mẽ pahto mex kêt pyràk pu htem mẽmoj punuj pix kãm ri papa nẽ kormã Tĩrtũm kot mẽ pahto mex ã amnhĩ tã omunh kêt nẽ. Tã ã mẽ pahte anhỹr tã kwa kêr pu mẽ arĩ kapẽr kôt amnhĩ nhĩpêx rãhã ho papa. Mẽ pahte pano ho Tĩrtũm pumunh kêt tã kot mẽ pahkôt pa ho pa hã amnhĩ kaxyw kãm pajamaxpẽr tỳx rãhã ho papa. Jakamã na pu htem ãm kapẽr kôt pix mã amnhĩ nhĩpêx o papa.
1 A fé é a certeza de que vamos receber as coisas que esperamos e a prova de que existem coisas que não podemos ver.
2 Amnepê mã mẽ pakukamã mẽ panhĩgêtjaja na prem no ho Tĩrtũm pumunh kêt tã amnhĩ kaxyw kãm hamaxpẽr nẽ kapẽr kôt amnhĩ nhĩpêx o pa nhũm amnhĩ tã mẽ omu nhũm ja kãm mex nẽ.
2 Foi pela fé que as pessoas do passado conseguiram a aprovação de Deus.
3 Nẽ mẽ papajaja na pu htem pajaxwỳja mẽ pano ho omunh kêt tã amnhĩm harẽnh o:
3 É pela fé que entendemos que o Universo foi criado pela palavra de Deus e que aquilo que pode ser visto foi feito daquilo que não se vê.
4 Na pre finat Atãw nhĩpêx nẽ kaxyw hprõ Ewa nhĩpêx. Hãmri nhũm wa hkra Apewja htõ Kaĩ rom amnhĩ kaxyw Tĩrtũm kôt hamaxpẽr tỳx o pa. Jakamã nhũm wa Tĩrtũm mã mẽmoj gõ. Nhũm Apew kot Kaĩ rom Tĩrtũm kãm hprãm xà hkôt kãm mẽmoj nhõr jakamã nhũm amnhĩ tã omu nẽ kot amnhĩ to mex xwỳnh ã harẽ nẽ kot kãm õr xwỳnhta nhũm mex ã harẽ. Tã Apew amnepêm htyk tã pu htem arĩ harẽnh mar rãhã ho papa nẽ kãm pajamaxpẽr o:
4 Foi pela fé que Abel ofereceu a Deus um sacrifício melhor do que o de Caim. Pela fé ele conseguiu a aprovação de Deus como homem correto, tendo o próprio Deus aprovado as suas ofertas. Por meio da sua fé, Abel, mesmo depois de morto, ainda fala.
5 Nẽ Atãw kanrẽhã htàmnhwỳ Enokja na pre haxwỳja amnhĩ kaxyw Tĩrtũm mã hamaxpẽr tỳx o pa. Jao hkamnàr rom kãm hprãm xà hkôt pix mã tanhmã kãm amnhĩ nhĩpêx to ho pa nhũm amnhĩ tã omu nẽ amnhĩm mex ã harẽ. Jakamã na pre htyk kêt nẽ. Na pre Tĩrtũm htĩr rãhã ma amnhĩ wỳr ho api nhũm hkwỳjaja tee ri hapêr o pa. Jakamã na pu htem arĩ axpẽn mã Enok kot amnhĩ kaxyw Tĩrtũm kôt hamaxpẽr mex o pa hã harẽnh o papa.
5 Foi pela fé que Enoque escapou da morte. Ele foi levado para Deus, e ninguém o encontrou porque Deus mesmo o havia levado. As Escrituras Sagradas dizem que antes disso ele já havia agradado a Deus.
6 Mẽ kot amnhĩ kaxyw Tĩrtũm mã mẽ hamaxpẽr kêt xwỳnhjaja na hte Tĩrtũm mẽ mex ã mẽ harẽnh kêt nẽ. Tã mẽ papajaja kêr pu mẽ Enok pyrà nẽ amnhĩ kaxyw kãm pajamaxpẽr tỳx rãhã ho papa. Nẽ pajamaxpẽr o:
6 Sem fé ninguém pode agradar a Deus, porque quem vai a ele precisa crer que ele existe e que recompensa os que procuram conhecê-lo melhor.
