Atos 22
Nyɩhyɛ Fʋfɔlɛʼn (ANY) vs ARC
1 “Anianman mmelenzua nʋn mɩ́n sɩ-mɔ, ɛmɔ tíe ɛjɔlɛ'n mɔ mɩn 'ba han mɩn kele ɛmɔ kɩkaala mɩn sa mɩ́n nɩn'n”.
1 Varões irmãos e pais, ouvi agora a minha defesa perante vós.
2 Mɔ menian'n-mɔ tɩlɩ kɛ Pɔlʋ lɛ jʋjɔ alameɩn anɩɛ nɩn anun ɔ kele bɛ́'n, bɛ kɔ gugua didiin biekun kpa. Ɛhɩ a, Pɔlʋ nwan:
2 (E, quando ouviram falar-lhes em língua hebraica, maior silêncio guardaram.) E disse:
3 “N dɩ Zufʋ. B'a wʋ mɩ́n Talɩsɩ, Silisi mân nun, nan Zoluzalɛmʋn ɛwa yɛ̂ b'a ta mɩ́n ɔ. Mɩ́n mɩn'n y'ɔ le Gamalɩɛ. Ɔ a hele mɩ́n yɛ́ nan-mɔ mala'n kpa bɔkɔɔ. Mɩ́n Nyanmɩan ɛjɔlɛ'n, bɛ nva man bɛ ngan man ngɔhʋa kɛ ɛnɛ kʋsʋ ɛmɔ kʋalaatin nva ngan man ngɔhʋa'n.
3 Quanto a mim, sou varão judeu, nascido em Tarso da Cilícia, mas criado nesta cidade aos pés de Gamaliel, instruído conforme a verdade da lei de nossos pais, zeloso para com Deus, como todos vós hoje sois.
4 N gelelɩ bɛ́ mɔ bɛ nanndɩ yɛ́ Mɩn atɩn nɩn asʋ nɩn ahʋlʋwa n gunlun bɛ́. N cɩlɩ mmelenzua nʋn mmalasua n gualɩ bɛ́ fiadɩ.
4 Persegui este Caminho até à morte, prendendo e metendo em prisões, tanto homens como mulheres,
5 *Tɛɛyɩfʋɛ kpain'n nʋn Izalayɛ mân nɩn asʋ mgbain'n-mɔ di mɩ́n adanzɩɛ. Bɛ manlɩn mɩ́n kalata kɛ n gɔ́ n dʋ́ anianman Zufʋ'n-mɔ mɔ bɛ wɔ Damasɩ kulo nɩn asʋ ɛlɔ'n. Mɩn tʋ bɛ́ a, anɩn n jɩ́ bɛ́ mɔ b'a fa bɛ́ nwʋn b'a man yɛ́ Mɩn mɔ bɛ wɔ ɛbɛlɛ'n m mála Zoluzalɛmʋn m mán bɛ pínnin bɛ́.
5 como também o sumo sacerdote me é testemunha, e todo o conselho dos anciãos; e, recebendo destes cartas para os irmãos, fui a Damasco, para trazer manietados para Jerusalém aqueles que ali estivessem, a fim de que fossem castigados.
6 “Ɛhɩ, anɩn mɩ́n ja wɔ nun mɩn ka kaan mɩn ju Damasɩ. Mɔ bɛ 'kɔ a bɔ kɔ yɔ sɛnzɛ jinlan'n, kʋnmgba ala, dʋɛɩn, kanlannɩɛ kʋn fi nyanmɩansʋ. Yɩ́ ta m'ɔ lɛ ta'n, ɔ kɔ ta kɔ si kɔ yia mɩ́n.
6 Ora, aconteceu que, indo eu já de caminho e chegando perto de Damasco, quase ao meio-dia, de repente me rodeou uma grande luz do céu.
7 N gɔ fin asɩ. Mɩn 'tie a, anɩn anɩɛ kʋn lɛ kan kele mɩ́n kɛ: ‘Sɔlʋ Sɔlʋ, nzukɛ ati yɛ̂ ɛ lɛ kele mɩ́n ahʋlʋwa ɔ?’
7 E caí por terra e ouvi uma voz que me dizia: Saulo, Saulo, por que me persegues?
8 “Mɔ n dɩlɩ anɩɛ sɔ'n, nán m'an bisa kɛ: ‘Wɔ́ nwan ɔ, yɛ́ Mɩn?’
