Lucas 18
Nyɩhyɛ Fʋfɔlɛʼn (ANY) vs NTLH
1 Ɛhɩ anzin, Zozi kɔ bu anyɩnndala ɛhɩ ɔ kɔ hele bɛ́ kɛ bɛ yɔ́ asɔnɩn tɛmʋn biala, nán bɛ man bɛ́ nwʋn bubu bɛ́.
1 Jesus contou a seguinte parábola , mostrando aos discípulos que deviam orar sempre e nunca desanimar:
2 Yɩ́ nwan: “Anɩn sʋanlan kʋn wɔ kulo kʋn asʋ ɔ di ɛjɔlɛ. Sʋanlan sɔ'n, ɔ nzulo man Nyanmɩan ɛsɛ yɩ́ nyɩn nzɔ man sʋanlan fɩ́ɩ́.
2 — Em certa cidade havia um juiz que não
3 Anɩn kunlannvʋɛ balasua kʋn kʋsʋ wɔ kulo sɔ nɩn asʋ bie. Kunlannvʋɛ sɔ'n ba tʋ sʋanlan'n m'ɔ di ɛjɔlɛ'n cɩan daa a, yɩ́ nwan: ‘Di mɩ́n ɛjɔlɛ'n m'ɔ la mɩn nʋn mɩ́n kpɔfʋɛ nɩn afian'n man mɩ́n.’
3 Nessa cidade morava uma viúva que sempre o procurava para pedir justiça, dizendo: “Ajude-me e julgue o meu caso contra o meu adversário!”
4 “Kunlannvʋɛ'n ba ɔ kan an, sʋanlan'n m'ɔ di ɛjɔlɛ'n ndɛ man yɩ́ sʋ dede ɔ'a hyɛ kpa. Cɩan kʋn, ɔ kɔ se yɩ́ nwʋn kɛ: ‘Ɔ tɩ ananhɔlɛ kɛ mɩn nzulo man Nyanmɩan ɛsɛ mɩ́n nyɩn nzɔ man sʋanlan fɩ́ɩ́.
4 — Durante muito tempo o juiz não quis julgar o caso da viúva, mas afinal pensou assim: “É verdade que eu não temo a Deus e também não respeito ninguém.
5 Nan kʋsʋ, kɛmɔ kunlannvʋɛ balasua ɛhɩ man mɩn nnyan mɩn nwʋn'n, mɩn 'di yɩ́ ɛjɔlɛ'n mɩn man yɩ́. Sɛ m'an nyɔ man yɩ́ sɔ a, ɔ 'tan mɩ́n nyɩnsʋ.’”
5 Porém, como esta viúva continua me aborrecendo, vou dar a sentença a favor dela. Se eu não fizer isso, ela não vai parar de vir me amolar até acabar comigo.”
6 Mɔ yɛ́ Mɩn buli anyɩnndala sɔ'n yuelɩ'n, ɔ kɔ han kɔ tʋ sʋ kɛ: “Ɛmɔ tíe ɛjɔlɛ mɔ sʋanlan ɛtɛfʋɛ ɛhɩ m'ɔ di ɛjɔlɛ'n lɛ kan'n!
6 E o Senhor continuou:
7 Sɛ ɛtɛfʋɛ ɛhɩ m'ɔ di ɛjɔlɛ'n kʋala kɛ ɔ di sʋanlan ɛjɔlɛ maan yɩ́ kunnun jɔ a, asʋ Nyanmɩan lɩlɩ yɛ̂ yɩ́ mma'n-mɔ sun fɛlɛ yɩ́ kɔngɔɛ nʋn eyue a, ɔ nni man bɛ́ ɛjɔlɛ mman man bɛ́ ɔ? Asʋ ɔ 'cɛ nán ɔ'a bʋka bɛ́ ɔ?
7 Será, então, que Deus não vai fazer justiça a favor do seu próprio povo, que grita por socorro dia e noite? Será que ele vai demorar para ajudá-lo?
