João 8
Nyɩhyɛ Fʋfɔlɛʼn (ANY) vs VC
1 Ɛhɩ, Zozi fi Nyanmɩan awulo nɩn anun, ɔ kɔ fite kɔ hɔ *Olivʋ bʋka nɩn asʋ.
1 Dirigiu-se Jesus para o monte das Oliveiras.
2 Yɩ́ alɩ́ɛ hɩnlɩn, ngɛlɛmɔ tutun'n, Zozi kɔ sa kɔ hɔ Nyanmɩan awulo ɛlɔ biekun. Kɛ ɔ 'wʋlʋ ɛbɛlɛ ala, meninsʋnman'n kɔ hyʋɩn kɔ kpunnge yɩ́. Zozi kɔ tanlan asɩ ɔ lɛ kekele bɛ́ ninnge.
2 Ao romper da manhã, voltou ao templo e todo o povo veio a ele. Assentou-se e começou a ensinar.
3 Ɔ wɔ ɛbɛlɛ kaan an, Nyanmɩan mala nɩn asʋ mgbain'n-mɔ nʋn *Falisifʋɛ'n-mɔ nʋn balasua kʋn kɔ a kɔ tʋ yɩ́. Balasua sɔ nɩn a tʋn aja. Bɛ kɔ fa yɩ́ bɛ kɔ sie menian'n-mɔ kʋalaa anyunnun ɛbɛlɛ.
3 Os escribas e os fariseus trouxeram-lhe uma mulher que fora apanhada em adultério.
4 Bɛ́ nwan: “Kpain, balasua ɛhɩ a tʋn aja. Bɛ 'kɔ ju a, anɩn ɔ nʋn belenzua kʋn la.
4 Puseram-na no meio da multidão e disseram a Jesus: Mestre, agora mesmo esta mulher foi apanhada em adultério.
5 *Moyizɩ kʋsʋ hanlɩn wɔ yɛ́ mala nɩn anun kɛ mmalasua sʋa-mɔ, yɛ tʋ́tʋ bɛ́ ɛbʋɛ yɛ hún bɛ́. Nan wɔ́ kʋsʋ, wɔ́ nwan nzɛ?”
5 Moisés mandou-nos na lei que apedrejássemos tais mulheres. Que dizes tu a isso?
6 Bɛ 'kan sɔ bɛ tetie yɩ́ nʋan nun nán bɛ jinlan sʋ bɛ se kɛ ɔ'a yɔ ɛtɛ.
6 Perguntavam-lhe isso, a fim de pô-lo à prova e poderem acusá-lo. Jesus, porém, se inclinou para a frente e escrevia com o dedo na terra.
7 Kɛmɔ anɩn bɛ tɛ bisa yɩ́ kosuan'n, Zozi kɔ kuku yɩ́ ti sʋ, yɩ́ nwan: “Ɛmɔ nunhan kʋn m'ɔ yɔlɩ man ɛtɛ lé'n, ɔ lí mʋa ɔ tʋ́ ɛbʋɛ bɔ́ balasua ɛhɩ.”
7 Como eles insistissem, ergueu-se e disse-lhes: Quem de vós estiver sem pecado, seja o primeiro a lhe atirar uma pedra.
8 Kɛ ɔ hanlɩn sɔ yuelɩ'n, ɛsɛ ɔ kɔ si yɩ́ ti asɩ biekun ɔ lɛ kɛkɛlɛ asɩɛ nɩn anwʋn.
8 Inclinando-se novamente, escrevia na terra.
9 Bɛ́ mɔ bɛ nʋn balasua'n walɩ'n, kɛ bɛ tɩlɩ ɛjɔlɛ sɔ'n, bɛ́ mgbain o, bɛ́ mgbafɛlɛ o, bɛ́ kʋalaa bɛ kɔ yaci balasua nɩn ɛbɛlɛ bɛ kɔ hɔ. Balasua nɩn angʋnmɩn kɔ ha Zozi anwʋn ɛbɛlɛ.
9 A essas palavras, sentindo-se acusados pela sua própria consciência, eles se foram retirando um por um, até o último, a começar pelos mais idosos, de sorte que Jesus ficou sozinho, com a mulher diante dele.
