Lucas 19

Nyɩhyɛ Fʋfɔlɛʼn (ANY) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Zozi juli Zoliko kulo nɩn asʋ ɛbɛlɛ, ɔ lɛ kpɛ nun.
1 Jesus entrou em Jericó e atravessava a cidade.
2 Anɩn bian kʋn wɔ ɛbɛlɛ. Bian sɔ'n, bɛ fɛlɛ yɩ́ Zase. Ɔ tɩ bɛ́ mɔ bɛ dide ajule'n-mɔ kpain ɛsɛ ɔ tɩ esikafʋɛ.
2 Havia ali um homem rico chamado Zaqueu, chefe dos cobradores de impostos.
3 Ɔ kulo kɛ ɔ nwun sʋanlan'n mɔ bɛ fɛlɛ yɩ́ Zozi'n. Nan kʋsʋ kɛmɔ ɔ tɩ sʋanlan tika'n, meninsʋnman'n dunman nun, ɔ ngʋala nnwun man Zozi.
3 Tentava ver Jesus, mas era baixo demais e não conseguia olhar por cima da multidão.
4 Ɛhɩ a, Zase kɔ bu bɛ́ nyunnun ɔ kɔ nwanndi ɔ kɔ hɔ kɔ fʋ baka kʋn asʋ. Baka sɔ'n, bɛ fɛlɛ yɩ́ sikomɔɔ. Yɩ́ dɩɛ anɩn ɔ nwun Zozi. Ɔ sanlɩn kɛ baka sɔ nɩn abʋ ɛbɛlɛ yɛ̂ Zozi 'sɩn ɔ.
4 Por isso, correu adiante e subiu numa figueira-brava, no caminho por onde Jesus passaria.
5 Mɔ Zozi juli baka nɩn abʋ'n, ɔ kɔ tʋ yɩ́ nyɩn anwunno ɔ kɔ han kɔ hele Zase kɛ: “Zase, kan wɔ́ nwʋn ju asɩ. Ɔ sanlɩn kɛ ɛnɛ, wɔ́ awulo ɛlɔ yɛ̂ mɩn 'sike ɔ.”
5 Quando Jesus chegou ali, olhou para cima e disse: “Zaqueu, desça depressa! Hoje devo hospedar-me em sua casa”.
6 Zase kɔ han yɩ́ nwʋn ɔ kɔ ju ɔ le fɛ elie ɔ kɔ sɔ Zozi nun.
6 Sem demora, Zaqueu desceu e, com alegria, recebeu Jesus em sua casa.
7 Bɛ́ kʋalaa mɔ bɛ nwunlin yɩ́ sɔ'n kɔ fɛ ɛya. Bɛ́ nwan: “Sʋanlan ɛhɩ a hɔ a sike ɛtɛfʋɛ awulo!”
7 Ao ver isso, o povo começou a se queixar: “Ele foi se hospedar na casa de um pecador!”.
8 Zase kɔ jinlan yɛ́ Mɩn anyunnun, yɩ́ nwan: “Yɛmɩnlɩn, tie! Mɩn 'bu mɩ́n nwʋn ninnge nɩn anun mɩn tu yɩ́ ebue mɩn man ehianfʋɛ'n-mɔ. Sɛ n nili sʋanlan bie ndunlunmun an, mɩn 'bɔ yɩ́ nwʋn fâ nnan mɩn man yɩ́.”
8 Enquanto isso, Zaqueu se levantou e disse: “Senhor, darei metade das minhas riquezas aos pobres. E, se explorei alguém na cobrança de impostos, devolverei quatro vezes mais!”.
9 Zozi kɔ han kɔ hele yɩ́ kɛ: “Ɛnɛ, awulo ɛhɩ anun menian'n-mɔ a nyan ngʋan. Ɔ sanlɩn kɛ sʋanlan ɛhɩ kʋsʋ tɩ Abalahamʋn abʋsʋ sʋanlan.
9 Jesus respondeu: “Hoje chegou a salvação a esta casa, pois este homem também é filho de Abraão.
10 Afɩ *Mân Baa'n walɩ kɛ ɔ 'ba kpʋnndɛ bɛ́ mɔ b'a minlin'n-mɔ nán ɔ de bɛ́ ngʋan.”
10 Porque o Filho do Homem veio buscar e salvar os perdidos”.
11 Ɛsɛ Zozi kɔ bu anyɩnndala kʋn biekun ɔ kɔ hele bɛ́ mɔ anɩn bɛ lɛ tie ɛjɔlɛ sɔ'n-mɔ'n. Afɩ, kɛmɔ anɩn bɛ ka kaan bɛ ju Zoluzalɛmʋn'n, menian'n-mɔ jʋnlɩn kɛ bɛ 'ka ɛbɛlɛ ala bɛ nwun Nyanmɩan Belemgbin Mân'n.