8 E eu respondi: Quem és, Senhor? E disse-me: Eu sou Jesus, o Nazareno, a quem tu persegues.
9 Anɩn mɩn nʋn menian yɛ̂ yɛ lɛ kɔ ɔ. Bɛ nwunlin kanlannɩɛ'n, kʋsʋ b'a ndɩ man sʋanlan'n m'ɔ lɛ kan ɛjɔlɛ'n kele mɩ́n nɩn anɩn'n.
9 E os que estavam comigo viram, em verdade, a luz, e se atemorizaram muito; mas não ouviram a voz daquele que falava comigo.
10 “Mɔ yɛ́ Mɩn hanlɩn sɔ'n, nán m'an bisa yɩ́ kɛ: ‘Yɛ̂ Mɩn, nzu y'ɔ di kɛ mɩn yɔ ɔ?’
10 Então, disse eu: Senhor, que farei? E o Senhor disse-me: Levanta-te e vai a Damasco, e ali se te dirá tudo o que te é ordenado fazer.
11 “Mɔ yɛ́ Mɩn anʋan tɔlɩ'n, mɩ́n manngʋn'n-mɔ mɔ anɩn mɩn nʋn bɛ́ yɛ lɛ kɔ Damasɩ'n, bɛ kɔ sɔ mɩ́n sa bɛ kɔ li mɩ́n taataa. Ɔ sanlɩn kɛ, kanlannɩɛ'n m'ɔ talɩ'n sinlin mɩ́n nyɩn'n.
11 E, como eu não via por causa do esplendor daquela luz, fui levado pela mão dos que estavam comigo e cheguei a Damasco.
12 “Ɔ 'ba yɔ sɔ'n, anɩn bian kʋn wɔ Damasɩ ɛbɛlɛ, bɛ fɛlɛ yɩ́ Ananiasɩ. Ananiasɩ tɩ sʋanlan m'ɔ fɛlɩ Nyanmɩan ɛsɛ ɔ di yɩ́ mala nɩn asʋ. Damasɩ ɛbɛlɛ Zufʋ'n-mɔ kʋalaatin de yɩ́ di.
12 E um certo Ananias, varão piedoso conforme a lei, que tinha bom testemunho de todos os judeus que ali moravam,
13 Ananiasɩ walɩ tʋlɩ mɩ́n an, yɩ́ nwan: ‘Mɩ́n nianman Sɔlʋ, man wɔ́ nyɩn'n tíke!’ Ɔ hanlɩn sɔ nɩn ala, mɩ́n nyɩn'n kɔ tike n gɔ nwun yɩ́.
13 vindo ter comigo e apresentando-se, disse-me: Saulo, irmão, recobra a vista. E naquela mesma hora o vi.
14 Mɔ mɩ́n nyɩn'n tikelɩ'n, yɩ́ nwan: ‘Yɛ́ nan-mɔ Nyanmɩan nɩn a li mʋa a yɩ wɔ́ kɛ ɛ nwún like m'ɔ kulo'n, ɛ nwún sɛsɛfʋɛ baa kʋnmgba'n, ɛ tɩ́ yɩ́ nʋan nun ɛjɔlɛ.
14 E ele disse: O Deus de nossos pais de antemão te designou para que conheças a sua vontade, e vejas aquele Justo, e ouças a voz da sua boca.
15 Afɩ, like mɔ a nwun yɩ́ ɔ nʋn ɛjɔlɛ mɔ a tɩ'n, ɔ di kɛ ɛ di yɩ́ nwʋn adanzɩɛ ɛ kele menian'n-mɔ kʋalaatin.
15 Porque hás de ser sua testemunha para com todos os homens do que tens visto e ouvido.
16 Kɩkaala mɔ a tɩ ɛjɔlɛ'n sʋa'n, n'ɛ nwʋnndɛ kʋ́n. Yɩ́ ti, sun fɛlɛ yɛ́ Mɩn, jasʋ maan bɛ sɔ́nɩn wɔ́ nán a nyan wɔ́ ɛtɛ nɩn anwʋn face.’
