Marcos 11
Nyɩhyɛ Fʋfɔlɛʼn (ANY) vs NVT
1 Zozi nʋn yɩ́ menian'n-mɔ kɔ a kɔ ju Bɛtɩfaze nʋn Betanin afian. Kulo sɔ'n-mɔ mantan mantan Zoluzalɛmʋn. Mɔ bɛ juli *Olivʋ bʋka nɩn anwʋn ɛbɛlɛ'n, Zozi kɔ sʋan yɩ́ menian'n-mɔ anun nnyuan, yɩ́ nwan:
1 Quando já se aproximavam de Jerusalém, Jesus e seus discípulos chegaram às cidades de Betfagé e Betânia, no monte das Oliveiras. Jesus enviou na frente dois discípulos.
2 “Ɛmɔ hɔ́ kulo'n m'ɔ wɔ ɛmɔ anyunnun ɛlɔ nɩn asʋ. Mɔ ɛmɔ 'fite kulo nɩn asʋ ɛbɛlɛ ala'n, ɛmɔ 'ba nwun yɩ́ kɛ afunlunmun baa kʋn mɩnnda ɛbɛlɛ, sʋanlan fɩ́ɩ́ fʋlɩ tanlanlɩn man sʋ lé. Ɛmɔ nyánnjɩ yɩ́ bɛ bɛ́lɛ mɩ́n.
2 “Vão àquele povoado adiante”, disse ele. “Assim que entrarem, verão amarrado ali um jumentinho, no qual ninguém jamais montou. Desamarrem-no e tragam-no para cá.
3 Sɛ sʋanlan bie bisa ɛmɔ kɛ nzukɛ ati yɛ̂ ɛmɔ lɛ nyannjɩ yɩ́ a, ɛmɔ sé yɩ́ kɛ: ‘Yɛ́ Mɩn a mian yɩ́ nwʋn, nan ɔ ngɔ hye man, ɔ 'ba fa sa ba.’”
3 Se alguém lhes perguntar: ‘O que estão fazendo?’, digam apenas: ‘O Senhor precisa dele e o devolverá em breve’.”
4 M'ɔ hanlɩn sɔ yuelɩ'n yɛ̂ yɩ́ menian nnyuan'n hɔlɩ ɔ. Bɛ 'kɔ a ju a, afunlunmun baa'n mɩnnda anʋan kʋn anun, gua nɩn asʋ. Bɛ kɔ nyannjɩ yɩ́.
4 Os dois discípulos foram e encontraram o jumentinho na rua, amarrado junto a uma porta.
5 Bɛ́ mɔ bɛ wɔ ɛbɛlɛ'n, bɛ́ mmie-mɔ kɔ bisa bɛ́ kɛ: “Ɛmɔ lɛ yɔ nzu? Nzu ati yɛ̂ ɛmɔ lɛ nyannjɩ afunlunmun baa'n?”
5 Enquanto o desamarravam, algumas pessoas que estavam ali perguntaram: “O que vocês estão fazendo, desamarrando esse jumentinho?”.
6 Bɛ bualɩ bɛ́ kɛ Zozi hanlɩn helelɩ bɛ́'n, yɛ̂ menian sɔ'n-mɔ yacili bɛ́ maan bɛ falɩ bɛ hɔlɩ ɔ.
6 Responderam conforme Jesus havia instruído, e os deixaram levar o animal.
7 Bɛ kɔ fa afunlunmun baa'n bɛ kɔ bɛlɛ Zozi, bɛ kɔ fa bɛ́ taladɩɛ'n-mɔ bɛ kɔ gua naan nɩn asʋ. Zozi kɔ fʋ kɔ tanlanlɩn sʋ.
7 Os discípulos trouxeram o jumentinho, puseram seus mantos sobre o animal, e Jesus montou nele.
8 Menian dɔʋn kɔ sɩsɛ bɛ́ ɛtanlan'n-mɔ atɩn nɩn anun. Mmie-mɔ kʋsʋ kɔ kpɩkpɛ aye malɛ bɛ kɔ sɩsɛ yɩ́ atɩn nɩn anun.
8 Muitos da multidão espalharam seus mantos ao longo do caminho diante de Jesus, e outros espalharam ramos que haviam cortado nos campos.