7 Nẽ Enok kanrẽhã htàmnhwỳ Noehtija na pre haxwỳja amnhĩ kaxyw Tĩrtũm mã hamaxpẽr tỳx o pa. Jao hkamnàr rom amnhĩm pàr raxja nhĩpêx. Na pre ra Tĩrtũm na rax kukamã tanhmã kãm ujarẽnh to. Kormã aa na wrỳk nhũm Noehti kot omunh kêt tã Tĩrtũm kapẽr ma nẽ mar xà hkôt amnhĩm pàr rax kumrẽxta nhĩpêx. Õrkwỹ kamã hkwỳjê mẽ mẽ amnhĩm hipêx. No mẽ kot Tĩrtũm kapẽr mar nẽ ãm mar xwỳnhjaja na pre Tĩrtũm gô tàm o mẽ hanhi nẽ mẽ himex pa. Nom Noehtija nhũm kot amnhĩ to mex xwỳnh ã harẽ. Kot amnhĩ kaxyw hkôt hamaxpẽr rãhã ho pa jakamã nhũm pre ã mex ã harẽnh anẽ.
7 Foi pela fé que Noé ouviu os avisos de Deus sobre as coisas que iam acontecer e que não podiam ser vistas. Noé obedeceu a Deus e construiu uma barca em que ele e a sua família foram salvos. Assim Noé condenou o mundo e recebeu de Deus a aprovação que vem por meio da fé.
8 Nẽ Noehti kanrẽhã htàmnhwỳ Apraãwja na pre haxwỳja amnhĩ kaxyw Tĩrtũm mã hamaxpẽr tỳx o pa. Na pre Tĩrtũm kot kãm pika nhõr ã kãm amnhĩ jarẽ nẽ ra kot ma hwỳr mẽnh kaxyw. Hãmri nhũm Apraãw kuma nẽ hkamnàr rom õ pika kaga nẽ ma pika hõja wỳr pa. Aa kot ma hwỳr mõr nẽ omunh kêt tã Tĩrtũm kapẽr mar xà hkôt õ pika kaga nẽ ma hwỳr pa ho pa.
8 Foi pela fé que Abraão, ao ser chamado por Deus, obedeceu e saiu para uma terra que Deus lhe prometeu dar. Ele deixou o seu próprio país, sem saber para onde ia.
9 Hãmri nẽ hwỳr pôj nẽ omu nhũm Tĩrtũm kãm:
9 Pela fé ele morou como estrangeiro na terra que Deus lhe havia prometido. Viveu em barracas com Isaque e Jacó, que também receberam a mesma promessa de Deus.
10 Jakamã nhũm Apraãw kormã Tĩrtũm nhõ krĩ hwỳr àpir xa hã amnhĩ tã hamãr pê kot ho õ pika mã xwỳnhjê kamã pa ho pa. Kaxkwa hwỳr àpir mã xwỳnhta mex kumrẽx. Tĩrtũm kot hipêx jakamã koja mry kà ho ixkre nhĩpêxta rom aa hapêx kêt nẽ. Jakamã nhũm Apraãw mẽ pahpyrà nẽ ma kot hwỳr àpir xa hã amnhĩ tã Tĩrtũm jamãr rãhã ho pa.
10 Porque Abraão esperava a cidade que Deus planejou e construiu, a cidade que tem alicerces que não podem ser destruídos.
11 — ausente —
11 Foi pela fé que Abraão se tornou pai, embora fosse velho demais e a própria Sara não pudesse ter filhos. Ele creu que Deus ia cumprir a sua promessa.
12 — ausente —
12 Assim, de um só homem, que estava praticamente morto, nasceram tantos descendentes como as estrelas do céu, tão numerosos como os grãos de areia da praia do mar.