10 Zozi kɔ kuku yɩ́ ti sʋ ɔ kɔ bisa balasua'n kɛ: “Balasua, menian'n-mɔ wɔ nin? Sʋanlan fɩ́ɩ́ a ndua man wɔ́ ɛtɛ nɩn anwʋn kalɛ ɔ?”
10 Então ele se ergueu e vendo ali apenas a mulher, perguntou-lhe: Mulher, onde estão os que te acusavam? Ninguém te condenou?
11 Balasua'n nwan: “Mɩ́n mɩn, sʋanlan fɩ́ɩ́ a nze man mɩ́n sa.”
11 Respondeu ela: Ninguém, Senhor. Disse-lhe então Jesus: Nem eu te condeno. Vai e não tornes a pecar.
12 Anɩn Zozi tɛ wɔ Nyanmɩan awulo nɩn anun ɛbɛlɛ. Ɔ kacili yɩ́ nyɩn bagua nɩn anwʋn ɛlɔ biekun an, yɩ́ nwan: “Mân'n kanlannɩɛ'n y'ɔ le mɩ́n. Sʋanlan m'ɔ kɔ si mɩ́n sʋ'n, ɔ nnanndɩ man awosin nun lé, nan ɔ 'nyan kanlannɩɛ'n m'ɔ man ngʋan'n.”
12 Falou-lhes outra vez Jesus: Eu sou a luz do mundo; aquele que me segue não andará em trevas, mas terá a luz da vida.
13 *Falisifʋɛ'n-mɔ nwan: “Wɔ́ muonun ɛ lɛ di wɔ́ nwʋn adanzɩɛ, yɩ́ sɔ ati wɔ́ ɛjɔlɛ'n mɔ ɛ lɛ kan'n tɩ ato.”
13 A isso, os fariseus lhe disseram: Tu dás testemunho de ti mesmo; teu testemunho não é digno de fé.
14 Zozi nwan: “Sɛ mɩɩn di mɩ́n nwʋn adanzɩɛ bɔbɔ a, mɩ́n ɛjɔlɛ'n mɔ mɩɩn kan'n tɩ ananhɔlɛ. Ɔ sanlɩn kɛ mɩn sɩ lɩka mɔ n vi m malɩ ɔ, ɛsɛ mɩn sɩ lɩka mɔ mɩɩn kɔ ɔ. Nan ɛmɔ dɩɛ, ɛmɔ nzɩ man lɩka mɔ n vi m malɩ ɔ, ɛsɛ ɛmɔ nzɩ man lɩka mɔ mɩɩn kɔ ɔ.
14 Respondeu-lhes Jesus: Embora eu dê testemunho de mim mesmo, o meu testemunho é digno de fé, porque sei de onde vim e para onde vou; mas vós não sabeis de onde venho nem para onde vou.
15 Ɛmɔ bua bɛ́ ndɛɛ'n kɛ kulo menian'n-mɔ bua yɩ́'n. Nan mɩ́n dɩɛ, mɩn mmua man sʋanlan fɩ́ɩ́ ndɛɛ.
15 Vós julgais segundo a aparência; eu não julgo ninguém.
16 Sɛ mɩ́n nwan mɩn 'bua ndɛɛ a, mɩ́n ndɛɛ ebua'n tɩ fɔ́ʋ́n. Ɔ sanlɩn kɛ nán mɩ́n ngʋnmɩn yɛ̂ mɩn 'bua ɔ, nan mɩn nʋn Sɩɛ'n m'ɔ sʋanlɩn mɩ́n'n yɛ̂ yɛ 'bua ɔ.