8 Mɩɩn kan yɩ́ ananhɔlɛ mɩn kele ɛmɔ kɛ Nyanmɩan 'di bɛ́ ɛjɔlɛ'n man bɛ́ ndɛ-ndɛ. Nan *Mân Baa nɩn ɛwalɛ nun, asʋ ɔ 'ba tʋ menian'n-mɔ asɩɛ nɩn asʋ ɛwa kɛ bɛ de Nyanmɩan bɛ di ɔ?”
8 Eu afirmo a vocês que ele julgará a favor do seu povo e fará isso bem depressa. Mas, quando o
9 Zozi kɔ bu anyɩnndala ɛhɩ ɔ kɔ man bɛ́ mɔ bɛ bu bɛ́ nwʋn sɛsɛfʋɛ Nyanmɩan anyunnun, mɔ bɛ mmu man bɛ́ manngʋn-mɔ like'n.
9 Jesus também contou esta parábola para os que achavam que eram muito bons e desprezavam os outros:
10 Yɩ́ nwan: “Menian nnyuan kɔ hɔ asɔnɩn ɛyɔlɛ Nyanmɩan awulo ɛlɔ. Nunhan kʋn tɩ *Falisifʋɛ, kʋn'n dide ajule.
10 — Dois homens foram ao Templo para orar. Um era
11 Falisifʋɛ nɩn a tɩ yɩ́ nwʋn ɔ'a jinlan bɛ́ nyunnun yɛ̂ ɔ lɛ sɛlɛ ɔ. Yɩ́ nwan: ‘Nyanmɩan, mɩn 'da wɔ́ asɩ, afɩ n dɩ man kɛ menian bʋ nga'n-mɔ. Bɛ́ dɩɛ, bɛ tɩ awofʋɛ, ɛtɛfʋɛ ɛsɛ bɛ tʋn ajaa. Mɩn 'da wɔ́ asɩ, afɩ n dɩ man kɛ sʋanlan ɛhɩ m'ɔ dide ajule'n.
11 O fariseu ficou de pé e orou sozinho, assim: “Ó Deus, eu te agradeço porque não sou avarento, nem desonesto, nem imoral como as outras pessoas. Agradeço-te também porque não sou como este cobrador de impostos.
12 Mɔlɛ kʋn anun, mɩn bua mɩn da kpɛ̂ nnyuan. Like mɔ n gɔ nyan yɩ́'n, mɩn bu nun bulu mɩn tu kʋn mɩn man wɔ́.’
12 Jejuo duas vezes por semana e te dou a décima parte de tudo o que ganho.”
13 “Sʋanlan'n m'ɔ dide ajule'n jin bɛ́ nzin mʋa, ɔ ngulo man kɛ ɔ tʋ yɩ́ nyɩn anwunno bɔbɔ, ɔ kɔ fa yɩ́ sa kɔ bɔ yɩ́ hue sʋ, yɩ́ nwan: ‘Nyanmɩan, nwun mɩ́n nwʋn anwunnvoe. Ɔ sanlɩn kɛ n dɩ ɛtɛfʋɛ.’”
13 — Mas o cobrador de impostos ficou de longe e nem levantava o rosto para o céu. Batia no peito e dizia: “Ó Deus, tem pena de mim, pois sou pecador!”
14 Zozi nwan: “Mɩɩn kan mɩn kele ɛmɔ kɛ mɛlɛ mɔ sʋanlan'n m'ɔ dide ajule'n 'kɔ yɩ́ awulo'n, anɩn ɔ nʋn Nyanmɩan, bɛ́ afian a sɛ. Nan Falisifʋɛ'n, ɔ nʋn Nyanmɩan, bɛ́ afian a nzɛ man. Ɔ sanlɩn kɛ sʋanlan biala m'ɔ kɔ kuku yɩ́ nwʋn sʋ'n, bɛ 'kan yɩ́ asɩ. Sʋanlan kʋsʋ m'ɔ kɔ han yɩ́ nwʋn asɩ'n, bɛ 'kuku yɩ́ sʋ.”