13 Tã nhũm Apraãw nẽ Ijak nẽ Jakoja mẽ ri pa tãmtã nẽ htyk pa nẽ hapêx. Tĩrtũm kormã kot mẽ kãm pika jarẽnhta nhõr xwỳj ri ra htyk pa. Nom kormã mẽ htĩr ri tanhmã kãm hamaxpẽr to nẽ hamaxpẽr o:
13 Todos esses morreram cheios de fé. Não receberam as coisas que Deus tinha prometido, mas as viram de longe e ficaram contentes por causa delas. E declararam que eram estrangeiros e refugiados, de passagem por este mundo.
14 — ausente —
14 E aqueles que dizem isso mostram bem claro que estão procurando uma pátria para si mesmos.
15 — ausente —
15 Não ficaram pensando em voltar para a terra de onde tinham saído. Se quisessem, teriam a oportunidade de voltar.
16 Tã nhỹ krĩ na prem ã harẽnh anẽ? Nà kaxkwa kamã Tĩrtũm nhõ krĩja. Tãm na mex kumrẽx jakamã nhũm prem kormã hwỳr ma àpir xa hã mẽ pahpyrà nẽ amnhĩ tã Tĩrtũm jamãr rãhã ho pa nhũm amnhĩ tã mẽ omu nẽ hkĩnh nẽ. Nẽ mẽ kot tãm amnhĩ nhĩpêx ã mẽ omu nẽ mẽ kêp hkra hã mẽ harẽnh ã hpijaàm kêt nẽ. Hãmri nẽ mẽ kutêp tanhmã õ krĩ ho mex to ho pa.
16 Mas, pelo contrário, estavam procurando uma pátria melhor, a pátria celestial. E Deus não se envergonha de ser chamado de o Deus deles, porque ele mesmo preparou uma cidade para eles.
17 — ausente —
17 Foi pela fé que Abraão, quando Deus o quis pôr à prova, ofereceu o seu filho Isaque em sacrifício . Deus tinha prometido muitos descendentes a Abraão, mas mesmo assim ele estava pronto para oferecer o seu único filho em sacrifício.
18 — ausente —
18 Deus lhe tinha dito: “Por meio de Isaque é que você terá descendentes.”
19 Nẽ hamaxpẽr o:
19 Abraão reconhecia que Deus era capaz de ressuscitar Isaque, e, por assim dizer, Abraão tornou a receber da morte o seu filho Isaque.
20 Nẽ Ijakja na pre haxwỳja amnhĩ kaxyw Tĩrtũm mã hamaxpẽr tỳx o pa. Jao hkamnàr rom amnhĩ kra wa kãm Tĩrtũm kot wa ho mex kukamã wa kãm harẽ. Kra Jako mẽ Ejauta wa kãm harẽ nẽ wa kãm:
20 Foi pela fé que Isaque prometeu bênçãos para o futuro a Jacó e a Esaú.
21 Nẽ Jakoja na pre haxwỳja amnhĩ kaxyw Tĩrtũm mã hamaxpẽr tỳx o pa. Jao hkamnàr rom hkra Juje mã Tĩrtũm kot mẽ ho mex kukamã harẽ. Na pre Jakoja hkra nẽ htàmnhwỳ mẽ hpimrààtã hprãm xàj ma Ejit wỳr pa nẽ kamã pa ho pa. Tã nhũm Jako hpigêt tỳx nẽ ra htyk kaxyw. Hãmri nẽ hkra Juje mẽ hkra wa mẽ kãm kapẽr nẽ mẽ kãm:
21 Foi pela fé que Jacó, pouco antes de morrer, abençoou os filhos de José. Ele se apoiou na sua bengala e adorou a Deus.
22 Nẽ Jujeja na pre haxwỳja amnhĩ kaxyw Tĩrtũm mã hamaxpẽr tỳx o pa. Jao htyk kaxyw nẽ hkamnàr rom hkwỳjê mã tanhmã amnhĩ jarẽnh to. Ra hpigêt nẽ htyk kaxyw nẽ hkwỳjê mã tanhmã amnhĩ tã karõ hto nẽ mẽ kãm:
22 Foi pela fé que José, quando estava para morrer, falou da saída dos israelitas do Egito e deu ordens sobre o que deveria ser feito com o seu corpo.