11 A multidão estava atenta ao que Jesus dizia. Então, como ele se aproximava de Jerusalém, contou-lhes uma parábola, pois o povo achava que o reino de Deus começaria de imediato.
12 Ɛhɩ a, Zozi nwan: “Dɩhyɩɛ kʋn fi yɩ́ mân dɩɛ anun kɔ hɔ mân bie anun. Mân sɔ'n wɔ mʋa kpa. Ɔ 'kɔ maan bɛ sie yɩ́ belemgbin nán ɔ sa ba.
12 Disse ele: “Um nobre foi chamado a um país distante para ser coroado rei e depois voltar.
13 Mɔ ɔ 'ba hɔ'n, ɔ kɔ fɛfɛlɛ yɩ́ ngʋa'n-mɔ anun bulu. Ɔ kɔ wowula bɛ́ nun kʋn biala asa nun esika kɔkɔlɛ mma ngʋkʋn. Yɩ́ nwan: ‘Ɛmɔ fá lí junman dede maan m mála.’
13 Antes de partir, reuniu dez de seus servos e deu a cada um deles dez moedas de prata, dizendo: ‘Invistam esse dinheiro enquanto eu estiver fora’.
14 “Dɩhyɩɛ sɔ'n mân nɩn anun menian'n-mɔ ngulo man yɩ́ ɛjɔlɛ, bɛ kpɔ yɩ́. Nan mɔ dɩhyɩɛ'n hɔlɩ'n, bɛ kɔ yɩ menian maan bɛ kɔ si yɩ́ sʋ. Bɛ hɔlɩ juli ɛlɔ a, bɛ́ nwan: ‘Yɛ ngulo man kɛ bian ɛhɩ di yɛ́ sʋ belemgbin.’
14 Seu povo, porém, o odiava, e enviou uma delegação atrás dele para dizer: ‘Não queremos que ele seja nosso rei’.
15 “Bɛ kɔ sie dɩhyɩɛ sɔ'n belemgbin, ɔ kɔ sa kɔ a yɩ́ mân nɩn anun. Ɔ kɔ man bɛ kɔ fɛfɛlɛ yɩ́ ngʋa'n-mɔ m'ɔ falɩ esika'n manlɩn bɛ́'n kɛ bɛ bála a bu mgbʋnndan bɛ héle yɩ́.
15 “Depois de ser coroado, ele voltou e chamou os servos aos quais tinha confiado o dinheiro, pois queria saber quanto haviam lucrado.
16 “Alimʋa akʋa'n juli ɛbɛlɛ a, yɩ́ nwan: ‘Yɛmɩnlɩn, m'an nyan bulu m'an bʋka mɔ ɛ falɩ manlɩn mɩ́n nɩn asʋ.’
16 O primeiro servo informou: ‘Senhor, investi seu dinheiro, e ele rendeu dez vezes a quantia recebida.
17 “Belemgbin'n kɔ han kɔ hele yɩ́ kɛ: ‘Akʋa kpa, mo! Kɛmɔ ninnge kaan ɛhɩ-mɔ anun m'an nwun wɔ́ ti anun'n, mɩn 'fa wɔ́ mɩn sie kulo mgbili bulu asʋ kpain.’
17 “‘Muito bem!’, disse o rei. ‘Você é um bom servo. Foi fiel no pouco que lhe confiei e, como recompensa, governará dez cidades.’
18 “M'ɔ tɔ sʋ nnyuan'n kɔ a. Yɩ́ nwan: ‘Yɛmɩnlɩn, m'an nyan nnun m'an bʋka mɔ ɛ falɩ manlɩn mɩ́n nɩn asʋ.’
18 “O servo seguinte informou: ‘Senhor, investi seu dinheiro, e ele rendeu cinco vezes a quantia recebida’.
19 “Belemgbin kɔ han kɔ hele yɩ́ kɛ: ‘Mɩn 'fa wɔ́ kʋsʋ mɩn sie kulo mgbili nnun asʋ kpain.’
19 “‘Muito bem!’, disse o rei. ‘Você governará cinco cidades.’