14 E Jesus terminou, dizendo:
15 Menian mmie-mɔ kɔ fa mmatʋnman nganngan-mɔ bɛ kɔ bɛlɛ Zozi kɛ ɔ fá yɩ́ sa ɔ fúa bɛ́ nwʋn ɔ yéyila bɛ́ sʋ. Mɔ yɩ́ mmɔfʋɛ'n-mɔ nwunlin yɩ́ sɔ'n, bɛ kɔ totua menian sɔ'n-mɔ atɩn.
15 Depois disso, algumas pessoas levaram as suas crianças a Jesus para que ele as abençoasse, mas os discípulos viram isso e repreenderam aquelas pessoas.
16 Zozi kɔ man bɛ kɔ fɛlɛ mmatʋnman'n-mɔ. Yɩ́ nwan: “Ɛmɔ yáci mmatʋnman'n-mɔ maan bɛ bála mɩ́n nwʋn! Nán bɛ totua bɛ́ atɩn. Ɔ sanlɩn kɛ Nyanmɩan Belemgbin Mân'n, ɔ tɩ bɛ́ mɔ bɛ tɩ kɛ bɛ́'n dɩɛ.
16 Então Jesus chamou as crianças para perto de si e disse:
17 Mɩɩn kan yɩ́ ananhɔlɛ mɩn kele ɛmɔ kɛ sʋanlan mɔ ɔ'a nyɔ man yɩ́ nwʋn batʋnman ɔ'a man Nyanmɩan a nni man yɩ́ sʋ belemgbin'n, sʋanlan sɔ'n ngɔ hʋala man Nyanmɩan Belemgbin Mân nɩn anun ɛlɔ kɔ lé.”
17 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem não receber o Reino de Deus como uma criança nunca entrará nele.
18 Zufʋ kpain'n kʋn kɔ bisa Zozi kɛ: “Mɩnlɩan kpa, nzu like dɩɛ y'ɔ di kɛ mɩn yɔ nán m'an nyan ngʋan m'ɔ le man ayuelɩɛ'n?”
18 Certo líder judeu perguntou a Jesus: — Bom Mestre, o que devo fazer para conseguir a vida eterna?
19 Zozi kɔ bua yɩ́ kɛ: “Nzukɛ ati yɛ̂ ɛ fɛlɛ mɩ́n mɩnlɩan kpa ɔ? Sʋanlan fɩ́ɩ́ tɩ man kpa, sannan Nyanmɩan angʋnmɩn cein.
19 Jesus respondeu:
20 Ɛ sɩ mala bulu'n: N'ɛ tʋn ajaa, n'ɛ kun sʋanlan, n'ɛ wua, n'ɛ di ato adanzɩɛ, man wɔ́ nyɩn sɔ́ wɔ́ sɩ nʋn wɔ́ nin.”
20 Você conhece os mandamentos: “Não cometa adultério, não mate, não roube, não dê falso testemunho contra ninguém, respeite o seu pai e a sua mãe.”
21 Bian'n nwan: “M mantanlɩn mala sɔ'n-mɔ asʋ elie mɩ́n mmatʋnman nun angʋnmɩn.”
21 O homem respondeu: — Desde criança eu tenho obedecido a todos esses mandamentos.
22 Mɔ Zozi tɩlɩ ɛjɔlɛ sɔ'n, ɔ kɔ han kɔ hele yɩ́ kɛ: “Ɔ ka wɔ́ like kʋn biekun. Tɔnɩn wɔ́ nwʋn ninnge'n kʋalaatin nán ce yɩ́ esika'n man ehianfʋɛ'n-mɔ.”
22 Quando Jesus ouviu isso, disse:
23 Mɔ Zozi hanlɩn sɔ mɔ bian'n tɩlɩ'n, yɩ́ nwʋn kɔ bubu yɩ́. Ɔ sanlɩn kɛ ɔ tɩ esikafʋɛ kpili kpa.
23 Quando o homem ouviu isso, ficou muito triste, pois era riquíssimo.
24 Mɔ Zozi nwunlin kɛ bian nɩn anwʋn a bubu yɩ́'n, yɩ́ nwan: “Nyanmɩan Belemgbin Mân nɩn anun ɛlɔ ɛwʋlʋɛ'n yɔ sɩ man esikafʋɛ'n-mɔ o!
