Atos 28
God-are Jögoru I'oho (AOM) vs ARIB
1 Ari mare ravojiomonugoromo hejareje uvavamu: Ave motumotu hesi ihoho Malta höjo.
1 Estando já salvos, soubemos então que a ilha se chamava Malta.
2 Ëhi hejamu ë saꞌa arijoꞌe ariböviohuro huë mabëhe bojamuijareje. Huë mabëhe bojamuiromo gavare ëne rueromo runone rovamu gagorovo vëne huoromo bövie biseꞌe ajamuijareje.
2 Os indígenas usaram conosco de não pouca humanidade; pois acenderam uma fogueira e nos recolheram a todos por causa da chuva que caía, e por causa do frio.
3 Ajamuijamu Paul-ro ijo vëne gagovoromo huduamo vaꞌoromo vënoho huamu gavëꞌi sigobohuro vëni vöröho juhuonamiromo höröromo Paul-are övore jaꞌiho titimadeje.
3 Ora havendo Paulo ajuntado e posto sobre o fogo um feixe de gravetos, uma víbora, fugindo do calor, apegou-se-lhe à mão.
4 Sigobohuro hesi övore jaꞌiho titimoromo ëhi iromëꞌe jiamu ë saꞌa rajohuro garomo uarovareje: Sigobehu jaꞌihaje hesi bëhoho iae no gavaruëjo. Hesi bëhoho ë ahuro ae anëꞌëro ëꞌajëjo. Ëahuro ae anade höjo röhu ë hesi manaho bogo baeromo sö jovoho iromo guomade höjo. Bogo mana guomadohuni ëhuni iꞌu bojamuaje aruꞌahohuro ë sigoboho uavamu rueromo jaꞌihade höjo mana guomojöro.
4 Quando os indígenas viram o réptil pendente da mão dele, diziam uns aos outros: Certamente este homem é homicida, pois, embora salvo do mar, a Justiça não o deixa viver.
5 Ëhi uarovamu gagoro Paul-ro övoho hijiohijiovamu sigobohuro Paul bogo jaꞌiho avohëꞌe ma-juvo buꞌöromo vënire ravorovadeje.
5 Mas ele, sacudindo o réptil no fogo, não sofreu mal nenhum.
6 Vënire ravorovamu gagorovo ë saꞌa rajo ariböviohuro uvareje: Sigobëro jaꞌihëꞌëro nani ë a hesi sinoho huoꞌaꞌajëjo. O ma-majioho saꞌare beromo guomoꞌaꞌajëromo raromoromo muebejareje Paul guomoröhego o diehi ëꞌoröhego. Muebebe vaꞌojuvo gavare bogo ëhi ëhiꞌamu gagorovo uehore gö baeromo uvareje: Nani hu bogo ma-aehu jioꞌi hu aruꞌaho böröme anöꞌe rovëꞌëro ëhuꞌëro hu mae höjo.
6 Eles, porém, esperavam que Paulo viesse a inchar ou a cair morto de repente; mas tendo esperado muito tempo e vendo que nada de anormal lhe sucedia, mudaram de parecer e diziam que era um deus.
7 Iae saꞌare a börömo hesi saꞌaho no raromarue bëhire jiadeje. Ëa börömo hesi ihoho Publius jiadeje. Publius-ro no uövuadeje: Nasi osaro ro raromohëjo. Raromohëjamu vaꞌareje. Vaꞌamu huro huë mae bojamuiromo ajamuibe vaꞌojuvo majae niöꞌi gemu barëjadeje.
7 Ora, nos arredores daquele lugar havia umas terras que pertenciam ao homem principal da ilha, por nome Públio, o qual nos recebeu e hospedou bondosamente por três dias.
8 Huë mae ajamuamu ë a hesi vavuoho guomo guome baeromo raromadeje. Guomo guome baeromo raromoromo hesi sinoho vöröꞌiraeromo dë sirövadeje. Ëhi jiamu gagorovo Paul-ro ë guomo guomo a hesi osare vaꞌoromo God-are örire uanugoromo övoho hesi sinore bamamu guomo guomoho barëjadeje.