23 Nẽ Mojes katorxà mẽ hipêêxàja na pre wa haxwỳja jajê pyrà nẽ amnhĩ kaxyw Tĩrtũm mã hamaxpẽr tỳx o pa. Juje hkanrẽhã htàmnhwỳ na pre wa. Jakamã nhũm Ejit nhõ pahija tee ri Ijaew xohtô rax kumrẽx ã mẽ omu nhũm ja kêp omnuj nẽ. Hãmri nhũm mẽ hkra myjaja mẽ hapôx kôt mẽ hamỳnh xwỳnhjaja kot mẽ hpar ã mẽ kãm karõ. Tã nhũm Mojes kato nhũm hipêêxà mẽ katorxàja wa omu nhũm muxre nhũm wa tee ri hkukamã hamaxpẽr. Hãmri nẽ pahi Paraohti mã mẽ hkra jamỳnh xwỳnh kot wa kêp hpĩr pymaj ho pimxur o hã mytwrỳ axkrunẽpxi. Tĩrtũm kamnàr rom wa amnhĩ tã kãm uma hkêt nẽ ã kêp hkra ho hpimxur anẽ.
23 Foi pela fé que os pais de Moisés, quando ele nasceu, o esconderam durante três meses. Eles viram que o menino era bonito e não tiveram medo de desobedecer à ordem do rei.
24 Nẽ Mojes na pre haxwỳja amnhĩ kaxyw Tĩrtũm mã hamaxpẽr tỳx o pa. Kormã karàre ri na pre Paraohti hkra nija omu nẽ amnhĩm kumỳ nẽ ho hkra nẽ amnhĩ kôt o pa. Rãhã nhũm àptàr nhũm Ejit nhõ xwỳnhjaja kêp pahi Paraohti htàmnhwỳ hã axpẽn mã harẽ. Hãmri nhũm tee ri amnhĩ tã mẽ kuma nẽ amnhĩ tã mẽ kãm aprã nẽ mẽ kãm:
24 Foi pela fé que Moisés, quando já era adulto, não quis ser chamado de filho da filha de Faraó.
25 ãm kãm Tĩrtũm kwỳjê kôt pix mã ri pa ho pa hprãm. Nẽ kãm Ejit nhõ pahi hkôt amnhĩ tomnuj prãm kêt nẽ. Ãm mẽ kot amnhĩ tomnuj pix o paja na mẽ kãm hprãm nhũm ja hã mẽ omu nẽ tee ri mẽ hkukamã hamaxpẽr nẽ hamaxpẽr o:
25 Ele preferiu sofrer com o povo de Deus em vez de gozar, por pouco tempo, os prazeres do pecado.
26 Inhmã Ejit nhõ xwỳnhjê hkôt ixkukrêx rax nẽ ri ixpa hprãm kêt. Kwãr mẽ mãmrĩ Tĩrtũm ã tanhmã inhĩpêx to. Koja mẽ ã inhĩpêx anẽ pa ixpunuj nẽ ri ixpa htã koja Tĩrtũm nhỹrmã ixto mex rax nẽ. Nà kot paj Ejit nhõ pahihti hkôt ri ixpa hkêt nẽ.
26 Ele achou que era muito melhor sofrer o desprezo por causa do Messias do que possuir todos os tesouros do Egito. É que ele tinha os olhos fixos na recompensa futura.
27 Tã akupỹm mẽõ pika hwỳr Ijaewjê ho mõr kaxyw nhũm Ejit nhõ pahihtija tee ri ja hã omu nẽ kamã gryk tỳx nẽ. No nhũm Mojesja amnhĩ kaxyw Tĩrtũm kôt hamaxpẽr tỳx o hkamnàr rom kãm mẽ uma hkêt nẽ. Nẽ mẽ kêp hkwỳjê kator pa nẽ ma akupỹm mẽõ pika hwỳr amnhĩ kôt mẽ o pa. Tĩrtũm kamnàr rom ã mẽ kêp mẽ ho kator anẽ. Aa kot no ho omunh kêt tã amnhĩ kaxyw kãm hamaxpẽr tỳx nẽ hkamnàr rom mẽ kator nẽ hamakêtkati nẽ mẽ o pa.
