Marcos 9

Nyɩhyɛ Fʋfɔlɛʼn (ANY) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 M'ɔ hanlɩn sɔ yuelɩ'n, ɛsɛ ɔ kɔ han kɔ hele bɛ́ biekun kɛ: “Mɩɩn kan yɩ́ ananhɔlɛ mɩn kele ɛmɔ kɛ, ɛmɔ mɔ b'a yia ɛwa'n, ɛmɔ kʋalaa ngɔ yue man wu. Mmie-mɔ 'ba nwun kɛ Nyanmɩan Kpili lɛ di belemgbin tunmin sʋ.”
1 Dizia-lhes ainda:
2 Ɛhɩ anzin cɩan nsian, Zozi kɔ fa Pɩɛlɩ nʋn Zʋakɩ nʋn Zʋan. Ɔ nʋn bɛ́ menian nsan nɩn ala bɛ kɔ tɩ bɛ́ nwʋn bʋka kannganlaun kʋn asʋ. Ɛbɛlɛ, Zozi kɔ kaci bɛ́ nyɩnsʋ.
2 Seis dias depois, Jesus tomou consigo Pedro, Tiago e João e os levou, em particular, a sós, a um alto monte. E Jesus foi transfigurado diante deles.
3 Yɩ́ taladɩɛ'n kɔ yɔ fufue hyɩɛɩn hyɩɛɩn kpa. Yɩ́ hyɩɛɩn sɔ'n, asɩɛ ɛhɩ asʋ sʋanlan fɩ́ɩ́ ngʋala man like fɩ́ɩ́ kpʋ maan ɔ yɔ fufue dede ɔ ju yɩ́ ɔ.
3 As suas roupas se tornaram resplandecentes, de um branco muito intenso, como nenhum lavandeiro no mundo as poderia alvejar.
4 Zozi menian nsan'n 'nɩan an, bɛ kɔ nwun *Eli nʋn *Moyizɩ kɛ bɛ nʋn Zozi lɛ jʋjɔ.
4 E lhes apareceu Elias com Moisés, e estavam falando com Jesus.
5 Pɩɛlɩ kɔ han kɔ hele Zozi kɛ: “*Labi, ɔ tɩ kpa kɛ yɛ wɔ ɛwa. Yɛ 'bɔ *tantɩ nsan, wɔ́ dɩɛ kʋn, Moyizɩ dɩɛ kʋn yɛ̂ Eli kʋsʋ dɩɛ kʋn.”
5 Então Pedro, tomando a palavra, disse a Jesus: — Mestre, bom é estarmos aqui. Façamos três tendas: uma para o senhor, outra para Moisés e outra para Elias.
6 Esulo kɔ han bɛ́, Pɩɛlɩ nnwun man ɛjɔlɛ m'ɔ kan ɔ.
6 Pois não sabia o que dizer, por estarem eles apavorados.
7 Bɛ jijin ɛbɛlɛ ala, bɔlɛ́ kʋn fi nyanmɩansʋ kɔ a kɔ hala Eli nʋn Moyizɩ nʋn Zozi asʋ. Bɔlɛ́ nɩn anun, anɩɛ kʋn kɔ te. Anɩɛ sɔ'n nwan: “Sʋanlan ɛhɩ tɩ mɩ́n ehulo Baa, ɛmɔ tíe yɩ́!”
7 A seguir, veio uma nuvem que os envolveu; e dela veio uma voz que dizia: — Este é o meu Filho amado; escutem o que ele diz!
8 Zozi menian'n-mɔ tɩlɩ anɩɛ sɔ nɩn ala, bɛ kɔ tʋtʋ bɛ́ nyɩn, bɛ ngɔ nwun sʋanlan fɩ́ɩ́ kʋ́n, Zozi angʋnmɩn cein yɛ̂ ɔ nʋn bɛ́ wɔ ɛbɛlɛ ɔ.
8 E, de repente, olhando ao redor, não viram mais ninguém com eles, a não ser Jesus.
9 Nan mɔ bɛ fi bʋka nɩn asʋ bɛ 'ju'n, Zozi kɔ totua bɛ́ kɛ nán bɛ kan ɛjɔlɛ sɔ'n bɛ kele sʋanlan fɩ́ɩ́, dede ɔ jú cɩan mɔ *Mân Baa'n fi ewue nun ɔ kɔ tinnge'n.