16 E, agora, por que te deténs? Levanta-te, e batiza-te, e lava os teus pecados, invocando o nome do Senhor.
17 “Ɛhɩ anzin, n gɔ sa n gɔ hɔ Zoluzalɛmʋn. Ɛlɛhʋn kʋn, anɩn mɩɩn yɔ asɔnɩn Nyanmɩan awulo ɛbɛlɛ nán m'an hɩn ɛlalɩɛ.
17 E aconteceu que, tornando eu para Jerusalém, quando orava no templo, fui arrebatado para fora de mim.
18 Ɛlalɩɛ nɩn anun, n gɔ nwun yɛ́ Mɩn, ɔ kɔ han kɔ hele mɩ́n kɛ: ‘Kan wɔ́ nwʋn fi Zoluzalɛmʋn ɛwa jasʋ, ɔ sanlɩn kɛ mɩ́n nwʋn ɛjɔlɛ'n mɔ ɛ 'ba han kele bɛ́'n, bɛ ngɔ le bɛ ngɔ li man.’
18 E vi aquele que me dizia: Dá-te pressa e sai apressadamente de Jerusalém, porque não receberão o teu testemunho acerca de mim.
19 “Mɔ yɛ́ Mɩn hanlɩn sɔ'n, mɩ́n nwan: ‘Yɛ́ Mɩn, bɛ sɩ yɩ́ yuein kɛ anɩn mɩn kɔ asɔnɩn sua'n-mɔ anun mɩn cɩ bɛ́ mɔ b'a le wɔ́ b'a li'n mɩn man bɛ gua bɛ́ fiadɩ bɛ fin bɛ́ mgbele.
19 E eu disse: Senhor, eles bem sabem que eu lançava na prisão e açoitava nas sinagogas os que criam em ti.
20 Tɛmʋn mɔ bɛ 'kun wɔ́ adanzɩfʋɛ Etiɛnɩn'n, n jin yɩ́ bʋ bie. N nelɩ bɛ́ mɔ bɛ hunlin Etiɛnɩn'n n dʋlɩ nun nán m'an le bɛ́ taladɩɛ'n-mɔ m'an tila.’
20 E, quando o sangue de Estêvão, tua testemunha, se derramava, também eu estava presente, e consentia na sua morte, e guardava as vestes dos que o matavam.
21 “Mɔ n ganlɩn sɔ'n, nán yɛ́ Mɩn a han a hele mɩ́n kɛ: ‘Kɔ, afɩ mɩn kulo kɛ mɩn sʋan wɔ́ mʋa maan ɛ kɔ bɛ́ mɔ bɛ tɩ man Zufʋ'n-mɔ anwʋn.’”
21 E disse-me: Vai, porque hei de enviar-te aos gentios de longe.
22 Ɛhɩ, Pɔlʋ hanlɩn ɛjɔlɛ'n Zufʋ'n-mɔ tielɩ dede m'ɔ juli ɛbɛlɛ'n, bɛ kɔ sɔ ɛtɛtɩan sʋ. Bɛ́ nwan: “Bɛ hún sʋanlan sɔ'n bɛ yɩ́ yɩ́ ɛbɛlɛ! Ɔ nzɛ nvata man kɛ ɔ nyan ngʋan!”
22 E ouviram-no até esta palavra e levantaram a voz, dizendo: Tira da terra um tal homem, porque não convém que viva!
23 Anɩn bɛ lɛ kpo bɛ tʋ bɛ́ taladɩɛ'n-mɔ anwunno ɛsɛ anɩn bɛ lɛ tu nvutule'n.
23 E, clamando eles, e arrojando de si as vestes, e lançando pó para o ar,
24 Ɛhɩ a, nzalafʋ kpain'n kɔ man atɩn kɛ bɛ fá Pɔlʋ bɛ wʋ́lʋ sua nɩn anun bɛ fín yɩ́ mgbele maan ɔ hán like ati mɔ Zufʋ'n-mɔ lɛ tɛtɩan yɩ́ kɔmɩn anun'n.