16 E, se julgo, o meu julgamento é conforme a verdade, porque não estou sozinho, mas comigo está o Pai que me enviou.
17 B'a hɛlɛ wɔ mala nɩn anun kɛ sɛ menian nnyuan adanzɩɛ elie'n yɔ kʋn an, bɛ fa bɛ́ ɛjɔlɛ nɩn ananhɔlɛ.
17 Ora, na vossa lei está escrito: O testemunho de duas pessoas é digno de fé {Dt 19,15}.
18 Mɩ́n muonun mɩɩn di mɩ́n nwʋn adanzɩɛ, ɛsɛ Sɩɛ'n kʋsʋ m'ɔ sʋanlan mɩ́n'n di mɩ́n nwʋn adanzɩɛ.”
18 Eu dou testemunho de mim mesmo; e meu Pai, que me enviou, o dá também.
19 Bɛ́ nwan: “Wɔ́ sɩ sɔ'n wɔ nin?”
19 Perguntaram-lhe: Onde está teu Pai? Respondeu Jesus: Não conheceis nem a mim nem a meu Pai; se me conhecêsseis, certamente conheceríeis também a meu Pai.
20 Mɔ Zozi 'kan ɛjɔlɛ sɔ'n, anɩn ɔ wɔ Nyanmɩan awulo nɩn anun lɩka mɔ bɛ tʋ kɛtɩ'n. Sʋanlan fɩ́ɩ́ a nze man yɩ́ sa, ɔ sanlɩn kɛ anɩn yɩ́ dɔɛ'n juli man.
20 Estas palavras proferiu Jesus ensinando no templo, junto aos cofres de esmola. Mas ninguém o prendeu, porque ainda não era chegada a sua hora.
21 Zozi kɔ han kɔ hele bɛ́ biekun kɛ: “Mɩn 'ba hɔ mɩn yaci ɛmɔ mân'n mɩn man bɛ́. Ɛmɔ 'ba kpʋnndɛ mɩ́n, nan kʋsʋ ɛmɔ 'ka bɛ́ ɛtɛ nɩn anun bɛ wu. Lɩka mɔ mɩɩn kɔ'n, ɛmɔ ngʋala man ɛlɔ bie kɔ.”
21 Jesus disse-lhes: Eu me vou, e procurar-me-eis e morrereis no vosso pecado. Para onde eu vou, vós não podeis ir.
22 Zufʋ'n-mɔ nwan: “Bian ɛhɩ muonun, anɩn ɔ lɛ ba hun yɩ́ nwʋn anaan? Afɩ yɩ́ nwan: ‘Lɩka mɔ mɩɩn kɔ'n, ɛmɔ ngʋala man ɛlɔ bie kɔ.’”
22 Perguntavam os judeus: Será que ele se vai matar, pois diz: Para onde eu vou, vós não podeis ir?
23 Zozi nwan: “Asɩ ɛwa yɛ̂ ɛmɔ fi ɔ, nan mɩ́n dɩɛ, n vi anwunno. Ɛmɔ tɩ mân ɛhɩ anun menian, nan mɩ́n dɩɛ, n dɩ man mân ɛhɩ anun sʋanlan.
23 Ele lhes disse: Vós sois cá de baixo, eu sou lá de cima. Vós sois deste mundo, eu não sou deste mundo.
24 Ɛhɩka ati yɛ̂ mɩ́n nwan ɛmɔ 'ka bɛ́ ɛtɛ nɩn anun bɛ wu nɩn ɔ. Afɩ mɩ́n mɔ n dɩ asɩ dahuu'n, sɛ ɛmɔ a nne man mɩ́n sʋanlan ɛhɔlɛ kʋn'n mɔ n dɩ'n b'a nni man an, ɛmɔ 'ka bɛ́ ɛtɛ nɩn anun bɛ wu.”
24 Por isso vos disse: morrereis no vosso pecado; porque, se não crerdes o que eu sou, morrereis no vosso pecado.
25 Mɔ Zufʋ'n-mɔ tɩlɩ ɛjɔlɛ sɔ'n, bɛ́ nwan: “Wɔ́ ejian mɔ ɛ jin ɛbɛlɛ'n, nzu sʋanlan dɩɛ y'ɔ le wɔ́?”
25 Quem és tu?, perguntaram-lhe eles então. Jesus respondeu: Exatamente o que eu vos declaro.
26 N ne ɛmɔ anwʋn ɛjɔlɛ dɔʋn kpa mɔ mɩn kʋala mɩn kan ɛsɛ mɩn kʋala mɩn jinlan sʋ mɩn bu ɛmɔ fʋɔ. Nan kʋsʋ sʋanlan'n m'ɔ sʋanlɩn mɩ́n'n, ɔ tɩ ananhɔlɛfʋɛ. M'ɔ hanlɩn helelɩ mɩ́n'n, yɩ́ ala yɛ̂ mɩn kan mɩn kele mân nɩn ɔ.”