27 Foi pela fé que Moisés saiu do Egito, sem ter medo da raiva do rei, e continuou firme, como se estivesse vendo o Deus invisível.
28 Nẽ hkamnàr rom mẽ hkĩnh ã arĩgro mẽ kot kãm “Pas” anhỹr xwỳnhta ho hkrax. Kormã Ejit rũm kator kêt ri. Nẽ kaxyw amnhĩ kwỳjê mã hã karõ nẽ mẽ kãm:
28 Pela fé Moisés começou o costume de celebrar a Páscoa e mandou marcar com sangue as portas das casas dos israelitas para que o Anjo da Morte não matasse os filhos mais velhos deles.
29 Nẽ Ijaewjaja na prem haxwỳja Ejit rũm kormã Mojes kôt mẽ pa ri uràk nẽ amnhĩ kaxyw Tĩrtũm mã hamaxpẽr. Jakamã na prem ra gô xujanãr pê “Gô Kamrêk” anhỹr xwỳnhja mỳ ri kuhê nhũm Tĩrtũm mẽ kãm ho axkjê. Nẽ mẽ kãm hkôt ã ho amgrà nhũm mẽ hã hkamnàr rom mex nẽ rêr pa. No nhũm mẽ hkôt mẽ kot mẽ himex kaxyw mẽ mrar xwỳnhjaja. Ejit nhõ pôristijaja nhũm gôja akupỹm mẽ hã axkamur nẽ mẽ himex pa.
29 Foi pela fé que os israelitas atravessaram o mar Vermelho como se fosse terra seca. E, quando os egípcios tentaram atravessar, o mar os engoliu.
30 — ausente —
30 Foi pela fé que caíram as muralhas de Jericó, depois que os israelitas marcharam em volta delas durante sete dias.
31 — ausente —
31 Foi pela fé que Raabe, a prostituta, não morreu com os que tinham desobedecido a Deus, pois ela havia recebido bem os espiões israelitas.
32 ã na pre mẽ kot amnhĩ kaxyw Tĩrtũm kôt mẽ hamaxpẽr xwỳnhjaja Tĩrtũm kamnàr rom amnhĩ nhĩpêx anhỹr o pa. Nom jajê pixjaja na prem ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr hkêt nẽ. Mããnẽn Giteãw nẽ Parak nẽ Sãsõ nẽ Jepte nẽ Tawi nẽ Sãmuew nẽ Tĩrtũm nhỹ hã mẽ kapẽr o pa xwỳnhjaja. Jajê piitã na prem wamtajê pyrà nẽ amnhĩ kaxyw Tĩrtũm kôt hamaxpẽr tỳx rãhã ho pa. Nom kot paj ixprĩ hã tanhmã mẽ kot hkamnàr rom amnhĩ nhĩpêx to hã mẽ harẽnh kêt nẽ. Kot pa anẽ nẽ tokyx harẽnh par kêt nẽ. Mẽ ohtô rax kumrẽx jakamã na pa ãm hkwỳ pix jarẽ nẽ hã kagà.
32 O que mais posso dizer? O tempo é pouco para falar de Gideão, de Baraque, de Sansão, de Jefté, de Davi, de Samuel e dos profetas .
33 Na prem hkwỳjaja Tĩrtũm kamnàr rom ma mẽ kot amnhĩ tomnuj xwỳnhjê nhõ krĩ hwỳr mra nẽ mẽ kêp mẽ õ pika pytà. Nẽ mẽ hkwỳjaja Tĩrtũm kamnàr rom mẽ ho amnhĩptàr mex o pa. Nhũm prem kãm Tĩrtũm kurê xwỳnhjaja mẽ hkwỳjê pynê nẽ ahkrehti kamã mry xoprê hkwỳ nhĩpy mẽ kurẽ. Nhũm prem amnhĩ tã mẽ omu nẽ amnhĩ kaxyw Tĩrtũm mã hamaxpẽr kurê kumrẽx nhũm amnhĩ tã mẽ omu mẽ nê te mry jakwa ho pikamỳr tỳx pyràk o mẽ hipêx nhũm ãm mẽ omunh o kuhê nẽ tanhmã mẽ ho hkêt nẽ. Ã na prem Tĩrtũm kamnàr rom amnhĩ nhĩpêx anhỹr o pa.
