Atos 10
Nyɩhyɛ Fʋfɔlɛʼn (ANY) vs ARIB
1 Ɛhɩ, anɩn bian kʋn wɔ Sezale kulo nɩn asʋ ɛbɛlɛ. Bian sɔ'n, bɛ fɛlɛ yɩ́ Kɔɔnɛyɩ. Ɔ tɩ *Lɔmʋn kʋan mma'n-mɔ fâ'n mɔ bɛ fɛlɛ yɩ́ “Itali kʋan fâ” nɩn asʋ sahɩnlan.
1 Um homem em Cesaréia, por nome Cornélio, centurião da corte chamada italiana,
2 Ɔ nʋn yɩ́ yɩ nʋn yɩ́ mma, bɛ fɛlɩ Nyanmɩan kpa, ɛsɛ bɛ sʋ yɩ́. Ɔ bʋka Zufʋ ehianfʋɛ'n-mɔ kpa ɛsɛ ɔ yɔ asɔnɩn cɩan daa.
2 piedoso e temente a Deus com toda a sua casa, e que fazia muitas esmolas ao povo e de contínuo orava a Deus,
3 Cɩan kʋn eyua dɔɛ nsan, ɔ kɔ nwun like kʋn kɛ ɛlalɩɛ nun. Ɔ 'nɩan an, anɩn nyanmɩansʋ bɔfʋɛ'n kʋn lɛ wʋlʋ yɩ́ awulo ɛbɛlɛ. Ɔ wʋlʋlɩ a, yɩ́ nwan: “Kɔɔnɛyɩ!”
3 cerca da hora nona do dia, viu claramente em visão um anjo de Deus, que se dirigia para ele e lhe dizia: Cornélio!
4 Esulo kɔ han Kɔɔnɛyɩ, yɩ́ nyɩn tua bɔfʋɛ'n. Ɔ kɔ bisa yɩ́ kɛ: “Yɛ́ Mɩn, nzu ɛjɔlɛ ɔ?”
4 Este, fitando nele os olhos e atemorizado, perguntou: Que é, Senhor? O anjo respondeu-lhe: As tuas orações e as tuas esmolas têm subido para memória diante de Deus;
5 Yɩ́ ti, sʋan menian Zope kulo nɩn asʋ ɛlɔ kɩkaala maan bɛ hɔ́ yía bian'n m'ɔ li Simʋn mɔ bɛ fɛlɛ yɩ́ Pɩɛlɩ'n maan ɔ bála.
5 agora, pois, envia homens a Jope e manda chamar a Simão, que tem por sobrenome Pedro;
6 Ɔ tɩ bian kʋn awulo. Bian sɔ'n, bɛ fɛlɛ yɩ́ Simʋn, ɔ di naan kpolo junman. Yɩ́ awulo'n wɔ jenvie nɩn anʋan.”
6 este se acha hospedado com um certo Simão, curtidor, cuja casa fica à beira-mar. {Ele te dirá o que deves fazer.}
7 Mɔ bɔfʋɛ'n m'ɔ walɩ hanlɩn ɛjɔlɛ'n helelɩ yɩ́'n hɔlɩ'n, Kɔɔnɛyɩ kɔ fɛlɛ yɩ́ ngʋa'n-mɔ anun nnyuan ɔ nʋn nzalafʋ kʋn. Nzalafʋ sɔ'n, ɔ di junman Kɔɔnɛyɩ asa nun. Yɩ́ nyɩn sɔ Nyanmɩan kpa.
7 Logo que se retirou o anjo que lhe falava, Cornélio chamou dois dos seus domésticos e um piedoso soldado dos que estavam a seu serviço;
8 Kɔɔnɛyɩ kɔ sʋsɔ ɛjɔlɛ nɩn asʋ ɔ kɔ han yɩ́ kʋalaa kɔ hele bɛ́, yɛ̂ ɔ sʋanlɩn bɛ́ Zope ɔ.
8 e, havendo contado tudo, os enviou a Jope.