26 Tenho muitas coisas a dizer e a julgar a vosso respeito, mas o que me enviou é verdadeiro e o que dele ouvi eu o digo ao mundo.
27 Ɛjɔlɛ sɔ'n mɔ Zozi hanlɩn'n, b'a ndɩ man yɩ́ bʋ kɛ yɩ́ Sɩ anwʋn ɛjɔlɛ yɛ̂ ɔ lɛ kan kele bɛ́ ɔ.
27 Eles, porém, não compreenderam que ele lhes falava do Pai.
28 Ɛsɛ Zozi kɔ han biekun kɔ tʋ sʋ, yɩ́ nwan: “Cɩan mɔ ɛmɔ 'ba fʋla *Mân Baa nɩn anwunno'n, cɩan sɔ'n yɛ̂ ɛmɔ 'ba nwun mɩ́n sʋanlan ɛhɔlɛ kʋn'n mɔ n dɩ nɩn ɔ. Ɛmɔ 'ba nwun kɛ mɩn mmɔ man mɩ́n ti anun mɩn nyɔ man like fɩ́ɩ́, nan mɔ Sɩɛ'n helelɩ mɩ́n'n, yɩ́ nwʋn ɛjɔlɛ ala yɛ̂ mɩn kan ɔ.
28 Jesus então lhes disse: Quando tiverdes levantado o Filho do Homem, então conhecereis quem sou e que nada faço de mim mesmo, mas falo do modo como o Pai me ensinou.
29 Sʋanlan'n m'ɔ sʋanlɩn mɩ́n'n jin mɩ́n nzin. Ɔ yɩlɩ man mɩ́n tʋlɩ man, ɔ sanlɩn kɛ like m'ɔ kulo'n yɛ̂ cɩan daa mɩn yɔ ɔ.”
29 Aquele que me enviou está comigo; ele não me deixou sozinho, porque faço sempre o que é do seu agrado.
30 Ɛjɔlɛ sɔ'n mɔ Zozi hanlɩn nɩn ati, menian dɔʋn lelɩ yɩ́ lili.
30 Tendo proferido essas palavras, muitos creram nele.
31 M'ɔ yɔlɩ sɔ'n, Zozi kɔ kpɛ yɩ́ nyɩn Zufʋ'n-mɔ mɔ b'a le yɩ́ b'a li'n-mɔ anwʋn ɛlɔ, yɩ́ nwan: “Ɛjɔlɛ'n mɔ m'an han m'an hele ɛmɔ'n, sɛ ɛmɔ sɔ nun kpa a, ɛmɔ 'kaci mɩ́n menian sakpa.
31 E Jesus dizia aos judeus que nele creram: Se permanecerdes na minha palavra, sereis meus verdadeiros discípulos;
32 Ɛbɛlɛ nɩn anun yɛ̂ ɛmɔ 'ba nwun ananhɔlɛ'n, nán ananhɔlɛ'n kʋsʋ a man ɛmɔ a nyan bɛ́ ti b'a ngaci man nganga.”
32 conhecereis a verdade e a verdade vos livrará.
33 Ɛjɔlɛ sɔ'n mɔ Zozi hanlɩn nɩn a nyɔ man Zufʋ'n mmie-mɔ fɛ. Kɛ bɛ tɩlɩ ɛjɔlɛ sɔ nɩn ala, bɛ́ nwan: “Yɛ́ dɩɛ, Abalahamʋn amma y'ɔ le yɛ́. Yɛ kacili man sʋanlan fɩ́ɩ́ nganga lé. Nan ɔ yɔ sɛ mɔ ɛ lɛ kan kɛ ɛmɔ 'ba nyan bɛ́ ti ɔ?”
