2 Coríntios 10
Nyɩhyɛ Fʋfɔlɛʼn (ANY) vs VC
1 Mɩ́n bɔbɔ mɩ́n Pɔlʋ, mɩɩn tʋ ɛmɔ ngalɩɛ. Mɩn kulo kɛ mɩn yɔ yɩ́ bɛtɛɛ ɛsɛ mɩn nwun anwunnvoe kɛ Kilisi muonun yɔ yɩ́'n. Nan ɛmɔ anun mmie-mɔ lɛ kele kɛ sɛ n wɔ ɛmɔ afian ɛlɔ a, mɩn kan mɩ́n nwʋn asɩ. Kʋsʋ afɩ sɛ n nnʋn man ɛmɔ afian ɛlɔ a, mɩn di tutule.
1 Eu, Paulo, vos exorto pela mansidão e bondade de Cristo, eu que me mostro humilde quando estou entre vós, mas, quando longe, sou ousado convosco.
2 Mɩɩn sɛlɛ ɛmɔ kɛ nán bɛ tinndin mɩ́n maan mɩn kele tunmin'n mɔ n ne yɩ́'n tɛmʋn m'ɔ m 'ba a ɛmɔ ɛlɔ'n. Ɔ sanlɩn kɛ sɛ mɩn ba ɛmɔ ɛlɔ a, mɩn 'ba yɩ mɩ́n tunmin'n mɩn kele bɛ́ mɔ bɛ́ nwan yɛ nanndɩ kɛ eyuadɩ nɩn anun menian'n.
2 Peço-vos que, quando eu estiver presente, não me veja obrigado a usar de minha autoridade de que pretendo realmente usar com certas pessoas que imaginam que nós procedemos com intenções humanas.
3 Ɔ tɩ ananhɔlɛ kɛ yɛ tɩ kulo menian, nan kʋsʋ yɛ ngʋn man yɛ́ kʋan dɩɛ'n kɛ kulo menian'n-mɔ kpɩn kʋan yɩ́'n.
3 Porque, ainda que vivamos na carne, não militamos segundo a carne.
4 Yɛ́ kʋan ninnge dɩɛ'n-mɔ nʋn mân ɛhɩ anun menian'n-mɔ dɩɛ'n tɩ man kʋn. Yɛ́ dɩɛ'n-mɔ tɩ Nyanmɩan kʋan ninnge. Bɛ́ nwʋn yɔ esulo. Bɛ fa bɛ bubu sua mgbili mgbili'n-mɔ. Yɛ fa yɛ sɛcɩ ajʋnlɩn ɛtɛ ɛtɛ'n mɔ menian'n-mɔ le yɩ́'n.
4 Não são carnais as armas com que lutamos. São poderosas, em Deus, capazes de arrasar fortificações.
5 Atubɛnwʋn ninnge m'ɔ man menian'n-mɔ nzɩ man Nyanmɩan'n, yɛ fa kʋan ninnge sɔ'n-mɔ yɛ kan bɛ́ yɛ gua asɩ. Ɛsɛ bɛ́ mɔ bɛ́ nyɩn nzɔ man Kilisi'n, yɛ sɩ bɛ́ ajʋnlɩn'n yɛ cʋɩn bɛ́ maan bɛ de yɩ́ bɛ di.
5 Nós aniquilamos todo raciocínio e todo orgulho que se levanta contra o conhecimento de Deus, e cativamos todo pensamento e o reduzimos à obediência a Cristo.
6 Y'a bɔbʋa yɛ́ nwʋn a yue, sɛ ɛmɔ man Kilisi anyɩnnzɔ kpa bɔkɔɔ a, yɛ 'pinnin bɛ́ kʋalaa mɔ bɛ mman man yɩ́ anyɩnnzɔ'n.
6 Estamos prontos também para castigar todos os desobedientes, assim que for perfeita a vossa obediência.
7 Ɛmɔ dɩɛ, mɔ ɛmɔ anyɩn nwun yɩ́'n y'ɔ tɩ ɛmɔ cɩnnjɩn ɔ. Yɩ́ ti, sɛ sʋanlan kʋn de di kɛ ɔ tɩ Kilisi dɩɛ a, ɔ tɩ́tɩ ɔ nɩ́an, nán sɛ ɔ tɩ sɔ man yɩ́ a, anɩn ɔ nwún yɩ́ kɛ yɛ́ kʋsʋ yɛ tɩ Kilisi dɩɛ.
7 Julgais as coisas pela aparência!... Quem se gloria de pertencer a Cristo considere que, como ele é de Cristo, assim também nós o somos.
8 Tunmin'n mɔ yɛ́ Mɩn a fa a man mɩ́n'n, sɛ bɔbɔ m'an fa m'an tu mɩ́n nʋan nun maan ɔ'a bʋ sʋ a, yɩ́ nwʋn nyian ngun man mɩ́n. Ɔ sanlɩn kɛ, ɛmɔ kpa ɛyɔlɛ ati yɛ̂ yɛ́ Mɩn a fa a man yɛ́ ɔ, nan nán ɛmɔ ehuan ti ɔ.
8 Ainda que eu me orgulhasse um pouco em demasia da autoridade que o Senhor nos deu, para vossa edificação e não para vossa ruína, não teria de que envergonhar-me.
9 Nán kɛ enwonwunlan mɔ mɩn kulo kɛ mɩn nwonwunlan ɛmɔ ati y'ɔ man mɩɩn kɛlɛ kalata ɛhɩ-mɔ ɔ.
9 Não quero, porém, dar a impressão de querer aterrar-vos com minhas cartas.
10 Afɩ, ɛ 'nwun ɛjɔlɛ mɔ menian'n-mɔ kan'n: “Pɔlʋ kalata'n-mɔ anun ɛjɔlɛ'n yɔ sɩ. Nan kʋsʋ sɛ yɩ́ muonun ɔ wɔ yɛ́ afian ɛwa a, ɔ tɩ bɛtɛɛ, ɛsɛ ɔ nzɩ man bagua nun jʋjɔ.”