9 Ao descerem do monte, Jesus lhes ordenou que não divulgassem as coisas que tinham visto, até o dia em que o Filho do Homem ressuscitasse dentre os mortos.
10 Bɛ falɩ m'ɔ hanlɩn helelɩ bɛ́ nɩn asʋ, nan kʋsʋ bɛ lɛ bisa bisa bɛ́ nwʋn bɛ́ afian ɛlɔ kɛ: “Ɔ fi ewue nun ɔ 'tinnge'n, yɩ́ bʋ y'ɔ le benin?”
10 Eles guardaram a recomendação, perguntando uns aos outros o que seria esse ressuscitar dentre os mortos.
11 M'ɔ yɔlɩ sɔ'n, bɛ kɔ bisa Zozi kɛ: “Nzukɛ ati yɛ̂ mala nɩn asʋ mgbain'n-mɔ nwan Eli yɛ̂ ɔ 'di mʋa ba'n?”
11 Então perguntaram a Jesus: — Por que os escribas dizem ser necessário que Elias venha primeiro?
12 Zozi kɔ bua bɛ́ kɛ: “Eli 'di mʋa ba ɔ sesie ninnge'n-mɔ biekun. Nan ɔ yɔ sɛ mɔ b'a hɛlɛ yɩ́ kɛ, Mân Baa'n 'ba nwun amannɩnhunlun kpa, ɛsɛ bɛ 'kpɔ yɩ́'n?
12 Jesus respondeu:
13 Afɩ, mɩɩn kan mɩn kele ɛmɔ kɛ Eli a a dada angʋnmɩn. Nan menian'n-mɔ helelɩ yɩ́ yalɛ kɛ bɛ́ kunnun kulo. Kɛ Ɛhɛlɛ Ɛjɔlɛ'n hanlɩn yɩ́ nwʋn ɛjɔlɛ nɩn anɩn.”
13 Eu, porém, lhes digo que Elias já veio, e fizeram com ele tudo o que quiseram, como está escrito a respeito dele.
14 Zozi nʋn Pɩɛlɩ nʋn Zʋan nʋn Zʋakɩ fi bʋka nɩn asʋ bɛ kɔ ju. Mɔ bɛ walɩ dede mɔ bɛ ka kaan bɛ ju Zozi menian ɛhɩnlɩn-mɔ anwʋn ɛbɛlɛ'n, bɛ kɔ nwun meninsʋnman bɛ́ nwʋn ɛbɛlɛ. Mala nɩn asʋ mgbain'n-mɔ wɔ bɛ́ nun. Bɛ kɔ fa akpʋlʋwa esue bɛ kɔ tʋa Zozi menian'n-mɔ.
14 Quando eles se aproximaram dos outros discípulos, viram numerosa multidão ao redor deles e os escribas discutindo com eles.
15 Zozi kɔ li meninsʋnman'n nvu nun. Kɛ bɛ nwunlin yɩ́ nɩn ala, bɛ kɔ tutu ɛnwanndie bɛ kɔ hɔ yɩ́ atɩn ɛkpa.
15 E logo toda a multidão, ao ver Jesus, ficou surpresa e, correndo até ele, o saudava.
16 Zozi kɔ bisa yɩ́ menian'n-mɔ kɛ: “Nzu anwʋn yɛ̂ ɛmɔ nʋn bɛ́ lɛ su akpʋlʋwa'n?”
16 Então Jesus perguntou:
17 M'ɔ bisalɩ bɛ́ kosuan sɔ'n, meninsʋnman nɩn anun sʋanlan kʋn kɔ bua Zozi kɛ: “Yɛ́ Mɩn, m'an fa mɩ́n wa belenzua'n m'an bɛlɛ wɔ́. Ɔ sanlɩn kɛ wawɛ ɛtɛ wɔ yɩ́ nun. Ɔ man ɔ ngʋala man jʋjɔ.