20 “Akʋa kʋn biekun walɩ a, yɩ́ nwan: ‘Yɛmɩnlɩn, ɛ 'nwun wɔ́ esika'n. N valɩ n vɩalɩ hanmɩntɩ duku nun.
20 “O terceiro servo, porém, trouxe de volta apenas a quantia recebida e disse: ‘Senhor, escondi seu dinheiro para mantê-lo seguro.
21 Mɩn sulo wɔ́, ɔ sanlɩn kɛ ɛ tɩ sʋanlan mɔ wɔ́ ɛjɔlɛ elie yɔ yalɛ. Lɩka mɔ a nzie man like'n, ɛbɛlɛ like yɛ̂ ɛ fa ɔ. Lɩka mɔ a nnu a man like'n, ɛbɛlɛ like yɛ̂ ɛ tɩ ɔ.’
21 Tive medo, pois o senhor é um homem severo. Toma o que não lhe pertence e colhe o que não plantou’.
22 “Mɔ akʋa nɩn anʋan tɔlɩ'n, belemgbin'n nwan: ‘Akʋa ati anun ɛtɛ, wɔ́ nʋan ɛjɔlɛ nɩn anwʋn yɛ̂ mɩn 'nɩan mɩn tua wɔ́ kalɛ ɔ. Ɛ sɩ kɛ n dɩ sʋanlan mɔ yɩ́ ɛjɔlɛ elie yɔ yalɛ, lɩka mɔ m'an nzie man like'n, ɛbɛlɛ like yɛ̂ mɩn fa ɔ. Lɩka mɔ m'an nnu a man like'n, ɛbɛlɛ like yɛ̂ mɩn tɩ ɔ.
22 “‘Servo mau!’, exclamou o senhor. ‘Suas próprias palavras o condenam. Se você sabia que sou homem severo, que tomo o que não me pertence e colho o que não plantei,
23 Ɔ yɔ sɛ mɔ afɩ a ngɔ a nva man mɩ́n esika nɩn a ndʋ man bankɩ ɔ? Ahan kɛ n vi ɛlɔ m malɩ'n, mɩn kʋala kɛ mɩn de sʋ nvasʋɛ'n.’
23 por que não depositou meu dinheiro? Pelo menos eu teria recebido os juros.’
24 “Mɔ belemgbin hanlɩn sɔ yuelɩ'n, ɔ kɔ han kɔ hele bɛ́ mɔ bɛ wɔ ɛbɛlɛ'n kɛ: ‘Ɛmɔ tʋ́a yɩ́ lé esika kɔkɔlɛ mma sɔ'n bɛ mán sʋanlan'n m'ɔ le bulu'n.’
24 “Então, voltando-se para os outros que estavam ali perto, o rei ordenou: ‘Tomem o dinheiro deste servo e deem ao que tem dez moedas.
25 “Bɛ́ mɔ bɛ gua ɛbɛlɛ'n, bɛ kɔ han kɔ hele belemgbin'n kɛ: ‘Yɛmɩnlɩn, yɩ́ dɩɛ, ɔ'a li mʋa ɔ'a nyan bulu!’
25 “‘Mas senhor!’, disseram eles. ‘Ele já tem dez!’
26 “Belemgbin nwan: ‘Mɩɩn kan mɩn kele ɛmɔ kɛ sʋanlan m'ɔ le bie'n, bɛ 'man yɩ́ dɔʋn. Nan sʋanlan m'ɔ le man bie fɩ́ɩ́'n, kaan'n m'ɔ le'n, bɛ 'tʋa yɩ́ bɛ de.
26 “Então o rei respondeu: ‘Sim, ao que tem, mais lhe será dado; mas do que nada tem, até o que tem lhe será tomado.
27 Bɛ́ mɔ bɛ kpɔ mɩ́n mɔ b'a ngulo man kɛ mɩn sie bɛ́'n, bɛ fá bɛ́ kʋsʋ bɛ fíte mɩ́n nyunnun ɛwa bɛ hún bɛ́.’”
27 E, quanto a esses meus inimigos que não queriam que eu fosse seu rei, tragam-nos aqui e executem-nos na minha presença’”.
28 Mɔ Zozi buli anyɩnndala sɔ'n yuelɩ mɔ bɛ 'kɔ Zoluzalɛmʋn'n, ɔ li yɩ́ menian'n-mɔ anyunnun.
28 Depois de contar essa história, Jesus prosseguiu rumo a Jerusalém.
29 Mɔ bɛ hɔlɩ dede mɔ bɛ ka kaan bɛ ju Bɛtɩfaze nʋn Betanin kulo'n m'ɔ mantan bʋka'n mɔ bɛ fɛlɛ yɩ́ *Olivʋ bʋka'n, Zozi kɔ sʋan yɩ́ menian'n-mɔ anun nnyuan yɩ́ nyunnun.