24 o tribuno mandou que o levassem para a fortaleza, dizendo que o examinassem com açoites, para saber por que causa assim clamavam contra ele.
25 Nan mɔ bɛ cɩcɩlɩ Pɔlʋ mɔ bɛ 'ba fin yɩ́ mgbele'n, ɔ kɔ bisa nzalafʋ'n m'ɔ sie nzalafʋ ɛya kʋn mɔ anɩn ɔ wɔ ɛbɛlɛ'n kɛ: “Asʋ atɩn wɔ nun kɛ bɛ fín *Lɔmʋn sʋanlan kʋn mɔ b'a mmu man yɩ́ fʋɔ'n mgbele ɔ?”
25 E, quando o estavam atando com correias, disse Paulo ao centurião que ali estava: É-vos lícito açoitar um romano, sem ser condenado?
26 Mɔ Pɔlʋ bisalɩ nzalafʋ'n m'ɔ sie nzalafʋ ɛya kʋn'n kosuan sɔ'n, nzalafʋ'n kɔ nwanndi kɔ tʋ bɛ́ kpain'n, yɩ́ nwan: “Yaaa, nɩan ɛjɔlɛ mɔ ahan ɛ hyʋhyʋɩn ba'n. Kanngʋ bian sɔ'n tɩ Lɔmʋn sʋanlan.”
26 E, ouvindo isto, o centurião foi e anunciou ao tribuno, dizendo: Vê o que vais fazer, porque este homem é romano.
27 Mɔ nzalafʋ kpain'n tɩlɩ yɩ́ sʋa'n, ɔ kɔ kpʋ Pɔlʋ ɔ kɔ bisa yɩ́ kɛ: “Kan yɩ́ yuein kele mɩ́n, asʋ Lɔmʋn sʋanlan y'ɔ le wɔ́ ɔ?”
27 E, vindo o tribuno, disse-lhe: Dize-me, és tu romano? E ele disse: Sim.
28 Mɔ Pɔlʋ hanlɩn sɔ'n, nzalafʋ kpain kukuli yɩ́ nʋan sʋ a, yɩ́ nwan: “Mɩ́n dɩɛ, dede mɔ mɩn 'kaci Lɔmʋn sʋanlan'n, n dualɩ kalɛ kpili kpa.”
28 E respondeu o tribuno: Eu com grande soma de dinheiro alcancei este direito de cidadão. Paulo disse: Mas eu sou-o de nascimento.
29 Mɔ Pɔlʋ hanlɩn sɔ'n, ɛbɛlɛ ala, bɛ́ mɔ anɩn bɛ lɛ bisa Pɔlʋ kosuan'n kɔ hyʋɩn bɛ́ nzin. Kɛmɔ nzalafʋ kpain'n nɩan an, Pɔlʋ tɩ Lɔmʋn sʋanlan'n, esulo kɔ han yɩ́. Ɔ sanlɩn kɛ ɔ man bɛ gualɩ yɩ́ sa ngɔnzɔngɔnzɔ.
29 E logo dele se apartaram os que o haviam de examinar; e até o tribuno teve temor, quando soube que era romano, visto que o tinha ligado.
30 Kɛmɔ anɩn nzalafʋ kpain'n kulo kɛ ɔ nwun like fɔ́ʋ́n mɔ yɩ́ ti yɛ̂ Zufʋ'n-mɔ lɛ tʋn Pɔlʋ ɛsʋan'n, alɩ́ɛ hɩnlɩn an, nzalafʋ kpain'n kɔ man bɛ kɔ yɩ Pɔlʋ asa ngɔnzɔngɔnzɔ'n. Ɔ kɔ man atɩn kɛ tɛɛyɩfʋɛ mgbain'n-mɔ nʋn Izalayɛ mgbain'n-mɔ kʋalaa mɔ bɛ di ɛjɔlɛ'n yía. Bɛ yialɩ a, ɔ kɔ fa Pɔlʋ kɔ fite bɛ́ nyunnun.
30 No dia seguinte, querendo saber ao certo a causa por que era acusado pelos judeus, soltou-o das prisões e mandou vir os principais dos sacerdotes e todo o seu conselho; e, trazendo Paulo, o apresentou diante deles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.