24 Vendo a tristeza dele, Jesus disse:
25 Ɔ yɔ sɩ man naan kpili'n mɔ bɛ fɛlɛ yɩ́ sʋamo'n kɛ ɔ wʋ́lʋ dɔlɔwa bɔɛ nun. Nan ɔ yɔ sɩ kpa man esikafʋɛ kʋn kɛ ɔ wʋ́lʋ Nyanmɩan Belemgbin Mân nɩn anun.”
25 É mais difícil um rico entrar no Reino de Deus do que um camelo passar pelo fundo de uma agulha.
26 Bɛ́ mɔ anɩn bɛ lɛ tie Zozi ɛjɔlɛ sɔ'n nwan: “Nan sɛ ɛjɔlɛ'n tɩ sʋa a, anɩn nwan yɛ̂ ɔ kʋala ɔ nyan yɩ́ ti ɔ?”
26 Os que ouviram isso perguntaram: — Então, quem é que pode se salvar?
27 Zozi kɔ bua bɛ́ kɛ: “Like mɔ kulo menian'n-mɔ ngʋala man yɩ́ yɔ'n, like sɔ'n nza man Nyanmɩan yɔ.”
27 Jesus respondeu:
28 Ɛhɩ a, Pɩɛlɩ nwan: “Nɩan, y'a yaci yɛ́ nwʋn ninnge'n kʋalaa y'a gua y'a si wɔ́ sʋ.”
28 Aí Pedro disse: — Veja! Nós deixamos a nossa família e seguimos o senhor.
29 Zozi kɔ han kɔ hele bɛ́ kɛ: “Mɩɩn kan yɩ́ ananhɔlɛ mɩn kele ɛmɔ kɛ sɛ Nyanmɩan Belemgbin Mân'n dunman nun, sʋanlan kʋn yaci yɩ́ awulo, yɩ́ yɩ, yɩ́ nianman-mɔ, yɩ́ sɩ nʋn nʋn yɩ́ nin nʋn mma-mɔ a,
29 Jesus respondeu:
30 ɔ 'nyan yɩ́ nwʋn sʋ dɔʋn kpa mɛlɛ ɛhɩ anun. Ɛsɛ mɛlɛ'n m'ɔ lɛ ba nɩn anun, ɔ 'nyan ngʋan m'ɔ le man ayuelɩɛ'n.”
30 receberá ainda nesta vida muito mais e, no futuro, receberá a vida eterna.
31 Zozi nʋn yɩ́ menian bulu nʋn nnyuan'n kɔ tɩ bɛ́ nwʋn. Ɔ kɔ han hɔ hele bɛ́ kɛ: “Yaa, yɛ lɛ kɔ Zoluzalɛmʋn o! Ɛjɔlɛ'n kʋalaa mɔ mgbɔmanfʋɛ'n-mɔ hanlɩn m'ɔ tʋ de Mân Baa'n, ɛbɛlɛ yɛ̂ ɔ 'kpɩn sʋ ɔ.
31 Jesus levou os doze discípulos para um lado e disse:
32 Bɛ 'ba yɩ *Mân Baa'n bɛ man bɛ́ mɔ bɛ nzʋ man Nyanmɩan'n. Bɛ́ kʋsʋ bɛ 'ba gʋlʋ yɩ́ nwʋn, bɛ 'kpɛ yɩ́ nzʋba ɛsɛ bɛ 'tʋtʋ yɩ́ nwʋn ngɛsɛlɛ.
32 Ele será entregue aos não judeus, e estes vão zombar dele, insultá-lo, cuspir nele
33 Bɛ 'fin yɩ́ mgbele ɛsɛ bɛ 'kun yɩ́. Nan bɛ kun yɩ́ a, yɩ́ cɩan nsan nɩn asʋ, ɔ fi ewue nun ɔ 'tinnge.”
33 e bater nele; e depois o matarão. Mas no terceiro dia ele ressuscitará.