29 Quando chegou a Betfagé e Betânia, próximo ao monte das Oliveiras, enviou dois de seus discípulos.
30 Yɩ́ nwan: “Ɛmɔ hɔ́ kulo'n m'ɔ wɔ yɛ́ nyunnun ɛlɔ nɩn asʋ. Sɛ ɛmɔ ju ɛlɔ a, ɛmɔ 'ba nwun kɛ afunlunmun baa kʋn mɔ sʋanlan fɩ́ɩ́ fʋlɩ man sʋ lé mɩnnda ɛbɛlɛ. Ɛmɔ nyánnjɩ yɩ́ bɛ bɛ́lɛ mɩ́n ɛwa.
30 “Vão àquele povoado adiante”, disse ele. “Assim que entrarem, verão amarrado ali um jumentinho no qual ninguém jamais montou. Desamarrem-no e tragam-no para cá.
31 Sɛ sʋanlan bisa ɛmɔ kɛ: ‘Nzukɛ ati yɛ̂ ɛmɔ lɛ nyannjɩ yɩ́ ɔ?’ Ɛmɔ hán kɛ: ‘Yɛ́ Mɩn a hian yɩ́ nwʋn.’”
31 Se alguém perguntar: ‘Por que estão soltando o jumentinho?’, respondam apenas: ‘O Senhor precisa dele’.”
32 Bɛ́ mɔ Zozi sʋanlɩn bɛ́'n hɔlɩ nwunlin yɩ́ kʋalaa kɛ ɔ hanlɩn helelɩ bɛ́'n.
32 Eles foram e encontraram o jumentinho, exatamente como Jesus tinha dito.
33 Mɛlɛ mɔ bɛ 'nyannjɩ afunlunmun baa'n, bɛ́ mɔ bɛ le yɩ́'n kɔ bisa bɛ́ kɛ: ‘Nzukɛ ati yɛ̂ ɛmɔ lɛ nyannjɩ afunlunmun baa nɩn ɔ?’
33 E, enquanto o desamarravam, seus donos perguntaram: “Por que estão soltando o jumentinho?”.
34 Zozi menian nnyuan'n kɔ bua bɛ́ kɛ: ‘Yɛ́ Mɩn a hian yɩ́ nwʋn.’
34 Os discípulos responderam: “O Senhor precisa dele”.
35 Ɛhɩ a, bɛ kɔ fa afunlunmun baa'n bɛ kɔ bɛlɛ Zozi. Bɛ kɔ yɩyɩ bɛ́ taladɩɛ'n bɛ kɔ gua sʋ. Bɛ kɔ man Zozi kɔ fʋ kɔ tanlan sʋ.
35 Então trouxeram o jumentinho e lançaram seus mantos sobre o animal, para que Jesus montasse nele.
36 Zozi 'kɔ a, anɩn menian'n-mɔ lɛ yɩyɩ bɛ́ taladɩɛ'n-mɔ bɛ sɩsɛ yɩ́ atɩn nɩn anun.
36 À medida que Jesus ia passando, as multidões espalhavam seus mantos ao longo do caminho diante dele.
37 Mɔ anɩn bɛ ka kaan bɛ ju Olivʋ bʋka atɩn'n m'ɔ tʋlʋ kɔ Zoluzalɛmʋn nɩn asʋ'n, bɛ́ kʋalaa mɔ bɛ si Zozi sʋ'n kɔ li fɛ bɛ kɔ bɔ bɛ kɔ sulo. Bɛ kɔ yɩ Nyanmɩan ayɛ ɔ fi asinbɛnwʋn ninnge'n-mɔ mɔ b'a nwun yɩ́ nɩn anwʋn.
37 Quando ele chegou próximo à descida do monte das Oliveiras, seus seguidores começaram a gritar e a cantar enquanto o acompanhavam, louvando a Deus por todos os milagres maravilhosos que tinham visto.
38 Bɛ́ nwan: “Nyila hán belemgbin'n m'ɔ lɛ ba wɔ yɛ́ Mɩn dunman nun'n! Alʋacɩcɩɛ wɔ anwunno, anunminnyanmʋn hán Nyanmɩan!”
38 “Bendito é o Rei que vem em nome do Senhor! Paz no céu e glória nas maiores alturas!”.