33 Replicaram-lhe: Somos descendentes de Abraão e jamais fomos escravos de alguém. Como dizes tu: Sereis livres?
34 Zozi nwan: “Mɩɩn kan yɩ́ ananhɔlɛ mɩn kele ɛmɔ kɛ sʋanlan biala m'ɔ yɔ ɛtɛ'n, anɩn ɔ tɩ ɛtɛ'n kanga.
34 Respondeu Jesus: Em verdade, em verdade vos digo: todo homem que se entrega ao pecado é seu escravo.
35 Nán daa yɛ̂ kanga'n di afilie'n bie ɔ. Nan baa'n mɔ bɛ kɔ wʋ yɩ́ afilie nɩn anun'n, ɔ di afilie'n dahuu.
35 Ora, o escravo não fica na casa para sempre, mas o filho sim, fica para sempre.
36 Sɛ Baa'n man ɛmɔ nyan bɛ́ ti a, anɩn ɛmɔ a nyan bɛ́ ti sakpa.
36 Se, portanto, o Filho vos libertar, sereis verdadeiramente livres.
37 Mɩn sɩ kɛ Abalahamʋn abʋsʋ menian y'ɔ le ɛmɔ. Kʋsʋ ɛmɔ 'kpʋnndɛ mɩ́n bɛ kun mɩ́n, ɔ sanlɩn kɛ ɛmɔ nne man mɩ́n ɛjɔlɛ'n bɛ nni man.
37 Bem sei que sois a raça de Abraão; mas quereis matar-me, porque a minha palavra não penetra em vós.
38 Like mɔ mɩ́n Sɩ helelɩ mɩ́n nɩn anwʋn ɛjɔlɛ yɛ̂ mɩɩn kan ɔ. Nan ɛmɔ dɩɛ, like mɔ ɛmɔ asɩ nɩn a hele ɛmɔ'n yɛ̂ ɛmɔ lɛ yɔ nɩn ɔ.”
38 Eu falo o que vi junto de meu Pai; e vós fazeis o que aprendestes de vosso pai.
39 Bɛ́ nwan: “Yɛ́ sɩ yɔ le Abalahamʋn.”
39 Nosso pai, replicaram eles, é Abraão. Disse-lhes Jesus: Se fôsseis filhos de Abraão, faríeis as obras de Abraão.
40 Nan kʋsʋ ɛmɔ dɩɛ, sunnzun mɔ m'an han ananhɔlɛ'n mɔ Nyanmɩan hanlɩn helelɩ mɩ́n'n m'an hele ɛmɔ ɔ, ɛmɔ 'kpʋnndɛ mɩ́n kun mɩ́n. Like sʋa, Abalahamʋn a nyɔ man bie lé.
40 Mas, agora, procurais tirar-me a vida, a mim que vos falei a verdade que ouvi de Deus! Isso Abraão não o fez.
41 Junman kʋnmgba'n mɔ ɛmɔ asɩ'n di'n, yɩ́ bie yɛ̂ ɛmɔ kʋsʋ di nɩn ɔ.”
41 Vós fazeis as obras de vosso pai. Retrucaram-lhe eles: Nós não somos filhos da fornicação; temos um só pai: Deus.
42 Zozi nwan: “Sɛ ɛmɔ asɩ y'ɔ le Nyanmɩan sakpa a, ahan ɛmɔ kulo mɩ́n ɛjɔlɛ. Ɔ sanlɩn kɛ n vi Nyanmɩan anwʋn ɛlɔ yɛ̂ m malɩ ɔ. Yɛ̂ yɩ́ dunman nun ati yɛ̂ n wɔ ɛwa ɔ. Nán mɩ́n ngʋnmɩn mɩ́n ti anwʋn yɛ̂ m'an a ɔ. Nan yɩ́ yɛ̂ ɔ sʋanlɩn mɩ́n ɔ.
42 Jesus replicou: Se Deus fosse vosso pai, vós me amaríeis, porque eu saí de Deus. É dele que eu provenho, porque não vim de mim mesmo, mas foi ele quem me enviou.