10 Suas cartas, dizem, são imperativas e fortes, mas, quando está presente, a sua pessoa é fraca e a palavra desprezível.
11 Bɛ́ mɔ bɛ kan sɔ'n, bɛ nwún yɩ́ kɛ sɛ yɛ nnʋn man ɛmɔ afian ɛlɔ a, ɛjɔlɛ m'ɔ wɔ kalata'n mɔ yɛ kɔ hɛlɛ yɛ kɔ nwan ɛmɔ nɩn anun'n, yɩ́ kʋnmgba'n yɛ̂ sɛ yɛ ba ɛmɔ afian ɛlɔ a, yɛ 'kan ɔ.
11 Quem assim pensa, fique sabendo que quais somos por escrito nas cartas, quando estamos ausentes, tais seremos também de fato, quando estivermos presentes.
12 Bɛ́ mɔ bɛ bu bɛ́ nwʋn kpa bɛ tala bɛ́ manngʋn-mɔ'n, yɛ nze man kɛ yɛ nʋn bɛ́ sɛ. Ɛsɛ yɛ nva man yɛ́ nwʋn yɛ ndʋ man bɛ́. Bɛ tɩ menian mɔ bɛ́ muonun bɛ fʋa bɛ́ nwʋn. Bɛ fa bɛ́ nwʋn bɛ susu bɛ́ muonun bɛ́ nwʋn. Bɛ́ ajʋnlɩn'n nza man bɛ́.
12 Em verdade, não ousamos equiparar-nos nem comparar-nos com alguns que se preconizam a si próprios. Medindo-se eles conforme a sua própria medida e comparando-se consigo mesmos, dão provas de pouco bom senso.
13 Nan yɛ́ dɩɛ, yɛ ngulo man kɛ yɛ tu yɛ́ nʋan nun maan ɔ bʋ sʋ. Ɔ sanlɩn kɛ lɩka mɔ Nyanmɩan a hele kɛ yɛ lí junman'n yɛ jú'n, ɛbɛlɛ yɛ̂ yɛ 'di yɛ ju ɔ. Nyanmɩan kʋsʋ yɛ̂ ɔ'a man atɩn maan y'a li junman'n dede y'a ju ɛmɔ ɛlɔ ɔ.
13 Nós outros não nos gloriaremos além da medida, mas permaneceremos dentro do campo de ação que Deus nos determinou, levando-nos até vós.
14 Yɩ́ ti, yɛ nyɔ man maan ɔ mmʋ man sʋ. Ɔ sanlɩn kɛ mɔ yɛ hɔlɩ ɛmɔ ɛlɔ'n, yɛ́ dein yɛ̂ yɛ lili mʋa yɛ bɔlɩ Ɛjɔlɛkpa'n m'ɔ tʋ de Kilisi'n yɛ helelɩ ɛmɔ ɔ.
14 Não passamos além dos limites. Estaríamos passando, caso não houvéssemos chegado até vós. Ora, realmente temos chegado até vós, pregando o Evangelho de Cristo.
15 Ɔ man sɛ yɛ lɛ tu yɛ́ nʋan nun an, nán sʋanlan bie junman mɔ ɔ'a li'n yɛ̂ yɛ 'fa yɛ 'tu yɛ́ nʋan nun ɔ. Nan yɛ le anyɩndasʋɛ kɛ ɛmɔ dedi'n 'kɔ yɩ́ nyunnun. Yɩ́ dɩɛ anɩn, yɛ di junman nɩn ɛmɔ afian ɛlɔ maan ɔ tɛlɛ kpili kpa dede ɔ kɔ ju lɩka mɔ Nyanmɩan helelɩ yɛ́'n.
15 Não nos ufanamos além da medida, cobrindo-nos de trabalhos alheios. Esperamos que, com o progresso de vossa fé, nossa obra cresça entre vós dentro do quadro de ação que nos foi determinado.
16 Yɩ́ dɩɛ anɩn, yɛ fi ɛmɔ ɛbɛlɛ, yɛ kʋala kɛ yɛ kɔ lɩka fʋfɔlɛ yɛ kɔ bɔ Ɛjɔlɛkpa'n. Nan y'a nva man abie junman dɩɛ mɔ ɔ'a li'n y'a ndu man yɛ́ nʋan nun.
16 Assim esperamos levar o Evangelho aos países que ficam além de vós, sem nos gloriarmos das obras realizadas por outros dentro do domínio reservado a eles.
17 B'a hɛlɛ wɔ Ɛhɛlɛ Ɛjɔlɛ nɩn anun kɛ: Sʋanlan m'ɔ kulo kɛ ɔ tu yɩ́ nʋan nun'n, anɩn ɔ fá like mɔ yɛ́ Mɩn a yɔ'n ɔ tú yɩ́ nʋan nun.
17 Ora, quem se gloria, glorie-se no Senhor.
18 Yɩ́ sɔ ati, ananhɔlɛ nun, sʋanlan mɔ yɩ́ muonun ɔ fʋa yɩ́ nwʋn'n, ɔ tɩ man sʋanlan. Nan nunhan mɔ yɛ́ Mɩn muonun fʋa yɩ́'n y'ɔ tɩ sʋanlan ɔ.
18 Pois merece a aprovação não aquele que se recomenda a si mesmo, mas aquele que o Senhor recomenda.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.