8 Aconteceu estar de cama, enfermo de febre e disenteria, o pai de Públio; Paulo foi visitá-lo, e havendo orado, impôs-lhe as mãos, e o curou.
9 Barëjamu gagorovo guomo guomo baejëꞌe a ioroꞌioroho rueruomamu Paul-ro ajëmamu mae jëvadeje.
9 Feito isto, vinham também os demais enfermos da ilha, e eram curados;
10 Mae jëvamu rajahuiromo suvuore ahoꞌo iꞌimamuijareje. Iꞌimamuijëꞌëro röhu ijonö noro vaꞌiro ëꞌamu gagorovo inöme rabe rabe no bogojavuajoho ujuohoromo noni boat-re bahijahuareje.
10 e estes nos distinguiram com muitas honras; e, ao embarcarmos, puseram a bordo as coisas que nos eram necessárias.
11 Manaere niöꞌi gemu barëjamu boat göre iojiomareje. Ëboat hesi ihoho Huodiꞌe Rahëvade Aruꞌaho Jabesi Boat jiadeje. Ëboat-oho urimëꞌi Alexandria amore jioromo rueromo buru börömo hesi majaroho ë namijuvo buroho barëjamu evare vaꞌiro ëꞌadeje. Vaꞌiro ëꞌamu evare no iojiomoromo vaꞌareje.
11 Passados três meses, partimos em um navio de Alexandria que invernara na ilha, o qual tinha por insígnia Castor e Pólux.
12 Vaꞌaroho vaꞌo Syracuse amore suorovoromo ë raromoromo majae niöꞌi gemu barëjadeje.
12 E chegando a Siracusa, ficamos ali três dias;
13 Majae niöꞌi gemu barëjamu ë amoho vuonugoꞌi boat-re vaꞌaroho vaꞌo Rhegium amore suorovoromo ë raromareje. Raromoromo nërö gavare burohuro no vaꞌiro ëꞌaruinö ë vaꞌamu gagorovo noro riꞌöromo boat-oho baeromo vaꞌamu burohuro nosi dejonö boat-oho bijimobe öꞌamu evare vaꞌareje. Vaꞌaroho nërö Puteoli amore rueromo saꞌare ravoꞌamareje.
13 donde, costeando, viemos a Régio; e, soprando no dia seguinte o vento sul, chegamos em dois dias a Putéoli,
14 Puteoli amore ravoꞌamoromo vaꞌoromo Christian aganoho birohëvareje. Birohëvoromo uövuamu jabesi osare vaꞌo raromoromo hurae gemu baejareje. Hurae gemu baeromo Rome amore vaꞌi vaꞌareje.
14 onde, achando alguns irmãos, fomos convidados a ficar com eles sete dias; e depois nos dirigimos a Roma.
15 Vaꞌamu Rome raromarue Christian aganohuro noehu vaꞌarue jöho hegoro nahavuoꞌi rovareje. Rueromo a ioroꞌiorohuro Appius örire bövi biseꞌo imoꞌamaruire ro birohavuoꞌi a ioroꞌiorohuro nuharue osae niöꞌi gemu jiajire ë ro birohavuareje. Birohavuamu gëgorovo Paul-ro God huë mae uavamu hesi dë vövöbajoꞌoho sasohadeje.
15 Ora, os irmãos da lá, havendo recebido notícias nossas, vieram ao nosso encontro até a praça de Ápio e às Três Vendas, e Paulo, quando os viu, deu graças a Deus e cobrou ânimo.
16 Dë vövöbajoꞌoho sasohamu noro vaꞌoromo Rome amore suorovareje. Suorovamu gavamen a masijëro osae bojamamu Paul-ro hesi sivue hijamu muorovo ae gemuëro hu muebe hijadeje.
16 Quando chegamos a Roma, {o centurião entregou os presos ao general do exército, mas,} a Paulo se lhe permitiu morar à parte, com o soldado que o guardava.