9 Menian nsan'n la atunnun dede alɩ́ɛ kɔ hɩn. Alɩ́ɛ hɩnlɩn mɔ ɔ 'kɔ sɛnzɛjinlan'n yɛ̂ anɩn bɛ ka kaan bɛ ju Zope ɔ. Tɛmʋn sɔ'n, Pɩɛlɩ kɔ fʋ sua'n mɔ b'a sɛ yɩ́ ti sʋ nɩn asʋ, ɔ 'kɔ a yɔ asɔnɩn.
9 No dia seguinte, indo eles seu caminho e estando já perto da cidade, subiu Pedro ao eirado para orar, cerca de hora sexta.
10 Ɔ 'ba yɔ sɔ'n, anɩn ɛhɔɛ lɛ kun yɩ́, ɔ lɛ kpʋnndɛ like di. Nan mɛlɛ mɔ bɛ 'tʋn like bɛ man yɩ́'n, ɔ kɔ nwun like kʋn kɛ ɛlalɩɛ nun.
10 E tendo fome, quis comer; mas enquanto lhe preparavam a comida, sobreveio-lhe um êxtase,
11 Ɔ 'nɩan an, anɩn anwunno nɩn a buke. Like'n tɩ kɛ tɔbɩlɩ sʋ ɛtanlan kpili kpa. Bɛ lile yɩ́ nʋan nna nɩn anun, ɔ fi anwunno ɔ lɛ ju asɩ.
11 e via o céu aberto e um objeto descendo, como se fosse um grande lençol, sendo baixado pelas quatro pontas sobre a terra,
12 Naan ngacile ngacile, mɔ bɛ́ ja tɩ nnan, mɔ bɛ cʋɩn bɛ́ nwʋn asɩ nʋn nnʋnman, bɛ́ kʋalaa bɛ wɔ ɛtanlan kpili sɔ nɩn anun.
12 no qual havia de todos os quadrúpedes e répteis da terra e aves do céu.
13 Anɩɛ kʋn kɔ se Pɩɛlɩ kɛ: “Pɩɛlɩ, jasʋ kun bie di!”
13 E uma voz lhe disse: Levanta-te, Pedro, mata e come.
14 Mɔ Pɩɛlɩ tɩlɩ ɛjɔlɛ sɔ'n, yɩ́ nwan: “Cɛcɛ, yɛ́ Mɩn. Ɔ sanlɩn kɛ, like mɔ a tua yɛ́ kɛ nán yɛ di, ɔ nʋn mɔ efian a gua yɩ́ nwʋn'n, n nnili man bie lé.”
14 Mas Pedro respondeu: De modo nenhum, Senhor, porque nunca comi coisa alguma comum e imunda.
15 Anɩɛ'n kɔ han kɔ hele yɩ́ biekun kɛ: “Like mɔ Nyanmɩan kɔ han kɛ ɔ tɩ kpa'n, n'ɛ bu yɩ́ kɛ ɔ tɩ man kpa.”
15 Pela segunda vez lhe falou a voz: Não chames tu comum ao que Deus purificou.
16 Pɩɛlɩ kɔ nwun like sɔ'n fâ nsan. Yɩ́ fâ nsan nɩn asʋ, like'n kɔ fʋ kɔ hɔ anwunno.
16 Sucedeu isto por três vezes; e logo foi o objeto recolhido ao céu.
17 Anɩn Pɩɛlɩ lɛ bisa yɩ́ nwʋn kosuan ɔ tɩ ɛlalɩɛ'n mɔ ɔ'a hɩn nɩn abʋ. Tɛmʋn sɔ'n, anɩn menian'n-mɔ mɔ Kɔɔnɛyɩ sʋanlɩn bɛ́'n kʋsʋ a bisa bisa dede b'a nwun Simʋn awulo'n b'a ju yɩ́ anʋan nun ɛbɛlɛ.
17 Enquanto Pedro refletia, perplexo, sobre o que seria a visão que tivera, eis que os homens enviados por Cornélio, tendo perguntado pela casa de Simão, pararam à porta.