43 Nzukɛ ati yɛ̂ mɩn kan mɩ́n ɛjɔlɛ dɩɛ a, ɛmɔ ndɩ man yɩ́ bʋ ɔ? Afɩ ɛmɔ ngʋala man kɛ bɛ tɩ yɩ́ bʋ.
43 Por que não compreendeis a minha linguagem? É porque não podeis ouvir a minha palavra.
44 Ɛmɔ asɩ y'ɔ le *Abɔnsanmʋn. Ɛmɔ kulo kɛ bɛ yɔ like m'ɔ kulo'n. Kɛ alʋa bɔlɩ'n, kodiawu junman y'ɔ di ɔ. Ɔ hanlɩn man ananhɔlɛ lé, ɔ sanlɩn kɛ ananhɔlɛ nnʋn man yɩ́ nun. Atofʋɛ kʋn m'ɔ halɩ'n y'ɔ le yɩ́. Ato nɩn a kaci yɩ́ abalabɔ, yɩ́ alɩɛ m'ɔ di nɩn anɩn. Ɔ tɩ atofʋɛ'n-mɔ kʋalaa asɩ.
44 Vós tendes como pai o demônio e quereis fazer os desejos de vosso pai. Ele era homicida desde o princípio e não permaneceu na verdade, porque a verdade não está nele. Quando diz a mentira, fala do que lhe é próprio, porque é mentiroso e pai da mentira.
45 Nan kɛmɔ mɩ́n dɩɛ mɩn kan ananhɔlɛ'n, yɩ́ ti, ɔ man ɛmɔ nne man mɩ́n bɛ nni man.
45 Mas eu, porque vos digo a verdade, não me credes.
46 Ɛmɔ nunhan benin yɛ̂ ɔ kʋala ɔ se kɛ m'an yɔ ɛtɛ ɔ? Nan sɛ mɩn kan ananhɔlɛ a, nzukɛ ati yɛ̂ ɛmɔ nne man mɩ́n nni man ɔ?
46 Quem de vós me acusará de pecado? Se vos falo a verdade, por que me não credes?
47 Sʋanlan m'ɔ tɩ Nyanmɩan sʋanlan'n, ɔ tie Nyanmɩan anʋan ɛjɔlɛ'n. Nan kɛmɔ ɛmɔ tɩ man Nyanmɩan dɩɛ'n, yɩ́ ti yɛ̂ ɔ man ɛmɔ ndie man mɩ́n ɛjɔlɛ nɩn ɔ.”
47 Quem é de Deus ouve as palavras de Deus, e se vós não as ouvis é porque não sois de Deus.
48 Zufʋ'n-mɔ nwan: “Yɛ hanlɩn kɛ ɛ tɩ man Zufʋ kpa, ɛ tɩ *Samali sʋanlan, ɛsɛ ɛ le baye, ɔ tɩ man ananhɔlɛ ɔ?”
48 Responderam então os judeus: Não dizemos com razão que és samaritano, e que estás possesso de um demônio?
49 Zozi nwan: “Cɛcɛ, n ne man baye. Mɩ́n dɩɛ, mɩ́n Sɩ yɛ̂ mɩɩn kannvʋ yɩ́ ɔ. Kʋsʋ ɛmɔ ngulo man kɛ bɛ man mɩ́n anyɩnnzɔ.
49 Respondeu-lhes Jesus: Eu não estou possesso de demônio, mas honro a meu Pai. Vós, porém, me ultrajais!
50 Mɩ́n dɩɛ mɩ́n muonun mɩn mgbʋnndɛ man mɩ́n anunminnyanmʋn. Sʋanlan kʋn wɔ ɛbɛlɛ m'ɔ wula mɩ́n anunminnyanmʋn ɔ. Ɛsɛ yɩ́ yɛ̂ ɔ bua ndɛɛ nɩn ɔ.
50 Não busco a minha glória. Há quem a busque e ele fará justiça.
51 Yɩ́ ti, mɩɩn kan yɩ́ ananhɔlɛ mɩn kele ɛmɔ kɛ sʋanlan biala m'ɔ kɔ le ɛjɔlɛ'n mɔ mɩɩn kan'n kɔ li'n, sʋanlan sɔ'n, ɔ nwu man lé.”