17 E um, do meio da multidão, respondeu: — Mestre, eu trouxe até o senhor o meu filho, que está possuído de um espírito mudo;
18 Lɩka biala mɔ wawɛ'n kɔ tɔ yɩ́ sʋ'n, ɔ fin yɩ́ asɩ. Ɔ man ɔ cuin ngɛsɛlɛ, ɔ kʋan yɩ́ je'n, ɔ san yɩ́ ketee. M'an sɛlɛ wɔ́ menian'n-mɔ kɛ bɛ tú wawɛ ɛtɛ sɔ'n. Nan b'a mantan yɩ́ dede b'a ngʋala man yɩ́ tu.”
18 e este, sempre que se apossa dele, lança-o por terra, e ele espuma, range os dentes e vai definhando. Pedi aos seus discípulos que o expulsassem, mas eles não puderam.
19 Zozi kɔ han kɔ hele bɛ́ kɛ: “Ɛmɔ menian ɛhɩ-mɔ, ɛmɔ le man dedi. Mɩn nʋn ɛmɔ yɛ tánlan dede ɔ hɔ́ jú mɛlɛ benin? N zʋ́ ɛmɔ dede ɔ jú tɛmʋn benin? Bɛ fá batʋnman'n bɛ bɛ́lɛ mɩ́n.”
19 Então Jesus exclamou:
20 Bɛ kɔ fa batʋnman'n bɛ kɔ bɛlɛ Zozi. Kɛmɔ batʋnman'n nwunlin yɩ́ nɩn ala, wawɛ ɛtɛ'n m'ɔ wɔ yɩ́ nun'n kɔ wʋsʋ yɩ́ sɛlɛ kpa. Batʋnman'n kɔ tɔ asɩ ɔ kɔ kunndo, yɩ́ nʋan ngɛsɛlɛ fʋkʋʋ.
20 E eles o trouxeram. Quando ele viu Jesus, o espírito imediatamente agitou o menino com violência, e, caindo ele por terra, revolvia-se espumando.
21 Zozi kɔ bisa batʋnman nɩn asɩ'n kɛ: “Ɔ mantanlɩn yɩ́ ɛyɔlɛ'n yɩ́ cɩan nyɛ ahɩ?”
21 Jesus perguntou ao pai do menino: O pai respondeu: — Desde a infância;
22 Cɩan bie a, wawɛ'n man ɔ tɔ sɩ̂n nun. Bie kʋsʋ a, ɔ tʋ yɩ́ asue nun kɛ ɔ 'kun yɩ́. Nan sɛ ɛ kʋala yɛ́ bʋka a, anɩn nwun yɛ́ nwʋn anwunnvoe nán bʋka yɛ́.”
22 e muitas vezes o tem lançado no fogo e na água, para o matar. Mas, se o senhor pode fazer alguma coisa, tenha compaixão de nós e ajude-nos.
23 Zozi kɔ se yɩ́ kɛ: “Ɛ lɛ kan kele mɩ́n kɛ: ‘Sɛ ɛ kʋala a!’ Nwun yɩ́ kɛ sʋanlan biala m'ɔ de Nyanmɩan di'n, ɔ kʋala like biala yɔ.”
23 Ao que Jesus respondeu:
24 Ɛbɛlɛ ala, batʋnman nɩn asɩ'n kɔ tɩan nun, yɩ́ nwan: “Mɩn de mɩn di, kʋsʋ bʋka mɩ́n nán mɩ́n dedi'n tɩ kaan sʋa!”
24 E imediatamente o pai do menino exclamou: — Eu creio! Ajude-me na minha falta de fé!
25 Meninsʋnman'n kɔ nwanndi kɔ hɔ Zozi nʋn batʋnman nɩn anwʋn ɛlɔ. Mɔ Zozi nwunlin yɩ́ sɔ'n, ɔ kɔ jʋjɔ aminle sʋ ɔ kɔ hele wawɛ ɛtɛ'n, yɩ́ nwan: “Wawɛ ɛtɛ, wɔ́ mɔ a munndun batʋnman ɛhɩ anʋan'n ɛsɛ a ti yɩ́ nzʋ'n, mɩɩn kan mɩn kele wɔ́ kɛ ɛ fi yɩ́ nun tú, ɛsɛ n'ɛ wʋlʋ yɩ́ nun kʋ́n lé!”