17 Ëhiꞌamu majae niöꞌi gemu barëjamu Paul-ro Jew rajo a masije bëhire raromaruohuni jöe nugöꞌöromo uëvadeje: Ro gagovorego no jöe atoꞌirarëjo. Jöe atoꞌirarëjamu ro gemuoro gagovareje. Gagovamu gagorovo uëvadeje: Jew rajo ö ömoꞌömomë nasi jöho hehëjo. Na nosi Jew rajo aganoho bogo sisë vaejëvode höjo. Jew rajo nosi a mami muoho bogo ahëvode höjo. Ëhi höjo röhu Jerusalem amore Jew rajo ariböviohuro ëma guduamevoromo Rome rajo jabesi övore bojëmare höjo baejevoromo court vaejevoröhego.
17 Passados três dias, ele convocou os principais dentre os judeus; e reunidos eles, disse-lhes: Varões irmãos, não havendo eu feito nada contra o povo, ou contra os ritos paternos, vim contudo preso desde Jerusalém, entregue nas mãos dos romanos;
18 Bojëmamu Rome ariböviohuro baejevoromo court vaejevoromo gavare höjo na mu sisë vaejëꞌëro guomoꞌirode bëhoho bogojiamu. Bogojiamu gagorovo jiovo remöꞌöꞌirögoro ëꞌare höjo.
18 os quais, havendo-me interrogado, queriam soltar-me, por não haver em mim crime algum que merecesse a morte.
19 Jiovo remöꞌöꞌiaꞌamu Jew rajo ariböviohuro nijioꞌiraejëvoromo uëvare höjo: Nadi ëhi jiëꞌoho ëꞌohëjo. Nadi ëhi jiëꞌoho ëꞌohëjamu naro gavode mae vaꞌirode öri göho bogojiamu gagorovo uëvode höjo: Iae na Rome vaꞌoromo a börömo hesi nunire namiꞌejöjo. Na ëhi uëvode höjo. Röhu na Jew rajo agano jabesi jö sisëho bogojevëꞌëro na bogo ëhunioho Rome a börömo hesi nuniroho namiꞌi uvode höjo.
19 Mas opondo-se a isso os judeus, vi-me obrigado a apelar para César, não tendo, contudo, nada de que acusar a minha nação.
20 Ëhi jiëꞌëro ëhuni jemëni jöe nugöꞌöromo uëvode höjo: Ruehego na gëromo jemëꞌo jöe jövöjo. Röhu ave öꞌehu tövevare hesi bëhoho aji mu börömoho rueröhego Israel aribövi ioroꞌiorehu muebejarujëhi na ëhi gemuoho muebejajëro jiëꞌëro ëhuni na ave öꞌohuro tövevëꞌe höjo.
20 Por esta causa, pois, vos convidei, para vos ver e falar; porque pela esperança de Israel estou preso com esta cadeia.
21 Paul-ro ëhi uëvamu hegorovo rue Jew rajo ariböviohuro uavareje: Jew rajo Judea saꞌare raromarue aribövioho jasi jöho bogo suriroho jajivoromo nugöꞌöjamu baejëꞌe javuajëjo. O nosi Jew rajo aganoho Judea saꞌare jioromo rovarevaroho jasi jö sisë jöho o jaehu rabe rabe ëꞌane jöho bogo majahuijare höjo.
21 Mas eles lhe disseram: Nem recebemos da Judéia cartas a teu respeito, nem veio aqui irmão algum que contasse ou dissesse mal de ti.
22 Röhu jasi uehoroho diehi jiajoho no heꞌi naguajëjo. Ëhesi bëhoho ae ahoꞌobëhe dinöꞌe dinöꞌe raromaruohuro uvoruomaje höjo: Jaehu uehorovanuëhi ëhi uehorovarue aribövi jabesi öroho sisë höjo.
22 No entanto bem quiséramos ouvir de ti o que pensas; porque, quanto a esta seita, notório nos é que em toda parte é impugnada.