51 Em verdade, em verdade vos digo: se alguém guardar a minha palavra, não verá jamais a morte.
52 Zufʋ'n-mɔ nwan: “Kɩkaala dɩɛ, y'a nwun yɩ́ kɛ ɛ le baye. Ɔ sanlɩn kɛ Abalahamʋn a wu, mgbɔmanfʋɛ'n-mɔ kʋsʋ a wu. Ɔ yɔ sɛ mɔ afɩ ɛ lɛ kan kɛ: ‘Sʋanlan biala m'ɔ kɔ le ɛjɔlɛ'n mɔ mɩɩn kan'n kɔ li'n, sʋanlan sɔ'n, ɔ nwun man le.’
52 Disseram-lhe os judeus: Agora vemos que és possuído de um demônio. Abraão morreu, e também os profetas. E tu dizes que, se alguém guardar a tua palavra, jamais provará a morte...
53 Yɛ́ sɩ Abalahamʋn mɔ ɔ'a wu'n, ɛ de di kɛ ɛ tɩ kpili tala yɩ́ ɔ? Mgbɔmanfʋɛ'n-mɔ kʋsʋ a wu. Ɛ tɩ wɔ́ dɩɛ sɛ?”
53 És acaso maior do que nosso pai Abraão? E, entretanto, ele morreu... e os profetas também. Quem pretendes ser?
54 Zozi nwan: “Sɛ mɩ́n muonun mɩn kannvʋ mɩ́n nwʋn an, mɩ́n nwʋn ɛkannvʋɛ'n tɩ mgban. Mɩ́n Sɩ mɔ ɛmɔ nwan ɔ tɩ ɛmɔ Nyanmɩan'n, yɩ́ yɛ̂ ɔ kannvʋ mɩ́n ɔ.
54 Respondeu Jesus: Se me glorifico a mim mesmo, a minha glória não é nada; meu Pai é quem me glorifica, aquele que vós dizeis ser o vosso Deus
55 Nan kʋsʋ, ɛmɔ nzɩ man yɩ́. Mɩ́n dɩɛ, mɩn sɩ yɩ́. Sɛ mɩn kan kɛ mɩn nzɩ man yɩ́ a, anɩn m'an kaci atofʋɛ kɛ ɛmɔ. Nan mɩn sɩ yɩ́, ɛsɛ mɩn de yɩ́ nʋan ɛjɔlɛ'n mɩn di.
55 e, contudo, não o conheceis. Eu, porém, o conheço e, se dissesse que não o conheço, seria mentiroso como vós. Mas conheço-o e guardo a sua palavra.
56 Ɛmɔ asɩ Abalahamʋn lili fɛ kɛ ahan ɔ nwunlɩn mɩ́n ɛwalɛ cɩan'n. Ɔ nwunlin yɩ́ kʋsʋ, ɛsɛ ɔ lili yɩ́ nwʋn fɛ.”
56 Abraão, vosso pai, exultou com o pensamento de ver o meu dia. Viu-o e ficou cheio de alegria.
57 Mɔ Zozi hanlɩn sɔ'n, Zufʋ'n-mɔ nwan: “An! Ɛ lili man afʋɛ abulanun bɔbɔ mgban, wɔ́ nwan a nwun Abalahamʋn.”
57 Os judeus lhe disseram: Não tens ainda cinqüenta anos e viste Abraão!...
58 Zozi nwan: “Mɩɩn kan yɩ́ ananhɔlɛ mɩn kele ɛmɔ kɛ, asannan nán b'a wʋ Abalahamʋn'n, anɩn n wɔ ɛbɛlɛ.”
58 Respondeu-lhes Jesus: Em verdade, em verdade vos digo: antes que Abraão fosse, eu sou.
59 Ɛhɩ a, bɛ kɔ sɩsa nyɔbʋɛ, bɛ 'tʋtʋ bɛ bɔ Zozi. Ɔ kɔ nwanndi kɔ fɩa, ɔ fi Nyanmɩan awulo nɩn anun ɛbɛlɛ ɔ kɔ fite kɔ hɔ.
59 A essas palavras, pegaram então em pedras para lhas atirar. Jesus, porém, se ocultou e saiu do templo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.