25 Vendo Jesus que muita gente estava se reunindo, repreendeu o espírito imundo, dizendo-lhe:
26 Wawɛ ɛtɛ'n kɔ wʋsʋ batʋnman'n sɛlɛ kpa. Ɔ kɔ tɛtɩan ɔ fi yɩ́ nun kɔ tu. Batʋnman'n tɩ kɛ ɔ'a wu. Ɔ man bɛ́ dɔʋn mɔ anɩn bɛ wɔ ɛbɛlɛ'n nwan: “Batʋnman nɩn a wu! Batʋnman nɩn a wu!”
26 E ele, gritando e agitando-o muito, saiu, deixando-o como se estivesse morto, a ponto de muitos dizerem: — Morreu.
27 Mɔ bɛ 'kɩkan ɛhɩ'n, Zozi kɔ sɔ batʋnman nɩn asa ɔ kɔ jasʋ yɩ́ kɔ jinlan.
27 Mas Jesus, tomando-o pela mão, o ergueu, e ele se levantou.
28 Mɔ Zozi hɔlɩ awulo m'ɔ halɩ yɩ́ nʋn yɩ́ menian'n-mɔ angʋnmɩn'n, yɩ́ menian'n-mɔ kɔ bisa yɩ́ kɛ: “Nzukɛ ati yɛ̂ y'a ngʋala man wawɛ sɔ'n tu'n?”
28 Quando Jesus entrou em casa, os seus discípulos lhe perguntaram em particular: — Por que nós não pudemos expulsá-lo?
29 Zozi kɔ bua bɛ́ kɛ: “Wawɛ ɛtɛ sʋa, Nyanmɩan ɛsɛlɛ yɛ̂ bɛ fa bɛ tu yɩ́ ɔ.”
29 Jesus respondeu:
30 Zozi nʋn yɩ́ menian'n-mɔ fi ɛbɛlɛ bɛ kɔ hɔ. Bɛ 'kɔ'n, bɛ kɔ kpɛ nun Galile mân nɩn anun. Afɩ Zozi ngulo man kɛ sʋanlan fɩ́ɩ́ nwun lɩka m'ɔ wɔ'n.
30 E, tendo saído dali, passavam pela Galileia, e Jesus não queria que ninguém o soubesse,
31 Ɔ kɔ hehele yɩ́ menian'n-mɔ ninnge, ɛsɛ ɔ kɔ han kɔ hele bɛ́ kɛ: “Bɛ 'ba hyɩ *Mân Baa'n bɛ man menian'n-mɔ kun yɩ́. Nan sɛ ɔ wu a, yɩ́ cɩan nsan nɩn asʋ, ɔ 'tinnge.”
31 porque ensinava os seus discípulos e lhes dizia:
32 Yɩ́ menian'n-mɔ ngɔ tɩ man ɛjɔlɛ sɔ'n m'ɔ hanlɩn nɩn abʋ. Kʋsʋ afɩ bɛ sulo bɛ ngɔ bisa man yɩ́ kosuan.
32 Eles, porém, não compreendiam isto e tinham medo de perguntar.
33 Mɔ Zozi nʋn yɩ́ menian'n-mɔ juli Kapɛɛnawɔmʋn mɔ bɛ wʋlʋlɩ awulo'n, ɔ kɔ bisa bɛ́ kɛ: “Nzu anwʋn akpʋlʋwa yɛ̂ ɛmɔ suli yɩ́ atɩn nɩn anun'n?”
33 Chegaram, então, a Cafarnaum. Estando em casa, Jesus perguntou aos discípulos:
34 M'ɔ bisalɩ bɛ́ kosuan sɔ'n, bɛ ngɔ buke bɛ́ nʋan. Afɩ mɔ bɛ 'ba'n, akpʋlʋwa kʋn tɔlɩ bɛ́ afian. Akpʋlʋwa sɔ nɩn anwʋn, anɩn bɛ lɛ kpʋnndɛ sʋanlan m'ɔ tɩ kpili tala bɛ́ kʋalaa'n.