18 Bɛ kɔ fɛlɛ awulo nɩn anun sʋanlan'n kʋn bɛ kɔ bisa yɩ́ kɛ: “Simʋn mɔ bɛ fɛlɛ yɩ́ Pɩɛlɩ'n, asʋ ɛwa y'ɔ tɩ ɔ?”
18 E, chamando, indagavam se ali estava hospedado Simão, que tinha por sobrenome Pedro.
19 Anɩn Pɩɛlɩ tɛ jʋjʋnlɩn ɛlalɩɛ'n m'ɔ hɩnlɩn nɩn anwʋn, Wawɛ Nwannzan-nwannzan'n kɔ han kɔ hele yɩ́ kɛ: “Pɩɛlɩ, nɩan, menian nsan lɛ kpʋnndɛ wɔ́.
19 Estando Pedro ainda a meditar sobre a visão, o Espírito lhe disse: Eis que dois homens te procuram.
20 Yɩ́ ti, jasʋ nán ɛ nʋn bɛ́ hɔ́ kɩkaala. Ɔ sanlɩn kɛ, mɩ́n yɛ̂ m'an sʋan bɛ́ ɔ.”
20 Levanta-te, pois, desce e vai com eles, nada duvidando; porque eu tos enviei.
21 Ɛhɩ, Pɩɛlɩ kɔ ju kɔ kpʋ menian sɔ'n-mɔ. Ɔ kɔ han kɔ hele bɛ́ kɛ: “Sʋanlan'n mɔ ɛmɔ lɛ kpʋnndɛ yɩ́'n y'ɔ le mɩ́n. Nan ɛmɔ walɩ nzʋ ɛyɔlɛ?”
21 E descendo Pedro ao encontro desses homens, disse: Sou eu a quem procurais; qual é a causa por que viestes?
22 Bɛ kɔ bua Pɩɛlɩ kɛ: “Sahɩnlan Kɔɔnɛyɩ yɛ̂ ɔ'a sʋan yɛ́ ɔ. Ɔ tɩ sɛsɛfʋɛ sʋanlan, ɔ sʋ Nyanmɩan. Zufʋ'n-mɔ kʋalaatin kulo yɩ́ ɛjɔlɛ. Nyanmɩansʋ bɔfʋɛ'n kʋn a yɩ yɩ́ nwʋn a hele yɩ́. Bɔfʋɛ'n nwan Kɔɔnɛyɩ mán bɛ fɛ́lɛ wɔ́ nán ɔ tíe ɛjɔlɛ'n mɔ ɛ 'ba han kele yɩ́'n.”
22 Eles responderam: O centurião Cornélio, homem justo e temente a Deus e que tem bom testemunho de toda a nação judaica, foi avisado por um santo anjo para te chamar à sua casa e ouvir as tuas palavras.
23 Mɔ Pɩɛlɩ tɩlɩ ngalɩɛ'n, ɔ kɔ man bɛ kɔ wʋlʋ awulo ɔ kɔ sesie bɛ́ dabɛlɛ.
23 Pedro, pois, convidando-os a entrar, os hospedou. No dia seguinte levantou-se e partiu com eles, e alguns irmãos, dentre os de Jope, o acompanharam.
24 Alɩ́ɛ hɩnlɩn mɔ bɛ 'ju Sezale'n, anɩn Kɔɔnɛyɩ nʋn yɩ́ nwʋn amma nʋn yɩ́ manngʋn'n-mɔ m'ɔ tʋlɩ yɩ́ sa fɛlɛlɩ bɛ́'n, bɛ lɛ nwʋnndɛ bɛ́.
24 No outro dia entrou em Cesaréia. E Cornélio os esperava, tendo reunido os seus parentes e amigos mais íntimos.
25 Mɔ Pɩɛlɩ 'ju ɛbɛlɛ'n, Kɔɔnɛyɩ kɔ jasʋ ɔ kɔ hɔ kɔ kpa yɩ́ atɩn. Ɔ kɔ tu kɔ tɔ Pɩɛlɩ aja nun ɔ kɔ bɛlɛ yɩ́ nwʋn asɩ ɔ kɔ sʋ yɩ́.