9 Bɛ́ mɔ bɛ li Zozi anyunnun'n ɔ nʋn bɛ́ mɔ bɛ li yɩ́ nzin'n, bɛ lɛ tɩan bɛ kan kɛ: “Hozanna! Nyila hán sʋanlan ɛhɩ m'ɔ lɛ ba wɔ yɛ́ Mɩn dunman nun'n!
9 E as pessoas, tanto as que iam à frente como as que o seguiam, gritavam: “Hosana! Bendito é o que vem em nome do Senhor!
10 Nyila hán belemgbin'n m'ɔ lɛ ba sesie yɛ́ sɩ Davidi belemgbin mân'n. Hozanna! Nyila hán yɛ́ Mɩn m'ɔ wɔ anwunno anwunno ɛlɔ'n!”
10 Bendito é o reino que vem, o reino de nosso antepassado Davi! Hosana no mais alto céu!”.
11 Zozi kɔ ju Zoluzalɛmʋn. Ɔ kɔ wʋlʋ Nyanmɩan sua nɩn anun. Ɔ kɔ nɛnɩan ɛbɛlɛ ninnge'n-mɔ kʋalaa kɔ yue. Ɔ nʋn yɩ́ menian bulu nʋn nnyuan'n, bɛ kɔ hɔ Betanin. Ɔ sanlɩn kɛ anɩn alɩ́ɛ lɛ yɔ.
11 Jesus entrou em Jerusalém e foi ao templo. Depois de olhar tudo ao redor atentamente, voltou a Betânia com os Doze, porque já era tarde.
12 Bɛ lalɩ alɩ́ɛ hɩnlɩn mɔ bɛ fi Betanin bɛ 'kɔ'n, ɛhɔɛ kɔ hun Zozi.
12 Na manhã seguinte, quando saíam de Betânia, Jesus teve fome.
13 Ɔ kɔ nwun *figi baka kʋn mʋa ɛlɔ. Nyâ wɔ sʋ. Zozi kɔ hɔ yɩ́ bʋ ɔ 'kɔ a nɩan sɛ ɔ kɔ nyan figi bie kɔ li a. Ɔ 'kɔ ju a, like fɩ́ɩ́ nnʋn man sʋ, nyâ ngʋnmɩn, ɔ sanlɩn kɛ ɔ juli man figi nɩn esúe tɛmʋn.
13 Viu que, a certa distância, havia uma figueira cheia de folhas e foi ver se encontraria figos. No entanto, só havia folhas, pois ainda não era tempo de dar frutos.
14 Mɔ Zozi nwunlin yɩ́ sɔ'n, yɩ́ nwan: “Wɔ́ baka ɛhɩ, ɔ fi ɛnɛ m'ɔ kɔ'n, sʋanlan fɩ́ɩ́ ngɔ li wɔ́ sʋ baa kʋ́n lé!” M'ɔ hanlɩn sɔ'n, yɩ́ menian'n-mɔ kɔ tɩ.
14 Então Jesus disse à árvore: “Nunca mais comam de seu fruto!”. E os discípulos ouviram o que ele disse.
15 Zozi nʋn yɩ́ menian'n-mɔ fi Betanin bɛ kɔ a Zoluzalɛmʋn. Zozi kɔ wʋlʋ Nyanmɩan awulo nɩn anun. Ɔ kɔ fʋan bɛ́ kʋalaa mɔ bɛ di gua awulo nɩn anun'n. Ɔ kɔ han bɛ́ mɔ bɛ kaci esika'n tɔbɩlɩ'n-mɔ kɔ gua. Bɛ́ mɔ bɛ lɛ tɔnɩn mɔlɔnʋnman'n-mɔ, ɔ kɔ han bɛ́ bia'n mɔ kɔ gua.
15 Quando voltaram a Jerusalém, Jesus entrou no templo e começou a expulsar os que compravam e vendiam animais para os sacrifícios. Derrubou as mesas dos cambistas e as cadeiras dos que vendiam pombas,
16 Ɔ'a mman man sʋanlan fɩ́ɩ́ atɩn ɔ'a nzʋa man ninnge ɔ'a nzɩn man Nyanmɩan awulo nɩn anun.
16 impediu todos de usarem o templo como mercado
17 M'ɔ yɔlɩ sɔ yuelɩ'n, ɔ kɔ hehele menian'n-mɔ ninnge. Yɩ́ nwan: “Asʋ b'a ngɛlɛ man yɩ́ kɛ Nyanmɩan nwan: Bɛ 'ba fɛlɛ mɩ́n awulo'n mân mân kʋalaa mmʋtʋɛ awulo ɔ? Nan ɔ yɔ sɛ mɔ ɛmɔ a fa a kaci ɛmɔ awue awulo'n?”