34 Mas eles se calaram, porque, no caminho, tinham discutido entre si sobre quem era o maior.
35 Ɛhɩ a, Zozi kɔ tanlan asɩ. Ɔ kɔ fɛlɛ yɩ́ menian bulu nʋn nnyuan'n ɔ kɔ han kɔ hele bɛ́ kɛ: “Sɛ sʋanlan kʋn kulo kɛ ɔ di ɛmɔ asʋ kpain an, anɩn ɔ káci ɛmɔ anun batʋnman nán ɔ sʋ́ ɛmɔ kʋalaatin.”
35 E Jesus, assentando-se, chamou os doze e lhes disse:
36 Mɔ Zozi hanlɩn sɔ yuelɩ'n, ɔ kɔ fa batʋnman kaan kʋn kɔ a bɛ́ afian ɛbɛlɛ. Ɔ kɔ fa yɩ́ kɔ bɔ yɩ́ nwʋn. Yɩ́ nwan:
36 Trazendo uma criança, colocou-a no meio deles e, tomando-a nos braços, disse-lhes:
37 “Sʋanlan biala mɔ mɩ́n dunman nun, ɔ kɔ sɔ mmatʋnman ɛhɩ-mɔ bie anun'n, anɩn mɩ́n muonun yɛ̂ ɔ'a sɔ mɩ́n nun ɔ. Yɛ̂ sʋanlan m'ɔ kɔ sɔ mɩ́n nun'n, nán mɩ́n ngʋnmɩn yɛ̂ ɔ'a sɔ mɩn nun ɔ. Nan anɩn ɔ'a sɔ sʋanlan'n mɔ ɔ'a sʋan mɩ́n nɩn anun bie.”
37 — Quem receber uma criança, tal como esta, em meu nome, recebe a mim; e quem receber a mim, não é a mim que recebe, mas aquele que me enviou.
38 Mɔ Zozi hanlɩn sɔ yuelɩ'n, Zʋan kɔ fa kɔ tʋ yɩ́ nyunnun kɛ: “Kpain, y'a nwun sʋanlan kʋn, ɔ nnʋn man yɛ́ nun bie. Ɔ fa wɔ́ dunman'n ɔ tu wawɛ ɛtɛ'n-mɔ. Yɩ́ ti, y'a totua yɩ́.”
38 João disse a Jesus: — Mestre, vimos um homem que expulsava demônios em seu nome, mas nós o proibimos de fazer isso, porque não nos seguia.
39 Mɔ Zʋan anʋan tɔlɩ'n, Zozi nwan: “Nán bɛ totua yɩ́. Ɔ sanlɩn kɛ sʋanlan fɩ́ɩ́ ngʋala man kɛ ɔ fa mɩ́n dunman'n ɔ yɔ asinbɛnwʋn ninnge, nán afɩ ɔ'a han ɛjɔlɛ ɛtɛ ɔ'a tia mɩ́n.
39 Mas Jesus respondeu:
40 Afɩ sʋanlan m'ɔ mgbɔ man yɛ́'n, anɩn ɔ kulo yɛ́.
40 Pois quem não é contra nós é a favor de nós.
41 Mɩɩn kan yɩ́ ananhɔlɛ mɩn kele ɛmɔ kɛ sʋanlan biala mɔ mɩ́n dunman nun, ɔ kɔ man ɛmɔ nzue nganlannzan kʋn kɔ nʋn'n, ɔ 'nyan yɩ́ nwʋn ahatua.
41 Pois aquele que lhes der de beber um copo de água, em meu nome, porque vocês são de Cristo, em verdade lhes digo que de modo nenhum perderá a sua recompensa.
42 “Mmatʋnman nganngan ɛhɩ-mɔ mɔ bɛ de mɩ́n bɛ di'n, sʋanlan m'ɔ kɔ tʋnndʋn bɛ́ nun kʋn aja nun maan ɔ kɔ tɔ ɛtɛ nɩn anun'n, ɔ tɩ kpa kɛ bɛ fa ɛbʋɛ kpili kʋn bɛ tʋ yɩ́ kɔmɩn bɛ tʋ yɩ́ jenvie nɩn anun.