23 Ëhi uanugoromo majaho bojamiromo uavareje: No ë majare rueꞌejarëjo. Ëhi uavëꞌëro ë bojamare majaho sisonuvamu Jew raje ae ahoꞌobëhe Paul-are osare rovareje. Rovamu sisonuꞌe aevoromo Paul-ro jöe majëhiemu majëhibe vaꞌojuvo vaꞌo vahiromadeje. Majëhiromo uëvadeje: God-hu böröme namiromo muebejavuaje hesi öroho ëhi höjo. Ëhi majëhiromo Moses-are jögoru surire jöhuꞌo God-are jö baeromo majëhinövare a ioroꞌioro jabesi surire jöhuꞌo adahoromo bëhoho röjëhiromo ëhuro jabesi simanoho huotovëho gavadeje jaburo Iesu mae uehorovoꞌiröhego.
23 Havendo-lhe eles marcado um dia, muitos foram ter com ele à sua morada, aos quais desde a manhã até a noite explicava com bom testemunho o reino de Deus e procurava persuadí-los acerca de Jesus, tanto pela lei de Moisés como pelos profetas.
24 Ëhiꞌamu hegoro a ioroꞌioroho mae uehorovoꞌi a ioroꞌioroho bogo ma uehorovareje.
24 Uns criam nas suas palavras, mas outros as rejeitavam.
25 Ëhiꞌoromo vaꞌoromo Paul-hu jövamu hejare jöho berohemu berohoromo amonö suorovo vaꞌoromo göëro mae uehorovareje göëro bogo. Röhu bogo vaꞌoruomëꞌiro Paul-ro ave jöhuremu majëhiromo uëvadeje: God-are Aruꞌahohuro jemesi jöho iae mae jövade höjo. Ëhesi bëhoho Isaiah jö God-aro baeromo majëhinövade a hesi simanore God-are Aruꞌahohuro jöe bojamijade höjo huro jemesi hijo mionoꞌoho uëröhego.
25 E estando discordes entre si, retiraram-se, havendo Paulo dito esta palavra: Bem falou o Espírito Santo aos vossos pais pelo profeta Isaías,
26 Jöe bojamiromo uavade höjo:
26 dizendo: Vai a este povo e dize: Ouvindo, ouvireis, e de maneira nenhuma entendereis; e vendo, vereis, e de maneira nenhuma percebereis.
27 Ëaribövi jabesi dë vövöbajoꞌoho iꞌuhëgaje höjo.
27 Porque o coração deste povo se endureceu, e com os ouvidos ouviram tardamente, e fecharam os olhos; para que não vejam com os olhos, nem ouçam com os ouvidos, nem entendam com o coração nem se convertam e eu os cure.
28 Ëhuni ave jöho majëhiꞌiëꞌajëjo jemëro hejöro. God-hu maro ramuaje jö naehu majëhijajoho saꞌa ioroꞌioro rajo jabesi örire nugöꞌöjëꞌe höjo. Jemëhu ma-he taemarujoho jabumëro iae heꞌaꞌaruëjo.
28 Seja-vos pois notório que esta salvação de Deus é enviada aos gentios, e eles ouvirão.
29 [Paul-ro ëhi uëvamu rue Jew rajoho jaburo darugoꞌo jö ahoꞌahamirovobe vaꞌareje.]
29 {E, havendo ele dito isto, partiram os judeus, tendo entre si grande contenda.}
30 Ëhiꞌamu vadune niöꞌi hesi uhure Paul-ro osae gemu ma-jahuri hiromo monioho mana bojëmibe vaꞌonövadeje. Ëosare hiromo gënövade aëro hu gaꞌi rueꞌego huë mae bojëminövadeje.
30 E morou dois anos inteiros na casa que alugara, e recebia a todos os que o visitavam,
31 Huë mae bojëmiromo God-hu böröme namiromo muebejavuaje jöho majëhibe Bada Iesu Keriso-are öroho röjëhibe vaꞌonövadeje. Röhu jö majëhinövadoho aho bogo ahonövareje. O huꞌo bogo juhuonivëꞌe aho jöho ma-samaꞌe majëhinövadeje. Ahia minoꞌe.
31 pregando o reino de Deus e ensinando as coisas concernentes ao Senhor Jesus Cristo, com toda a liberdade, sem impedimento algum.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 28, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.