33 Pela fé eles lutaram contra nações inteiras e venceram. Fizeram o que era correto e receberam o que Deus lhes havia prometido. Fecharam a boca de leões,
34 Nhũm mẽ kot kuwy rax kãm mẽ hkwỳjê rẽnh tã nhũm mẽ kot amnhĩ kaxyw Tĩrtũm mã hamaxpẽr tỳx nhũm amnhĩ tã mẽ omu nẽ mẽ nê tanhmã kuwy ho nhũm mẽ hxêt kêt nẽ. Nhũm pre mẽ hkwỳjaja wapo ho mẽ hkamnhwỳr o mẽ hkwỳjê hpar kaxyw nhũm mẽ amnhĩ kaxyw Tĩrtũm mã hamaxpẽr nhũm amnhĩ tã mẽ omu nẽ mẽ nê tanhmã mẽ ho nhũm mẽ amnhĩ rê nẽ mẽ umaj hprõt nẽ ma mra. Mẽ hihtỳx kêt tã Tĩrtũm kamnàr rom ỹ hã hihtỳx nẽ mẽ kãm mẽ hkurê xwỳnhjê ho krihkrit pa nhũm mẽ ma akupỹm hapêx.
34 apagaram incêndios terríveis e escaparam de serem mortos à espada. Eram fracos, mas se tornaram fortes. Foram poderosos na guerra e venceram exércitos estrangeiros.
35 Nẽ mẽni hkwỳjaja na prem haxwỳja amnhĩ kaxyw Tĩrtũm mã hamaxpẽr tỳx o pa. Jao mẽ hkrajaja mẽ kêp htyk tã nhũm prem Tĩrtũm kamnàr rom mẽ ho kuwỳ nhũm mẽ kuma nẽ akupỹm mẽ kãm mẽ ho htĩr.
35 Pela fé mulheres receberam de volta os seus mortos, que ressuscitaram. Outros foram torturados até a morte; eles recusaram ser postos em liberdade a fim de ressuscitar para uma vida melhor.
36 Nẽ mẽ kãm mẽ hkurê xwỳnhjaja na prem Kris ã mẽ hkwỳjê mã hpẽr o pikẽnh pê mẽ htak xà ho mẽ htak rũnh o pa. Nẽ kàx o mẽ hkwỳjê hpa hpre nẽ mẽ hte hpre nhũm mẽ kêp prês nẽ hkrĩ ho hkrĩ.
36 Alguns foram insultados e surrados; e outros, acorrentados e jogados na cadeia.
37 — ausente —
37 Outros foram mortos a pedradas; outros, serrados pelo meio; e outros, mortos à espada. Andaram de um lado para outro vestidos de peles de ovelhas e de cabras; eram pobres, perseguidos e maltratados.
38 — ausente —
38 Andaram como refugiados pelos desertos e montes, vivendo em cavernas e em buracos na terra. O mundo não era digno deles!
39 ã na prem Tĩrtũm kamnàr rom mẽ kãm mẽ hkurê xwỳnhjê kutã amnhĩ to htỳx kãm htyk o pa anẽ. Nhũm Tĩrtũm ja hã mẽ omu nẽ hkĩnh nẽ kãm mẽ hapê htỳx nẽ. No nhũm mẽ kormã htĩr ri amnhĩm Tĩrtũm kot mẽ ho mex xà jamỳnh kêt rãhã ty.
39 Porque creram, todas essas pessoas foram aprovadas por Deus, mas não receberam o que ele havia prometido.
40 Tã mo na pre Tĩrtũm kormã mẽ htĩr ri hkwỳjê pyrà nẽ mẽ ho mex kêt nẽ? Nà na pre kormã mẽ hkukamã hamaxpẽr o:
40 Pois Deus tinha preparado um plano ainda melhor para nós, a fim de que, somente conosco, elas fossem aperfeiçoadas.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.