25 Quando Pedro ia entrar, veio-lhe Cornélio ao encontro e, prostrando-se a seus pés, o adorou.
26 Pɩɛlɩ kɔ jasʋ yɩ́ ɔ kɔ han kɔ hele yɩ́ kɛ: “Jasʋ, n'ɛ sʋ mɩ́n, nán mɩ́n kʋsʋ, n dɩ kulo sʋanlan kɛ wɔ́.”
26 Mas Pedro o ergueu, dizendo: Levanta-te, que eu também sou homem.
27 M'ɔ hanlɩn sɔ yuelɩ'n, ɔ nʋn Kɔɔnɛyɩ bɛ le ɛjʋjɔlɛ dede bɛ kɔ wʋlʋ awulo. Ɔ 'ju ɛbɛlɛ a, menian dɔʋn kpa a yia.
27 E conversando com ele, entrou e achou muitos reunidos,
28 Pɩɛlɩ kɔ han kɔ hele bɛ́ kɛ: “Ɛmɔ sɩ kɛ Zufʋ'n-mɔ mala'n mman man yɛ́ atɩn kɛ yɛ nʋn bɛ́ mɔ bɛ tɩ man Zufʋ'n sán nun ɛsɛ yɛ wʋ́lʋ bɛ́ awulo. Nan mɩ́n dɩɛ, Nyanmɩan a hele mɩ́n kɛ n nne man atɩn mɩn mmun man sʋanlan'n bie nvuin mɔ bɛ ngɔ man yɩ́ nwʋn, bie kpa mɔ bɛ kɔ yɩ́ nwʋn ɔ.
28 e disse-lhes: Vós bem sabeis que não é lícito a um judeu ajuntar-se ou chegar-se a estrangeiros; mas Deus mostrou-me que a nenhum homem devo chamar comum ou imundo;
29 Ɛhɩka ati, kɛ ɛmɔ fɛlɛlɩ mɩ́n nɩn ala, m'an njʋnlɩn man ɛjɔlɛ ngacile fɩ́ɩ́, m'an a a. Afɩ Like'n mɔ yɩ́ ti yɛ̂ ɛmɔ a fɛlɛ mɩ́n'n, ɛmɔ hán maan n dɩ́.”
29 pelo que, sendo chamado, vim sem objeção. Pergunto pois: Por que razão mandastes chamar-me?
30 Kɔɔnɛyɩ nwan: “Ɛnɛ tɩ cɩan nsan, bɛ bɔlɩ dɔɛ nsan mɔ bɛ 'fa bɛ yɔ asɔnɩn'n, anɩn n wɔ mɩ́n awulo mɩɩn yɔ asɔnɩn. Ɛbɛlɛ ala, sʋanlan kʋn kɔ yɩ yɩ́ nwʋn kɔ hele mɩ́n. Sʋanlan sɔ'n wula taladɩɛ fufue hyɩɛɩn hyɩɛɩn.
30 Então disse Cornélio: Faz agora quatro dias que eu estava orando em minha casa à hora nona, e eis que diante de mim se apresentou um homem com vestiduras resplandecentes,
31 Yɩ́ nwan: ‘Kɔɔnɛyɩ, Nyanmɩan a tie wɔ́ asɔnɩn ɛyɔlɛ'n, ɛsɛ yɩ́ lʋa a nvi man ɛbʋka'n mɔ ɛ bʋka ehianfʋɛ'n-mɔ'n.
31 e disse: Cornélio, a tua oração foi ouvida, e as tuas esmolas estão em memória diante de Deus.
32 Yɩ́ ti, sʋan menian Zope maan bɛ hɔ́ yía Simʋn mɔ bɛ fɛlɛ yɩ́ Pɩɛlɩ'n bála. Ɔ tɩ Simʋn m'ɔ di naan kpolo junman nɩn awulo. Awulo sɔ'n wɔ jenvie nɩn anʋan ɛlɔ.’
32 Envia, pois, a Jope e manda chamar a Simão, que tem por sobrenome Pedro; ele está hospedado em casa de Simão, curtidor, à beira-mar.
33 Ɛbɛlɛ ala, n gɔ yɩ menian kɛ bɛ hɔ́ yía wɔ́. Mʋafʋɛ a a. Kɩkaala dɩɛ mɔ yɛ́ kʋalaa y'a yia ɛwa'n, Nyanmɩan anyunnun, ɛjɔlɛ mɔ yɛ́ Mɩn a fa a wula wɔ́ nʋan'n, kan nán yɛ lɛ tie.”