17 e os ensinava, dizendo: “As Escrituras declaram: ‘Meu templo será chamado casa de oração para todas as nações’, mas vocês o transformaram num esconderijo de ladrões!”.
18 Mɔ Nyanmɩan tɛɛyɩfʋɛ'n-mɔ nʋn mala nɩn asʋ mgbain'n-mɔ tɩlɩ ɛjɔlɛ sɔ'n, ɔ ngɔ yɔ bɛ́ fɛ fɩ́ɩ́. Ɛbɛlɛ ala, bɛ kɔ kpʋnndɛ atɩn mɔ bɛ 'sɩn sʋ nán bɛ cɩ yɩ́ bɛ kun yɩ́. Nan kʋsʋ bɛ sulo yɩ́, ɔ sanlɩn kɛ yɩ́ like'n m'ɔ kele'n yɔ menian'n-mɔ mɔ b'a yia ɛbɛlɛ'n kʋalaa fɛ sʋnman.
18 Quando os principais sacerdotes e mestres da lei souberam o que Jesus tinha feito, começaram a tramar um modo de matá-lo. Contudo, tinham medo dele, pois o povo estava muito admirado com seu ensino.
19 Mɔ alɩ́ɛ'n yɔlɩ'n, Zozi nʋn yɩ́ menian'n-mɔ fi Zoluzalɛmʋn kulo nɩn anun bɛ kɔ fite.
19 Ao entardecer, Jesus e seus discípulos saíram da cidade.
20 Alɩ́ɛ hɩnlɩn mɔ bɛ 'sɩn'n, Zozi menian'n-mɔ kɔ nwun figi baka'n. Ɔ fi yɩ́ anwunno ɔ'a yʋɩ dede ɔ'a ju yɩ́ bʋ asɩ.
20 Na manhã seguinte, quando os discípulos passaram pela figueira que Jesus tinha amaldiçoado, notaram que ela estava seca desde a raiz.
21 Ɛbɛlɛ ala, Pɩɛlɩ kɔ kacɩ ɛjɔlɛ'n mɔ Zozi hanlɩn'n. Nán ɔ'a se yɩ́ kɛ: “Yɛ́ Mɩn, nɩan kɛ figi baka'n mɔ ɛ bɔlɩ yɩ́ sasan nɩn a yue yʋɩ ɔ.”
21 Pedro se lembrou do que Jesus tinha dito à árvore e exclamou: “Veja, Rabi! A figueira que o senhor amaldiçoou secou!”.
22 Mɔ Pɩɛlɩ hanlɩn sɔ yuelɩ'n, Zozi kɔ se bɛ́ kɛ: “Ɛmɔ lé Nyanmɩan bɛ lí.
22 Então Jesus disse aos discípulos: “Tenham fé em Deus.
23 Mɩɩn kan yɩ́ ananhɔlɛ mɩn kele ɛmɔ kɛ sɛ sʋanlan kʋn nzu man akpʋlʋwa wɔ yɩ́ ahʋnlɩn nɩn anun, nan ɔ de di kɛ m'ɔ lɛ kan'n 'yɔ sɔ man yɩ́ a, sɛ ɔ se bʋka ɛhɩ kɛ: ‘Bʋka, fi ɛwa tutu kɔ tɔ jenvie nɩn anun’ an, bʋka'n 'tutu kɔ tɔ nun.
23 Eu lhes digo a verdade: vocês poderão dizer a este monte: ‘Levante-se e atire-se no mar’, e isso acontecerá. É preciso, no entanto, crer que acontecerá, e não ter nenhuma dúvida em seu coração.
24 Yɩ́ sɔ ati, mɩɩn kan mɩn kele ɛmɔ kɛ, like biala mɔ ɛmɔ kɔ sɛlɛ wɔ Nyanmɩan ɛlɔ'n, ɛmɔ lé lí kɛ ɛmɔ asa a han yɩ́. Afɩ ɔ 'fa man ɛmɔ.