42 — E, se alguém fizer tropeçar um destes pequeninos que creem em mim, seria melhor para esse que uma grande pedra de moinho fosse pendurada ao seu pescoço e fosse jogado no mar.
43 Sɛ wɔ́ sa yɛ̂ ɔ lɛ jɩjɩ wɔ́ maan ɛ tɔ ɛtɛ nɩn anun an, anɩn kpɛ tʋ. Sɛ ɔ ka wɔ́ sa kʋn nán ɛ nyan ngʋan an, ɔ tɩ kpa tala kɛ ɛ le wɔ́ sa nnyuan'n ɛ kɔ hɔ sɩ̂n'n m'ɔ nnun man lé nɩn anun'n. [
43 E, se a sua mão leva você a tropeçar, corte-a; pois é melhor você entrar aleijado na vida do que, tendo as duas mãos, ir para o inferno, para o fogo que nunca se apaga
44 Ɛlɔ ngakʋba'n-mɔ mɔ bɛ di sʋanlan'n, bɛ nwu man lé, ɛsɛ sɩ̂n'n kʋsʋ nnun man lé.]
44 [onde não lhes morre o verme, nem o fogo se apaga].
45 Sɛ wɔ́ ja yɛ̂ ɔ lɛ jɩjɩ wɔ́ maan ɛ tɔ ɛtɛ nɩn anun an, anɩn kpɛ tʋ. Sɛ ɔ ka wɔ́ ja kʋn nán ɛ nyan ngʋan an, ɔ tɩ kpa tala kɛ ɛ kɔ fa wɔ́ ja nnyuan'n ɛ kɔ hɔ sɩ̂n'n m'ɔ nnun man lé nɩn anun'n. [
45 E, se o seu pé leva você a tropeçar, corte-o; pois é melhor você entrar na vida aleijado do que, tendo os dois pés, ser lançado no inferno
46 Ɛlɔ ngakʋba'n-mɔ mɔ bɛ di sʋanlan'n, bɛ nwu man lé, ɛsɛ sɩ̂n'n kʋsʋ nnun man lé.]
46 [onde não lhes morre o verme, nem o fogo se apaga].
47 Sɛ wɔ́ nyɩn yɛ̂ ɔ lɛ jɩjɩ wɔ́ maan ɛ tɔ ɛtɛ nɩn anun an, anɩn tu tʋ. Sɛ ɔ ka wɔ́ nyɩn kʋn nán ɛ nyan Nyanmɩan Belemgbin Mân nɩn anun ɛlɔ ngʋan nɩn an, ɔ tɩ kpa tala kɛ ɛ kɔ fa wɔ́ nyɩn nnyuan'n ɛ kɔ hɔ sɩ̂n'n m'ɔ nnun man lé nɩn anun'n.
47 E, se um dos seus olhos leva você a tropeçar, arranque-o; pois é melhor você entrar no Reino de Deus com um olho só do que, tendo os dois, ser lançado no inferno,
48 Ɛlɔ ngakʋba'n-mɔ mɔ bɛ di sʋanlan'n, bɛ nwu man lé, ɛsɛ sɩ̂n'n kʋsʋ nnun man lé.
48 onde não lhes morre o verme, nem o fogo se apaga.
49 Afɩ kɛ bɛ wula ninnge'n-mɔ njɩn nán b'a nzɛcɩ man'n, bɛ 'fa sɩ̂n'n kʋsʋ bɛ tɩ sʋanlan biala anwʋn.
49 — Porque cada um será salgado com fogo.
50 Njɩn'n tɩ like kpa. Nan sɛ ɔ yɔ talɛ́ a, anɩn bɛ 'yɔ sɛ nán ɔ a yɔ fɛ biekun? Ɛmɔ mán njɩn tánlan ɛmɔ anun, ɛsɛ ɛmɔ nʋn ɛhɩnlɩn-mɔ tánlan anzʋnunjɔ nun.”
50 O sal é bom; mas, se o sal vier a se tornar insípido, como lhe restaurar o sabor? Tenham sal em vocês mesmos e paz uns com os outros.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.