39 Anɩn *Falisifʋɛ mmie-mɔ wɔ meninsʋnman nɩn anun. Bɛ kɔ han bɛ kɔ hele Zozi kɛ: “Kpain, kan kele wɔ́ menian'n-mɔ kɛ bɛ múan bɛ́ nʋan.”
39 Alguns dos fariseus que estavam entre a multidão disseram: “Mestre, repreenda seus seguidores por dizerem estas coisas!”.
40 Zozi kɔ bua bɛ́ kɛ: “Mɩɩn kan mɩn kele ɛmɔ kɛ sɛ bɛ muan bɛ́ nʋan an, nyɔbʋɛ'n-mɔ 'bɔ sulo!”
40 Ele, porém, respondeu: “Se eles se calarem, as próprias pedras clamarão!”.
41 Mɔ Zozi juli Zoluzalɛmʋn anwʋn ɛbɛlɛ mɔ yɩ́ nyɩn bɔlɩ kulo'n, ɔ kɔ sun kɔ gua yɩ́ nwʋn.
41 Quando Jesus se aproximou de Jerusalém e viu a cidade, começou a chorar.
42 Yɩ́ nwan: “Sɛ ɔ tɩ kɛ ɛ tɩ ɛjɔlɛ abʋ a, ahan ɛnɛ wɔ́ kʋsʋ, ɛ 'nwun alʋacɩcɩɛ atɩn'n! Nan kʋsʋ, ɛ ngʋala man kɛ ɛ nwun yɩ́. Ɔ sanlɩn kɛ ɔ tɩ like mɔ ɔ'a fɩa wɔ́ nyɩn.
42 “Como eu gostaria que hoje você compreendesse o caminho para a paz!”, disse ele. “Agora, porém, isso está oculto a seus olhos.
43 Mɛlɛ'n lɛ ba, bɛ́ mɔ bɛ kpɔ wɔ́'n, bɛ 'cɩ wɔ́ nwʋn ɛnwanlan kunngun kpa. Bɛ 'ta bɛ si bɛ yia wɔ́. Bɛ 'kele wɔ́ ahʋlʋwa wɔ́ bɛ̂ nʋn wɔ́ fama.
43 Chegará o tempo em que seus inimigos construirão rampas para atacar seus muros e a rodearão e apertarão o cerco por todos os lados.
44 Bɛ 'bɔ wɔ́ bʋsʋ bɔkɔɔ, wɔ́, ɔ nʋn wɔ́ mma'n-mɔ. Bɛ 'bubu kulo'n bɔkɔɔ bɛ gua yɩ́ asɩ. Ɔ sanlɩn kɛ a nnwun man mɛlɛ'n mɔ Nyanmɩan walɩ wɔ́ ti ele'n!”
44 Esmagarão você e seus filhos e não deixarão pedra sobre pedra, pois você não reconheceu que Deus a visitou.”
45 Zozi kɔ hɔ kɔ wʋlʋ Nyanmɩan awulo ɛbɛlɛ, ɔ kɔ fʋan bɛ́ mɔ anɩn bɛ lɛ di nun gua'n.
45 Então Jesus entrou no templo e começou a expulsar os que ali vendiam,
46 Yɩ́ nwan: “Ɛhɛlɛ Ɛjɔlɛ'n kele kɛ: Mɩ́n sua'n tɩ asɔnɩn ɛyɔlɛ sua. Nan ɛmɔ dɩɛ, ɛmɔ a fa a kaci awofʋɛ sua.”
46 dizendo: “As Escrituras declaram: ‘Meu templo será casa de oração’, mas vocês o transformaram num esconderijo de ladrões!”.
47 Ɛhɩ anzin, cɩan daa, Zozi kekele like Nyanmɩan awulo nɩn anun. *Tɛɛyɩfʋɛ mgbain'n-mɔ, *mala nɩn asʋ mgbain'n-mɔ nʋn mân nɩn asʋ mgbain'n-mɔ kulo kɛ bɛ kun yɩ́.
47 Jesus ensinava todos os dias no templo, mas os principais sacerdotes, os mestres da lei e outros líderes do povo planejavam matá-lo.
48 Kʋsʋ bɛ nnwun man atɩn mɔ bɛ 'bu sʋ ɔ. Ɔ sanlɩn kɛ bagua'n yɔ anzʋɛ kpa ɔ tie ɛjɔlɛ'n mɔ Zozi kan'n.
48 Contudo, não conseguiam pensar num modo de fazê-lo, pois o povo ouvia atentamente tudo que ele dizia.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.