24 Digo-lhes que, se crerem que já receberam, qualquer coisa que pedirem em oração lhes será concedido.
25 Mɛlɛ mɔ ɛmɔ jin bɛ lɛ yɔ asɔnɩn'n, sɛ sʋanlan bie anwʋn ɛjɔlɛ wɔ ɛmɔ akunnun an, ɛmɔ fá yɩ́ nwʋn sa bɛ hyé yɩ́. Nán Nyanmɩan a fa ɛmɔ anwʋn sa dɩɛ nɩn a hye ɛmɔ. [
25 Quando estiverem orando, se tiverem alguma coisa contra alguém, perdoem-no, para que seu Pai no céu também perdoe seus pecados.
26 Nan sɛ ɛmɔ a nva man yɩ́ nwʋn sa b'a nje man yɩ́ a, ɛmɔ Asɩ'n kʋsʋ m'ɔ wɔ anwunno'n nva man ɛmɔ dɩɛ'n nje man ɛmɔ.”]
26 Mas, se vocês se recusarem a perdoar, seu Pai no céu não perdoará seus pecados”.
27 Zozi nʋn yɩ́ menian'n-mɔ kɔ sa kɔ hɔ Zoluzalɛmʋn ɛlɔ biekun. Mɛlɛ mɔ anɩn ɔ lɛ kpanza Nyanmɩan awulo nɩn anun'n, Nyanmɩan tɛɛyɩfʋɛ'n-mɔ, nʋn mala nɩn asʋ mgbain'n-mɔ, nʋn Zufʋ mgbain'n-mɔ kɔ a yɩ́ nwʋn ɛbɛlɛ.
27 Mais uma vez, voltaram a Jerusalém. Enquanto Jesus passava pelo templo, os principais sacerdotes, os mestres da lei e os líderes do povo vieram até ele
28 Bɛ kɔ bisa yɩ́ kɛ: “Tunmin benin yɛ̂ ɛ le yɩ́ ɛ yɔ ninnge sʋa mɔ ɔ? Nwan sʋanlan dɩɛ yɛ̂ ɔ manlɩn wɔ́ atɩn kɛ ɛ yɔ́ ɔ?”
28 e perguntaram: “Com que autoridade você faz essas coisas? Quem lhe deu esse direito?”.
29 Zozi kɔ bua bɛ́ kɛ: “Mɩn 'ba bisa ɛmɔ kosuan kʋn. Sɛ ɛmɔ tu yɩ́ nʋan an, sʋanlan'n m'ɔ manlɩn mɩ́n atɩn maan mɩn yɔ ninnge'n-mɔ'n, mɩn 'kan mɩn kele ɛmɔ.
29 Jesus respondeu: “Eu lhes direi com que autoridade faço essas coisas se vocês responderem a uma pergunta:
30 Ɛsɔnɩan'n mɔ Zʋan sɔnɩn menian'n-mɔ'n, ɔ fi Nyanmɩan ɛlɔ anaan ɔ fi kulo menian'n-mɔ ɛlɔ ɔ? Ɛmɔ búa mɩ́n bie.”
30 A autoridade de João para batizar vinha do céu ou era apenas humana? Respondam-me!”.
31 Mɔ Zozi bisalɩ bɛ́ kosuan sɔ'n, bɛ kɔ han yɩ́ bɛ́ afian ɛlɔ kɛ: “Sɛ yɛ bua yɩ́ kɛ: ‘Nyanmɩan yɛ̂ ɔ sʋanlɩn yɩ́’ a, ɔ 'ba bisa yɛ́ kɛ: ‘Anɩn nzukɛ ati yɛ̂ ɛmɔ a nne man yɩ́ ɛjɔlɛ'n b'a nni man'n?’
31 Eles discutiram a questão entre si: “Se dissermos que vinha do céu, ele perguntará por que não cremos em João.
32 Sɛ yɛ kan kɛ: ‘Menian'n-mɔ yɛ̂ bɛ sʋanlɩn yɩ́’ a, …” (Bɛ sulo bagua'n, afɩ menian'n-mɔ kʋalaa de tʋ nun kɛ Zʋan tɩ Nyanmɩan kpɔmanfʋɛ sakpa.)
32 Mas será que ousamos dizer que era apenas humana?”. Tinham medo do que o povo faria, pois todos acreditavam que João era profeta.
33 Ɛhɩ a, bɛ kɔ bua Zozi kɛ: “Yɛ nzɩ man.”
33 Por fim, responderam: “Não sabemos”. E Jesus replicou: “Então eu também não direi com que autoridade faço essas coisas”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.