33 Portanto mandei logo chamar-te, e bem fizeste em vir. Agora pois estamos todos aqui presentes diante de Deus, para ouvir tudo quanto te foi ordenado pelo Senhor.
34 Ɛhɩ a, Pɩɛlɩ kɔ jasʋ kɔ sʋsɔ ɛjɔlɛ sʋ. Yɩ́ nwan: “Sian dɩɛ, m'an nwun yɩ́ yuein kɛ Nyanmɩan mgba man menian'n-mɔ nun.
34 Então Pedro, tomando a palavra, disse: Na verdade reconheço que Deus não faz acepção de pessoas;
35 Sʋanlan bia ala m'ɔ fi mân ngacile anun m'ɔ fɛlɩ Nyanmɩan, m'ɔ bu mân sɛsɛ'n, Nyanmɩan kulo yɩ́ ɛjɔlɛ.
35 mas que lhe é aceitável aquele que, em qualquer nação, o teme e pratica o que é justo.
36 Nyanmɩan m'ɔ tɩ kulo menian'n-mɔ Amɩn'n, ɔ nanndɩ Zozi Kilisi asʋ ɔ'a bɔ Ɛjɔlɛkpa'n m'ɔ man alʋacɩcɩɛ'n ɔ'a hele Izalayɛ amma'n-mɔ.
36 A palavra que ele enviou aos filhos de Israel, anunciando a paz por Jesus Cristo {este é o Senhor de todos}.
37 Ɛmɔ sɩ ɛjɔlɛ'n m'ɔ walɩ'n, ɔ nʋn kɛ ɔ kpɩnlɩn yɔlɩ mɔ Ɛjɔlɛkpa ɛhɩ a tʋ a sanndɩ Zude mân nɩn anun'n. Galile mân nɩn anun yɛ̂ yɩ́ kʋalaa lili mʋan bɔlɩ yɩ́ bʋ ɔ, mɛlɛ mɔ anɩn Zʋan lɛ fɛfɛlɛ menian'n-mɔ kɛ bɛ bála maan ɔ sɔ́nɩn bɛ́'n.
37 esta palavra, vós bem sabeis, foi proclamada por toda a Judéia, começando pela Galiléia, depois do batismo que João pregou,
38 Ɛmɔ sɩ kɛ Nyanmɩan falɩ Wawɛ Nwannzan-nwannzan'n ɔ nʋn tunmin ɔ manlɩn Zozi m'ɔ fi Nazalɛtɩ'n. Zozi kɔ kulo'n-mɔ asʋ. Ɔ yɔ menian'n-mɔ ye, ɔ man bɛ́ kʋalaa mɔ bɛ wɔ Abɔnsanmʋn asa abʋ nɩn anwʋn sa. Ɔ sanlɩn kɛ, anɩn Nyanmɩan li yɩ́ nzin.
38 concernente a Jesus de Nazaré, como Deus o ungiu com o Espírito Santo e com poder; o qual andou por toda parte, fazendo o bem e curando a todos os oprimidos do Diabo, porque Deus era com ele.
39 “Junman'n kʋalaa mɔ ɔ'a li yɩ́ Zufʋ'n-mɔ mân nɩn anun nʋn Zoluzalɛmʋn kulo nɩn asʋ'n, yɛ di yɩ́ nwʋn adanzɩɛ. B'a bʋbɔ yɩ́ kʋlʋwa sʋ b'a hun yɩ́.
39 Nós somos testemunhas de tudo quanto fez, tanto na terra dos judeus como em Jerusalém; ao qual mataram, pendurando-o num madeiro.