34 Ɛjɔlɛ'n mɔ Zozi hanlɩn'n, yɩ́ menian'n-mɔ ngɔ tɩ man yɩ́ bʋ fɩ́ɩ́ sʋa. Ɔ sanlɩn kɛ ɛjɔlɛ'n mɔ Zozi hanlɩn'n tɩ nvɩalɩɛ nun ɛjɔlɛ bɛ́ nyɩnsʋ. Ɔ man b'a ndɩ man yɩ́ bʋ.
34 Os discípulos não entenderam nada do que Jesus disse. O que essas palavras queriam dizer estava escondido deles, e eles não sabiam do que Jesus estava falando.
35 Anɩn Zozi ka kaan ju Zoliko. Ɔ 'ba yɔ sɔ'n, anɩn anyɩnsinlinwafʋɛ kʋn tɩ atɩn nɩn anʋan ɛbɛlɛ yɛ̂ ɔ sɛsɛlɛ ɔ.
35 Jesus já estava chegando perto da cidade de Jericó. Acontece que um cego estava sentado na beira do caminho, pedindo esmola.
36 M'ɔ tɩlɩ kɛ meninsʋnman lɛ sɩ̂n'n, ɔ kɔ bisa nun ɛjɔlɛ.
36 Quando ouviu a multidão passando, ele perguntou o que era aquilo.
37 Bɛ kɔ han bɛ kɔ hele yɩ́ kɛ Zozi m'ɔ fi Nazalɛtɩ'n y'ɔ lɛ sɩn ɛbɛlɛ ɔ.
37 — É Jesus de Nazaré que está passando! — responderam.
38 M'ɔ tɩlɩ kɛ bɛ́ nwan Zozi y'ɔ lɛ sɩn ɛbɛlɛ'n, ɔ kɔ tɩan. Yɩ́ nwan: “Belemgbin *Davidi Awa Zozi, nwun mɩ́n nwʋn anwunnvoe!”
38 Aí o cego começou a gritar: — Jesus,
39 Bɛ́ mɔ bɛ li bɛ́ nyunnun'n kɔ totua yɩ́ kɛ ɔ múan yɩ́ nʋan. Mɔ bɛ 'totua yɩ́'n, bɛlɛ mɔ anɩn ɔ lɛ tɩan sɛlɛ kpa ɔ. Yɩ́ nwan: “Belemgbin Davidi Awa, nwun mɩ́n nwʋn anwunnvoe!”
39 As pessoas que iam na frente o repreenderam e mandaram que ele calasse a boca. Mas ele gritava ainda mais: — Filho de Davi, tenha pena de mim!
40 Zozi kɔ jinlan ɔ kɔ man atɩn kɛ bɛ fá yɩ́ bɛ bɛ́lɛ yɩ́. Mɔ anyɩnsinlinwafʋɛ'n juli ɛbɛlɛ'n, Zozi kɔ bisa yɩ́ kɛ:
40 Jesus parou e mandou que trouxessem o cego. Quando ele chegou perto, Jesus perguntou:
41 “Nzu yɛ̂ ɛ kulo kɛ n yɔ́ m mán wɔ́ ɔ?”
41 — O que é que você quer que eu faça? — Senhor, eu quero ver de novo! — respondeu ele.
42 M'ɔ hanlɩn sɔ'n, Zozi kɔ han kɔ hele yɩ́ kɛ: “Nwun asɩ! Wɔ́ dedi nɩn a man wɔ́ nwʋn a sa.”
42 Então Jesus disse:
43 Ɛbɛlɛ ala, ɔ kɔ nwun asɩ. Ɔ kɔ yɩ Nyanmɩan ayɛ ɔ kɔ si Zozi sʋ. Mɔ bɛ́ kʋalaa bɛ nwunlin yɩ́ sɔ'n, bɛ kɔ yɩ Nyanmɩan ayɛ.
43 No mesmo instante o homem começou a ver e, dando glória a Deus, foi seguindo Jesus. E todos os que viram isso começaram a louvar a Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.