40 Nan yɩ́ cɩan nsan nɩn asʋ, Nyanmɩan man ɔ fi ewue nun ɔ a tinnge. Nyanmɩan a man ɔ'a yɩ yɩ́ nwʋn ɔ'a hele.
40 A este ressuscitou Deus ao terceiro dia e lhe concedeu que se manifestasse,
41 Nyanmɩan a man ɔ'a nyɩ man yɩ́ nwʋn ɔ'a ngele man bagua'n. Nan ɔ'a man ɔ'a yɩ yɩ́ nwʋn ɔ'a hele yɛ́ mɔ ɔ lili mʋa falɩ yɛ́ kɛ adanzɩɛ'n. Mɔ Nyanmɩan man ɔ fi ewue nun tinngelɩ'n, yɛ nʋn yɩ́ a tʋ asa.
41 não a todo povo, mas às testemunhas que Deus antes ordenara; a nós, que comemos e bebemos juntamente com ele depois que ressurgiu dentre os mortos.
42 Ɔ a han ɔ'a hele yɛ́ kɛ yɛ bɔ́ Ɛjɔlɛkpa'n yɛ héle menian'n-mɔ, ɛsɛ yɛ lí adanzɩɛ kɛ yɩ́ Zozi yɛ̂ Nyanmɩan a sie yɩ́ ngʋan mma nʋn ewue mma ndɛɛbuafʋɛ ɔ.
42 Este nos mandou pregar ao povo, e testificar que ele é o que por Deus foi constituído juiz dos vivos e dos mortos.
43 Mgbɔmanfʋɛ'n-mɔ kʋalaa hanlɩn yɩ́ ɛjɔlɛ kɛ, sʋanlan biala m'ɔ kɔ le yɩ́ kɔ li'n, yɩ́ dunman nun, sʋanlan sɔ'n nyan ɛtɛ face.”
43 A ele todos os profetas dão testemunho de que todo o que nele crê receberá a remissão dos pecados pelo seu nome.
44 Anɩn Pɩɛlɩ anʋan wɔ sʋ ɔ tɛ kan ɛjɔlɛ'n, Wawɛ Nwannzan-nwannzan'n kɔ a kɔ wʋlʋ bɛ́ kʋalaa mɔ bɛ lɛ tie ɛjɔlɛ'n mɔ Pɩɛlɩ lɛ kan nɩn anun.
44 Enquanto Pedro ainda dizia estas coisas, desceu o Espírito Santo sobre todos os que ouviam a palavra.
45 Ɛjɔlɛ'n kɔ sin Zufʋ'n-mɔ mɔ b'a fa bɛ́ nwʋn b'a man yɛ́ Mɩn mɔ bɛ walɩ sɔmanlɩn Pɩɛlɩ nɩn anwʋn. Ɔ sanlɩn kɛ Nyanmɩan a fa yɩ́ Wawɛ Nwannzan-nwannzan nɩn a man bɛ́ mɔ bɛ tɩ man Zufʋ'n kʋsʋ.
45 Os crentes que eram de circuncisão, todos quantos tinham vindo com Pedro, maravilharam-se de que também sobre os gentios se derramasse o dom do Espírito Santo;
46 Afɩ bɛ 'tie a, anɩn menian sɔ'n-mɔ lɛ kan anɩɛ ngacile ngacile bɛ yɩ Nyanmɩan Kpili ayɛ.
46 porque os ouviam falar línguas e magnificar a Deus.
47 “Menian ɛhɩ-mɔ mɔ b'a nyan Wawɛ Nwannzan-nwannzan'n kɛ yɛ́'n, asʋ sʋanlan kʋala totua bɛ́ kɛ nán bɛ sɔnɩn ɔ?”
47 Respondeu então Pedro: Pode alguém porventura recusar a água para que não sejam batizados estes que também, como nós, receberam o Espírito Santo?
48 Pɩɛlɩ kɔ man atɩn kɛ bɛ sɔ́nɩn bɛ́ wɔ Zozi Kilisi dunman nun. Mɔ bɛ sɔnɩnlɩn bɛ́ yuelɩ'n, bɛ kɔ sɛlɛ Pɩɛlɩ kɛ ɔ lí kɔ yɔ ɛlɛnyuan kʋn bɛ́ nwʋn ɛbɛlɛ.
48 Mandou, pois, que fossem batizados em nome de Jesus Cristo. Então lhe rogaram que ficasse com eles por alguns dias.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.